Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-26-2020.pdf
PDF · 74.72 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/26/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov, matka: M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX a otec: E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/X, Y. - U I., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/132/2019-78 zo dňa 08. 11. 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky (I.), obidvoch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (II.), upravil styk otca s maloletou (V.), odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a nedotknutý.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o vyživovacej povinnosti otca a o nedoplatku na výživnom, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne výlučne osobne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Zároveň určil, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia a určil styk otca s maloletou, keďže táto má záujem sa s ním stretávať, na stretávanie sa teší a otec sa podľa matky s ňou nestretáva dosť pravidelne. Súčasne určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej vychádzajúc z jeho príjmových schopností, ako aj odôvodnených potrieb maloletej prihliadnuc k jej veku a k tomu, že osobnú starostlivosť o ňu zabezpečuje výlučne matka, ktorá zabezpečuje výživu a výchovu ešte dvoch dcér (z toho jednej plnoletej študentky) z predchádzajúceho manželstva. Výživné na maloletú určil na 150,- eur mesačne počnúc 24. 04. 2019 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a určil nedoplatok výživného od uvedeného dátumu do 30. 11. 2019 vo výške 600,- eur prihliadnuc na splnenú vyživovaciu povinnosť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP. Súd rozhodol na pojednávaní vytýčenom na 08. 11. 2019, ktorého sa zúčastnila len matka, pričom podľa ust. § 31 CMP a § 180 CSP konal a rozhodoval v neprítomnosti otca, u ktorého mal doručenie riadne vykázané náhradným spôsobom a ktorý si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
2. Proti výroku III. a IV. uvedeného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa ust. § 62 CMP a v tejto časti ho žiadal zmeniť tak, že výživné mu bude určené vo výške 120,- eur mesačne od 01. 12. 2019. V prípade, že by rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený, žiadal, aby mu bola uložená povinnosť nedoplatok na výživnom pre maloletú za obdobie od 24. 04. 2019 do 30. 11. 2019 vo výške 170,- eur uhradiť do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. Mal za to, že súd
prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod. Pojednávania konaného 08. 11. 2019 sa nezúčastnil, nakoľko o termíne jeho konania sa nedozvedel, pretože na adrese trvalého pobytu nebýva. O uvedenej skutočnosti mal súd vedomosť, nakoľko zo správy kolíznej opatrovníčky (s. 6 rozsudku) vyplýva, že otec maloletej býva na „Farme v Ochodnici, kde si prenajal izbu." Súd vychádzal z jeho príjmu v čase, keď býval s matkou v spoločnej domácnosti a napriek lustrácii v registri Sociálnej poisťovne a tvrdeniu matky, že zmenil zamestnanie, si túto skutočnosť neoveril, a preto nevychádzal z jeho aktuálneho príjmu v spoločnosti P&P Construction s.r.o., ktorý je nižší (827,- eur) ako príjem, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní. Ďalej neprihliadol k zmene pomerov na jeho strane, a to, že sa presťahoval do J., kde si našiel novú prácu a prenajal jednoizbový byt, za ktorý platí nájomné 350,- eur mesačne. Neprihliadol ani k tomu, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého A. K., nar. XX. XX. XXXX vo výške 90,- eur mesačne a platí spotrebný úver, mobil, náklady spojené s prevádzkou osobného automobilu, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb v uvedenej výške. Vychádzal len z výdavkov vyčíslených matkou maloletej, ktorá však býva v spoločnej domácnosti s ďalšími dvoma dcérami, ako aj s novým partnerom, ktorý je taktiež povinný prispievať na výdavky na bývanie a výdavky na maloletú treba deliť vzhľadom na ďalších súrodencov tromi. Z výdavkov na maloletú nemohol súd stanoviť výšku výživného na zabezpečenie odôvodnených potrieb v sume 150,- eur mesačne, ktorá je neprimeraná jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Poukázal aj na výšku výživného na ďalšie dve deti matky vo výške 150,- eur na študentku vysokej školy a vo výške 60,- eur na žiačku 4. triedy ZŠ. Preto zotrval na svojom návrhu prispievať na výživu maloletej sumou 120,- eur mesačne. Ďalej uviedol sumy úhrad výživného od mája 2019 do októbra 2019, ktoré súd pri určení nedoplatku výživného nezohľadnil.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a len pri zameškanom výživnom tento zmeniť vzhľadom k tomu, že opomenula uviesť platby otca, v dôsledku ktorých nedoplatok predstavuje 420,- eur.
4. Matka a otec vo svojich ďalších vyjadreniach zotrvali na podstatných skutočnostiach predtým už uvedených.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú a nedoplatok na výživnom, ako aj v nadväzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Vo výrokoch I., II., V., ktorými maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodičia oprávnení ju zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi upravený styk s ňou, odvolaním nenapadnutých, ponechal rozsudok nedotknutý.
6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa ust. § 33 ods. 1, 2 CMP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania. Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
8. Podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.
9. V ust. § 33 ods. 2 CMP je odzrkadlená ústavná zásada obsiahnutá v čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy SR, podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Z obsahu spisu vyplýva, že súd na vytýčené pojednávanie predvolával otca maloletej z adresy trvalého bydliska napriek tomu, že tento uviedol, že býva na Farme v Ochodnici, ktorá skutočnosť bola súdu
pri vytyčovaní termínu hlavného pojednávania známa, keďže správa zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka už tvorila obsah spisu. Vzhľadom na uvedené súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi maloletej, aby sa zúčastnil pojednávania a vzniesol v konaní svoje podstatné námietky pre posúdenie danej veci, ktorými sa tak súd prvej inštancie nezaoberal a vychádzajúc z vyšetrovacej zásady civilného mimosporového konania vo vzťahu k nim ani skutočný stav veci nezisťoval, čím porušil procesné práva otca v takej miere, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, a preto krajský súd prihliadnuc aj k zásade dvojinštančnosti súdneho konania jeho rozhodnutie v tejto napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. V priebehu ďalšieho dokazovania súd vykoná dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (čl. 6, § 35 CMP) týkajúce sa výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej a nedoplatku výživného a vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo z neho zrejmé ako sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami otca a na ich overenie vykonanými dôkazmi týkajúcimi sa uvedených skutočností, t. j. aby odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňalo kritériá ust. § 220 CSP.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).