Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_56Cb-32-2023.pdf
PDF · 169.87 KB
Case nature
Area
Subarea
56Cb/32/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v spore žalobcu: A. B. C., D., E.: XX XXX XXX, F. F. G. XX, XXX XX C. – F. H. proti žalovanému 2/ : I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. J. XXX, XXX XX B. J., právne zastúpený: C., D. K., F., F. F. : L. XXXX, M. K., XXX XX, E. : XX XXX XXX, B. N. XX XXX O. F. J., takto
rozhodol:
I. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XX XXX O., úrok vo výške X XXX,XX O. spolu s úrokom vo výške X,X % P. N. F. XX XXX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy XX XXX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia a poplatky v sume XXX,XX O. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením D. H., F. F. F. F. X, C., E.: XX XXX XXX, ktorému bola uvedená povinnosť, to znamená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XX XXX O., úrok vo výške X XXX,XX O. spolu s úrokom vo výške X,X % P. N. F. XX XXX O. od XX.XX.XXXX do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške XX % P. N. F. XX XXX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške XXX,XX O. uložená ako žalovanému 1/ platobným rozkazom B. F. C. C. N. M. XX.XX.XXXX A. XXXX XXX/XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovaného 2/ plniť.
II. Žalobca m á voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že za štádium konania do vydania platobného rozkazu B. F. C. C. v upomínacom konaní, č.k. XX Q. XXX/ XXXX N. M. XX.XX.XXXX, je žalovaný 2/ povinný tieto zaplatiť spoločne a nerozdielne s D. H., F., F.: F. X, C., E.: XX XXX XXX.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému X/- D. H., F., F. F. : F. X, XXX XX C. – H. A. P., E. : XX XXX XXX a žalovanému 2/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. J. XXX, XX XXX B. J. povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XX XXX O., R. S. S. X XXX,XX O., úrok vo výške X,X% P. N. F. XX XXX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške XX% P. N. F. XX XXX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške XXX,XX O., zároveň žiadal aby súd uložil žalovaným povinnosť nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o EÚ prevádzkovom úvere č. XXXXXXXXX X. Na základe tejto Úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanému 1/ peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu XX.XXX,XX O. s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 5,4 % p.a. (riadny úrok), ktorá sa mení za podmienok uvedených v čl. II ods. 1 Úverovej zmluvy. Úver mohol byť čerpaný do XX.XX.XXXX; žalovaný 1/ úver načerpal dňa XX.XX.XXXX. V zmysle čl. II ods. 3 Úverovej zmluvy sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (istinu) v pravidelných splátkach vo výške XXX,XX EUR vždy k 20 dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná
dňa XX.XX.XXXX a posledná splátka mala byť splatná XX.XX.XXXX. Úrok vypočítaný z poskytnutých peňažných prostriedkov v súlade s pravidlami uvedenými v čl. II Úverovej zmluvy sa klient zaviazal platiť vždy v 20.ty deň kalendárneho mesiaca (pokiaľ by tento deň pripadol na iný ako pracovný deň, tak nasledujúci pracovný deň) a v deň konečnej splatnosti úveru. V zmysle čl. II. ods. 4 úverovej zmluvy, sa žalovaný 1/ zaviazal uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 20% p.a. v prípade omeškania so splatením akýchkoľvek splatných peňažných čiastok. Žalovaný 1/ sa takisto zaviazal platiť v zmysle čl. II ods. 5 Úverovej zmluvy poplatky (poplatok za poskytnutie úveru vo výške XXX,XX O., poplatok za vedenie úverového účtu vo výške X,XX O. mesačne, ktorý je splatný ku dňu splatnosti úrokov a ku dňu konečnej splatnosti úveru) a zároveň v zmysle bodu 12. Úverových obchodných podmienok aj poplatky a odmeny v súlade s platným Sadzobníkom Banky. Uviedol, že žalobca ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu omeškania s plnením záväzkov žalovaného 1/. Žalobca týmto využil svoje oprávnenie podľa bodu 17 písm. b) Úverových obchodných podmienok v spojení s bodom 16. písm. b) Úverových obchodných podmienok. Vyhlásením ručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný 2/ v článku I. ods. 1 zaviazal bezodkladne uspokojiť žalobcu v plnom rozsahu Zabezpečovaných pohľadávok, ak žalovaný 1/ nesplatí dlžné čiastky, alebo ktorúkoľvek ich časť vrátane príslušenstva. Po zaslanom Oznámení o zosplatnení úveru – výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 1/ neuhradil pohľadávku žalobcu ani len čiastočne, z ktorého dôvodu adresoval žalobca žalovanému 2/ ako ručiteľovi Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX. B. dňa vyhlásenia úveru za predčasne splatný nedošlo zo strany žalovaných k žiadnej, ani len k čiastočnej úhrade. Žalobca žiadal zaplatenie nižšej čiastky ako eviduje vo svojom systéme (a to v dôsledku ustanovení zákona o upomínacom konaní, ktoré limitujú výšku uplatnenia úroku z omeškania ako aj v dôsledku judikatúry, v rámci ktorej je problematické uplatnenie úroku z omeškania z riadneho úroku resp. zmluvného úroku po zosplatnení úveru). Uviedol, že právny názor o nemožnosti priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru je v súčasnosti už prekonaný novou judikatúrou T. F. F. P. (Uznesením zo 16. júna 2020 sp. zn. X U. XX/ XXXX, resp. aj ďalších naň nadväzujúcich rozhodnutí sp. zn. X U. XXX/XXXX N. XX. XXXX XXXX, F. N. X U. X/XXXX N. XX. XXXXXXX XXXX) – tak to konštatoval aj B. F. C. C. vo svojom Uznesení sp. zn. XXXX/XXX/XXXX N. M. XX. XXXX XXXX. Uviedol, že si v tomto spore uplatnil nižšiu pohľadávku ako eviduje vo svojom systéme v zmysle Úverovej zmluvy, a teda: istinu vo výške XX XXX,XX O., riadny úrok v zmysle Úverovej zmluvy, ktorý tvorí ku dňu XX.XX.XXXX (t.j. ku dňu zosplatnenia úveru) sumu X XXX,XX O., riadny úrok v zmysle Úverovej zmluvy aj po zosplatnení, t.j. X,X % J. N. E. XX XXX,XX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia, sumu nezaplatených poplatkov vo výške XXX,XX O., v zmysle čl. II ods. 5 Úverovej zmluvy a v zmysle Sadzobníka poplatkov žalobcu (uvedený v poli „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ – inak nejde zadať), úrok z omeškania v zmysle zmluvy, avšak ponížený na sumu zodpovedajúcu úroku z omeškania vo výške 14% p.a. (teda nepresahujúci maximálnu možnú sumu úrokov z omeškania v zmysle § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) zo sumy XX XXX,XX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia.
2. B. F. C. C. J. F. N. XXXX/XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XX XXX O. spolu s úrokom X XXX,XX O., R. X,XX % ročne zo sumy XX XXX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške XX % P. N. F. XX XXX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky XXX,XX O. s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných. Zároveň žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
3. Žalovanému 1/ bol platobný rozkaz doručený dňa XX.XX.XXXX, pričom v zákonnej lehote nepodal voči nemu odpor. Platobný rozkaz nadobudol voči žalovanému 1/ právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX D. S. F. F. M. XX.XX.XXXX.
4. Žalovaný 2/ podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalobca v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX odvodzuje svoj nárok na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom zo zmluvy o EÚ prevádzkovom úvere č. XXXXXXXXX X N. M. XX.XX.XXXX a z vyhlásenia žalovaného 2/ ako ručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca informoval žalovaného 2/, že z dôvodu porušovania záväzkov dlžníkom, spoločnosti D. H. F., F. F. F. X, C. – H. A. P., XXX XX, E.: XX XXX XXX vyhlásil ku dňu XX.XX.XXXX všetky pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere za splatné. Zároveň výzvou podľa predchádzajúcej vety žalobca žalovaného 2/ v pozícii ručiteľa vyzval na úhradu celej dlžnej sumy. Žalovaný 2/na základe vyššie uvedeného uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom okrem výzvy podľa predchádzajúceho odseku neupovedomil žalovaného
2/ o neplnení platobných povinností zo strany Dlžníka. Rovnako žalobca neupovedomil žalovaného 2/ o tom, že v dôsledku neplnenia si platobných povinností dlžníka hrozí zosplatnenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný 2/ na svoju obranu uviedol, že vzniknutý právny vzťah so žalobcom, je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný 2/ totižto vyhlásil ručiteľský záväzok ako spotrebiteľ a nie v postavení podnikateľa. Žalovaný je toho názoru, že zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom je spotrebiteľskej povahy. Poukázal aj na postup žalobcu pri zosplatnení celej pohľadávky v zmysle Zmluvy o úvere. Totižto, žalobca žalovanému 2/ adresoval len výzvu, ktorou ho informoval o tom, že pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere je splatná ku dňu XX.XX.XXXX, J. žalovaného 2/ vyzval na jej úhradu, a to do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Keďže žalovaný 2/ zo strany žalobcu nebol o zosplatnení celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere v dostatočnom predstihu informovaný, nemal možnosť túto situáciu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť a snažiť sa o jej vyriešenie v súčinnosti so žalobcom. Rovnako tak žalovanému 2/ týmto konaním zo strany žalobcu bol znemožnený spôsob platenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere v zmluvne dohodnutých splátkach. Žalovaný 2/ nesúhlasil s uplatneným nárokom v rozsahu, v akom došlo k jeho uplatneniu, a to s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaný 2/ nerozporoval, že zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celej pohľadávky v zmysle Zmluvy o úvere. Žalovaný 2/ však opätovne poukázal na skutočnosť, že o tejto skutočnosti nebol dostatočne informovaný. Zo strany žalobcu tak došlo voči žalovanému 2/ k neoprávnenému zosplatneniu pohľadávky v zmysle Zmluvy o úvere, čím bola žalovanému 2/ odňatá možnosť splácať úver prostredníctvom riadneho splátkového kalendára. Na základe skutočností uvedených v tomto odpore žalovaný 2/ žiadal súd, aby zrušil platobný rozkaz, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX N. M. XX.XX.XXXX. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Následne B. F. C. C. vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odporu a tak isto ho vyzval, aby navrhol pokračovanie v konaní.
6. Na základe výzvy B. F. C. C., žalobca v nadväznosti na ust. § 14 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, t.j. na Okresnom súde Žilina. Ďalej uviedol, že k námietke spotrebiteľského charakteru ručiteľského záväzku žalovaného 2/ Vyhlásením ručiteľa zo dňa 03.09.2021, vlastnoručne podpísaným žalovaným 2/, sa žalovaný 2/ zaviazal bezodkladne uspokojiť banku v plnom rozsahu zabezpečovaných pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, ak dlžník nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky voči banke. Zmluva o úvere bola uzatváraná výlučne medzi žalobcom a spoločnosťou V. F., E.: XX XXX XXX, (teda žalovaným 1/). Žalovaný 2/ nebol účastníkom záväzkového vzťahu zo Zmluvy o úvere. Je preto zrejmé, že ide v zmysle § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka o obchodnoprávny vzťah, nakoľko bol uzatváraný medzi podnikateľmi a pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere preto nemôže byť posudzovaná podľa právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Taktiež ani právne vzťahy z ručiteľského záväzku poskytnutého žalovaným 2/ na zabezpečenie peňažných záväzkov žalovaného 1/ voči žalobcovi zo Zmluvy o úvere nemožno posudzovať ako spotrebiteľské. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka: „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Rovnako podľa čl. 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: „"spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii“ Nič nesvedčí tomu, že žalovaný 2/ poskytol ručenie za účelom uspokojenia vlastných potrieb ako fyzickej osoby spotrebiteľa, naopak je zrejmé, že ručenie poskytol za účelom zabezpečenia zmluvy poskytnutej dlžníkovi – podnikateľovi pre účely podnikania, pričom poukázal na skutočnosť, že žalovaný 2/ bol v priamom vzťahu k dlžníkovi – podnikateľovi, nakoľko v čase poskytovania úveru, ako aj podpísania ručiteľského vyhlásenia bol jeho spoločníkom a konateľom. Napriek tomu, že žalovaný 2/ je fyzickou osobou, nemôže byť táto skutočnosť univerzálnym dôvodom na to, aby bol v prípade
akéhokoľvek konania v postavení spotrebiteľa, čím by samozrejme požíval oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície ekonomicky slabšej zmluvnej strany, menej skúsenej v právnych záležitostiach. V prípade, že fyzická osoba poskytne ručenie a ručenie je súčasťou dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými subjektami, je nutné takéto ručenie chápať ako ručenie poskytnuté pre podnikateľské účely (viď Rozsudok F. M. O. R. J. F. N.. U.- XXX/XX a obdobne aj Uznesenie Súdneho dvora vo veci U./XX, S. K. M. W., E. W. J. C. U. E. F. P. F. a ďalší, zo dňa 19.11.2015). S uvedenou argumentáciou sa stotožnil aj T. F. F. vo svojom rozhodnutí P. XX/XXXX N. M. X.XX.XXXX (F. N. XXXX/XX/XXXX), Zbierka stanovísk a rozhodnutí T. F., X/XXXX: „Fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi.“ V odôvodnení Uznesenia odkázal práve na Rozsudok F. M. O. R. J. F. N.. U.- XXX/XX. Na rozhodnutie T. F., F. N. XXXX/XX/XXXX, nadviazal aj R. F. F. vo svojom Uznesení zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, F. N.: E.. R. X/ XXXX-X (viď bod 19.). Z uvedeného dôvodu je v prejednávanom prípade vylúčené použitie akejkoľvek právnej úpravy vzťahujúcej sa výlučne na spotrebiteľské vzťahy, vrátane ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, alebo aplikácia judikatúry týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Označovanie právneho vzťahu medzi žalovaným 2/ na jednej strane a žalobcom na strane druhej ako spotrebiteľského považoval za účelové s ohľadom na zrejmú skutočnosť, že spotrebiteľ požíva oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície slabšej zmluvnej strany. K námietke žalovaného 2/ k postupu žalobcu pri zosplatnení úveru uviedol, že podľa bodu 17 písm. b) Úverových obchodných podmienok (predložené k žalobe ako dôkaz): „Banka je oprávnená kedykoľvek potom, ako podľa bodu 16. ÚOP nastane niektorá zo skutočností alebo dôjde k prípadu porušenia záväzkov alebo ku zmene podmienok, za ktorých bola Zmluva uzavretá, oznámením doručeným Klientovi: písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky Banky z poskytnutého úveru alebo ich časť sa stávajú splatnými, pričom Klient je povinný uhradiť svoje záväzky voči C. ku dňu uvedenému vo vyhlásení a zmluvný vzťah končí úplným splatením všetkých záväzkov Klienta vyplývajúcich zo Zmluvy;“ Podľa bodu 16 písm. b) ÚOP: „Banka je oprávnená urobiť jedno alebo viac opatrení uvedených v bode 17. ÚOP, ak dôjde k porušeniu niektorej z nasledujúcich povinností a/ alebo nastane niektorá z nasledujúcich skutočností a/alebo dôjde k nasledovným zmenám podmienok, za ktorých bola Zmluva uzavretá: Klient je viac ako 3 dni v omeškaní so splatením akejkoľvek dlžnej a splatnej čiastky vyplývajúcej zo Zmluvy alebo z akýchkoľvek iných zmlúv uzatvorených s Bankou alebo je viac ako 3 dni v omeškaní s plnením peňažných záväzkov vyplývajúcich z akýchkoľvek iných zmlúv uzavretých s Bankou, ibaže by omeškanie Klienta bolo spôsobené technickou poruchou na strane Banky;“ V zmysle čl. I bod 1 Vyhlásenia ručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX: „Ručiteľ sa zaväzuje bezodkladne uspokojiť Banku v plnom rozsahu Zabezpečovaných pohľadávok, ak Dlžník nesplatí dlžné čiastky – Zabezpečované pohľadávky alebo ktorúkoľvek ich časť vrátane príslušenstva.“ Žalobca neporušil žiadnu zákonnú povinnosť ani zmluvnú povinnosť, naopak postupoval s odbornou starostlivosťou, v súlade s právnymi predpismi a zmluvnou dokumentáciou. Uviedol, že má za to, že splnil všetky podmienky a vyčerpal všetky možnosti, aby sa domohol úhrady dlhu vo vzťahu k žalovanému 1/. Listom „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného 1/ na uhradenie omeškaných splátok úveru, pričom zároveň žalovaného 1/ upozornil, že ak dlh neuhradí prehlási neuhradené záväzky za jednorazovo splatné a uplatní svoju pohľadávku súdnou cestou. Nakoľko žalovaný 1/ napriek tejto výzve žalobcu omeškané splátky neuhradil, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a listom „Oznámenie o zosplatnení úveru – výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil pohľadávky z Úverovej zmluvy za splatné ku dňu 21.11.2022. Okrem vyššie uvedeného žalobca za účelom dosiahnutia zmierlivého riešenia svojich pohľadávok zaviedol pred uskutočnením krokov právneho vymáhania, a teda aj pred samotným vyzvaním ručiteľa na úhradu, procesný postup zasielania listu „Posledný pokus o zmier“, ktorý sa po zosplatnení úveru zasiela hlavnému dlžníkovi z úverového vzťahu. Takto to bolo aj v tomto prípade, keď žalobca zasielal výzvu na zaplatenie – posledný pokus o zmier žalovanému 1/, a to dňa XX.XX.XXXX. Ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením, čo umožňuje aj prípadné vylúčenie jeho aplikácie. Napriek tomu, že Banka v zmysle Vyhlásenia ručiteľa zo dňa 03.09.2021 nebola ani povinná vyzvať dlžníka, t.j. žalovaného 1/ na zaplatenie, adresovala mu Poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie o zosplatnení úveru – výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa XX.XX.XXXX ako aj Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky – posledný pokus o zmier zo dňa XX.XX.XXXX. Až následne, keď tieto pokusy domôcť sa splatenia dlžnej čiastky od žalovaného 1/ zlyhali, pristúpil žalobca k „uplatneniu zabezpečenia úveru“, keď vyzval žalovaného 2/ ako ručiteľa na úhradu dlžnej sumy (výzvu zo dňa XX.XX.XXXX si žalovaný 2/ prevzal a žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktoval). Uviedol, že v Obchodnom registri došlo dňa XX.XX.XXXX k zápisu zmien údajov žalovaného 1/, a to v dôsledku konania žalovaného 2/ (na základe
rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa XX.XX.XXXX). Žalovaný 2/ ako pôvodný spoločník a konateľ (zároveň ručiteľ) uvedené zamýšľané zmeny Banke neohlásil. Napriek uvedenému, z informačného systému žalobcu vyplýva, že poverení zamestnanci žalobcu niekoľkokrát kontaktovali žalovaného 2/ na kontaktných (telefonických aj e-mailových) údajoch, ktoré Banka evidovala. Rovnako boli posielané na telefónne čísla evidované Bankou aj štandardné sms správy (výzvy). Žalovaný 2/ však žalobcu spätne nekontaktoval ani v jednom prípade. Z uvedeného dôvodu boli následne žalovanému 1/ zaslané okrem štandardných výziev a upomienok, Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa XX.XX.XXXX a potom samotné Oznámenie o zosplatnení úveru – výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 23.11.2022. Uviedol, že tvrdenie žalovaného 2/, že nebol v dostatočnom predstihu informovaný o zosplatnení pohľadávky, a teda nemal možnosť situáciu riešiť považoval za účelové a klamlivé, vzhľadom už na vyššie uvedené neohlásené zmeny v spoločnosti a jeho následnú absenciu komunikácie. Súčasne však zotrval na tvrdení, že pred vyhlásením úveru za splatný nemá žalobca povinnosť o omeškaní informovať osoby, ktoré sa zaručili za zaplatenie pohľadávok z úverových zmlúv. Žalobca zosplatnil pohľadávku zo Zmluvy o úvere v súlade s Úverovými obchodnými podmienkami z dôvodu omeškania s plnením záväzkov žalovaného 1/ (poukázal, že nepretržité omeškanie nastalo v období, kedy došlo na základe rozhodnutia jediného spoločníka – žalovaného 2/ k neohláseným zmenám v spoločnosti, t.j. žalovaného 1/). Nakoľko žalovaný 2/ nie je spotrebiteľ, čo sa týka postupu zosplatnenia úveru, je irelevantné sa zaoberať ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenia žalovaného 2/ považoval za účelové a špekulatívne, uviedol, že ich jediným cieľom je snaha vyhnúť sa zodpovednosti za splatenie pohľadávky žalobcu. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal nárok voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu tak, ako bol uplatnený v žalobe.
7. Následne sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že žalobca v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX odvodzuje svoj nárok na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom zo zmluvy o EÚ prevádzkovom úvere č. XXXXXXXXX X N. M. XX.XX.XXXX a z vyhlásenia žalovaného 2/ ako ručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX. Následne žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX informoval žalovaného 2/, že z dôvodu porušovania záväzkov dlžníkom, spoločnosti D. H. F., so sídlom F. X, C. – H. A. P., J.: XXX XX, E.: XX XXX XXX vyhlásil ku dňu XX.XX.XXXX všetky pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere za splatné. Zároveň výzvou podľa predchádzajúcej vety žalobca žalovaného 2/ v pozícii ručiteľa vyzval na úhradu celej dlžnej sumy. Žalovaný 2/ však napriek tvrdeniam žalobcu v jeho vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Keďže z jeho pohľadu nebol žalovaný 2/ v dostatočnom predstihu informovaný o zosplatnení celej pohľadávky, tento nemal v skutočnosti žiadnu možnosť vzniknutú problémovú situáciu akýmkoľvek spôsobom riešiť. Na základe skutočností uvedených v odpore podanom žalovaným 2/ ako aj v tomto vyjadrení žalovaný 2/ žiadal súd, aby zrušil platobný rozkaz, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX N. M. XX.XX.XXXX, resp. žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na XX.XX.XXXX, na ktoré predvolal žalobcu, právneho zástupcu žalovaného 2/. Žalobca sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu zásady hospodárnosti konania (z časového ale aj finančného hľadiska ) a taktiež z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti žalobcu. Uviedol, že trvá na svojej žalobe v plnom rozsahu. Uviedol, že svoj nárok preukázal množstvom listinných dôkazov, naopak, žalovaný 2/ nepredložil k XX.XX.XXXX žiaden dôkaz. Uviedol, že na základe tvrdení a predložených listinných dôkazov má žalobca za to, že neexistuje dôvod pochybovať o žalobcovom nároku a povinnosti žalovaného 2/ plniť. Uviedol, že k XX.XX.XXXX žalobca neeviduje žiadnu úhradu, zároveň dal súdu na vedomie, že k tomuto dňu žalovaný 2/ nekontaktoval žalobcu v záujme resp. za účelom prípadného zmierlivého vyriešenia tohto sporu. Právny zástupca žalovaného 2/ sa na pojednávanie neustanovil, neprítomnosť žalovaného 2/ na pojednávaní ospravedlnil, zároveň súhlasil, aby konajúci súd pokračoval v pojednávaní aj bez prítomnosti žalovaného 2/. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd preto pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti žalobcu a v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného 2/.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to najmä so : zmluvou o EÚ prevádzkovom úvere č. XXXXXXXXX X (č.l. 11-14 súdneho spisu), úverovými obchodnými podmienkami A. (č.l. 15-20 súdneho spisu), časťou výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 21 súdneho spisu), rozpisom uplatnených poplatkov z bankového systému J. (č.l. 22 súdneho spisu), špecifikáciou pohľadávky za jednotlivé mesiace od otvorenia účtu až po zosplatnenie úveru (č.l. 23 súdneho spisu), oznámením o zosplatnení úveru – výzva na zaplatenie dlžnej čiastky (č.l. 24 súdneho spisu), doručenkou (rub č.l. 24-25 súdneho spisu), vyhlásením ručiteľa
(č.l. 26 súdneho spisu), výzvou na zaplatenie dlžnej sumy (č.l.27 súdneho spisu) doručenkou (č.l. 28 súdneho spisu), poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 60 súdneho spisu), doručenkou (rub č.l. 60-61 súdneho spisu), výzvou na zaplatenie - posledný pokus o zmier zo dňa X.XX.XXXX (č.l. 62 súdneho spisu), rozhodnutím jediného spoločníka (č.l. 63 súdneho spisu), výpisom z informačného systému E. za obdobie od XX.X.XXXX prehľad uskutočnených krokov vo vzťahu k žalovaným (č.l. 64 súdneho spisu), e-mailom zasielaným povereným zamestnancom žalobcu (č.l. 65 súdneho spisu).
10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 262 ods. 6 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: písm. d) zo zmluvy o úvere (§497).
12. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 499 ods. 1 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
15. Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Podľa ods. 2, ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.
16. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa ods. 2, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
17. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods.2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
18. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
20. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
21. Podľa § 305 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.
22. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Podľa ods. 2, ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. Podľa ods. 3, ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli. 23. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
24. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
25. V zmysle čl. II. Úročenie, splácanie, poplatky bod 1. úverovej zmluvy sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou s prechodnou fixáciou, ktorá sa skladá z referenčnej úrokovej sadzby medzibankového peňažného trhu O. X-XXXXXXX vo výške uvedenej v informačnej sieti P., príp. v iných informačných médiách (C.), a to vždy dva pracovné dni pred začiatkom príslušného obdobia fixácie a marže (Prirážky)v pevnej výške X,XX % p.a..
26. Podľa čl. II., bodu 2 úverovej zmluvy prvé obdobie fixácie začína dňom podpísania zmluvy a končí v 19. deň nasledujúceho mesiaca. Prvým dňom nasledujúcim po skončení prvého obdobia fixácie a končiacich vždy 19. deň nasledujúceho mesiaca. Pokiaľ by 20. deň kalendárneho mesiaca pripadol na iný než pracovný deň, predlžuje sa trvanie príslušného obdobia fixácie mimoriadne v tomto období fixácie do dňa predchádzajúceho najbližšiemu nasledujúcemu pracovnému dňu. Posledné obdobie fixácie končí dňom predchádzajúcim dňu konečnej splatnosti úveru. V prípade omeškania klienta so splácaním trvajúcim po dni konečnej splatnosti úveru posledné obdobie fixácie pokračuje a trvá do úplného splatenia všetkých záväzkov klienta vyplývajúcich zo Zmluvy. Úrok vypočítaný bankou z poskytnutých peňažných prostriedkov v súlade s vyššie uvedenými pravidlami sa klient zaväzuje platiť vždy 20. deň kalendárneho mesiaca a v deň konečnej splatnosti úveru.
27. Podľa čl. II. Bod 3. úverovej zmluvy. Istinu vyčerpaného úverového limitu sa klient zaväzuje vrátiť v pravidelných splátkach vo výške XXX Eur vždy k 20. dňu každého kalendárneho mesiaca. Prvá splátka je splatná dňa XX.XX.XXXX a posledná splátka je splatná dňa XX.XX.XXXX, pričom výška poslednej splátky bude vypočítaná ako rozdiel celkovej skutočnej čiastky peňažných prostriedkov, ktoré klient vyčerpal z úverového limitu a súčtu výšok predchádzajúcich splátok istiny vyčerpaného úverového limitu. Zmluvné strany sa dohodli, že ak pripadne deň splatnosti príslušnej splátky na iný ako pracovný deň, potom je dňom splatnosti najbližší nesledujúci pracovný deň.
28. Podľa čl. II. Bod 4. akékoľvek peňažné čiastky splatné podľa zmluvy sa zaväzuje klient zaplatiť v deň ich splatnosti a v prípade omeškania so splatením sa klient zaväzuje uhradiť banke úrok z omeškania vo výške 20% p.a..
29. Podľa čl. II. Bod 5. úverovej zmluvy, klient sa zaväzuje uhradiť banke poplatok za poskytnutie úveru vo výške XXX Eur. Zmluvné strany sa dohodli na splatnosti tohto poplatku do 5 pracovných dní od podpisu zmluvy. Klient sa rovnako zaväzuje uhrádzať poplatok za vedenie úverového účtu vo výške X,XX O. mesačne, ktorý je splatný ku dňu splatnosti úrokov a ku dňu konečnej splatnosti úveru.
30. Podľa čl. III. Bod 1. zmluvné strany sa dohodli na tomto zabezpečení pohľadávok banky :a) ručením na základe vyhlásenia ručiteľa I. I..
31. Podľa bodu 16. Úverových obchodných podmienok A., banka je oprávnená urobiť jedno alebo viac opatrení uvedených v bode 17. ÚOP, ak dôjde k porušeniu niektorej z nasledujúcich povinností a/alebo nastane niektorá z nasledujúcich skutočností a/alebo dôjde k nasledovným zmenám podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá :b) klient je viac ako 3 dni v omeškaní so splatením akejkoľvek dlžnej a splatnej čiastky vyplývajúcej zo zmluvy alebo z akýchkoľvek iných zmlúv uzatvorených z bankou alebo je viac ako 3 dni v omeškaní s plnením peňažných záväzkov vyplývajúcich z akýchkoľvek iných zmlúv uzavretých s bankou, ibaže by omeškanie klienta bolo spôsobené technickou poruchou na strane banky.
32. Podľa bodu 17. Úverových obchodných podmienok A., banka je oprávnená kedykoľvek potom, ako podľa bodu 16. ÚOP nastane niektorá zo skutočností alebo dôjde k prípadu porušenia záväzkov alebo ku zmene podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá, oznámením doručeným klientovi :b) písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky banky z poskytnutého úveru alebo ich časť sa stávajú splatnými, pričom klient je povinný uhradiť svoje záväzky voči banke ku dňu uvedenému vo vyhlásení a zmluvný vzťah končí úplným splatením všetkých záväzkov klienta vyplývajúcich zo zmluvy.
33. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej vyhovel. Súd mal preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným 1/ - D. H. F. ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o EÚ prevádzkovom úvere č. XXXXXXXXX X, na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že žalovanému 1/ poskytne peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu XX XXX O., s tým, že úver môže byť čerpaný do XX.XX.XXXX. Súčasťou predmetnej úverovej zmluvy boli úverové obchodné podmienky, ktoré žalovaný 1/ ako dlžník prevzal v listinnej podobe pri podpise zmluvy o úvere. Z časti výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l.21 súdneho spisu) mal súd preukázané, že žalovaný 1/ dňa XX.XX.XXXX čerpal úver od žalobcu, a to vo výške XX XXX Eur. Zo špecifikácie pohľadávky za jednotlivé mesiace od otvorenia účtu až po zosplatnenie úveru (č.l.23 súdneho spisu) mal súd preukázané čerpanie a následné splácanie úveru žalovaným 1/, a to od otvorenia účtu až po jeho zosplatnenie. Na základe uvedeného dôkazu mal súd preukázané, že žalovaný úver poskytnutý žalobcom riadne nesplácal a dostal sa s jeho splácaním do omeškania. Nakoľko žalovaný 1/ svoj dlh nesplácal, žalobca ho vyzval poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 60 súdneho spisu) na jeho úhradu. Keďže ani napriek predmetnej výzve žalovaný 1/ svoj dlh nesplatil, žalobca oznámením o zosplatnení úveru – výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 24 súdneho spisu) v zmysle Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX X zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil celú svoju pohľadávku dňom XX.XX.XXXX za splatnú a zároveň vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie celej zvyšnej čiastky, ktorá ku dňu XX.XX.XXXX predstavovala sumu XX XXX,XX O.. Následne žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy výzvou na zaplatenie – posledný pokus o zmier zo dňa XX.XX.XXXX. ktorým žalobca vyzval žalovaného 1/ na úhradu dlžnej sumy zo Zmluvy o malom investičnom úvere č. XXXXXXXXXX, a to do 10 dní od doručenia predmetnej výzvy (č.l. 62 súdneho spisu). Uvedené žalovaný 2/ a ani žalovaný /1 (v rámci upomínacieho konania) žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd mal ďalej z Vyhlásenia ručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 26 súdneho spisu) preukázané, že žalovaný 2/ sa predmetným vyhlásením zaviazal, že ak dlžník (žalovaný 1/) nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky voči banke (žalobcovi) vyplývajúce zo Zmluvy o EÚ prevádzkovom úvere č. XXXXXXXX H. X v znení prípadných dodatkov uzavretej medzi bankou (žalobcom) a dlžníkom (žalovaným 1/) dňa XX.XX.XXXX vo výške XX XXX Eur vrátane príslušenstva, poplatkov, výdavkov a zmluvných sankcií, ručiteľ (žalovaný 2/) sa zaviazal bezodkladne uspokojiť banku v plnom rozsahu zabezpečovaných pohľadávok ak dlžník nesplatí dlžné čiastky – zabezpečované pohľadávky alebo ktorúkoľvek ich časť vrátane príslušenstva. Z výzvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 27 súdneho spisu) mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného 2/, keďže vyhlásením ručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX sa zaviazal bezodkladne uspokojiť zabezpečované pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ (spoločnosti D. H. F.- J. V. F.) zo Zmluvy o EÚ prevádzkovom úvere č. XXXXXXXX H. X N. M. XX.XX.XXXX, ktorou bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške XX XXX Eur v prípade, ak tieto zabezpečované pohľadávky alebo ich časť dlžníkovi nesplní, keďže dlžník – žalovaný 1/ nesplnil svoj záväzok, zaplatiť dlžnú sumu, ktorá ku dňu XX.XX.XXXX predstavovala zostatok vo výške XX XXX,XX O. a to do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedenú skutočnosť žalovaný 2/ nerozporoval.
34. Súd posudzoval záväzkovo -právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom vzniknutý zo zmluvy o úvere ako obchodno- právny, a to podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v spojení s ust § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a rovnako ručiteľský záväzok žalovaného 2/, ktorým žalovaný 2/ prevzal na seba ručenie za splnenie peňažných záväzkov
žalovaného 1/ voči žalobcovi ako veriteľovi vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako obchodnoprávny a to podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.
35. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, tento žalovaný 2/ rozporoval z dôvodu, že okrem výzvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca neupovedomil žalovaného 2/ o neplnení platobných povinností zo strany dlžníka – žalovaného 1/, a z dôvodu, že žalobca neupovedomil žalovaného 2/, že v dôsledku neplnenia si platobných povinností dlžníka – žalovaného 1/ hrozí zosplatnenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalovaný 2/ rozporoval nárok žalobcu z dôvodu, že vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 2/ ako ručiteľom nie je obchodno-právny, ale spotrebiteľský – podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný 2/ vyhlásil ručiteľský záväzok ako spotrebiteľ a nie v postavení podnikateľa.
36. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného 2/, že ručiteľský záväzok, je záväzkom spotrebiteľským, súd sa s tvrdením žalovaného 2/ nestotožnil a to z nasledovných dôvodov. Podľa ust. § 261 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy : podľa písm. d) zo zmluvy o úvere (§497). Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom, ktorý vznikol zo Zmluvy o EÚ prevádzkovom úvere č. XXXXXXXXX X N. dňa XX.XX.XXXX L. hlavným vzťahom, pričom tento vzťah je podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka obchodnoprávny, ide o absolútny obchod, t.j. spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, konkrétne ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Nakoľko tak žalobca – veriteľ ako aj žalovaný 1/- dlžník sú jednak právnické osoby, sú podnikateľmi a pri vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o úvere bolo zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, zmluvu o úvere, nie je možné považovať za spotrebiteľský úver podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko spotrebiteľom môže byť iba fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ako bolo uvedené vyššie žalovaný 1/ - dlžník je právnickou osobou, podnikateľom a záväzok sa týkal jeho podnikateľskej činnosti. Ručiteľský záväzok je vedľajším vzťahom k hlavnému vzťahu a v zmysle § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka aj tento je vzťahom obchodnoprávnym a teda sa naň vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ale v žiadnom prípade nejde o vzťah spotrebiteľský, a to napriek tomu, že ručiteľ je fyzickou osobou. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 18/2017 zo dňa XX.XX.XXXX (sp. zn. XXXX/XX/ XXXX, Zbierka stanovísk a rozhodnutí NS SR 3/2017 podľa ktorého „ fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi“. V predmetnom rozhodnutí v bode 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky odkázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci U./XX N. XX. XXXXX XXXX, podľa ktorého fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia, a to rozsudok S. F. S. J. N. XX. XXXXXXXX XXXX, F. N. X U. XXX/XX, podľa ktorého ručenie za záväzky založené podľa Obchodného zákonníka sa vždy riadia tiež Obchodným zákonníkom v zmysle § 261 ods. 4 OBZ, a to aj vtedy, ak ručiteľ nie je sám podnikateľom. Podľa rozsudku T. F. F. z XX.XXXX XXXX, sp. zn. X B. XXX/XX (P.) vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečovaní z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy nemožno vylúčiť. Preto aj napriek tomu, že žalovaný 2/ prevzal ručenie za záväzok (zabezpečované pohľadávky žalobcu) žalovaného 1/ ako fyzická osoba, tým, že v tom čase pôsobil ako jediný konateľ a jediný spoločník žalovaného 1/ mal úzke väzby k žalovanému 1/, a preto sa nepovažuje žalovaný 2/ za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok žalovaného 1/ zo zmluvy o úvere.
37. Žalovaný 2/ rozporoval nárok uplatnený žalobcom z dôvodu, že okrem výzvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca neupovedomil žalovaného 2/ o neplnení platobných povinností zo strany dlžníka – žalovaného
1/, a z dôvodu, že žalobca neupovedomil žalovaného 2/, že v dôsledku neplnenia si platobných povinností dlžníka – žalovaného 1/ hrozí zosplatnenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, teda namietal postup žalobcu, keď žalobca žalovanému 2/ adresoval len výzvu zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa neho keďže žalovaný 2/ nebol zo strany žalobcu o zosplatnení celej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere v dostatočnom predstihu informovaný, nemal možnosť túto situáciu riešiť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť a snažiť sa o jej vyriešenie v súčinnosti so žalobcom. Podľa žalovaného 2/ týmto konaním zo strany žalobcu mu bol znemožnený spôsob platenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere v zmluvne dohodnutých splátkach. Vzhľadom k tomu, že ručiteľský záväzok sa v tomto prípade, keďže ide o akcesorický vzťah k hlavnému záväzku, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a nejde o spotrebiteľský ale obchodnoprávny záväzok (viď rozhodnutie T. F. F. N. XXXX/XX/XXXX) spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a to konkrétne ustanoveniami § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle predmetných ustanovení Obchodného zákonníka, žalobca nie je povinný informovať žalovaného 2/ ako ručiteľa o neplnení si platobných povinností zo strany žalovaného 1/ ako dlžníka a ani o hrozbe zosplatnenia. Túto povinnosť by žalobca mal iba v prípade, ak by ho žalovaný 2/ ako ručiteľ požiadal podľa § 305 Obchodného zákonníka o oznámenie výšky zabezpečovanej pohľadávky. Inak žalobca túto povinnosť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a ani zmluvných dojednaní nemá. Okrem toho súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný 2/ pôsobil v čase uzavretia zmluvy o úvere u žalovaného 1/- v spoločnosti D. H. F. ako jediný spoločník a jediný konateľ, a teda uvedenú zmluvu o úvere ako konateľ vlastnoručne podpísal, rovnako vlastnoručne podpísal vyhlásenie o ručení. Mal teda o predmetnej zmluve o úvere vedomosť a to jednak vedel za akých podmienok bola uzavretá, poznal jej obsah ako aj možné sankcie, ktoré nastanú v prípade riadneho neplnenia si povinností z nej vyplývajúcich a okrem tohto sa ako ručiteľ zaviazal zabezpečiť pohľadávku žalobcu voči žalovanému 1/ z predmetnej zmluvy o úvere. Bolo teda na ňom, aby po tom ako došlo k zmene spoločníka a konateľa žalovaného 1/, aby sa informoval ohľadom plnenia záväzkov z predmetnej zmluvy obzvlášť keď vedel, že je tu tá možnosť, že v prípade riadneho neplnenia povinností z predmetnej zmluvy o úvere zo strany hlavného dlžníka – žalovaného 1/, bude si uplatňovať žalobca svoju pohľadávku zo Zmluvy o úvere voči žalovanému 2/, titulom ručenia. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný 2/ takúto žiadosť žalobcovi adresoval, uvedené žalovaný 2/ ani netvrdil a ani nepreukázal. Naopak v konaní bolo preukázané, že žalobca sa intenzívne snažil skontaktovať so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (č.l. 64-65 súdneho spisu), v čase keď zistil že žalovaný 1/ neuhrádza svoje záväzky zo zmluvy o úvere, a to prostredníctvom všetkých jemu dostupných kontaktov, avšak bezúspešne. Nakoľko ručiteľský záväzok nie je vzťahom spotrebiteľským, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia T. F. F. N. XXXX/ XX/XXXX, nevzťahujú sa naň ani ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda žalobca nebol povinný upozorniť žalovaného 2/ ako ručiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka – na zosplatnenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere. Na druhej strane súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný /1 sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa XX.XX.XXXX. Výzvou zo dňa XX.XX XXXX vyzval žalobca žalovaného 1/ na úhradu dlžnej sumy bez meškania. S uvedenou splátkou bol žalovaný 1/ v tom čase v omeškaní viac ako tri mesiace, Keďže žalovaný 1/ svoj dlh nesplnil, následne výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca zosplatnil celú pohľadávku zo zmluvy o úvere k XX.XX.XXXX. Tieto výzvy žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nerozporoval. Podľa bodu 16. Úverových obchodných podmienok A., banka je oprávnená urobiť jedno alebo viac opatrení uvedených v bode 17. ÚOP, ak dôjde k porušeniu niektorej z nasledujúcich povinností a/alebo nastane niektorá z nasledujúcich skutočností a/alebo dôjde k nasledovným zmenám podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá :b) klient je viac ako 3 dni v omeškaní so splatením akejkoľvek dlžnej a splatnej čiastky vyplývajúcej zo zmluvy alebo z akýchkoľvek iných zmlúv uzatvorených s bankou alebo je viac ako 3 dni v omeškaní s plnením peňažných záväzkov vyplývajúcich z akýchkoľvek iných zmlúv uzavretých s bankou, ibaže by omeškanie klienta bolo spôsobené technickou poruchou na strane banky. Podľa bodu 17. Úverových obchodných podmienok A., banka je oprávnená kedykoľvek potom, ako podľa bodu XX. R. nastane niektorá zo skutočností alebo dôjde k prípadu porušenia záväzkov alebo ku zmene podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá, oznámením doručeným klientovi :b) písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky banky z poskytnutého úveru alebo ich časť sa stávajú splatnými, pričom klient je povinný uhradiť svoje záväzky voči banke ku dňu uvedenému vo vyhlásení a zmluvný vzťah končí úplným splatením všetkých záväzkov klienta vyplývajúcich zo zmluvy. Pokiaľ ide o ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadom zmluvy o úvere, kogentnými ustanoveniami sú v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka iba ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka a podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka základné ustanovenia, t.j. § 497 Obchodného zákonníka. Ostatné ustanovenia majú teda dispozitívnu povahu. Preto dojednania obsiahnuté v úverových obchodných podmienkach A. (č.l. 15 súdneho spisu), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere a ktoré dlžník prevzal v listinnej podobe v deň podpísania úverovej zmluvy
ohľadom zosplatnenia úveru sú platné. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný 2/ vo svojom odpore výslovne uviedol, že nerozporuje že zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celej pohľadávky v zmysle Zmluvy o úvere. Žalovaný 2/ poukázal a namietal skutočnosť, že o tejto skutočnosti nebol dostatočne informovaný sám žalovaný 2/ a preto zo strany žalobcu malo dôjsť voči žalovanému 2/ k neoprávnenému zosplatneniu pohľadávky v zmysle Zmluvy o úvere, čím mala byť žalovanému 2/ odňatá možnosť splácať úver prostredníctvom riadneho splátkového kalendára. Zmluva o úvere zakladá záväzkovo- právny vzťah medzi veriteľom t.j. žalobcom a dlžníkom t.j. žalovaným 1/. Ustanovenia zo zmluvy o úvere tak platia medzi týmito účastníkmi zmluvy a teda úkony súvisiace so zosplatnením pohľadávky (úveru) tak musia byť uskutočnené medzi veriteľom a dlžníkom čo vyplýva aj zo znenia zmluvy o úvere v spojení s úverovými obchodnými podmienkami A.. V zmysle zmluvy o úvere a ani v zmysle úverových obchodných podmienok ČSOB žalobca nebol povinný zaslať akúkoľvek výzvu či oznámenie žalovanému 2/ ako ručiteľovi pred zosplatením úveru. Táto povinnosť nevyplýva ani zo zákona. To, že žalobca vyzval žalovaného 1/ výzvou zo dňa XX.XX.XXXX a následne oznámil žalovanému 1/ listom zo dňa 23.11.2022 oznámenie o zosplatnení pohľadávky, bolo uskutočnené v súlade so všeobecnými úverovými podmienkami A. a uvedené bolo v súlade s bodom 17 písm. b) a v súlade s bodom 16. písm. b) úverových obchodných podmienok ČSOB, čo nerozporoval ani žalovaný 2/. Vzhľadom k uvedenému a k tomu, že ručiteľský záväzok nie je spotrebiteľským záväzkom, námietka žalovaného 2/ že mal byť o predmetnej skutočnosti- o zosplatnení úveru vopred informovaný aj žalovaný 2/, je nedôvodná. Žalobca ako veriteľ je oprávnený uplatniť svoj nárok voči ručiteľovi a teda domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Veriteľ vyzval dlžníka – žalovaného 1/ výzvou zo dňa XX.XX.XXXX – bezvýsledne – následne výzvou zo dňa XX.XX.XXXX – bezvýsledne a výzvou zo dňa XX.XX.XXXX – bezvýsledne, čo žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nerozporoval, naopak vyjadril sa že nerozporuje, že zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celej pohľadávky v zmysle Zmluvy o úvere. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že zo slovenskej judikatúry vyplýva, že podmienka písomnej výzvy je splnená tiež v prípade, ak je dlžníkovi doručená žaloba, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku súčasne od dlžníka aj od ručiteľa, k čomu došlo dňa 19.05.2023. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok T. F. F. P. N. XX.XX.XXXX sp. zn. X B. XXX/XX, podľa ktorého doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný 2/ nerozporoval žiadnu výzvu žalobcu adresovanú žalovanému 1/, rozporoval, že on ako ručiteľ nebol o zosplatnení dostatočne informovaný a voči nemu došlo k neoprávnenému zosplatneniu pohľadávky. Vzhľadom k tom, že uvedenú povinnosť žalobca voči žalovanému 2/ nemá ani v zmysle Zmluvy o úvere, ani v zmysle vyhlásenia ručiteľa, ani v zmysle úverových obchodných podmienok A. a predmetná povinnosť žalobcovi nevyplýva ani z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorými sa tak Zmluva o úvere ako hlavný záväzkovo-právny vzťah ako aj ručiteľský záväzok ako akcesorický vzťah spravuje, súd mal za to, že žaloba je dôvodná a preto jej vyhovel. Súd žalobe vyhovel, nakoľko žalovaný 2/ nepreukázal, žeby voči nemu došlo k neoprávnenému zosplatneniu pohľadávky žalobcu. Naopak, súd mal za to, že žalobca riadnym spôsobom preukázal, že k zosplatneniu úveru došlo v súlade so zmluvou o úvere, ďalej riadnym spôsobom preukázal svoju pohľadávku, jej výšku a jej príslušenstvo, a aj existenciu ručiteľského záväzku žalovaného 2/, zároveň na druhej strane, žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenie žalobcu, že pohľadávka uplatnená žalobcom žalobným návrhom nebola zo strany žalovaného 1/ ako dlžníka a ani zo strany žalovaného 2/ ako ručiteľa uhradená, žalovaný nerozporoval výzvy žalobcu adresované žalovanému 1/ ako dlžníkovi na zaplatenie dlžnej sumy. Zo špecifikácie pohľadávky ( č.l. 23 súdneho spisu) je zrejmé, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere pozostáva z dlžnej istiny vo výške XX XXX O., z dlžných úrokov vyčíslených do dňa zosplatnenia celej pohľadávky, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX vo výške X XXX,XX O.. Výška riadneho úroku - 5,4% ročne vyplýva z čl. II. bod 1 zmluvy o úvere. Žalovaný 2/ tieto sumy žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalovaný 2/ rozporoval nárok v rozsahu v akom došlo k jeho uplatneniu iba s poukazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že žalobca neupozornil žalovaného 2/ ako ručiteľa – spotrebiteľa pred zosplatnením pohľadávky na uplatnenie tohto práva. Nakoľko žalobca túto povinnosť voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi nemal, keďže jeho ručiteľský záväzok nie je záväzkom spotrebiteľským a nakoľko výška pohľadávky žalobcu uplatnená žalobným návrhom vyplýva z priložených listinných dôkazov, súd mal za to, že pohľadávka uplatnená touto žalobou pokiaľ ide o uplatnenú istinu XX XXX Eur, úroky vyčíslené do dňa zosplatnenia celého dlhu, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX S. S. X XXX,XX O., a úroky vo výške 5,4% ročne zo sumy XX XXX O. B. XX.XX.XXXX do zaplatenia je preukázaná a teda žaloba je v tomto rozsahu dôvodná. Pokiaľ ide o uplatnené riadne úroky súd pri rozhodovaní vychádzal aj z Uznesenia T. F. F. P. F. N. XXXX XX/XXXX N. M. XX.XX.XXXX, rozhodnutia T. F. F. P. F. N. XXXX XXX/XXXX.
38. Súd mal za to, že žaloba je dôvodná aj pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania. Keďže v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný 1/ ako dlžník ani žalovaný 2/ako ručiteľ dlžnú istinu žalobcovi v lehote splatnosti a to ani do dňa vyhlásenia rozsudku uhradil, a to ani čiastočne, čo žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nerozporoval, súd žalobcovi priznal aj uplatnené úroky z omeškania. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 396 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ods. 1, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa ods. 2, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe O. U. C. platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa čl. II. bod 4. Zmluvy o úvere bola dojednaná výška úrokov z omeškania vo výške 20% p.a. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej sumy, čo je v súlade so zákonnou úpravou a nie je v rozpore so zmluvou o úvere. Vzhľadom k uvedenému, súd žalobcovi priznal predmetné úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil žalobca v žalobnom návrhu. Okrem toho si žalobca uplatnil aj sumu nezaplatených poplatkov v celkovej výške XXX,XX Eur. Nakoľko predmetnú sumu žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nerozporoval a predmetná suma zodpovedá sume vyčíslených poplatkov v zmysle rozpisu uplatnených poplatkov (č.l. 22 súdneho spisu) v spojení so špecifikáciou pohľadávky za jednotlivé mesiace od otvorenia účtu až po zosplatnenie úveru (č.l. 23 súdneho spisu), súd priznal žalobcovi aj vyčíslenú sumu uplatnených poplatkov. Nakoľko žalovanému 1/ a žalovanému 2/ bola platobným rozkazom B. F. C. C., sp. zn. .: XXXX/XXX/XXXX N. M. XX.XX.XXXX uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XX XXX O., R. S. S. X XXX,XX O., úrok X,XX % P. N. F. XX XXX O. B. XX.XX do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške XXX,XX O., s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných, ktorý však nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX len voči žalovanému 1/ súd uložil povinnosť plniť žalovanému 2/ tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku, s tým, že nakoľko suma uplatnená žalobcom vo výške XXX,XX O. predstavovala poplatky a nie náklady spojené s uplatnením pohľadávky, súd ich vo výroku rozsudku označil ako poplatky, tak ako to mal v úmysle urobiť žalobca podľa jeho vyjadrenia v žalobnom návrhu, pričom ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky ich označil len preto, že ich nevedel do žalobného formulára označiť ako poplatky.
39. Súd uložil žalovanému 2/, aby istinu spolu s príslušenstvom a poplatkami uhradil žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu, s tým, že za štádium konania do vydania platobného rozkazu B. F. C. C. sp. zn. XX Q. N. M. XX.XX.XXXX súd uložil povinnosť žalovanému 2/, aby tieto uhradil spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným 1/, voči ktorému predmetný platobný rozkaz B. F. C. C. F. N. : XX Q. N. M. XX.XX.XXXX, nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu Žilina na Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).