Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/40/2023

Potvrdené rozhodnutím 4To/38/2024
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Kurečka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. augusta 2024, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 13.03.2024, sp. zn. 0T/40/2023 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Mestského súdu Košice, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. marca 2024 v Košiciach takto

rozhodol:

Súd podľa

oslobodzuje

obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v Caratii, trvale bytom C. D. E. X, F., G. H.,

spod obžaloby

Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. zo dňa 19. apríla 2023, podľa ktorej mal spáchať prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona tým, že dňa 18.04.2023 v čase o 01:30 hod. viedol motorové vozidlo značky Mercedes-Benz, ev. č.: I. C. J. D. K. L. F. C. J. v smere na ul. Herliansku, kde bol zastavený hliadkou OO PZ Košice - Staré mesto pri zastávke MHD na ul. L., pričom následne pri kontrole bol vodič hliadkou vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu a to dychovou skúškou. Obvinený počas viacerých pokusov dychovej skúšky úmyselne prerušoval fúkanie do prístroja, čím znemožnil riadne vykonanie dychovej skúšky. Následne odmietol aj odber biologického materiálu, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, aj napriek tomu, že bol poučený, že týmto konaním naplní skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

V predmetnej veci súd viedol konanie proti obžalovanému A. B. ako konanie proti ušlému (opatrenie čl. 148). Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keďže proti obžalovanému sa v konaní pred súdom viedlo konanie proti ušlému, uviedol, že 17.4.2023 okolo 22.30 vypil dva poldecáky vodky v bare, pričom nejedol od obeda a okolo polnoci sadol do vozidla svojej manželky s evidenčným číslom Ukrajiny. Mal namierené na K., necítil však, že by bol pod vplyvom alkoholu. Vozidlo viedol po jemu neznámych uliciach, pričom si nevšimol, aby nezastavil na stopke. Potom ho zastavili policajti s policajným autom, ktorí mu dali fúkať, pričom nevedel prístroj prefúknuť a prístroj neukázal žiadnu hodnotu. Fúkal takto

opakovane 4 až 5 krát bez výsledku. Následne ho policajti odviezli na policajné oddelenie. Pokiaľ spáchal nejaký trestný čin, je mu ľúto, nevedel, že na Slovensku je nulová tolerancia alkoholu a myslel si, že nevypil veľa. Policajti mu po zastavení a dychových skúškach ukazovali poučenie cez mobilný telefón cez prekladač, pričom to ale nie je také isté ako to hovoria, ale presne si nepamätal, čo mu ukazovali v telefóne.

Svedok M. N. O. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločne s kolegom Volochom vykonávali hliadkovú službu na Námestí Osloboditeľov, pričom si všimli vozidlo, ktoré nezastavilo na značke stop, daj prednosť v jazde. Vozidlo zastavilo až pri použití zvukového signálu, pričom vodič na predchádzajúce svetelné znamenie nereagoval. S vodičom najskôr hliadka komunikovala v slovenskom jazyku a vysvetlili mu dôvod zastavenia z dôvodu nerešpektovania dopravnej značky stop. Keď videli, že nerozumie a nekomunikuje, svedok s ním komunikoval v anglickom jazyku, pričom obžalovaný prikývol, čo hliadka vyhodnotila, že rozumie. Následne ho svedok vyzval v anglickom jazyku, aby predložil doklad totožnosti, vodičský preukaz a doklady od vozidla, čo obžalovaný aj urobil. Následne vyzvali obžalovaného k podrobeniu dychovej skúške, na čo prikývol. Dali mu náustok, ktorý si rozbalil a povedali mu, že ma fúkať 10-15 sekúnd, kým nepovedia stop, pričom opäť prikývol. Následne bola viackrát vykonaná dychová skúška s tým, že bola neúspešná a preto ho vyzvali, aby z vozidla vystúpil, na čo opäť prikývol. Následne bol obžalovaný vyzvaný v anglickom jazyku, aby sa podrobil dychovej skúške, pričom začal komunikovať v tom zmysle, že on nerozumie a preto kolega, ktorý vie po rusínsky, lebo je zo Sniny, sa ho spýtal, či mu rozumie a obžalovaný povedal yes. Kolega ho poučil, že bude podrobený dychovej skúške a ak tak neurobí, môže byť podrobený toxikologickému vyšetreniu, na ktoré má právo, keď odmieta sa podrobiť dychovej skúške. Zároveň bol poučený, že ak bude toxikologické vyšetrenie pozitívne, náklady bude hradiť on. Obžalovaný odpovedal po rusky da a následne boli opätovne vykonané dychové skúšky s neúspešným výsledkom, pričom obžalovaný úmyselne maril vykonanie dychovej skúšky, pretože mu hovorili, aby pokračoval vo fúkaní, ale on prestával a po niekoľkých opakovaniach odtiahol ústa od dregeru odmietol fúkať. Oni mu vysvetlili, že sa dopúšťa trestného činu, že je podozrenie zo spáchania trestného činu jazdy pod návykovou látkou a obžalovaný povedal, že nema problema gadži a ukázal ruky akoby spútané. Hliadka vyhodnotila, že osoba sa odmieta podrobiť dychovej skúške a teda, že sa dopustil trestného činu. Obžalovaného poučili, že bude eskortovaný na obvodné oddelenie, že je obmedzený na osobnej slobode a keď sa ho spýtali v anglickom jazyku, či rozumie, odpovedal yes. Na obvodnom oddelení obžalovaný uviedol, že poučenie môže byť v azbuke, avšak ho odmietol podpísať. Následne bol eskortovaný na lekárske ošetrenie z dôvodu umiestnenia do cely predbežného zaistenia, kde sa takémuto vyšetreniu odmietol podrobiť. Obžalovaný bol vyzvaný ešte na mieste, kde došlo k zastaveniu jeho vozidla, a to svedkom v anglickom jazyku a kolegom po rusnácky na vyšetrenie na odber krvi a biologického materiálu, pričom odpovedal aj v anglickom, aj v ruskom jazyku, že sa nepodrobí. S obžalovaným komunikoval v anglickom jazyku z dôvodu, že je to medzinárodný jazyk a v ruskom jazyku z toho dôvodu, že viedol vozidlo s ukrajinskými evidenčnými číslami. Svedok sa domnieva, že obžalovaný vo všetkom porozumel, pretože na všetky výzvy buď prikývol, alebo na ne okamžite reagoval. Svedok sa domnieva, že obžalovaný maril dychovú skúšku z toho dôvodu, že bol poučený , že má fúkať 10 až 15 sekúnd, alebo kým mu nepovedia stop, avšak on po 5 až 8 sekundách prestal fúkať. Na krvnú skúšku bol vyzvaný svedkom, po zastavení a predložení dokladov na prevádzku vozidla, ako aj kolegom Volochom v priestore medzi vozidlami, kde boli vykonávané opätovné dychové skúšky.

Svedok D. C. vo svojej výpovedi uviedol, že kolega O. najskôr obžalovaného v slovenčine vyzval, aby predložil doklady, kedy prikývol a predložil pas a malý technický preukaz. Následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, pričom bol uvedený dôvod, že nezastavil na stopke. Vodič prikyvoval, nerozprával, len hovoril hm hm, rozbalil si náustok a začal fúkať, pričom prvých 4-5 skúšok boli také, že dýchal asi sekundu a prestal. Keď s kolegom videli, že má pas, tak sa ho spýtali, či ukrajinský, povedal, že áno a nakoľko svedok pochádza zo Sniny a rozpráva po rusínsky, tak mu po rusínsky povedal, čo má robiť, avšak opakované dychové skúšky prebiehali tak, že obžalovaný vkladal jazyk do náustku-. Po týchto ďalších zmarených skúškach mu svedok preložil cez Google prekladač v mobile do talianskeho jazyka, nakoľko mal taliansky pas. Obžalovaný potom zmiešanou ukrajinčino-slovenčinou sa vyjadril, že on fúkať nebude, že on tu je niekto na Slovensku a oni ako hliadka nebudú mať papiere. Následne bol poučený, že mu bude obmedzená osobná sloboda z dôvodu odmietnutia dychovej skúšky. Následne bol eskortovaný na Obvodné oddelenie Košice Staré mesto a potom eskortovaný na vyšetrenie do nemocnice, kde vyšetrenie odmietol, nakoľko nerozumie, čo lekárka chcela. Obžalovaný bol poučovaný najskôr v slovenskom jazyku veliteľom hliadky M. O., aby predložil doklady a následne, keď bolo

zistené, že má zahraničný pas a rozprával po rusky alebo ukrajinsky, ďalšia komunikácia bola vedená v rusínskom dialekte svedkom. Obžalovaný všetkým pokynom v rusínskom jazyku vyhovel až do doby, kým nezačal mariť dychové skúšky. On osobne svedka cez Google prekladač po taliansky poučil, že bol zastavený, pretože nezastavil na stopke, že bude podrobený dychovej skúške, ak sa odmietne podrobiť dychovej skúške, pôjde na odber a ak odmietne aj ten, bude obmedzený na osobnej slobode, pretože odmietnutie dychovej skúšky aj odberu biologického materiálu je u nás trestný čin. Obžalovaný na toto poučenie reagoval v tom zmysle, že fúkať nebude a že oni budú za debilov, pretože on tu je niekto na Slovensku. Hliadka komunikovala s obžalovaným slovensky, anglicky a rusínsky a pomocou prekladača taliansky. Po anglicky komunikoval s obžalovaným veliteľ hliadky O.. Komunikácia vyzerala tak, že sa komunikovalo slovensky, rusínsky, anglicky v jednej dvoch vetách striedavo. Po rusínsky s obžalovaným komunikoval z toho dôvodu, že viedol osobné motorové vozidlo s ukrajinským evidenčným číslom. Obžalovaného v právnom slova zmysle poučil on v talianskom jazyku cez prekladač o povinnosti vykonať dychovú skúšku, resp. o následkoch odmietnutia takejto skúšky. Na obvodnom oddelení mu bolo dané poučenie v ukrajinskom jazyku. Svedok uviedol, že na obvodnom oddelení je nejaká pomôcka s poučeniami v 38 alebo 40 jazykoch v súvislosti s obmedzením osobnej slobody. Podľa názoru svedka obžalovaný jednoznačne rozumel komunikácii s hliadkou. Hliadka použila viac jazykov na komunikáciu s obžalovaným z toho dôvodu, že pre nich je vždy lepšie, ak vodič po zastavení dokáže technicky nafúkať, teda vydať zo seba približne ten liter vzduchu. Svedok netuší, či hliadky majú v teréne k dispozícii poučenia týkajúce sa vykonávania dychovej skúšky v rôznych európskych jazykoch.

Zo záznamu skutku na úseku dopravy na čl. 31 vyplýva priebeh úkonu zachytený referentom OO PZ Košice Staré mesto, pričom je zrejmé, že obžalovaný odmietol podpísať poučenie. Súd konštatuje, že poučenie, ako aj celý záznam je v slovenskom jazyku.

Z evidenčnej karty vodiča na čl. 35, ako aj z ústrednej evidencie priestupkov na čl. 37 vyplýva, že obžalovanému bola uložená bloková pokuta vo výške 400,- Eur dňa 6.11.2022 za priestupky podľa od. 1 písm. e) zákona č. 372/90 Z.z., podľa a podľa

K oslobodzujúcemu výroku:

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa . V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému A. B..

Po prejednaní veci a vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v danom prípade absentuje ako objektívna, tak aj subjektívna stránka predmetného trestného činu.

Pre trestnosť činu podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona sa vyžaduje po objektívnej stránke, aby sa páchateľ odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že obžalovaný mal odmietnuť vykonanie ako dychovej skúšky, tak aj lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi, resp. iného biologického materiálu.

Z vykonaného dokazovania, a to výpoveďou samotného obžalovaného, ako aj svedkov D. C. a M. N. O., nad akúkoľvek pochybnosť vyplynulo, že obžalovaný viackrát, na požiadanie príslušníkov PZ (podľa svedka D. C. asi 8-krát), vykonával dychovú skúšku teda skúšku tzv. aktívnym dýchaním cez náustok.

Obaja svedkovia, členovia hliadky PZ, ktorá obžalovaného zastavila, však dospeli k subjektívnemu záveru, že obžalovaný maril vykonanie takejto skúšky tým, že nefúkal dostatočne dlho. Podľa svedka M. N. O. to bolo 5 až 8 sekúnd a podľa svedka D. C. to bolo 1 až 1,5 sekundy. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné dokazovať, pre každého kto sa takejto skúške podrobil, že vôbec nie je jednoduché a pre niektorých ľudí zo zdravotných dôvodov aj nemožné, fúkať tak dostatočne dlho a intenzívne, aby bol predmetný prístroj schopný zaznamenať merateľné hodnoty. Obžalovaný napokon po svojom zadržaní dňa 18.4.2023 vykonal dve dychové skúšky a to jednu o 9.33 hod. s výsledkom 0,13 mg/L a jednu toho istého dňa o 17.54 hod. s nulovým výsledkom. Objektívnosť prítomnosti alkoholu u obžalovaného potvrdil aj samotný obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keď uviedol, že dňa 17.4.2023 okolo 22.30 hod. vypil dva poldecáky vodky, pričom nejedol od obeda. Za takýchto okolností súd dokazovanie uzavrel, že konanie obžalovaného vo vzťahu k vykonaniu dychovej skúšky nemožno hodnotiť ako jej odmietnutie, keďže túto opakovane vykonával, aj keď neúspešne a napokon po predvedení na obvodné oddelenie vykonal dychovú skúšku dvakrát úspešne. Jediný objektívne zistiteľný dôvod, ktorý vysvetľuje neschopnosť obžalovaného vykonať dychovú skúšku požadovaným spôsobom, bola s najväčšou pravdepodobnosťou prítomnosť alkoholu, ktorá ovplyvňovala jeho fyzické schopnosti v tomto smere. Súd napokon poukazuje v tomto kontexte aj na znenie samotnej skutkovej podstaty, z ktorej jednoznačne nevyplýva časový rámec, kedy sa má páchateľ podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, keďže k samotnému vyšetreniu krvi celkom nepochybne môže dôjsť až s odstupom času od prerušenia jazdy vodičom a to aj niekoľkých hodín. Analogicky podľa názoru súdu je potom možné postupovať aj pri vyšetrení dychovou skúškou, kedy tiež je možné, rovnako ako pri krvnej skúške, vypočítať hladinu prítomnosti alkoholu, či už v dychu alebo v krvi v momente prerušenia jazdy.

Pokiaľ ide o, v obžalobe tvrdené, odmietnutie obžalovaného podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetreniu krvi, resp. iného biologického materiálu, tak k tomu je potrebné uviesť, že kým pri dychovej skúške o jej vykonávaní neboli zistené žiadne pochybnosti, tak pri okolnostiach spojených s odberom a vyšetrením obžalovaného súd konštatuje celkom odlišnú situáciu. Nedošlo totiž ku žiadnej skutkovej okolnosti, ktorá by verziu o odmietnutí odberu a vyšetrenia krvi potvrdzovala. Obžalovaný síce bol predvedený na lekárske vyšetrenie, ale len v súvislosti s umiestnením do cely policajného zaistenia. Údajné odmietnutie odberu a vyšetrenia krvi zo strany obžalovaného je dokumentované len ojedinelým dôkazom, v zmysle teórie dokazovania, kumulovaným do výsluchu dvoch členov jednej policajnej hliadky. Obžalovaný sa k tejto skutočnosti ale vôbec nevyjadril a podľa obsahu jeho výpovede sa možno dôvodne domnievať, že vôbec ani len netušil, že mu bolo vznesené obvinenie pre odmietnutie podrobiť sa nielen lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, ale ani akémukoľvek vyšetreniu na zistenie návykovej látky, vrátane dychovej skúšky. Obžalovaný totiž vo svojej výpovedi v prípravnom konaní sa vyjadroval len k tomu, že požil alkoholické nápoje a nevedel o tom, že je nulová tolerancia. Ani slovo o tom, že by si bol vedomý odmietnutia vyšetrenia na zistenie návykovej látky, čo zakladá jeho trestnú zodpovednosť. Niet sa čo diviť, keďže obžalovanému doposiaľ nebol doručený preklad uznesenia o vznesení obvinenia, čo je v rozpore s ustanovením a v konečnom dôsledku znamená flagrantné porušenie práva na obhajobu, bez potreby bližšieho odôvodnenia a hlavne bez možnosti dodatočnej účinnej nápravy. Uvedené zjavné nepochopenie podstaty obvinenia zo strany obžalovaného má už priamu súvislosť so subjektívnou stránkou. Odmietnutie podrobenia lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi obžalovaným, resp. údajné poučenie o takejto možnosti a trestných následkov neuposlúchnutia, je už dokumentované len výpoveďami členov policajnej hliadky, resp. listinným dôkazom – záznamom o skutku na úseku cestnej dopravy na č.l.31-32. Kým o existencii záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy, ktorého súčasťou je aj poučenie o trestnosti činu podľa Tr. zák. v slovenskom jazyku, ktoré ale obžalovaný odmietol podpísať, súd nemá žiadne pochybnosti, tak pokiaľ ide o výpovede svedkov – príslušníkov hliadky PZ, o jednoznačnosti tohto dôkazu nemožno hovoriť. Výpovede svedkov sa totiž líšia v podstatných okolnostiach a to kto, kedy a akým spôsobom mal obžalovaného poučiť o možnosti vykonania krvnej skúšky, resp. o trestných následkoch odmietnutia. Kým svedok M. O. spontánne uvádzal, že o možnosti toxikologického vyšetrenia vrátane hradenia jeho nákladov obžalovaného v rusínskom jazyku poučoval kolega zo Sniny (svedok D. C. pozn. samosudcu) na otázku prokurátora uviedol, že čas nepamätá, bolo to na mieste, on vyzval obžalovaného v anglickom jazyku a kolega po rusnácky a na otázku samosudcu uviedol, že čas nepamätá, ale na mieste na Sečovskej ceste obžalovaného vyzval on v anglickom jazyku slovami when you doing not alcohol test, you no respect drivers rules a tam použil aj mobilný telefón, tak svedok D. C. už uviedol, že obžalovaného v právnom slova zmysle poučoval len on, v talianskom jazyku cez google prekladač tak, že ak sa odmietne podrobiť dychovej skúške, pôjde na odber, ak odmietne aj ten, bude obmedzený na osobnej slobode, nakoľko odmietnutie dychovej skúšky aj odberu biologického materiálu je u nás

trestný čin tak, ako keby nafúkal cez jedno promile. Uvedené tvrdenia svedkov o poučovaní možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a vyšetrením krvi, resp. iného biologického materiálu okrem vzájomných rozporov sú v rozpore aj s obsahom úradného záznamu na č.l. 8, z ktorého vyplýva, že vodič bol vyzvaný len k podrobeniu sa dychovej skúške, ktorej sa odmietol podrobiť, čím naplnil skutkovú podstatu trestného činu podľa § 289 Tr. zák. Na základe uvedených rozporov vo výpovediach svedkov navzájom aj spomínaným úradným záznamom, ako aj odmietnutia obžalovaného podpísať záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, súd dospel z záveru, že sú v tejto otázke zásadné pochybnosti.

Pokiaľ ide o nedostatok preukázania subjektívnej stránky, súd už v predchádzajúcich odsekoch naznačil, že súvisí s nedostatočným poučením obžalovaného zo strany príslušníkov PZ počas vykonávania oprávnení policajta podľa o Policajnom zbore pre zjavnú jazykovú bariéru a následným zjavným nepochopením podstaty obvinenia zo strany obvineného. K uvedenej skutočnosti vypovedal obžalovaný v prípravnom konaní len toľko, že policajti mu ukazovali poučenie cez mobilný telefón cez prekladač, pričom ale nie je to také isté, keď hovoria a presne si nepamätal, čo mu ukazovali. Obaja vypočutí svedkovia - príslušníci PZ uviedli, že s obžalovaným po zastavení komunikovali najprv po slovensky a potom striedavo po anglicky, rusínsky a napokon aj taliansky prostredníctvom prekladača. Žiadne oficiálne písomné alebo elektronické poučenie v cudzom jazyku štátu, ktorého je obžalovaný príslušníkom nemali a zjavne ani preklad záznamu na úseku cestnej dopravy, ktorý obsahuje aj poučenie o trestnosti činu podľa Tr. zák. hoci takýto záznam v slovenskom jazyku predložili obžalovanému k podpisu, čo on pochopiteľne odmietol podpísať. Rovnako obžalovaný nepodpísal aj už na oddelení písomnosť v ukrajinskom jazyku na č.l. 5 a 7. Podľa zápisnice o zadržaní a prevzatí osoby na č.l. 3 malo ísť o poučenie podľa a , i keď v samotnej písomnosti sa uvádza len 85 ods.2! Svedkovia vysvetlili skutočnosť, že komunikovali (skôr sa podľa názoru súdu pokúšali komunikovať poukazujúc na doslovnú komunikáciu svedkov podľa ich výpovedí na súde) s obžalovaným v štyroch diametrálne odlišných jazykoch tým, že anglický jazyk je svetový jazyk, obžalovaný vystúpil z vozidla s ukrajinskými poznávacími značkami a mal taliansky pas. Táto snaha príslušníkov PZ o komunikáciu s obžalovaným ako cudzím štátnym príslušníkom, akokoľvek dobre mienená, vyzerá skôr ako paródia a v konečnom dôsledku zlá vizitka orgánov, ktoré reprezentujú pre systémovú nepripravenosť riešiť obdobné situácie s cudzími štátnymi príslušníkmi napr. predložením dopredu pripravených kvalifikovaných poučení v cudzích jazykoch. Takáto požiadavka je o to viac aktuálna, že k spáchaniu trestného činu podľa Tr. zák., vzhľadom na jeho povahu, môže dôjsť až po predchádzajúcej komunikácii, spočívajúcej v riadnom poučení, s príslušníkmi PZ. Do úvahy je potrebné vziať aj skutočnosť, že osoby, s ktorými komunikujú príslušníci PZ, môžu byť spravidla pod vplyvom návykovej látky. Z povahy tohto trestného činu pritom nevyplýva jeho protiprávnosť na prvý pohľad ako napr. pri trestnom čine vraždy alebo krádeže, kde vedomie páchateľa o protiprávnosti možno u väčšiny svetovej populácie predpokladať. Súd v tomto kontexte pripomína, že v prípade trestného činu podľa Tr. zák. ide o jedinú výnimku zo zásady prezumpcie neviny, ktorá je od čias rímskeho práva základnou zásadou trestného práva, pretože odmietnutie podrobiť sa akémukoľvek vyšetreniu na zistenie návykovej látky, bez ohľadu na skutočný stav, má tie isté dôsledky, ako jej kvalifikované zistenie, teda trestné stíhanie. Uvedená skutočnosť ešte viac zvýrazňuje požiadavku riadneho poučenia kontrolovaného vodiča a pokiaľ sa jedná o cudzieho štátneho príslušníka, v jeho rodnom jazyku. Subjektívna mienka príslušníkov PZ ako svedkov, o marení vykonania dychovej skúšku, resp. o úrovni ich jazykovej zdatnosti v súvislosti s komunikáciou a poučovaním, je bezpredmetná, pretože zahŕňa hodnotiaci úsudok, ktorý prekračuje podstatu a zmysel svedeckej výpovede. Uvedené úvahy súd uzavrel tak, že nebolo preukázané úmyselné konanie obvineného, ktoré sa s poukazom na ustanovenie Tr. zák. pre trestnosť žalovaného činu vyžaduje.

Flagrantné porušenie práva na obhajobu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, neprofesionálny postup zasahujúcich príslušníkov PZ, ktorý predbiehal skutok, v ktorom sa vidí trestný čin, viedol súd k tomu, aby poskytol súdnu ochranu samotnému obžalovanému oslobodením spod obžaloby prokurátora a nie spoločenskému záujmu, ktorý bol údajne ohrozený.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Košice. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.