Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-21-2020.pdf
PDF · 97.62 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7C/21/2020
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica, v právnej veci navrhovateľa Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. V. XXXX/XX, proti žalovaným 1/ M.Í. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., T. XXXX/XX, F. C.K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., B. XXXX/XXX-X a 3/ X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom na neznámom mieste, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zaviaže žalovaných, aby sa zdržali nakladania s hotovosťou v sume 28.097,- Eur a túto celú zložili na účet súdom určeného notára až do vyriešenia sporu súdnym rozhodnutím budúceho súdneho pojednávania. V prípade, že žalovaní už dokázateľne nedisponujú s výškou vymáhanej sumy, sú povinní zdržať sa akéhokoľvek predaja vlastniaceho hnuteľného a nehnuteľného majetku, z ktorého by v budúcnosti mohli byť predajom zabezpečené práva opatrovanej v uvedenom spore. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil skutočnosťou, že na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici Sp. zn.: 6Ps/9/2019 - 48 súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti S. C. N.. XX.XX XXXX na právne úkony (ďalej len „opatrovaná“) a žalobcu za jej opatrovníka. V prípade nepredvídateľnej situácie, ktorá by znemožnila otcovi S. C. sa o túto náležite starať, uzatvoril otec S. C., H. C. so svojimi ostatnými súrodencami dohodu, v zmysle ktorej malo byť úlohou ostatných súrodencov H. C., po jeho smrti z nasporených finančných prostriedkov zabezpečiť dôstojný život pre jeho dcéru S. C.K.. K nasporeným financiam sa H. C. vyjadril, že sú všetky vlastníctvom jeho dcéry S. C.. Uvedenú dohodu všetci zainteresovaný chápali a akceptovali. Po smrti otca opatrovanej H. C., jeho vtedy žijúca manželka P. dobrovoľne vydala osobne do rúk krstného otca opatrovanej P. C. a za osobnej prítomnosti krstnej matky opatrovanej Q. V. finančnú hotovosť v sume 227.000,- SK a dve vkladné knižky na sumu 673.861,- SK, čo sa písomne potvrdilo listinou, ktorú podpísali súrodenci K. C., V. V.Á. P. C. P. Q. V.. O uvedenej dohode bola oboznámená aj W. R. (toho času dlhodobo neprítomná na Slovensku) a Q. C. (toho času v opatrovateľskom zariadení). Finančné prostriedky sa uložili na základe spoločnej dohody súrodencov na vkladnú knižku na mená P. C. P. Q. V. a fyzicky boli v držbe u krstného otca P. C.. Do 06.12.2012 P. C. postupoval na základe spoločného prehlásenia vtedy žijúcich súrodencov, kedy sa podrobne viedla agenda výdajov a hospodárenia zverených finančných prostriedkov. Po uvedenom dátume však P. C. prestal predkladať doklady potvrdzujúce výdavky, nikomu zo súrodencov neoznamoval výbery súm a ich účely z uvedenej vkladnej knižky a taktiež odmietal zverejňovať hospodárenie s hotovosťou patriacou opatrovanej S. C., a to aj napriek opakovaným požiadavkám zo strany vtedy žijúcich súrodencov. Rozdiel medzi vydokladovanými nákladovými položkami a zostatkom finančných prostriedkov patriacich S. C. je 18.097,-Euro. Na základe uvedených skutočnosti matka žalobcu, Q. V., dňa 06.03.2019 zaslala doporučenou listovou zásielkou oznámenie skutočnosti o pohľadávkach tretej osoby voči zomrelému P. C. na Notársky úrad, JUD. Aleny Hromkovej ako notárovi vykonávajúcemu pojednávanie po poručiteľovi
P. C., ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 7D/26/2019. Pracovník príslušného Notárskeho úradu matku žalobcu informoval, že dňa 04.06.2019 sa uskutočnilo pojednávanie po poručiteľovi P. C.. V zápisnici o pojednávaní 70 26/2019, Dnot 83/2019 zo dňa 04.06.2019 boli dedičia poučení o prihlásenej pohľadávke oprávnenej osoby S. C.. Prítomní dedičia namietli predmetnú pohľadávku s tým, že nepatrí do dedičského konania a požiadali, aby nebola zaradená do súpisu pasív dedičstva. Na základe dodatočnej informácie od V. B. (dcéry K. C.Š. - brata H. C.) existovala ďalšia vkladná knižka vo fyzickej držbe P. C., kde boli peniaze po P. C., matke S. C., ktoré pochádzajú z predaja domu, a to v sume 10.000,- eur. Na základe uvedených skutočností žalobca, ako aj jeho matka opakovane písomne vyzývali žalovaných na vrátenie predmetných finančných prostriedkov, avšak bezvýsledne. Vzhľadom k tomu, že žalovaní ani po opakovaných písomných výzvach zo strany žalobcu a jeho matky na tieto nereagovali a peňažné prostriedky patriace opatrovanej S. C. žalobcovi nevyplatili, pristúpil žalobca k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom, nakoľko má za to, že konaním žalovaných sa zvyšuje pravdepodobnosť, že vydanie vymáhanej sumy opatrovanej by neprebehlo a teda Opatrovaná by bola poškodená na svojich právach. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ priložil kópie Súrodeneckej dohody, Prehľad vyúčtovaných nákladov hradených P. C. za účelom zaopatrenia S. C., Oznámenie skutočnosti o pohľadávkach tretej osoby voči zomrelému P. C. pre účely dedičského konania, e-mailovú komunikáciu s notárskym úradom, e-mailovú komunikáciu s V. B., Žiadosť o vrátenie peňazí zo dňa 24.07.2019, fotokópiu Rozsudku Okresného súdu považská Bystrica zo dňa 15.01.2020, sp. zn. 6Ps/9/2019 - 48 a mailovú komunikáciu žalobcu so žalovanými.
2.Z obsahu súrodeneckej dohody mal súd za osvedčené, že otec S. C., H. C. uzatvoril so súrodencami dohodu, v zmysle ktorej odovzdala P. C., vdova po zosnulom H. C. 2 ks vkladných knižiek vedených v Slovenskej sporiteľni na meno zosnulého a súrodenca 6/ P. C., na ktorých sa nachádzali úložky v celkovej výške 673.861 Sk, ako aj peniaze v hotovosti vo výške 227.000,- Sk. Uvedené peňažné prostriedky uložili súrodenci 5/ Q. V. (matka žalobcu -pozn. súdu) a 6/ P. C. na novozriadený účet a tieto peniaze mali spravovať v záujme dcéry zosnulého H. C., opatrovanej S., pričom raz ročne predložia ostatným súrodencom bilanciu tejto správy, k čomu ich ostatní súrodenci splnomocnili.
3.Z Prehľadu vyúčtovaných nákladov hradených P. C. za účelom zaopatrenia S. C. mal súd za osvedčené, že zosnulý P. C. predkladal ostatným súrodencom na ročnej báze vyúčtovanie výdavkov na životné potreby S. C., pričom posledné vyúčtovanie predložil dňa 06.12.2012, z ktorého vyúčtovania vyplýval zostatok finančných prostriedkov v celkovej sume 18.097,- Eur.
4.Z obsahu Oznámenia skutočnosti o pohľadávkach tretej osoby voči zomrelému P. C. pre účely dedičského konania mal súd za osvedčené, že matka žalobcu, Q. V. dňa 06.03.2019 zaslala na notársky úrad JUDr. Aleny Hromkovej listinné oznámenie o existencii predmetnej pohľadávky v celkovej sume 18.097,- eur v prospech S. C., ktorá pohľadávka mala byť podľa matky žalobcu zahrnutá do pasív dedičstva.
5.Z mailovej správy od pracovníka notárskeho úradu zo dňa 21.06.2019 súd zistil, že dňa 04.06.2019 sa uskutočnilo pojednávanie po poručiteľovi P. C., pričom prítomní dedičia po poučení o prihlásenej pohľadávke oprávnenej osoby S. C.K. namietali predmetnú pohľadávku s tým, že táto nepatrí do dedičského konania a požiadali, aby nebola zaradená do súpisu pasív dedičstva.
6.Zo Žiadosti o vrátenie peňazí zo dňa 24.07.2019 mal súd za osvedčené, že matka žalobcu doručila žalovaným 1/ a 2/ listinu, ktorou ich žiadala o vyplatenie sumy 28.097,- eur.
7.Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanými súd zistil, že žalobca sa opakovane domáhal od žalovaných vyplatenia predmetnej sumy, a to na totožnom skutkovom základe, z akého vychádza jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
8.Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 6Ps/9/2019-48 zo dňa 15.01.2020, právoplatného a vykonateľného dňa 29.01.2020 súd zistil, že tunajší súd obmedzil S. C. v spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka jej ustanovil žalobcu, ktorého zároveň zaviazal povinnosťou starostlivosti o opatrovanca, jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok tak, aby tento neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach.
9.Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11.Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12.Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13.Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14.Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15.Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
16.Neodkladné opatrenie tak ako aj zabezpečovacie opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter týchto opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržiavať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť tieto opatrenia bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie aspoň osvedčené. Povinnosťou navrhovateľa je osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv strán a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčenie opodstatnenosti návrhu na nariadenie opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.
17.Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť len v prípade, ak je obava z ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky.
18.Tak neodkladné ako aj zabezpečovacie opatrenie má za cieľ posilniť oprávnenú stranu sporu v prípade, ak je obava z ohrozenia exekúcie. Tieto opatrenia však nemožno zamieňať, nakoľko sa nimi poskytuje ochrana v rôznych prípadoch. Zabezpečovacie opatrenie je dôvodné nariadiť v prípade, ak sa poskytuje ochrana peňažnému nároku. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku. Vzhľadom na prednostné postavenie zabezpečovacieho opatrenia, je dôvodné posudzovať splnenie podmienok pre nariadenia neodkladného opatrenia až vtedy, ak je exekúcia ohrozená a ide o nepeňažnú pohľadávku oprávnenej strany.
19.Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že v danom prípade sa navrhovateľ obáva, že nedôjde k uspokojeniu pohľadávky S. C., ktorej je žalobca ustanovený za opatrovníka a ktorá pohľadávka vznikla na základe súrodeneckej dohody o odovzdaní finančných prostriedkov za účelom zabezpečovania dôstojného života S. C.. Svoju obavu navrhovateľ podložil poukázaním na konanie žalovaných, ktorí mali podľa slov žalobcu poprieť existenciu pohľadávky v rámci prejednávania dedičstva po zosnulom P. C. a túto pohľadávku odmietli zaradiť do pasív dedičstva. Zároveň svoju obavu žalobca odôvodnil prístupom žalovaných, ktorí mu pohľadávku nevyplatili ani na opakované písomné výzvy.
20.Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V predmetnej situácii súd poukazuje na to, že účel sledovaný neodkladným opatrením v znení uvedenom navrhovateľom by bolo možné vhodnejšie dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má obavu o budúce uspokojenie peňažnej pohľadávky, teda že prípadná exekúcia bude ohrozená. Keďže má súd po posúdení predloženého spisového materiálu za to, že sa jedná o peňažnú pohľadávku, zabezpečovacie opatrenie by bolo na tento prípad vhodnejšie, a to i s poukazom na znenie § 343 ods. 3 CSP, kedy výkon záložného práva spojeného s nariadeným zabezpečovacím opatrením možno uskutočniť až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Nakoľko v predmetnej veci sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v štádiu pred začatím konania vo veci samej, toto má teda preventívnu povahu, súdu sa javí ako vhodnejšie nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä z toho dôvodu, že v čase podania návrhu na neodkladné opatrenie súd nedisponuje spoľahlivou odpoveďou na skutočnú existenciu, výšku a právny dôvod navrhovateľom tvrdenej pohľadávky, a preto vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zasiahol do majetkových práv žalovaných takou intenzitou, ako to navrhol žalobca v návrhu na neodkladné opatrenie, by predstavovalo neproporcionálny a nezákonný postup súdu. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. Pri návrhoch podaných pred začatím konania je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Súd pritom nie je povinný ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka (žalovaného - pozn. súdu), za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. Navrhovateľ musí sám v záujme vlastného procesného úspechu osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Keďže sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, hoci zo skutkových okolností daného prípadu vyplýva, že smeruje k zabráneniu zmarenia exekúcie peňažnej pohľadávky, s ktorou skutočnosťou zákon spája povinnosť podať návrh na zabezpečovacie opatrenie, súd ako procesný následok vadného podania rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
21.Ešte pred samotným nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), b) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), c) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
22.Súd z úradnej povinnosti podrobil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prieskumu v rozsahu, či spĺňa vyššie uvedené predpoklady.
23.Súd nemal osvedčené, že v čase rozhodovania o vydaní neodkladného opatrenia existuje reálna hrozba ohrozenia výkonu exekúcie, resp. že je nevyhnutné neodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovanými. Pokiaľ ešte vo veci neprebehlo meritórne konanie, v ktorom by bola bez pochybností zodpovedaná otázka, či žalovaní skutočne disponujú predmetnou peňažnou čiastkou, ktorej zaistenia sa žalobca neodkladným opatrením domáha, súd musel pri hodnotení dôvodnosti neodkladného opatrenia vychádzať iba z tvrdení a dôkazov produkovaných žalobcom. Na základe týchto však súd nemal bez pochyby preukázanú akúkoľvek hrozbu vo vzťahu k budúcemu výkonu exekúcie (odovzdaniu peňažnej pohľadávky) zo strany žalovaných, dokonca nemal za preukázanú ani dispozíciu žalovaných
s predmetnou finančnou hotovosťou. Vzhľadom k tomu súd nemal za osvedčenú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia v podobe hrozby úspešného vykonania exekúcie. Žalovaní s navrhovateľom písomne komunikovali, pričom z predložených listín má súd za to, že konanie žalovaných doposiaľ nesmerovalo k zatajovaniu, či zbavovaniu sa peňažných prostriedkov, ktoré majú spadať do pasív dedičstva a patria S. C.. Iba samotná skutočnosť, že žalovaní predávajú zdedený majetok nepredstavuje podľa názoru súdu dostatočnú hrozbu pre úspešnosť budúcej exekúcie na peňažnú pohľadávku.
24.Vo vzťahu k druhej podmienke, v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zdržania sa akéhokoľvek predaja vlastniaceho hnuteľného a nehnuteľného majetku (LV č. XXXX - byt, LV č. XXXX- byt, LV č. XXXX -parcela, LV č. XXXX - garáž, osobné motorové vozidlo) súd uvádza, že takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neakceptovateľný, nakoľko žalovaní nadobudli predmetný hnuteľný a nehnuteľný majetok ako legitímni zákonní dedičia, ktorá skutočnosť je potvrdená výsledkom dedičského konania po P. C., a to uznesením o dedičstve sp.zn. 7D/26/2019 -47, D/not 83/2019 zo dňa 04.06.2019, ktorého účastníkmi boli žalovaní a ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.06.2019, čím sa stalo záväzné a relatívne nezmeniteľné. Vzhľadom k tomu je neprípustné, aby súd obmedzoval dispozíciu s vlastníctvom žalovaných, ktoré nadobudli na základe právoplatného rozhodnutia súdu, resp. súdneho komisára. Iba samotná skutočnosť, že zo zápisnice o dedičskom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.06.2019 vyplýva, že dedičia boli o pasívach dedičstva notárom poučení, avšak títo požiadali notára, aby údajná pohľadávka nebola zaradená do súpisu pasív dedičstva, podľa názoru súdu ešte nevyvoláva dôvodnú obavu, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená. Samotná existencia tejto pohľadávky, a teda aj možnosť jej ohrozenia, bude totiž určená až v prípadnom konaní o sporné dedičské právo, ktoré sa žalobca chystá iniciovať.
25.Pokiaľ ide o poslednú podmienku, teda prednostná aplikácia ustanovení CSP o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, na tomto mieste súd odkazuje na predchádzajúcu argumentáciu, v ktorej sa aplikáciou zabezpečovacieho opatrenia na daný prípad bližšie zaoberal.
26.Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že z predložených dokumentov, ktoré žalobca k návrhu pripojil súdu vyplýva iba existencia pohľadávky v sume 18.097,- eur titulom doloženého vyúčtovania. Žalobca sa však domáhal vydania neodkladného opatrenia čo do sumy 28.097,-eur, pričom zvyšných 10.000,- vzniklo titulom vkladnej knižky, ktorá sa nachádzala vo fyzickej držbe otca žalovaných ku dňu jeho smrti. Na osvedčenie tejto skutočnosti však žalobca súdu predložil iba e-mailovú komunikáciu, ktorá však neosvedčuje existenciu predmetnej pohľadávky.
27.Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
28.Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol aj o trovách konania. V konaní boli plne úspešní žalovaní, keď bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Žalovaním však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto im súd podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).