Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_3T-88-2013.pdf
PDF · 200.21 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/88/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. júla 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. K., N.. XX.X.XXXX M. K., okres Kežmarok, trvale bytom K., N. A. Č.. XXXX/X, okres Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 15. februára 2010 asi o 22.10 hod. nad N. S., časť Spišská Nová Ves, na štátnej ceste č. II/533 km 40,50, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdeným M. A. zinscenovali dopravnú nehodu medzi osobným motorovým vozidlom zn. P. P., čiernej farby, evidenčné číslo K. XXX P., vodičom ktorého bol T. K. a nákladným motorovým vozidlom DAF FA, bielej farby, evidenčné číslo B. XXX P., prevážajúcim náklad keramiky, vodičom ktorého bol M. A. tak, že poškodili pravú bočnú časť osobného motorového vozidla AUDI i prednú ľavú časť nákladného motorového vozidla DAF FA, ktoré poškodenie malo preukázať stret týchto vozidiel a následne M. A. spustil nákladné motorové vozidlo aj s nákladom keramiky mimo vozovku po spádnici dole zrazom, kde sa prevrátilo, pričom došlo k poškodeniu vozidla, čím spôsobili škodu pre jeho vlastníka F., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX so sídlom na S. L. Č.. XXXX M. B., vo výške 13.356,- € a zničením porcelánu spôsobili jeho vlastníkovi, t. č. neexistujúcej spoločnosti F., B..T..Y., J.: XX XXX XXX, so sídlom na V. L. Č.. XX M. W., škodu vo výške 18.948,48 €,
t e d a
spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á ch a l
zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a za to
s a o d s u d z u j e
Podľa § 245 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 písm. a) Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje s nárokom na náhradu škody poškodenú spoločnosť F., B..T..Y.., B. B. S. Č.. XXXX, B., J.: XX XXX XXX, na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na obvinených M. A. P. T. K. pre spolupáchateľstvo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 20 Trestného zákona § 245 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ktorý je popísaný vo výroku tohto rozsudku. Súd rozhodol trestným rozkazom dňa 27. 6. 2013, voči ktorému podali obaja obvinení odpor, obvinený M. A. vzal podaný odpor späť, preto trestný rozkaz vo vzťahu k jeho osobe nadobudol právoplatnosť dňa 4. 11. 2016. Prvostupňový súd vo vzťahu k obžalovanému T. K. rozhodol rozsudkom dňa 18.4.2018, ktorý bol na podklade odvolania obžalovaného uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To 110/2019 dňa 7. marca 2019 zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na hlavnom pojednávaní v štádiu konania pred zrušením veci a po zrušení veci boli vykonané nasledovné dôkazy: Obžalovaný T. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Využil svoje právo a nevypovedal, preto bola prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania, v ktorej spáchanie skutku poprel. Uviedol že dňa 15. 2. 2010 vo večerných hodinách riadil auto čiernej farby zn. Audi A4 ev. č. K.-XXXAZ (ďalej iba Audi), kedy sa vracal z K. F. F. K., a to cestou cez Jahodnú, smer S. - B. N. M., pred obcou N. S. na rovnej ceste smerom dole kopcom predbiehal nákladné motorové vozidlo značky DAF, pri predbiehaní tohto vozidla začal pribrzďovať svoje vozidlo, nakoľko sa začalo správať nepredvídane, začal sa šmýkať, keďže poveternostné podmienky boli zlé, na ceste bola napadaná čerstvá vrstva snehu, cesta bola zasnežená, neposypaná. Pri predbiehaní pocítil z pravého boku v strednej časti náraz do svojho auta. Po niekoľkých metroch svoje vozidlo odstavil na krajnici, nákladné auto, ktoré predbiehal, videl vyvrátené pod cestou. V dobe predbiehania išiel rýchlosťou cca 40 km/h až 50 km/h, nákladné auto išlo pomaly, čo mu stačilo na jeho predbiehanie. Vôbec nevidel, ako k nehode došlo, nepočul žiaden rachot, nákladné auto bolo iba vyvrátené pod cestou, vodič práve vyskakoval z kabíny nákladného auta, pýtal sa, či je v poriadku, odpovedal mu, že áno. Zavolal potom pomoc, následne prišla polícia. Automobil Audi je v jeho vlastníctve, zákonná poistka je vedená na manžela jeho matky Q. F.. Uviedol ďalej, že sa nevie vyjadriť k vodičovi nákladného motorového a nákladu, ktorý sa v aute nachádzal, on sám si je vedomý, že nákladné auto svojím autom z cesty nevytlačil, z jeho pohľadu nákladné motorové vozidlo narazilo do jeho auta, náraz bol zo zadnej strany, a to v dobe, kedy dostal šmyk, nezvládol predbiehací manéver, pričom vošiel do jazdnej dráhy nákladného vozidla, ktoré do neho zozadu narazilo, čo spôsobilo zídenie nákladného auta z cesty a jeho prevrátenie. K stope - odtlačku pneumatiky nákladného vozidla, ktorá sa nachádzala pri ukončení zvodidla uviedol, že si to nevie vysvetliť, pred nehodou žiadne posýpacie auto nevidel prechádzať. Dopravnú nehodu ohlásil v poisťovni Allianz, po nehode bol jeho automobil pojazdný, na ňom odišiel aj po nehode preč. Odsúdený M. A. v postavení svedka na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal, súd nečítať jeho výpoveď z prípravného konania, ktorú vykonal v postavení obvineného. Svedok T. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol spoločníkom a konateľom spoločnosti F. B.. T.. Y.. B. B. V. L. Č.. XX M. W., J.: XXXXXXXX (ďalej iba DYMO s. r. o.), spoločnosť však bola na neho predpísaná V. V. ml. podvodom, keďže pri prepise pred notárom si myslel, že ide o jeho firmu, podpísal nejaké doklady, pričom mu V. V. za to sľúbil peniaze, ktoré napokon nedostal. Až na polícii pri vyšetrovaní tohto skutku sa dozvedel, že je zapísaný ako spoločník vo firme F. s. r. o. Ohľadom vlastníctva spoločnosti viedol aj súdne spory, spoločnosť bola neskôr daná do likvidácie, T. V. nepozná, v kontakte bol iba s jeho synom V.. Uviedol, že sa nevie vyjadriť k porcelánu vo vozidle a samotnému skutku. Svedok P. S., zamestnanec Slovenskej správy ciest uviedol, že v deň skutku robil posypovacie práce s motorovým vozidlom v smere B. N. M. - S., keď v tej dobe prechádzal týmto smerom (kde k nehode neskôr došlo), žiadne odstavené alebo havarované motorové vozidlá na ceste nevidel. Keď sa vracal z S. smerom do B. N. M., pred N. S. videl biele nákladné motorové vozidlo, ktoré stálo pri pravom kraji zvodidiel v pravej časti vozovky, v smere jazdy nákladného motorového vozidla, a za ním stálo čierne osobné motorové auto v smere jazdy B. N. M. - S.. Vtedy videl aj dve osoby, ktoré však nevedel identifikovať, zastal pri nich, a pýtal sa, či netreba pomôcť, jedna z osôb mu povedala, že majú niečo so spojkou, nevšimol si, že by vozidlá boli havarované. Následne odišiel naložiť do auta fúru do B. N. M., a keď sa vracal, videl nákladné motorové vozidlo, ktoré predtým videl odstavené na ceste, mimo
vozovky v priekope na pravej strane v smere na N. S., v tom čase tam už bola odťahová služba. V dobe, kedy prechádzal okolo týchto odstavených vozidiel prvýkrát, cesta bola posypaná, pretože ju sám posypal predtým ako išiel opačným smerom, t. j. na S.. Svedok potvrdil pravdivosť prečítanej výpovede z prípravného konania, v ktorej uviedol, že vodič nákladného vozidla sedel v kabíne auta, a keď sa ho opýtal, či má nejaký problém, povedal mu, že nie, že má pokračovať ďalej. Svedok potvrdil, že v prípravnom konaní nemal dôvod klamať. Potvrdil aj to, že na mieste, kde stáli odstavené vozidlá, nevidel už žiadne iné osoby. Svedok J.. Ľ.L. A. uviedol, že bol pracovníkom poisťovne Allianz, oddelenie kontroly a špeciálnych činností, náplňou jeho práce bolo riešiť poistné udalosti, a preto posudzoval aj technickú prijateľnosť nehody ako interný znalec poisťovne. V náplni jeho práce bolo podávanie expertíznych stanovísk, vychádzal aj z ohliadky technika, fotodokumentácie a hodnotil stopy z miesta nehody. Uviedol, že stopy na mieste činu nenasvedčujú tomu, že by k nehode došlo pri predchádzaní motorových vozidiel s následným kontaktom a prevrátením nákladného motorového vozidla. Výsledkom bolo to, že nedošlo k preplateniu ohlásenej poistnej udalosti poisťovňou. Pochybnosti vznikli v súvislosti s tým, že osobné motorové vozidlo malo mať nižšiu rýchlosť pri predchádzaní nákladného vozidla, následne malo dôjsť k ich kontaktu, čo nevychádzalo priestorovo, ako aj vzhľadom na miesto poškodenia vozidiel, pričom boli zachytené aj stopy pneumatík nákladného motorového vozidla na vozovke pri zvodidlách, takže nemohlo dôjsť k následnému zídeniu nákladného vozidla z cesty v súvislosti s kontaktom s osobným motorovým vozidlom, čo bolo technicky nereálne. Svedok uviedol, že z dokumentovaných materiálov preto možno vyvodiť iný záver o nehode oproti tomu, ako ho popisovali samotní účastníci. Svedok M.Í. F. - pracovník záchranného systému uviedol, že na pokyn dispečera bol za účelom odtiahnutia a vyprostenia nákladného motorového vozidla spolu s kolegami povolaný na miesto nehody, kde videl vyvrátené nákladné motorové vozidlo v priekope. Z havarovaného vozidla najprv vykladali náklad keramiky, ktorú uložili na palety, potom vyprostili auto z priekopy, na ceste ho prevrátili na kolesá a náklad keramiky uložili späť na korbu auta, predtým ho zabezpečili. Podľa pokynu majiteľa bolo následne auto odtiahnuté do Prešova. Priebeh prác dokumentovali, aby nevznikli pochybnosti, že škodu spôsobili pri práci práve oni. Svedok potvrdil pravdivosť prečítanej časti výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že vodič údržby, ktorý okolo nich prechádzal, im hovoril, že keď posypoval kopec, nákladné motorové vozidlo stálo v tom čase na kraji cesty v mieste, kde neskôr bolo vyvrátené pod cestou. Poškodený P. W. - konateľ spoločnosti F. B. T.. Y.., B. B. N. S. L. Č.. XXXX M. B., J.Y.: XXXXXXXX (Ď. F. s. r. o.) uviedol, že spoločnosť odpredávala nákladné motorové vozidlo zn. DAF FA bielej farby ev. č. B.- XXXAN (ďalej DAF) prostredníctvom inzerátu, na ktorý sa prihlásila firma F. s. r.o. Zástupcom tejto firmy sa auto počas ohliadky pozdávalo, preto dopredu pripravili zmluvy, ktorú neskôr uzatvorili. Podľa písomnej zmluvy sa firma F. s. r. o. mala stať vlastníkom vozidla až po zaplatení poslednej splátky, za auto zaplatili iba jednu splátku v sume 2.000,- €. Až následne od polície sa dozvedeli, že došlo k havárii, a to v dobe, kedy auto už prevzali zástupcovia spoločnosti F. s. r. o., kontaktovali sa s majiteľom firmy, ktorý hovoril, že sa to dá do poriadku, že škoda bude vyplatená z poistky. Vozidlo potom videli v dobe, kedy bol odstavené v W., a keď vec začala vyšetrovať polícia, už sa nevedeli spojiť so zástupcom firmy, konateľ sa odmlčal, tohto nenašiel poškodený ani v objekte firmy, keď tam išiel, aby riešil túto situáciu. Vozidlo následne dali odtiahnuť do ich priestorov, vozidlo pravdepodobne pôjde do šrotu. Meno obžalovaného T. K. počuli iba v súvislosti s týmto vyšetrovaním. Svedok nevedel bližšie identifikovať osoby z firmy F. s. r. o., s ktorými ohľadom auta jednali. O zmiznutom tachografe uviedol, že po spätnom prevzatí auta ich spoločnosťou, už tento v aute nebol, keďže predtým bolo do auta vykonané vlámanie. Svedok T. X., ktorý bol v dobe skutku policajtom ODI OR PZ Spišská Nová Ves uviedol, že počas služby prišiel na miesto nehody po vyslaní operačným dôstojníkom, videl, že automobil zn. DAF a bol prevrátený v priekope na boku, v strmom zraze pod cestou, vozidlo zn. Audi stálo na ceste otočené v smere do N. S., na mieste si od účastníkov nehody vyžiadal doklady, overil ich totožnosť, podrobili sa dychovej skúške, zistil, čo sa stalo, zranený tam nikto nebol, čomu sa čudoval pokiaľ išlo o vodiča nákladného vozidla. Vodič mu povedal, že vyskočil z vozidla počas toho, ako to auto smerovalo do priekopy. O tom napísal záznam z dopravnej nehody, vinníkovi uložil blokovú pokutu, čím považoval vec za vyriešenú. Uviedol, že pokiaľ si pamätal, na ceste bol sneh alebo kaša, nevedel sa vyjadriť, či snežilo alebo nie, v ten večer tovar na aute spočítaný nebol, keďže bol nedostupný terén, sám sa nevedel dostať k motorovému vozidlu, spočítaný bol až na druhý deň službou, ktorá tam prišla. Automobil, ktorý bol v priekope, nebol zabezpečený počas noci, tachograf z neho nezabezpečil, keďže sa nevedel dostať do vozidla. Cesty v tom čase boli zjazdné, čo usúdil aj z toho, že sám sa k nehode dostal. Poveternostné podmienky boli ako počas zimnej údržby vzhľadom na zimné obdobie, na mieste potom vyhotovil aj fotografie ohľadom nehody, celú vec dokumentoval asi hodinu. Výpovede vodičov a priebeh nehody zaznamenal do záznamu o nehode.
Svedok F. A. - bývalý pracovník OR PZ Spišská Nová Ves uviedol, že bol vyslaný nadriadeným ako operačný pracovník kriminálnej polície vzhľadom na výšku škody na miesto nehody na druhý deň po nehode. V dobe jeho príchodu už pracovníci záchranného systému zrátavali palety keramiky, predtým tam bol aj znalec a pracovníci polície. Z miesta odchádzal v dobe, kedy auto už bolo vytiahnuté na cestu, tovar bol na paletách, keďže ho nosili hasiči hore, nevedel sa vyjadriť ako poškodené osoby keramiku zabezpečili v dobe, kedy tam bol vyšetrovateľ. V dobe, kedy chceli zaistiť tachograf v W. v objekte, kde bolo následne auto odstavené, sa vo vozidle nenachádzal, keďže došlo k jeho krádeži vrátane rádia a systému na zapojenie mýtnej jednotky. Čudoval sa, že tachograf zmizol, keďže išlo o bezcennú vec, ktorá sa nekradne. Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý T. V. - bývalý majiteľ firmy F. s. r. o., ktorý využil svoje právo a nevypovedal s odôvodnením, že svojou výpoveďou by si mohol privodiť trestné stíhanie. Z uvedeného dôvodu súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania (právne účinnú - po vznesení obvinenia 3. 4. 2012) zo dňa 5. 4. 2013, kde uviedol, že v dobe skutku bol majiteľom firmy F. s. r. o., ktorú neskôr odpredal T. M.. Potvrdil, že porcelán odkúpil od spoločnosti G. C. B. B.. T.. Y.. B. B. M. W., doklady doložil aj pre poisťovňu Allianz po nehode a bol určený na predaj pre spoločnosť D. B.. T.. Y.. N., pričom vo fakturačných dokladoch bol uvedený prevoz karlovarského porcelánu. Naďalej trval na tom, že kúpil a predával karlovarský porcelán, hoci v havarovanom aute bol nájdený český porcelán, v dodávke fakturoval 9.504 ks karlovarského porcelánu v cene 19,90 €/ks bez DPH, čo predstavuje sumu 189.129 €. K rozdielom v kvalite porcelánu uviedol v podstate to, že nie je odborník na porcelán a predával ho s pridanou hodnotou. Nevedel však vysvetliť ako bolo možné uskutočniť dodávku porcelánu z Českej republiky motorovým ťahačom ev. č. K. XXXBY F. H. U..XXX, ktorého držiteľom v tom čase bola spoločnosť Q. E. s. r. o. a pripojiť ho k nákladnému prívesu ev. č. K. XXXYD, ktorý taktiež patril uvedenej spoločnosti ako vyplynulo zo správ a evidenčných kariet vozidiel z ODI Košice. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec v odbore doprava cestná Ing. Peter Onderuš, ktorý v prípravnom konaní podal písomné znalecké posudky číslo 11/ 2011 k príčinám dopravnej nehody a číslo 11/2012 k výpočtu výšky škody na vozidle F.. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckých posudkov, kedy uviedol, že podkladom na vypracovanie posudku okrem spisu dokumentácie a účasti na mieste samom počas ohliadky, ktorú vykonávali policajti, bolo vykonanie aj analýzy prostredníctvom crash testu, znalec zistil na osobnom motorovom vozidle značky P. poškodenie pravých zadných dverí s deformáciou pri strednom stĺpiku, pravých predných dverí - mierna deformácia - plošnú deformáciu skoro rovnomerne pozdĺžne dverí. Poškodenie vozidla F., ktoré mohlo vzniknúť pri kontakte s vozidlom P. bolo nasledovné: poškodenie ľavého rohu predného nárazníka - škrabance po šúchaní a predného nárazníka v spodnej časti ľavá strana zvesená po odtrhnutí z držiakov. Znalec uviedol, že technický prijateľný priebeh nehody bol, že 1) vozidlo F. mimo vozovku schádzalo nepatrnou rýchlosťou do 5 km/s výrazným natočením kolies vpravo, keďže z technického hľadiska nie je možné počas jazdy tak výrazne natočiť riadenie vpravo bez toho, aby vozidlo sa pohybovalo po oblúku so zmenšovaním polomerov (za jazdy počas riadenia vozidlo prekonáva dráhu), 2) vozidlo F. pred zídením mimo vozovku vpravo sa nepohybovalo po vozovke v pôvodnom smere jazdy rýchlosťou vyššou ako približne 5 km/h - pri vyššej rýchlosti pohybu vozidla F. v pôvodnom smere pohybu ako cca 5 km/h kinetická energia pohybujúceho sa vozidla nedovolí vozidlu pohybovať sa približne po spádnici svahu ani pri natočení riadenia vozidla vpravo a vozidlo sa pohybuje po sklone svahu pod uhlom v smere medzi spádnicou a pôvodným smerom pohybu po vozovke, pričom dochádza k prevracaniu vozidla na pravý bok, 3) rázová sila vzniknutá pri kontakte vozidiel nespôsobila vybočenie vozidla F. vpravo také, aby vozidlo zišlo mimo vozovky - vzhľadom na rozdiel hmotnosti vozidiel v dôsledku zrážky spôsobujúcej u vozidla P. dokumentované deformácie, nedôjde z energetického hľadiska u vozidla F. k významnej zmene smeru jazdy po zrážke, prípadná zrážka týchto vozidiel z energetického hľadiska nespôsobila také silové pôsobenie na vozidlo F., ktoré by ovplyvnilo smer jazdy tohto vozidla, aby vozidlo sa dostalo mimo vozovku, 4) z polohy a veľkosti deformácie pravého boku vozidla P. je z technického hľadiska vylúčené, že k poškodeniu došlo kontaktom vozidla P. P. po predchádzaní vozidla F. s vyššou rýchlosťou vozidla P. ako vozidla F. - podľa popisu vzniku poškodenia začiatok poškodenia by začal v prednej časti vozidla P. a pokračoval by v dôsledku rozdielu rýchlosti pohybu vozidiel do zadnej časti vozidla P.. Tuhosť bočnej časti karosérie vozidla je rozdielna pozdĺž vozidla a v mieste poškodenia vozidla P. je najtuhšia v oblasti stredného stĺpika. Pri lineárnom alebo rovnomernom pôsobení deformačnej sily pri kontakte vozidla P. s rohom predného nárazníka vozidla F., by sa deformácia mohlo zmenšiť pri strednom stĺpiku v dôsledku tuhšej karosérie - teda pri kontakte by došlo k odtláčaniu vozidla P., ale nemohlo následne dôjsť k výraznej deformácii prednej časti pravých zadných dverí tesne za stredovým stĺpikom.
Podľa prevedených simulácií pohybu vozidla F. pri schádzaní mimo vozovku, pri rôznych rýchlostiach s natočením riadenia vpravo, k obdobnému pohybu vozidla ako vyplýva z fotodokumentácie podľa zanechaných stôp a konečnej polohy vozidla F. po nehode - prevráteniu vozidla na pravý bok, dôjde len pri plnom natočení riadenia vpravo a rozjazde vozidla F. z nulovej rýchlosti, pri vyššej rýchlosti pohybu vozidla v pôvodnom smere pohybu ako cca 5 km/h už kinetická energia pohybujúceho sa vozidla nedovolí vozidlu pohybovať sa približne po spádnici svahu ani pri natočení riadenia vozidla vpravo a vozidlo sa pohybuje po sklone svahu pod uhlom v smere medzi spádnicou a pôvodným smerom pohybu po vozovke, pričom dochádza k prevracaniu vozidla na pravý bok. Aby nákladné vozidlo schádzalo mimo vozovku približne po spádnici svahu ako je zrejmé z fotodokumentácie z miesta nehody, pred zídením z vozovky sa musel pohybovať rýchlosťou približne do 5 km/h a kolesá vozidla pred zídením z vozovky museli byť vytočené výrazne vpravo. Pri zohľadnení všetkých podkladov vychádzajúc z konečnej polohy vozidla F. po nehode, stopách po pohybe vozidla F., poškodení motorového vozidla P. a vozidla F. v mieste kontaktu s vozidlom P., z technického hľadiska prijateľný priebeh nehody bol, že 1) vozidlo DAF narazilo do stojaceho vozidla P. viac ako jedenkrát alebo vozidlo Audi nacúvalo do stojaceho vozidla F. viac ako jedenkrát, pričom je možná aj kombinácia týchto verzií, čím vznikla deformácia na vozidle P., ktorej priebeh na seba nenadväzuje, pričom nie je možné ani vylúčiť, že vozidlo P. bolo poškodené v miestach udávaného kontaktu s vozidlom F. aj pred ich vzájomným kontaktom, 2) vozidlo F. nacúvalo pravým zadným kolesom k zvodidlu pri pravom okraji cesty v smere S. - N. S., čím vznikol oter na vozidle od pneumatiky a stopa v snehu oblúkom nahor ukončená proti udávanému pohybu vozidla, 3) po výraznom natočení riadenia vpravo zo stojacej polohy došlo k spusteniu vozidla dolu klesaním po ceste, a tým aj v dôsledku natočenia kolies zídením vozidla mimo vozovky po svahu nadol prevráteniu vozidla na ľavý bok. Z energetického hľadiska pôsobenia síl v mieste kontaktu, podľa smeru pôsobenia, spôsobuje aj zmenu smeru pohybu vozidiel - výbeh. Z energetického hľadiska pôsobenie sily spôsobujúcej dané poškodenie vozidla P. na nákladné vozidlo niekoľkonásobne vyššej hmotnosti ako osobné vozidlo, nespôsobí výraznú zmenu pôvodného smeru pohybu nákladného vozidla, a teda v dôsledku zrážky nedôjde k významnej zmene a zmene smeru jazdy po zrážke. Prípadná zrážka týchto vozidiel nespôsobila také silové pôsobenie, ktoré by ovplyvnilo smer jazdy tohto vozidla a zídení vozidla F. mimo vozovku. Týmto ale nie je možné vylúčiť zídenie vozidla F. mimo vozovku v dôsledku korekcie riadenia vodičom. Znalec taktiež uviedol, že pri poslednom stĺpiku zvodidla pri zlome ukončenia zvodidla bola výrazná stopa odtlačku pneumatiky nákladného vozidla ukončená smerom nahor zo smeru pohybu nákladného vozidla zakrivením odtlačku pneumatiky v smere dohora, pri tomto mieste sa na zvodidlách nachádza oter po pretáčaní pneumatiky otlačením bočnice pneumatiky. Takáto stopa oteru s oblúkom na začiatku a na konci oteru, nemôže vzniknúť pri pohybe vozidla, ale pri pretáčaní kolesa na mieste bez výrazného pohybu vozidla. Stopa v snehu nemohla vzniknúť jazdou dole svahom, ale musela byť spôsobená nacúvaním vozidla do koncovej polohy v postavení pneumatík v mieste ukončenia stopy, kde aj mohlo dôjsť k pretočeniu pneumatiky, a tým aj zanechaniu stopy pneumatiky na zvodidlách. Na hlavnom pojednávaní znalec k výpovedi obžalovaného T. K.Č. ohľadom priebehu nehody udal, že v podstate mohlo dôjsť ku kontaktu motorových vozidiel, avšak nie k vytlačeniu vozidla F. mimo vozovku ako sa nachádzalo v koncovej polohe. Pokiaľ by došlo k takémuto nárazu s nákladným motorovým vozidlom, tento by musel ako vodič vnímať a cítiť, muselo by ho aj odhodiť, keďže sa kontaktoval s omnoho mocnejším motorovým vozidlom. Vodič motorového vozidla P. sa pohyboval rýchlosťou 8 km/ h až 12 km/h, mal pokrivený plech na predných a zadných pravých dverách, ktoré ale nemajú vysokú tuhosť, že by náraz nepocítil. K znaleckého posudku číslo 11/2012 v súvislosti s vyčíslením škody znalec uviedol, že výška škody na vozidle F. predstavovala ku dňu 15. 2. 2010 vrátane DPH vo výške 20 % sumu 13. 356,- €. Na hlavnom pojednávaní sa znalec vyjadril v súvislosti s otázkami obhajoby k výpočtu hodnoty motorového vozidla poisťovňou Allianz tak, že stanovil hodnotu predaných zvyškov podľa jednotlivých skupín, keďže nemožno jednotlivý diel zložený z nových súčiastok a z ojazdených posudzovať a vytrhnúť jednotlivo, preto uviedol opotrebenie 10 % oproti poisťovni pri zohľadnení koeficientu predajnosti. Ide o štandardný postup, resp. výpočet znalca. Ak má poisťovňa nejakú ponuku na odkúpenie zvyškov, väčšinou uvažuje s hodnotou týchto zvyškov, za akú je schopná realizovať. Výpočet poisťovňou však nemusí byť nesprávny z pohľadu, či je dopyt po náhradnom diely. Takýto výpočet je možné upresniť iba ak sa realizuje skutočný odpredaj zvyškov vozidla. Na podklade návrhu obhajoby znalec Ing. Peter Onderuš vypracoval doplnok č. 1 k znaleckému posudku ohľadom posúdenia rozsahu poškodenia nákladného motorového vozidla F., ku ktorému bol na hlavnom pojednávaní vypočutý. Znalec uviedol že, u motorového vozidla F. sa jednalo o totálne zničenie, hodnota zvyškov vozidla predstavovala sumu 2.738,07 €. Vzhľadom na tuhosť motorového vozidla F. nevznikla
po prípadnom kontakte s vozidlom P. deformácia, táto vznikla iba v súvislosti so zídením vozidla mimo vozovku s následným vyprostením, keďže bola lokalizovaná v inej časti vozidla. Zdokumentovaný rozsah poškodenia vozidla F. v spise je možné vyhodnotiť ako dôsledok pohybu mimo vozovky. Na vozidle F. v dôsledku možného kontaktu s vozidlom P. nevzniklo také poškodenie, ktoré by bolo možné potrebné odstrániť opravou, náklady na opravu v prípade drobného poškodenia laku nárazníka motorového vozidla F. predstavovali hodnotu 10 € vrátane 20 % DPH. Znalec pritom vykonal všetky výpočty s presnosťou na 8 desatinných miest. V písomnom vyhotovení posudku znalec ešte uviedol, že výpočet všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením bol 16.581,60 €, celkové náklady na opravu vozidla bez DPH boli 15. 303 €. Na hlavnom pojednávaní dňa 18. 4. 2018 boli so súhlasom prokurátora (súhlas obžalovaného nebol potrebný, keďže na jeho žiadosť sa hlavné konanie konalo v jeho neprítomnosti) prečítané nasledovné výpovede svedkov: Z výpovede svedka Q. B. - pracovníka poisťovne Allianz a.s. vyplynulo, že dňa 23. 2. 2010 vykonal ohliadku poškodeného tovaru z dopravnej nehody, tovar počas ohliadky bol naložený na nákladnom motorovom vozidle na ulici T. M. W. v objekte firmy F. s. r. o. Jednalo sa o porcelán, konkrétne sadu hlbokých, plytký a dezertných tanierov, ktoré boli následkom dopravnej nehody poškodené. Majiteľ firmy mu pritom hovoril, že časť porcelánu bola odcudzená alebo stratená počas prepravy z miesta nehody do W. na sklad, neuviedol však bližšie podrobnosti a tiež čas, kedy k tomu malo dôjsť. Keďže porcelán nebol roztriedený, dohodol sa T. V. na ďalšej ohliadke, ktorú vykonal dňa 23. 2. 2010 na tom istom mieste. V tomto čase bol už tovar roztriedený, a to na rozbitý tovar a nepoškodený. O týchto ohliadkach urobil záznamy, pri ohliadkach bol v oboch prípadoch prítomní T. V., ktorý záznamy aj podpísal. Svedok W. T. - vodič firmy E. a.s., uviedol, že na mieste nehody v dobe, kedy pracoval spolu s kolegami na vyprošťovaní vozidla, sa pristavil vodič automobilu zimnej cestnej údržby, ktorý sa pýtal ako je možné, že nákladné auto bolo prevrátené pod cestou, keď predtým sa pri ňom pristavil, pretože stálo odstavené na kraji cesty v mieste, ako bolo vyvrátené pod cestou. Šoféra tohto vozidla sa pritom pýtal, či nepotrebuje pomoc, kedy mu povedal, že nie, že má niečo so spojkou. Svedok V. V. - mechanik sa vyjadril k vykladaniu tovaru z havarovaného vozidla na cestu a k jeho následnému naloženiu do vozidla F., ktoré vytiahli na cestu. Svedok V. V. potvrdil, že majiteľom firmy F. s. r. o. bol jeho otec, uviedol, že porcelán pomáhal nakladať v sklade firmy na ulici D. M. X., porcelán bol balený v kartónových krabiciach, jednalo sa o súpravu Bohemia porcelán, ktorá pozostávala z jednotlivých typov tanierov. Celkovo naložili 400 krabíc kartónov porcelánu, kartóny sa nakladali europalety a boli obalené vo fólii, na auto naložili 6 až 7 paliet, ktoré boli zabezpečované sťahovacími popruhmi, ktoré boli upevnené o bočnice auta. Až po naložení tovaru odišiel vodič auta zo skladu preč. O nehode mal iba sprostredkované informácie, bližšie podrobnosti sa ani o vodičovi auta nevyjadril. Svedok V. N. - majiteľ spoločnosti G. C. B. s. r. o. N. N. Y., predtým so sídlom v W. - Ž., potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy so spoločnosťou F. s. r. o. s tým, že firma F. s. r. o. odobrala a zaplatila za 15. 300 kusov jedálenských servisov porcelánu podľa troch faktúr - zákazok, poslednú z nich realizovali v novembri 2010. K samotnej nehode sa vyjadriť nevedel. Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj znalecký posudok číslo 04/2011 znalkyne z odboru starožitnosti, umelecké diela Mgr. Margaréty Horváthovej. Znalkyňa zistila, že porcelán - taniere boli výrobkom niektorej z českých tovární na porcelán, ktoré nevyrábajú vysokokvalitné výrobky, porcelán však nebol označený výrobcom. Označenia len demonštrujú autorstvo a povolenie používať dekor, označujú typ výrobku v zmysle praktického použitia domácnosti ako umývačka riadu, mikrovlnné použitie a pod. Taniere boli výrobkom, ktorý sa predával na spotrebiteľskom trhu vo viacerých formách, v závislosti od počtu zakúpených sa odvíjala aj ich trhová cena, čím je vyššia kvantita, tým nižšia cena. Taniere boli vyrobené z porcelánu, ide o tzv. český porcelán. Všeobecná cena plytkého taniera je 2,- €, hlbokého taniera 2,- € a dezertného taniera 1,8 € všetko za 1 kus. Taniere, ktoré predložil majiteľ T. V. na porovnanie a taniere z miesta nehody boli rovnakého typu, druhu porcelánu a rovnakého výrobcu. Taniere sú trvalou ponukou na internetových stránkach viacerých štátov Európskej únie. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj nasledovné listinné dôkazy:
- trestné stíhanie poisťovne Allianz Slovenská poisťovňa a.s. zo dňa 3. 6. 2010 označené ako - oznámenie skutočností nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu - z ktorého vyplynulo, že dňa 16. 2. 2010 v centre telefonického hlásenia škôd bolo prijaté hlásenie škodovej udalosti poistného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, telefonické hlásenie vykonal poistený, ktorý sa predstavil ako T. K., ktorý uznal svoje zavinenie na vzniku škody, a tým aj nárok poškodených spoločností na náhradu škody z jeho poistnej zmluvy,
- z telefonických záznamov poistnej udalosti vyplynulo, že T. K. priebeh nehody popísal tak, že jeho motorové vozidlo dostalo šmyk, narazilo do motorového vozidla poškodeného F., ktoré sa následne prevrátilo do priekopy. Podľa ohlásenia škodovej udalosti telefonicky dňa 17. 2. 2010 o 11.26 hod. poškodený T. V. uviedol, že vozidlo F., ktoré má v prenájme na základe zmluvy, havarovalo podľa jeho vodiča tak, že počas jazdy dole kopcom ho začalo obiehať motorové vozidlo, ktoré následne dostalo na neupravenej vozovke šmyk, prešlo do jazdného pruhu vozidla F. a následne do neho narazilo. Vodič nákladného motorového vozidla v snahe zabrániť väčšej zrážke strhol riadenie doprava ku krajnici, následne ho stiahlo mimo vozovku, potom sa prevrátil s vozidlom aj s tovarom. Podľa poškodeného škoda na vozidle predstavovala sumu 5.000,- € a škoda na tovare je 189.129,- €,
- podľa zápisov z ohliadky a prejednania škody, ktorú vykonal pracovník poisťovne Q. B. v obci W., bol ohliadnutý karlovarský porcelán - hlboké plytké a dezertné taniere v počte 9504 ks, mesiac obstarania november 2009. Na korbe podľa udania majiteľa sa mal nachádzať porcelán v hodnote 189.000,- €. Z dodatočnej ohliadky vyplynulo, že použiť sa dá iba zlomok, a to dezertný tanier 590 kusov, hlboký tanier 304 kusov, plytký tanier 457 kusov, zvyšná časť tanierov je popraskaná, rozbitá alebo inak znehodnotená,
- zo zápisu o poškodení vozidla škodovej udalosti poisťovňou - vozidla F. zo dňa 22. 2. 2010 vyplynul rozsah poškodenia motorového vozidla s tým, že vozidlo malo všeobecnú hodnotu ku dňu skutku 16.390,- €, všeobecná hodnota jazdeného vozidla porovnaná na voľnom trhu bola 15.715,- €, následkom nehody síce došlo k znehodnoteniu vozidla, avšak škoda nebola poisťovňou hradená,
- zo správy OR PZ Spišská Nová Ves zo dňa 15. 2. 2010, ako aj spisu OR PZ Spišská Nová Ves ČVS: ORP - 36/DI -P- SDN-2010- 36 bol dokumentovaný priebeh nehody na základe záznamov vyšetrovaných udalostí políciou, podľa záznamu dopravnej nehody spracovaným npor. Róbertom Grečkom a podpísaného oboma vodičmi, k dopravnej nehode došlo tak, že vodič T.Ó. K., ktorý riadil motorové vozidlo P. v smere od obce S. do N. S. na priamom prehľadnom úseku cesty predchádzal pred sebou idúce nákladné motorové vozidlo F., ktorý riadil vodič M. A., pri zaraďovaní sa pred predchádzané vozidlo dostal vodič K. so svojím vozidlom šmyk, pravým bokom narazil do ľavej prednej časti vozidla F., ktoré následne zišlo mimo cestu dolu prudkým svahom, kde došlo najprv nárazu vozidla do stromov následne k prevráteniu vozidla cez strechu, pri dopravnej nehody došlo k demolácii celého vozidla vrátane nákladu keramiky, k zraneniu osôb nedošlo, požitie alkoholických nápojov u vodičov nebola zistené, T. K. bola uložená bloková pokuta, dopravná nehoda bola zaznamenaná aj fotograficky,
- faktúra číslo XXXXXXXXX vystavená dodávateľom F. B.. T..Y.. W. pre odberateľa D. B.. T.. Y.. A. X, N. P..B.., Slovenská republika na porcelán o množstve 9.504 ks v hodnote spolu s DPH 225.064,22 €,
- na fotodokumentácii, ktorú spracovali záchranári z miesta činu bolo zaznamenané havarované nákladné vozidlo, ktoré sa nachádzalo v priekope, vyťahovacie vozidlo stálo na ceste nad ním prednou časťou v protismernom pôvodnej jazde nákladného motorového vozidla, na fotografii č. l. 73 je vidieť, že záchranárske vozidlo sa nenachádzalo na ceste za zvodidlom, ďalšie fotografie dokumentujú úložný priestor - korbu nákladného motorového vozidla, na ktorom sú porozhadzované papierové škatule, ďalej priebeh prác pracovníkov pri prekladaní tovaru,
- dokumenty, ktoré sa týkajú zakúpenia porcelánu firmou F. s. r. o., faktúry a spôsob ich splatenia,
- z pracovnej zmluvy vyplynulo, že M. A. bol zamestnaný na pozíciu vodič vo firme F. s. r. o. dňa 2. 2. 2010,
- z kúpnej zmluvy medzi firmou F. B.. T.. Y.. P. H. F. s. r. o. zo dňa 15. 2. 2010 vyplynulo, že jej predmetom bol odpredaj a kúpa motorového vozidla F. s cenou 16.112,60 €, podľa zmluvy kupujúci nadobudne vlastnícke právo zaplatením poslednej splátky,
- faktúry a dodacie listy, zákazkový list preukazujú dodanie tovaru pokiaľ išlo o náklad porcelánu,
- povinné zmluvné poistenia zodpovednosti za škodu - zmluvné poistky, z ktorých vyplynulo, že v prípade vozidla P. poisteným bol Q. F., bola oboznámená aj poistná zmluva nákladného vozidla,
- evidenčná karta osobného motorového vozidla a nákladného motorového vozidla, z ktorej vyplynuli údaje o vozidlách,
- podľa nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestoroch, firma F. s. r. o. mala prenajatý objekt na ul. D. Č.. X M. X. od 1. 11. 2009,
- podľa úradného záznamu Krajského riaditeľstva PZ odbor kriminálnej polície Košice zo dňa 11. 5. 2011, dňa 11. 5. 2011 o 11.40 hod. bola vykonaná prehliadka na mieste dopravnej nehody, pri skúmaní miesta nehody v spodnej časti lúky cca 30 m od cesty bola nájdená drevená paleta a časť plachty. Pod drevenou paletou sa nachádzali črepiny rozbitých tanierov s nápisom Bohemia z 10 ks až 20 ks tanierov,
- podľa úradného záznamu Krajského riaditeľstva PZ odbor kriminálnej polícii Košice dňa 27. 10. 2011 8.30 hod. boli na Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ v Košiciach vykonané váženia troch kusov
porcelánu, ktoré boli vydané dňa 10. 5. 2011 T. V.. Podľa výsledkov váženia plytký tanier mal 553 g, hlboký tanier 371 g a dezertný tanier 270 g,
- z oznámenia Správy ciest Košického samosprávneho kraja zo dňa 15. 7. 2010 vyplynulo, že vodič P. S. vykonával prácu s posýpacím vozidlom R. na uvedenom úseku v čase od 15. 2. 2010 od 19.00 hod. do 16. 2. 2010 do 07.00 hod., čo potvrdil aj záznam z priebehu dispečerskej služby, z ktorého však nevyplynulo, že by boli hlásené udalosti týkajúce sa predmetnej cesty,
- podľa dokladov na č. l. 710 až 711, spoločnosť s obchodným menom F. s. r. o. bola zapísaná do registra dňa 14. 7. 2000, jej štatutárnym orgánom a spoločníkom bol T. V.Č., na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 16. 9. 2011, ktorá bola uzatvorená s T. M., bol celý obchodný podiel prevedený na túto osobu dňom podpísania zmluvy,
- podľa výpisu z obchodného registra na č. l. 1388 bola spoločnosť F. s. r. o. vymazaná ex offo dňom 23. 5. 2015. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26.3. 2015 bola spoločnosť zrušená bez likvidácie dňom právoplatnosti uznesenia,
- z internetového výpisu cestnej mapy medzi obcou B. N. M. P. X. vyplynulo, že cesta 547, ktorá vedie z X. F. B. N. M. E. K. P. B. M. má 48 km, prejazd za 52 minút, naproti tomu cesta vedúca cez obce V. N. S., N., S. M. B. N. S. číslo 546 má 56,8 km, prejazd 1 hodina 6 minút,
- podľa záznamu blokovom konaní T. K. bola uložená pokuta 100 € na mieste v blokovom konaní za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) je zákona o priestupkoch ktorého sa dopustil porušením zákona č. 8/2009 Z. z., § 15 predchádzanie ods. 3, § 137 ods. 1. Na podklade uznesenia odvolacieho súdu bol do konania pribratý znalec z odboru Cestná doprava, odvetvie technický stav vozidiel Ing. Ján Sabo, ktorý vypracoval písomný znalecký posudok č. 4/2020 za účelom posúdenia možnosti a príčiny zrážky oboch motorových vozidiel, ako aj vyjadrenia k znaleckému posudku znalca Ing. Petra Onderuša. K obsahu znaleckého posudku bol znalec na hlavnom pojednávaní aj vypočutý, pričom zotrval na svojom písomnom vyhotovení. Znalec vychádzajúc zo všetkých potrebných listinných podkladov, výpovedí účastníkov nehody, ako aj z analýzy nehodového deja dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť kontakt medzi vozidlom F. a vozidlom P. P. aj napriek tomu, že na vozidle F. nie je pozorovateľná žiadna plastická deformácia. Výpoveď obžalovaného k priebehu nehodového deja obsahuje rozpory voči technicky možnému priebehu nehodového deja: aby vozidlo bolo schopné zatočiť vpravo na tak malom polomere oblúka ako vyplynulo z fotograficky zdokumentovaného stavu a navyše ešte aj na zasneženom povrchu cesty, je to možné iba za predpokladu maximálneho vychýlenia kolies prednej nápravy vpravo na veľmi krátkej dráhe prejdenej vozidlom. Takéto vychýlenie kolies do maximálneho rejdu je možné technicky uskutočniť len otáčaním volantom minimálne vykonaným dvoch otočení o 360 stupňov. Aby tento úkon bol vykonateľný na veľmi krátkej prejdenej dráhe, rýchlosť jazdy vozidla musí byť veľmi pomalá, prípadne tento úkon je možné vykonať pri stojacom vozidle a zahájiť tak pomaly rozjazd. Tento variant je zvlášť vhodný pri zasneženom povrchu cesty, aby kolesá riadiacej nápravy sa nedostali do bočného šmyku. Pri zohľadnení aktuálneho povrchu cesty je tento úkon zatáčania vykonateľný v rozmedzí rýchlosti 4 km/ h až 8 km/h. Ak sa má zohľadniť technika jazdy vozidla P., ako ju popísal obžalovaný, potom vzhľadom na rozsah deformácie vozidla P., vozidlo F. v čase nárazu do pravých dverí vozidla P. by sa muselo pohybovať rýchlosťou min. 34 km/h, z rozsahu zanechanej deformácie na pravom boku vozidla P., je možné potvrdiť, že takýto náraz by pri vozidle F. spôsobil rázový pokles rýchlosti jeho jazdy približne o 0,5 km/h. Vykonaná simulácia potvrdila, že vozidlo F. pri tejto rýchlosti jazdy ani pri plnom natočení kolies vpravo, by nezatáčalo vpravo, ale v dôsledku pôsobenia zotrvačnej sily by došlo k bočnému šmýkaniu sa jeho riadiacich kolies, čiže prednej nápravy a pri tomto pohybe by vozidlo len mierne zatáčalo vpravo a vzhľadom na aktuálny prechod medzi okrajom cesty a zamrznutým a zasneženým povrchom za cestou, vozidlo by šikmo zišlo na tento zráz s následným jeho prevrátením na pravý bok (znalec na hlavnom pojednávaní opravil písomnú časť posudku, kde omylom uvádzal ľavý bok). Vzhľadom na aktuálny prechod medzi okrajom cesty a zamrznutým a zasneženým povrchom za cestou, vozidlo by šikmo vyšlo na tento zráz s následným jeho prevrátením na pravý bok. Vzhľadom na nepomer hmotnosti oboch vozidiel (pri vozidle F. s nákladom aj o hmotnosti približne 4000 kg) a rozsah zistenej deformácie na vozidle P. P. je technicky vylúčené, aby takýto kontakt medzi vozidlami spôsobil prudšiu zmenu smeru jazdy vozidla F. vpravo, ak spôsobil, bola to len nepatrná, technicky zanedbateľná, nemajúca takmer žiadny vplyv na ďalší smer jazdy daného vozidla. Vzhľadom na veľkosť priemeru volantu nákladného vozidla, za trhnutie volantom je prípustné považovať natočenie volantom max. o pol otáčky, pričom na dosiahnutia plného rejdu riadiacich kolies je potrebné volantom pri jazde vozidla v priamom smere pootočiť o dva až dva a pol otáčky vpravo. Výpoveď obžalovaného K. vrátane zhodnotenia jazdy M. A. možno označiť ako technický neprijateľnú variantu.
Na mieste činu s počítačovou simuláciou je možné potvrdiť, že mechanizmus riadenia nie je poškodený a tým svojvoľne vychýlenie kolies riadiacej nápravy vpravo nezávisle od vodiča je technicky vylúčené, pričom v posudzovanom úseku cesty, kde končia pravé zvodidlá a za pravým okrajom cesty sa nenachádza žiadna priekopa, prípadne iná terénna nerovnosť, ktorá by pri nájazde pravého kolesa na túto nerovnosť, mohla spôsobiť dodatočne natočenie vozidla vpravo. Už od rýchlosti jazdy 20 km/h pri prudkom vychýlení kolies vpravo dochádza k bočnému šmyku aj napriek tomu, že tieto kolesá nie sú brzdené. Z dôvodu pohybu kolies prednej nápravy v bočnom šmyku sa vozidlo bude pohybovať len v miernom pravotočivom oblúku. Po opustení cesty mierne šikmo voči jej priebehu a vzhľadom na prudký zráz proti smeru jazdy v priečnom smere, neupravený a nerovný povrch tohto zrázu spôsobí prevrátenie na pravý bok ešte predtým, ako by vozidlo bolo schopné zmeniť smer svojej jazdy súbežne so spádnicou zrázu. Aby vozidlo F. opustilo cestu svojím pravým okrajom, ako smerujú stopy vedúce k jeho polohe prevráteného na pravom boku pod cestou v rokline, je potrebné, aby úkon zatáčania bol vykonaný ešte na ceste a v počiatočnej fáze jazdy po šikmine svahu dochádzalo len k miernejšej zmene smeru jazdy súbežne so spádnicou svahu. Aby úkon zatáčania vozidla bol technicky vykonateľný, ako to naznačujú zanechané stopy, a to vzhľadom na aktuálny povrch cesty, rýchlosť jazdy vozidla DAF počas tohto úkonu musí byť veľmi malá. K technicky najpriateľnejším výsledkom je možné sa dopracovať, ak vozidlo na ceste v určitej polohe zastaví a začne sa rozbiehať súbežne s vykonávaním manévru zatáčania vpravo. V dobe, kedy predné kolesá opúšťajú pravý okraj cesty, rýchlosť jazdy vozidla sa nachádza v rozmedzí 4 km/h až 8 km/h. Následne dochádza pri klesaní k pôsobeniu gravitácie na vozidlo, vozidlo počas jazdy takmer po spádnici zrázu vyvrátilo niekoľko stromov, čo spôsobilo jeho výraznejšie natočenie vpravo s následným prevrátením na pravý bok, aj napriek tomu, že kolesá vozidla prednej nápravy sa nachádzajú v polohe charakteristickej pre priamy smer jazdy. Znalec následne sa vyjadril aj k technicky najpriateľnejšiemu priebehu nehodového deja. Na ceste vozidlo F. narazí do pravého boku vozidla P. nízkou rýchlosťou a dostatočným tlakom okrajom ľavého predného nárazníka do pravých zadných dverí pred dosiahnutím úrovne stredového B stĺpika karosérie. Pohyb vozidla F. je zastavený, vozidlo následne cúvne a opätovne sa priblíži k pravému boku predných dverí a s miernejším tlakom pokračuje v pohybe dopredu až do úrovne dosiahnutia začiatku predného blatníka a tak je pohyb vozidla F. opäť zastavený. Tak vznikne deformácia na boku vozidla P. P., ktoré priebeh na seba vzájomne nenadväzuje. Následne vozidlo P. odíde z miesta kolízie do polohy v čase príchodu polície. Po odjazde vozidla P., kolesá vozidla F. sú natočené vpravo a pomalou jazdou vozidlo je privedené k pravému okraju cesty. Vzhľadom na otlačok pneumatiky pravého predného kolesa v snehu, čo je zachytené aj fotodokumentáciou, je prípustné a vysoko pravdepodobné, že smer jazdy vozidla bol opätovne korigovaný, s krátkym cúvaním nákladného vozidla, jeho zastavením a následne vozidlo rozjazdom dopredu je spustené súbežne do rokliny. Pri tomto variante technicky prijateľnom vozidla DAF je vytvorený dostatočný priestor pre opustenie kabíny jeho vodičom. Nedá sa vylúčiť ani to, že rozsah deformácie vozidlom P. je vytvorený cúvaním vozidla F. oproti stojacemu vozidla P., avšak tento variant je menej pravdepodobný vzhľadom na klesanie cesty aj technicky náročnejší. Pokiaľ ide o zrážku vozidiel, z technického hľadiska prichádza v úvahu len možnosť vykonania smeru jazdy vozidla F. korekciou volantom jeho vodiča a to vzhľadom na energetické hľadisko sily pri zohľadnení deformácie vozidla P., kedy táto deformácia nemohla spôsobiť zmenu smeru jazdy vozidla F., keďže okamžitá hmotnosť v čase zrážky bola min. 6,2 násobkom okamžitej hmotnosti vozidla P.. Stopa pneumatiky nájdená na mieste činu vzhľadom na svoju šírku dokumentuje, že vedie ku konečnej polohe vozidla F., pričom zanechaný viditeľný odtlačok dezénu pneumatiky nápadne korešponduje s rozložením a priebehom dezénových drážok pneumatiky pravého predného kolesa F.. K danému odtlačku nevedie žiadna stopa, čiže musela byť zanechaná v čase ešte pred zjazdom vozidla F. do rokliny takmer rovnobežne so spádnicou zrázu. Odtlačok tejto stopy v snehu potvrdzuje, že vozidlo F. cestu za jej pravým okrajom neopúšťalo vo vyššej rýchlosti ale pomalej rýchlosti, s vysokou pravdepodobnosťou s kombinovanou technikou jazdy doplnenou aj cúvaním a smerovou korekciou zmeny smeru jazdy. Znalec sa súčasne vyjadril aj k tomu, že pri stanovení technicky prijateľného priebehu zohľadnil aj súčiniteľ adhézie, keďže ide o vstupný údaj. Zároveň potvrdil, že nedošlo k zmene záverov oproti znaleckému posudku Ing. Petra Onderuša. Oproti znaleckému posudku Ing. Petra Onderuša znalec stanovil inú škodu na vozidle F. ku dňu skutku na sumu 13.453,- € s DPH, čo odôvodnil tým, že znalec Ing. Onderuš posúdil stav zvyškov vozidla po nehode paušálne ako celok, zatiaľ čo on ich posudzoval jednotlivo po skupinách v závislosti od rozsahu poškodenia podľa dostupnej dokumentácie. Oproti pôvodnému znaleckému posudku vypočítal aj výšku škody na vozidle F. v súvislosti so stretom vozidiel, ktorá zodpovedá výmene ľavej stúpačky a prelakovaniu predného nárazníka, čím je možné počítať s výškou škody spôsobenou kolíziou na vozidle F. v súvislosti so zrážkou na sumu 2.849,- €.
Po doplnení dokazovania na podklade uznesenia odvolacieho súdu prvostupňový súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. nezistil, že by došlo k zmene skutkových a právnych záverov oproti pôvodnému (prvému) rozsudku, a preto skutkový stav ustálil ako je popísaný v jeho výroku. V konaní bolo nesporne dokázané, že dňa 15. februára 2010 v čase okolo 22.10 hod., na úseku cesty II/533 km 40, 50 v smere na obec N. S., došlo k stretu osobného motorového vozidla zn. P. P., čiernej farby, ev. č. K. XXX P., vodič obžalovaný T. K. a nákladného motorového vozidla F. H., bielej farby, ev. č. B. XXX P., vodič odsúdený M. A. tak, že došlo k poškodeniu pravej bočnej časti vozidla P. i prednej ľavej časti vozidla F., po čom následne odsúdený M. A. spustil nákladné motorové vozidlo mimo vozovku po spádnici dole zrazom na mieste, kde sa nenachádzali zvodidlá lemujúce pravý okraj cesty, v dôsledku čoho sa vozidlo vyvrátilo vpravo do priekopy, vodič stihol z auta vyskočiť a neutrpel žiadne zranenie. Vozidlo F. bolo v tom čase majetkom spoločnosti F. B.. r. o., vlastnícke právo k vozidlu firma F. s. r. o. na základe kúpnej zmluvy ešte nenadobudla. Odsúdený M. A. bol v čase skutku v pracovnom pomere s firmou F. s. r. o. v pracovnej pozícii vodič, pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 2. 2. 2010. Počas šetrenia na mieste činu po nehode bolo zistené, že nákladné vozidlo F. malo na korbe naložený náklad keramiky, ktorý patril spoločnosti F. s. r. o., podľa dokladov bol prevážaný karlovarský porcelán
- hlboké plytké a dezertné taniere v počte 9504 ks - určený na odpredaj pre firmu D. B.. T.. Y.. N. (okres Nové Zámky), náklad bol naložený v sklade firmy v X. ako to potvrdil aj syn v tom čase majiteľa spoločnosti V. V.. Vozidlo F. teda smerovalo z X. smerom na B. N. M., prechádzajúc úsekom cez N., S., touto trasou vtedy nesporne prechádzal s vozidlom zn. P. P., čiernej farby, ev. č. K. XXX P. obžalovaný T. K., ktorý podľa jeho výpovede smeroval z K. E. Q. F. F. K.. Okrem oboch vodičov sa vo vozidlách nenachádzali ďalšie osoby, iné osoby neboli svedkom vyšetrovanej udalosti. Bolo preukázané, že po ohlásení dopravnej nehody sa na miesto nehody dostavil príslušník polície (npor. Róbert Grečko), ktorý vyťažil vodičov M. A. P. T. K., polícia objasňovala priebeh nehody predovšetkým z ich popisu nehodového deja, obaja vodiči zhodne potvrdili, že pri predbiehaní nákladného vozidla dostal vodič T. K. šmyk, pravým bokom osobného auta narazil do nákladného vozidla, ktoré v dôsledku nárazu sa vyvrátilo do priekopy vpravo (záznam o dopravnej nehode zo dňa 15. 2. 2010, spis OR PZ Spišská Nová Ves ČVS: ORP-36/DI-P-SDN-2010- 36). Policajt, uspokojac sa s touto verziou priebehu nehody, vec ukončil uložením pokuty vodičovi T. K.. Na druhý deň po nehode bolo vykonané vyťahovanie porcelánu z priekopy na cestu, následne bolo vytiahnuté nákladné auto, do ktorého bol naložený zaistený porcelán, o čom vypovedali príslušní pracovníci M. F., W. T. P. V. V., táto činnosť bola zaznamenaná fotograficky a príslušnými dokladmi. Na miesto sa dostavil aj pracovník kriminálnej polície F. A. a súdny znalec Ing. Peter Onderuš, pri ohliadke miesta nehody bola okrem iného zistená a fotograficky dokumentovaná výrazná stopa odtlačku pneumatiky nákladného vozidla pri poslednom stĺpiku - pri zlome ukončenia zvodidla ukončená smerom nahor zo smeru pohybu nákladného vozidla zakrivením odtlačku pneumatiky v smere dohora, pri tomto mieste sa na zvodidlách nachádzal oter po pretáčaní pneumatiky otlačením bočnice pneumatiky. Nákladné motorové vozidlo bolo následne na základe pokynu vtedajšieho majiteľa firmy F. s. r. o. T. V. prevezené spolu s nákladom porcelánu do objektu tejto firmy na ul. T. M. W.. Tam ho nakoniec ohliadal pracovník poisťovne Allianz Q. B., ktorý výsledok písomne zaznamenal. Z výpovede svedka Ing. Ľ. A. a písomných dokladov poisťovne Allianz ohľadom uvedenej nehody bolo preukázané, že poistnú udalosť oznámil na druhý deň po nehode vodič T. K., ktorý popísal priebeh nehody zhodne ako pri jej objasňovaní na mieste políciou a uznal svoju vinu na nehode. Dňa 17. 2. 2010 majiteľ firmy F. s. r. o. T. V. potvrdil priebeh nehody v zhode s tvrdením oboch vodičov, t. j. že pri predbiehaní vozidlo P. dostalo šmyk, došlo k zrážke s nákladným motorovým vozidlom, vodič vozidla F. „v snahe zabrániť väčšej zrážke strhol riadenie doprava ku krajnici, následne ho stiahlo mimo vozovku, potom sa prevrátil s vozidlom aj s tovarom“, škodu na tovare T. V.Á. uplatnil v sume 189.129,- €. Pre dôvodné pochybnosti v súvislosti s popisom nehodového deja nebola škoda uhradená, poisťovňa podala trestné oznámenie pre trestný čin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, 3 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, a to aj na podklade zistenia, že vozidlo prevážalo bežný porcelán, a nie porcelán o hodnote, ktorá bola uplatnená jeho majiteľom. Predmetom dokazovania po vrátení veci prvostupňovému súdu bola otázka účasti, resp. zavinenia obžalovaného T. K. na zinscenovaní predmetnej dopravnej nehody s následným vyvrátením nákladného auta do priekopy, pre tento skutok bol M. A. už právoplatne odsúdený trestným rozkazom zo dňa 27. 6. 2013, a preto na podklade jeho právnej záväznosti súd konštatoval, že bolo preukázané zinscenovanie dopravnej nehody za tých skutkových okolností, ktoré sú popísané aj v skutkovej vete tohto rozsudku. Pokiaľ išlo o skúmanie zavinenia obžalovaného T. K., t. j. či aj on mal účasť na zinscenovaní uvedenej nehody, túto okolnosť nemožno skúmať izolovane, ale vychádzajúc z konkrétnych skutočností a
dôkazov, ktoré napokon tvorili jeden celok, vždy iba v súvislosti s konaním odsúdeného M. A.. Spoluúčasť obžalovaného T. K. na skutku podporujú a potvrdzujú nasledovné dôkazy, ktoré boli hodnotené súdom: Odpovedajúc aj na obhajobné tvrdenia obhajcu nemožno opomenúť, že obžalovaný T. K. popisoval dopravnú nehodu ako jeden súvislý skutkový dej, t. j. že po tom, čo pri predbiehaní na neposypanej a zle upravenej vozovke dostal šmyk, vozidlo sa správalo nekontrolovateľne, došlo k zrážke s nákladným vozidlom do pravého boku jeho vozidla, v dôsledku čoho sa nákladné vozidlo vyvrátilo do priekopy. Túto verziu udalosti tvrdil počas vyšetrovania veci bezprostredne po nehode na mieste činu pred policajtom X., takýto priebeh nehody nahlásil na poisťovňu, kde uznal vinu z jej spôsobenia a k zmene v jeho tvrdeniach nedošlo počas vyšetrovania veci. Túto verziu potvrdil bezprostredne po nehode aj pri ohláške veci poisťovni zhodne t. č. odsúdený M. A., ktorý na hlavnom pojednávaní ako odsúdený využil svoje právo a nevypovedal. Je teda zrejmé, že práve obžalovaný T. K. od počiatku sám tvrdil, že zrážka vozidiel bola v príčinnej súvislosti s následným vyvrátením nákladného vozidla do priekopy, a práve preto sa priebehom takto popísanej udalosti správne zaoberali aj obaja príslušní znalci v odbore doprava cestná. Za takéhoto popisu nehody by bolo zjavne nelogické, pokiaľ by znalci sa výlučne zaoberali iba analýzou jazdy obžalovaného K. a na druhej strane iba analýzou jazdy t. č. odsúdeného A., pokiaľ bolo dokázané hoci aj nepatrné poškodenie oboch motorových vozidiel (ktoré dokumentuje ich vzájomnú zrážku tesne pred vyvrátením vozidla F. do priekopy) a neskúmali vzájomnú súvislosť tejto zrážky s vyvrátením vozidla do priekopy. Nemohli preto v konaní obstáť argumenty obhajoby prednesené v záverečnej reči, ktorá na jednej strane namietala, že to nebolo vykonané, pričom však neobjektívne v podstate požadovala iba analýzu jazdy vodiča A.. Pre porovnanie pravdivosti tvrdení vodičov s technicky prijateľnými možnosťami príčin jej vzniku, a to od okamihu zrážky oboch vozidiel až do konečného štádia - vyvrátenia nákladného vozidla do priekopy, preto znalci správne vyhodnotili celý priebeh nehody, pričom obaja zhodne dospeli k záveru, že nehoda sa nestala tak ako o tom vypovedal obžalovaný T. K., resp. aj vodič A.. Tvrdenia obžalovaného T. K. o príčinách a priebehu nehody boli takto vyvrátené znaleckým dokazovaním znalcov v odbore doprava cestná. Na podklade uznesenia odvolacieho súdu súd do konania pribral ďalšieho znalca Ing. Jána Saba, ktorý hodnotil aj pôvodný znalecký posudok Ing. Petra Onderuša, avšak závery znalca o priebehu a príčinách nehodového deja boli zhodné s pôvodným znaleckým posudkom (závery znalcov súd rozviedol podrobne vyššie). Keďže obaja znalci celkom logicky, presvedčivo a objektívne zhodnotili svoje zistenia, súd nemal dôvod pochybovať o úplnosti a pravdivosti ich posudkov, a preto si ich v plnej miere osvojil. Správnosť záverov znalcov o príčinách nehody a jej zinscenovaní podporilo aj vlastné vyšetrovanie nahlásenej udalosti poisťovňou Allianz, ktorým neboli zistené iné, technicky prijateľné závery o priebehu nehody, čo pred súdom potvrdil interný znalec poisťovne J.. Ľ. A. z oddelenia kontroly a špeciálnych činností. Výsledkom toho nedošlo k preplateniu uplatnenej škody T. V. z titulu poistnej udalosti pre firmu F. s. r. o. W.. Znaleckým dokazovaním bolo bezpečne dokázané, že dopravná nehoda bola zinscenovaná, keďže jednoznačne nedošlo k zrážke medzi vozidlami, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s následným výjazdom vozidla F. do priekopy. Súd nepochyboval o tom, že došlo k zrážke oboch vozidiel, pri ktorej však nedošlo k vyvinutiu takej kinetickej sily, ktorá by spôsobila pád vozidla do priekopy (už z laického posúdenia bolo zrejmé, že ľahké osobné vozidlo nemohlo vytlačiť za uvedenej dopravnej situácii, zistených poveternostných podmienok - cesta zjazdná a nízkej sile nárazu oboch vozidiel do seba, do priekopy ťažké a naložené nákladné vozidlo). Nepochybne bolo zistené, že k pádu vozidla do priekopy došlo v dôsledku premyslenej korekcie riadenia vodičom M. A., táto korekcia bola v rýchlosti do 5 km/h (!), čo je rýchlosť fakticky zanedbateľná. Na mieste činu sa našla aj stopa odtlačku pneumatiky nákladného vozidla v snehu a tiež na končiacom zvodidle, čo potvrdzuje túto korekciu vedenia vozidla a cúvanie nákladného vozidla na prijateľnom mieste (kde sa končili zvodidlá, ktoré by pri nízkej rýchlosti vozidla mohli aj zabrániť jeho zídeniu z cesty) s nasmerovaním pomalou rýchlosťou do priekopy. Bolo ďalej dokázané, že zrážka vozidiel nemala vplyv na smer jazdy nákladného motorového vozidla, zmena smeru jazdy až po konečný stav vozidla F. vyplynul výlučne z účelne zregulovanej jazdy vodiča A.. V tejto časti boli závery súdu zhodné s tvrdením obhajoby (súd ani v prvom rozsudku netvrdil príčinnú súvislosť medzi zrážkou vozidiel a následným vyvrátením nákladného vozidla do priekopy), ktorá však poukazovala na vinu výlučne vodiča A. až v štádiu súdneho konania poukazujúc dokonca u neho na právoplatnosť trestného rozkazu. Obžalovaný T. K. však následne ako obvinený účelovo zmenil svoj postoj k nehode tvrdením, že nákladné vozidlo do priekopy nevytlačil (čo bola pravda), avšak zotrval na popise zrážky oboch vozidiel v zhode s tým, ako o tom vypovedal bezprostredne po nehode, že po šmyku vošiel do jazdnej dráhy vozidla F., ktoré do neho zozadu narazilo, hoci uvádzal rozporne aj to, že počas predbiehania nákladné vozidlo do neho narazilo zboku. Tieto tvrdenia obžalovaného vyvrátil znalec Ing. Sabo a v zhode s ním aj Ing. Onderuš, ktorí okrem iného aj porovnaním rozsahu a miesta poškodenia oboch vozidiel
zhodne dospeli k záveru, že najprijateľnejším priebehom nehody bol v podstate ten, že vozidlo F. narazilo do vozidla P. viac ako jedenkrát (!), alebo vozidlo Audi nacúvalo do stojaceho vozidla F. viac ako jedenkrát (menej pravdepodobné), čím vznikli deformácie na vozidle P., ktorých priebeh na seba nenadväzuje. Toto dokazuje, že aj samotná zrážka vozidiel (odhliadnuc aj od samotného vyvrátenia vozidla do priekopy) bola súčasťou úmyselne zinscenovanej nehody, ktorá mala v konečnom dôsledku potvrdiť príčinnú súvislosť medzi zrážkou s následným výjazdom nákladného vozidla do priekopy. Svedčí to o sofistikovanom plánovaní a realizácii nehody obomi vodičmi, čo podporuje i fakt, že vozidlá boli manipulované tak, aby došlo k ich minimálnemu poškodeniu, ktoré by vylúčilo ohrozenie života alebo zdravia účastníkov, k tomu dokonca nedošlo ani u vodiča A., ktorý počas výjazdu vyskočil z korby vozidla. Už uvedené poukazuje na celkom zjavnú súčinnosť a spoluprácu obžalovaného K. s druhým vodičom. Analýza jazdy vodiča A. znalcami navyše poukázala aj na fakt, že nákladné vozidlo bolo do priekopy manipulované nie nezanedbateľný čas, čo musel postrehnúť aj vodič K., ktorý by preto nemal dôvod pre políciu a poisťovňu predstierať, že vlastne z jeho viny skončilo vozidlo v priekope. Rozporné bolo i tvrdenie T. K., že videl vodiča A. vychádzať z vozidla až po nehode z priekopy, hoci policajtom bezprostredne M. A. uviedol, že sa mu podarilo vyskočiť z idúceho vozidla pred jeho zrútením do priekopy (táto verzia je prijateľná, keďže vodičovi neboli spôsobené žiadne zranenia, čo bolo divné aj policajtovi X.). Za daných zistení sa súd nestotožnil s tvrdením obhajoby v záverečnej reči, že vodič A. „... len vyčkal na situáciu, kedy sa dostane do kontaktu s najbližším prichádzajúcim vozidlom a vlastne zíde s tým svojím vozidlom z cesty,“ keďže ide aj o zjavne nelogickú a nepresvedčivú (v zmysle čakania na neistú udalosť, ktorá nemusí nastať) obranu. Zinscenovanie dopravnej nehody oboma vodičmi, kedy v podstate predstierali, že v dôsledku zrážky oboch vozidiel došlo vyvráteniu nákladného vozidla do priekopy (čo zhodne tvrdili od začiatku objasňovania veci) nepochybne potvrdzuje aj fakt, že na mieste činu tesne pred nehodou videl na pravom kraji vozovky odstavený nákladný automobil F. v smere na N. S. (miestna časť B. N. M.) cestár P. S.Š., pričom išlo o ten istý automobil, ktorý neskôr videl vyvrátený v priekope. Svedok tiež potvrdil, že na ceste za nákladným autom bolo odstavené čierne osobné auto, automobil P., videl aj dve osoby vrátane vodiča nákladného auta, ktorý mu hovoril, že má problém so spojkou, avšak ho posielal preč. Keďže svedok nebol zainteresovaný na veci, jeho výpoveď súd vyhodnotil ako pravdivú a objektívnu v nadväznosti aj na to, že „hodnovernosť svedka“ bola overená aj svedkami pracujúcimi na mieste činu (M. F., W. T.), ktorí potvrdili, že bezprostredne po nehode im P. S. hovoril o odstavenom aute pred nehodou na ceste, ktoré neskôr skončilo v priekope. Svedok pritom potvrdil aj fakt, že práve on vykonal na tomto úseku cesty posypovacie práce, nešlo teda o celkom neupravený úsek, ako sa to snažila vykresliť obhajoba. Výpoveď svedka P. S. súd vyhodnotil ako usvedčujúcu vo vzťahu k obžalovanému T. K. v zmysle jeho usvedčenia na spolupráci (spolupáchateľstve) na zinscenovaní nehody, keďže z nej vyplynuli skutočnosti, ktoré dokazujú, že obžalovaný pred nehodou a priamo na mieste činu bol v kontakte s odsúdeným A., a nie iba prechádzal (bez zastavenia) uvedeným úsekom (ako o tom obžalovaný vypovedal) a zastal na uvedenej ceste až po nehode. Z uvedeného bolo zrejmé, že obranu obžalovaného T. K. vyvracia celý rad usvedčujúcich dôkazov, ktoré tvoria ucelený obraz o priebehu skutkového deja, navzájom sa podporujú, neodporujú si a v súhrne jednoznačne dokazujú, že medzi ním a odsúdeným M. A. došlo k dohode na skutku, resp. spoločnému konaniu. Nie je preto pravda, že by spoluúčasť obžalovaného na skutku bola preukazovaná iba na podklade výpovede svedka P. S.. Súd nemohol opomenúť ani fakty týkajúce sa jazdy vodičov, ktorí vybrali dlhšiu trasu, vedúcu cez obce, horšiu kľukatú a úzku cestu smerom z X. N. B. N. M., a to aj napriek tomu, že išlo o neskorú večernú dobu pri zlých poveternostných podmienkach (hoci cesta na inkriminovanom úseku bola zjazdná, keďže ju pred nehodou upravil P. S.). Celkom logicky, aspoň vodič s nákladom mohol využiť lepšiu cestu - rovnejšiu a širšiu vedúcu cez K., ktorá priamo vedie do B. N. M., v prípade voľby tejto trasy by sa obaja vodiči vyhli úseku, kde došlo k nehode. To platí aj pre vodiča K., ktorý z K. J. F. K. cez úsek Q., nelogicky však odbočil z priameho smeru, čím zvolil minimálne podstatne dlhšiu trasu. Aj voľbu trasy oboch vozidiel súd vyhodnotil v nadväznosti na neskoršiu nehodu ako presvedčivý dôkaz koordinovanosti oboch vodičov. Motív konania obžalovaného K. je potrebné posúdiť v širších súvislostiach, ktoré viedli súd k presvedčeniu, že cieľom bola snaha získať prospech z poistnej udalosti, k čomu poskytol pomoc práve obžalovaný. Počas dopravnej nehody došlo totiž k zničeniu porcelánu, ktorého ohlásená cena pre poisťovňu majiteľom firmy F. s. r. o. T. V. bola značne nadhodnotená k skutočnej hodnote. Z dôvodu zistenia fingovanej dopravnej nehody nebola uplatnená škoda poisťovňou preplatená. Tento motív potvrdili aj ďalšie konkrétne skutočnosti. Pokiaľ išlo o nákladné motorové vozidlo, toto bolo prevzaté
spoločnosťou F. s. r. o. od vlastníka F. s. r. o. v deň nehody, na podklade uzavretej zmluvy v tento deň, za vozidlo bola zaplatená iba jedna splátka v sume 2.000,- € podľa dohody o jeho následnom odkúpení, ktoré doposiaľ nebolo realizované a vec doposiaľ nebola vysporiadaná. Nemožno opomenúť udalosť, kedy z objektu firmy F. s. r. o. došlo k odcudzeniu bezcenného tachografu z nákladného motorového vozidla, pričom aj uvedená krádež bola fingovaná. Firma F. s. r. o. bola následne prepísaná na T. M., neskôr súdne zrušená, pričom svedok potvrdil, že z podnetu V. V., syna majiteľa firmy, bola na neho prepísaná podvodom, a z toho dôvodu viedol súdne konania. Vtedajší majiteľ firmy F. B.. T.. Y.. T. V., ktorý by mal z poistného plnenia prospech, na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, že by si svojou výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. V neposlednom rade vodič M. A. bol prijatý ako vodič firmou F. s. r. o. niekoľko dní pred nehodou, a to dňa 2. 2. 2010. Súhrn týchto skutočností takto dotváral obraz o celej udalosti, na ktorej sa aktívne podieľal aj obžalovaný T. K.. Výšku spôsobenej škody na motorovom vozidla zn. F. vlastníka spoločnosti F. s. r. o. bola súdom ustálená na podklade znaleckého posudku Ing. Petra Onderuša, ktorý vyčíslil škodu v znaleckom posudku č. 11/2012 ku dňu 15. 2. 2010 na sumu 13.356,- €, pričom všeobecná hodnota vozidla pred nehodou bola 16.581,60 €. Znalec Ing. Ján Sabo pritom vyčíslil škodu nepatrne vyššou sumou na 13.453,- € (metodiku znalcov súd popísal vyššie). Súd prihliadnuc na tento rozdiel, ktorý nebol spôsobený nesprávnym výpočtom pri zadaní tých istých údajov (súd nevyhodnotil postup znalcov za nesprávny), ustálil najpriaznivejšiu škodu pre účely trestného konania, a teda podľa posudku Ing. Onderuša. Keďže došlo k fingovaniu celej nehody, obžalovaný je spoluzodpovedný za celú škodu, ktorá bola spôsobená na nákladnom vozidle, a preto diferencovať škodu na vozidle F. spôsobenú zrážkou s vozidlom P. od škody spôsobenej po vyvrátení vozidla do priekopy ako na to poukazovala obhajoba, bolo vyslovene účelové. Súd ustálil škodu z titulu zničenia porcelánu na podklade dôkazov, ktoré ju dostatočne objektivizovali. Podľa faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 15. 2. 2010 vystavenej spoločnosťou F. s. r. o. pre odberateľa spoločnosť D. B.. T.. Y.. N. bolo celkom prevážaných 9.504 ks porcelánu (hlboký, plytký a dezertný tanier), celkom išlo o 176 sád z každého druhu, jedna sada obsahovala 18 ks tanierov z každého druhu. Táto skutočnosť vyplynula aj z hlásenia poistnej udalosti majiteľom T. V.. Podľa znaleckého posudku znalkyne Mgr. Margaréty Horváthovej všeobecná cena každého plytkého a hlbokého taniera bola 2,- € a dezertného taniera 1,80,- €. Z uvedeného vyplynulo, že v automobile bolo prevážaných 3.168 ks hlbokých, 3168 plytkých a 3168 dezertných tanierov, ich súhrnná hodnota bola na podklade znaleckého posudku 18.374,40 € bez DPH. Z ohliadky uskutočnenej Q. B.J. dňa 19. 2. 2010 vyplynulo, že poškodených bolo 2864 ks hlbokých tanierov, 2711 ks plytkých tanierov a 2578 ks dezertných tanierov. Z prepočtu potom vyplynul celkový rozsah škody spolu v sume 15.790,- €, s DPH škoda činila 18.948,48 €. Námietku obhajoby, že škoda na porceláne nebola správne objektivizovaná, keďže znalkyňa Mgr. Margaréta Horváthová uviedla sumu 0.90,- € za sadu, a preto celková škoda bola 2577,60 €, je potrebné uviesť, že znalkyňa poukázala ako na jeden príklad, kedy vychádzala iba z nákupu väčšieho množstva tanierov nad 20.000 ks iba na podklade jednej internetovej stránky, hoci firma F. s. r. o. dokladovala odkúpenie spolu podstatne nižšieho množstva kusov od konkrétnej firmy. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 15. 11. 2009, faktúr k tejto zmluve zo dňa 18. 11. 2009, 20. 11. 2009 a 23. 11. 2009, prípadne aj bankových dokladov o ich úhrade a dodacieho listu zo dňa 24. 11. 2009, spoločnosť F. s. r. o. odkúpila od spoločnosti G. C. B. B.. T.. Y.. T. XXX/XX W. X - Ž. spolu 850 sád (sada obsahovala 18 ks tanierov), a teda 15.300 ks tanierov v kúpnej cene spolu 6.801.520,- Kč, v čase skutku išlo o sumu 261.576,80 € (pri kurze 1,- € za 26,00,- Kč), cena za 1 sadu bola 4.000,- Kč (153,84,- €). Súd nemal dôvod ustáliť cenu prevážaného porcelánu podľa obhajoby, keďže bola objektivizovaná všeobecnou hodnotou porcelánu stanovenej znalkyňou, ktorá zohľadnila aj internetové ponuky v danom období najmä k cenovým reláciám a ich komparácie so zaisteným materiálom a tento výpočet bol v súlade s § 126 ods. 1, 3 Tr. zákona. Vyčíslená škoda bola pritom výrazne nižšia na rozdiel od sumy, ktorú dokladoval majiteľ firmy F. s. r. o. T. V. ako nadobúdaciu cenu tovaru. Súd nemal ani dôvod ustáliť škodu vypočítanú podľa z počtu zničených sád tanierov, ako sa to dožadovala obhajoba, keďže ako vyplynulo aj z vyššie uvedeného príkladu, cena by bola nižšia pri nákupe veľkého množstva kusov, z čoho bolo zrejmé, že porcelán bolo možné odkúpiť aj na kusy. Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obhajoby na ďalšie znalecké dokazovanie na objasnenie technických príčin nehody ústavom, keďže ako už vyššie uviedol, znalecké posudky príslušných znalcov považoval za presvedčivé a nemal dôvod z hľadiska aj zásady voľného hodnotenia dôkazov pribrať do konania ústav. Preto súd rozhodol o vine obžalovaného T. K., keďže vina obžalovaného v konaní bola nepochybne a jednoznačne dokázaná. Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný T. K.K. naplnil skutkovú podstatu zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, 3 písm. a) Trestného zákona ako spolupáchateľ podľa §
20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním s odsúdeným M. A. poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Zločinu sa dopustil tým, že spoločne s odsúdeným M. A. zinscenovali dopravnú nehodu, pri ktorej vyvrátili motorové vozidlo do priekopy, čím došlo k jeho poškodeniu a zničeniu nákladu prevážanej keramiky, čím spôsobil na cudzom majetku škodu, ktorá v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona dosahuje najmenej stonásobok sumy 266,- €. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu cudzieho majetku pred jeho poškodením a zničením. Úmysel obžalovaného poškodiť cudziu vec pokrýva celé jeho konania, pričom za cudziu vec je nutné považovať nielen keramiku patriacu firme F. s. r.o., ale aj nákladné vozidlo, ktoré bolo v podstate určené na likvidáciu a vlastnícky patrilo firme F. s. r. o. Súdu nie je známe, že by zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu boli determinované akýmkoľvek vzťahom k vlastníkovi zničenej alebo poškodenej veci, práve naopak, tohto trestného činu sa môže dopustiť páchateľ aj vo vzťahu k veci, ktorá patrí jemu blízkej osobe. Obžalovaný T. K. je samostatne zárobkovo činnou osobou, je ženatý a má 2 deti. Doposiaľ nebol súdne trestaný, čo potvrdzuje záznam v odpise z registra trestov. Z registra priestupkov vyplynulo, že má evidované iba záznamy porušení pravidiel cestnej premávky. Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd vychádzal i z ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, a preto mu takýto druh trestu aj uložil. V danom prípade za stíhaný zločin zákon ustanovil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v trvaní 3 - 8 rokov.
Súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 5 Trestného zákona, keďže pri výmere trestu prihliadol na to, akou mierou konanie každého zo spolupáchateľov prispelo k spáchaniu trestného činu, v tomto smere nezistil výraznejší podiel obžalovaného na zavinení oproti odsúdenému spolupáchateľovi. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť, obžalovanému poľahčuje podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody bola znížená o jednu tretinu. Súd obžalovanému však obžalovanému uložil trest odňatia slobody, ktorý mimoriadne znížil pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 z Trestného zákona, keďže mal za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Vychádzal pritom z dĺžky doby, ktorá uplynula od spáchania skutku k vyhláseniu rozsudku, počas ktorej obžalovaný nespáchal žiaden iný trestný čin. Trest mu však uložil v sadzbe podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, a to trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Keďže obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním trestnej činnosti, výkon trestu mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Poškodenú spoločnosť F. s. r. o. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže škoda bola uplatnená aj v civilnom konaní a bola spôsobená aj ďalšou odsúdenou osobou, ku ktorej odsúdeniu došlo samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o škode.