Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-37-2019.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXX, štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej: R. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXXX B. X. XX, štátny občan SR, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX kat. úz. D. ako parcela M. Č.. XXX orná pôda o výmere XXX m2 a toto vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu vo výške 2,36 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom okresnom súde dňa 09.05.2019 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX ako parcela KNE č. XXX orná pôda o výmere XXX m2 (predmetná nehnuteľnosť). Uviedol, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou na predmetnej nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX, t.j. žalovaná vlastní X,XX m2 z celkovej výmery. Navrhol pri jednotkovej cene X,XX eur/m2 vyplatiť za podiel žalovanej sumu X,XX eur. Uviedol, že jednotková cena bola stanovená v konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 27C/34/2018 pri obdobnej nehnuteľnosti v k.ú. D.. Cena pozemku bola stanovená na základe súdnoznaleckého posudku Ing. L. M. č. 21/2018 zo dňa 12.04.2018. Tvrdil, že so žalovanou chcel vec vyriešiť mimosúdne, avšak bezvýsledne.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nemá záujem žalobcovi X,XXmX z predmetnej nehnuteľnosti predať. Uviedla, že pozemok sa nedá predať, lebo ho nechce predať. Tiež uviedla, že na pozemku je exekúcia. Mala za to, že vyvlastnenie nepripadá v úvahu. Ďalej uviedla, že za ponúknutú sumu by mu pozemok nepredala, považovala to za výsmech.
3. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 09.07.2020. Na pojednávanie sa dostavil len právny zástupca žalobcu. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila hoci bola predvolaná riadne a včas. Súdu oznámila, že je dočasne práceneschopná a doložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Pojednávanie odročiť nežiadala (č.l. 52 spisu).
4. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že vo veci žiadajú rozhodnúť v súlade s podanou žalobou. Zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Zdôraznil, že žalobca je majoritný vlastník.
5. Vo veci súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov.
6. Súd z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. D. zistil, že ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti parc. KNE č. XXX orná pôda o výmere XXX m2 sú vedení žalobca v podiele XXX/XXX a žalovaná v podiele XX/XXXX (t.j. X/XXX - XXXX:XX) Na predmetnú nehnuteľnosť je v podiele XX/XXXX zriadené exekučné záložné právo od JUDr. C. G., súdny exekútor a od JUDr. L. M., PhD. súdny exekútor
7. Súd sa oboznámil aj so Znaleckým posudkom č. 21/2018 zo dňa 12.04.2018 vyhotoveným znalcom Ing. L. M., z ktorého vyplýva cena nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX parc. č. M. X R. XX/X M..Ú. D. trvalý trávnatý porast v zastavanom území obce v jednotkovej cene 4,54 eur/m2 (č.l. 10 pripojeného spisu 27C/34/2018).
8. Súd sa oboznámil aj s návrhom na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 04.12.2018 adresovaným žalovanej.
9. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
11. Keďže v prejednávanom prípade nedošlo pre postoj žalovanej k dohode medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi). Dohoda medzi stranami sporu nie je evidentne možná. K zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva tak môže dôjsť jedine na základe rozhodnutia súdu.
12. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
13. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
14. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.
15. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
16. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci, vzhľadom na charakter pozemku, výmeru pozemku a veľkosť podielu žalovanej 0,52 m2, nie je hospodárne, účelné, a teda ani dobre možné.
18. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
19. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
20. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide podielové spoluvlastníctvo. Žalovaná zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a jej prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej finančnej náhrady žalovanej nenamietala, len uviedla, že žalobcovi nechce predmetný pozemok predať a už vôbec nie za ním navrhnutú cenu. Spôsob zrušenia a vyporiadania však nenavrhla žiadny, ani súdu neuviedla z akého dôvodu považuje žalobcom navrhnutú cenu za smiešnu. Súdu nedoložila k svojmu tvrdeniu ani žiadne relevantné dôkazy, ani nenavrhla žiadne dokazovanie. Súd ma v zmysle prejednacej zásady za to, že žalovaná neuniesla ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazné. Tvrdenie žalobcu tak účinne nepoprela. Okresný súd dodáva, že podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 9 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou strán sporu. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje stranu sporu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby, resp. súdnou prehrou. Súd vychádza predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu. V nadväznosti na uvedené má súd za to, že žalovaná ani neuniesla dôkazné bremeno vzťahujúce sa k jej tvrdeniam v spore prezentovaným, a to, že jednotková cena 4,54 eur/m2 je smiešna. Žalovaná neoznačila, nepredložila, ani nenavrhla žiadne relevantné dokazovanie v tomto smere.
21. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav
nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku. Žalovaná vlastní len výmeru X,XX m2 k celku. Okresný súd má za to, že takúto výmeru žalovaná nemôže ani efektívne využiť. Okresný súd zdôrazňuje, že v danej veci ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobcu nemožno nútiť zostať so žalovanou v podielovom spoluvlastníctve, tak ako už bolo uvedené vyššie. V tomto smere je tvrdenie žalovanej, že žalobcovi nechce predať svoj podiel irelevantné. Súd zdôrazňuje, že v danej veci nejde o žiadne vyvlastnenie, ale zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle príslušných vyššie citovaných zákonných ustanovení.
22. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a prikázal túto nehnuteľnosť za finančnú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je majoritným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. 23. Čo sa týka primeranej finančnej náhrady za predmetný pozemok k dohode medzi stranami sporu nedošlo. Súd tak vychádzal z oboznámeného znaleckého posudku č. 21/2018, z ktorého vyplývala jednotková hodnota obdobného, porovnateľného pozemku vo výške 4,54 eur/m2. Žalovaná správnosť takto určenej jednotkovej ceny znaleckým posudkom nespochybnila. Žalovaná nepreukázala, že takéto určenie jednotkovej ceny nezodpovedá skutočnému stavu veci. Nepreukázala iné určenie jednotkovej ceny, ani v tomto smere nenavrhla žiadne dokazovanie. 24. Vychádzajúc z uvedeného súd určil výšku primeranej náhrady žalovanej podľa výšky jej spoluvlastníckeho podielu X/XXX (XX/XXXX - XXXX:XX= XXX), t.j. X,XX m2 k celku (XXX U.:XXX), a teda túto náhradu vyčíslil žalovanej vo výške X,XX eur (X,XX W. podiel žalovanej X,XX U.; X,XX:X J. X,XX =. X,XX eur), v zmysle návrhu žalobcu, ako aj v zmysle predmetného znaleckého posudku. Vyčíslenú náhradu ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi - žalovanej, k predmetnej nehnuteľnosti je povinný žalobca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
25. V závere okresný súd, k okolnosti zriadeného exekučného záložného práva k podielu XX/XXXX žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti upriamuje pozornosť na § 169 Exekučného poriadku, podľa ktorého pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a teda má voči žalovanej ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Pri náhrade trov konania okresný súd zohľadnil postoj žalovanej k riešeniu danej veci s poukazom na veľkosť výmery, ktorú žalovaná vlastní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.