Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobkyne: R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W. XX, XXX XX H., proti žalovaným: 1/ V.. W. Á., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. X, XXX XX H., 2/ V.. Z. Á., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. X, XXX XX H., zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič, s.r.o., IČO: 47 238 526, so sídlom Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava, o odstránenie neoprávnenej stavby a náhradu škody takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2017, žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaných povinnosťou na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na pozemku žalobkyne s parcelným číslom XXX/XX zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom H., katastrálny odbor pre k.ú. M., obec H. - I. Č. M., okres H. D. a zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody sumu 1.479,50 € a náhradu trov súdneho konania.

2. Skutkovo žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom:

a) XXX/XX o výmere 240m2, druh pozemku - záhrady;

b) XXX/XX o výmere 14m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXX k.ú M., nachádzajúce sa v záhradkárskej oblasti na X. O. I. - H. M.. Žalovaní 1/ a 2/ sú od januára 2017 bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku susediacim s pozemkom žalobkyne a to pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/XX o výmere 261m2, druh pozemku záhrady, vedený na LV č. XXX k.ú. M.. Žalobkyňa za účelom oplotenia pozemku, vytýčenia jeho hraníc, si nechala vyhotoviť geodetom V.. C. H. geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 24.03.2015 overený správou katastra. Následne dňa 09.09.2015 podala žiadosť o povolenie stavby betónového oplotenia pozemku súčasne so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia na výstavbu záhradnej chatky. Žalobkyňa listom zo dňa 20.03.2017 zaslala žalovaným 1/ a 2/ uvedený projekt záhradnej chatky a oplotenia a načrtla možnosť dohody týkajúcej sa oplotenia oboch pozemkov s tým, že sa žalovaní mali k návrhu vyjadriť do 31.03.2017. V návrhu dohody žalobkyňa trvala na svojom pôvodnom projekte oplotenia svojho pozemku betónovým plotom a nesúhlasila s navrhovaným riešením žalovaných 1/ a 2/ štvorhranným pletivom. Žalovaní sa k jej návrhu nevyjadrili. Následne dňa 27.03.2017 bol žalobkyni doručený list geodeta I.. N. F. - oznámenie o vytyčovaní hraníc pozemku žalovaných dňa 06.04.2017. Vytyčovania hraníc sa žalobkyňa osobne zúčastnila. Geodet konštatoval, že hranice pozemku žalobkyne sú zamerané podľa súradníc katastra nehnuteľností.

Žalobkyňa dňa 04.05.2017 zistila, že bez jej vedomia a súhlasu bol odstránený hraničný stĺpik ohraničujúci jej pozemok nachádzajúci sa na jej pozemku ako aj geodetické vytýčenie jeho hraníc vykonané v roku 2015 a žalovaní postavili a ohradili svoj pozemok pletivovým plotom, ktorý zasahoval minimálne na hranice pozemku žalobkyne, ak nie aj na jej pozemok. Betónový chodník o šírke cca 50 cm, rozdeľujúci uvedené pozemky žalovaní bezdôvodne nahádzali na pozemok žalobkyne, čím poškodili jej pozemok a všetku výsadbu v dĺžke 25 m a plot si urobili v jej záhrade. Žalobkyňa listom zo dňa 05.05.2017 vyzvala žalovaných na osadenie pôvodného hraničného stĺpika ako aj o odstránenie pletivového plota z hraníc pozemku. Žalobkyňa vlastní pozemok 30 rokov, dobre pozná jeho hranice a preto je presvedčená, že vybudovanie pletivového oplotenia žalovaných je umiestnené v jej pozemku. Žalovaní nemali žiaden dôvod poškodzovať cudzí majetok. Dňa 08.05.2017 došlo k fyzickému aj verbálnemu napadnutiu žalobkyne zo strany žalovaného 1/ na jej záhrade čím jej spôsobil škodu a čomu sa prizerala žalovaná 2/. Žalobkyňa dňa 11.05.2017 podala na žalovaného 1/ trestné oznámenie (ORPZ-BAV-OKP-7-085/2017). Listom zo dňa 17.05.2017 žalovaní 1/ a 2/ oznámili žalobkyni, že ich vytýčenie je správne a namietali možné betónové oplotenie pozemku žalobkyne, ktoré mala mať dohodnuté s predchádzajúcim majiteľom pozemku žalovaných. Útoky zo strany žalovaných, ako aj poškodzovanie majetku žalobkyne pokračovalo ničením jej majetku, chatky, čo vyvrcholilo opätovným oznámením o spáchaní priestupku na príslušné oddelenie PZ dňa 24.08.2017. Nakoľko zo strany žalovaných nedošlo k vyhoveniu výzvy žalobkyne zo dňa 05.05.2017, požiadala geodeta V.. C. H. o opätovné určenie hraníc. K premeraniu došlo dňa 08.09.2017 a súčasne k vyjadreniu geodeta zo dňa 28.09.2017 k súčasnému stavu, že oplotenie žalovaných stojí na hranici susediacich pozemkov. Toto vyjadrenie geodeta považuje žalobkyňa za rozporuplné, nakoľko v tom prípade by nebolo potrebné odstraňovať hraničný stĺpik ani geometrické zameranie ohraničujúce pozemok žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že toto kontrolné meranie nie je správne, a je potrebné vykonať nové premeranie uvedenej susediacej hranice nezávislým geodetom ustanoveným v súdnom konaní, ktorý preukáže, že oplotenie pozemku žalovaných sa nachádza na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a teda žalovaní sú povinní odstrániť stavbu oplotenia. Rovnako by sa malo stať aj v prípade, ak by sa preukázalo, že stavba oplotenia stojí na hranici pozemkov oboch strán sporu, nakoľko si to v danom prípade vyžaduje súhlas aj žalobkyne, ktorý žalovaní nemajú - neoprávnená stavba. Návrh na vykonanie dokazovania výsluchom geodetov V.. C. H. a I.. N. F.. Náhradu škody žalobkyňa žiada v sume 1.000 €, spôsobenej nahádzaním betónového chodníka na rastliny v záhrade, konkrétne ovocné výsady malín, hrozna, jahôd a okrasných kvetov, ktoré boli pestované vyše 30 rokov. Jedná sa o hodnotu všetkých zničených rastlín, ktorú mali v čase zničenia, ale aj psychickú traumu žalobkyne. Žalobkyňa vyhotovila fotodokumentáciu dňa 08.05.2017 ako dôkazový materiál. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že poškodzovanie majetku pokračovalo znečisťovaním jej pozemku žalovanými, odhadzovaním ohorkov od cigariet a poškodením a zdevastovaním dreveného zábradlia chatky na jej pozemku. Na toto konanie podala trestné oznámenie na OR PZ Bratislava V dňa 24.08.2017. Výška škody bola vyčíslená stolárstvom U., ktorý zábradlie opravil a vyčíslil opravu na sumu 219,50 €. Za vystavenie odborného vyjadrenia pre políciu žalobkyňa zaplatila úhradu v sume 20 €. Za opätovné vytýčenie hraníc pozemku zaplatila žalobkyňa sumu 40 € geodetovi Ing. Petrovi Bajzovi. Za poskytnutie právnej pomoci na riešenie situácie musela zaplatiť sumu 200 €. V príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných vznikla žalobkyni skutočná škoda v celkovej výške 1.479,50 €.

3. Na preukázanie skutkových tvrdení, žalobkyňa spolu so žalobou založila do spisu listiny: Záznam MV SR zo dňa 24.08.2017 B.-P/H.-B DU: XXX/XXXX, o podaní oznámenia podľa o priestupkoch (č.l. 6-8); Odpoveď žalovaných na list žalobkyne zo dňa 05.05.2017 (č.l. 9); Zápisnica ORPZ BA V č. ORPZ-H.-B.-X-XXX/XXXX z 11.05.2017 - o trestnom oznámení nebezpečné vyhrážanie a poškodzovanie cudzieho majetku (č.l. 10-13); List z 05.05.2017 vo veci odstránenia pletivového oplotenia z hranice pozemkov (č.l. 14); Oznámenie geodeta o vstupe na nehnuteľnosť pre účely vytýčenia vlastníckej hranice z 27.03.2017 (č.l. 15); List žalobkyne adresovaný žalovanému 1/ dňa 20.03.2017 (č.l. 16); Geometrický plán z 27.08.2014 (č.l. 17-19); Žiadosť o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia (záhradná chatka a oplotenie pozemku) z 09.09.2015 (č.l. 20-22); Výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. M. (č.l. 23); Vyčíslenie nákladov na opravu zábradlia chatky z 04.09.2017 (č.l. 24); Fotodokumentácia (č.l. 27-40); Vyjadrenie geodeta zo dňa 28.09.2017 (č.l. 41-42).

V rámci návrhu na zmenu petitu žaloby doručeného súdu dňa 04.04.2018, žalobkyňa pripojila do spisu listiny: Žiadosť o vydanie stavebného povolenia v súlade s a podľa vyhlášky č. zo dňa 11.11.2015, Žiadosť o vydanie stavebného povolenia v zlúčenom konaní na stavbu rodinného domu 09.09.2015; Stanovisko Mestskej časti H. M. zo 17.02.2015; Stanovisko Okresného úradu H. k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde z 02.09.2015; Súhlas Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia z 12.05.2017 (krb na tuhé palivo); Súhlas Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na povolenie stavby 1ks interiérový krb na tuhé palivo zo dňa 12.08.2015; projekt stavby záhradnej chatky; Výkaz výmer; Súhlasné stanovisko Mestskej časti H. M. k Ohláseniu drobnej stavby „elektrickej prípojky k chatke“ z 18.02.2016; Vyjadrenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. k projektovej dokumentácii k stavebnému konaniu pre stavbu „Záhradná chatka“ zo 16.11.2017; Výzva Mestskej časti H. M. k ohláseniu drobnej stavby „kanalizačnej prípojky k pozemku XXX/XX,XX, k.ú. M. z 21.03.2018; Ohlásenie drobnej stavby „kanalizačnej prípojky“ (č.l. 97). V rámci doplnenia zmeny petitu žaloby podaním zo dňa 21.07.2018 žalobkyňa pripojila listiny: výpis z LV č. XXX a LV č. XXX k.ú. M. z 23.07.2018 (č.l. 100); Kópia katastrálnej mapy (č.l. 101); Faktúra SLEMI Geodézia z 28.03.2018 (č.l. 102); Kúpna zmluva č. XK XXXX-XX prvá strana (č.l. 103); List Okresného úradu Bratislava Katastrálny odbor vo veci prešetrenia výmery pozemku zo dňa 04.04.2018 (č.l. 103); Rozhodnutie MČ H. M. o zastavení konania o povolení stavby „rekonštrukcia dostavba a nadstavba záhradnej chatky“ z 31.03.2017, Rozhodnutie Okresného úradu H., odbor výstavby a bytovej politiky o zrušení rozhodnutia z 19.06.2017 - len prvé strany (č.l. 104); Oznámenie Krajskej prokuratúry Bratislava o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu z 12.05.2017 (č.l. 105); Uznesenie ORPZ BA V zo dňa 01.06.2017, MV SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby - Odstúpenie podania zo dňa 11.05.2018 (č.l. 106); Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 31.05.2018 o zrušení rozhodnutia MČ H. M. zo dňa 22.01.2018 (č.l. 107); Vyčíslenie nákladov za poskytnuté právne služby z 21.07.2018 (č.l. 108) a listiny založené v prílohových obálkach časti II spisu č.l. 195a - 199.

4. Žalovaní 1/ a 2/, podaním doručeným súdu dňa 13.02.2018 žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a nepreskúmateľnú. Žalovaní dňa 29.03.2017 predložili Stavebnému úradu ohlásenie drobnej stavby podľa v rozsahu uvedenom v ohlásení a priloženej projektovej dokumentácie - postavenie plotu z oceľového pogumovaného pletiva. Mestská časť H.-M. dňa 13.04.2017 rozhodla, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby na hranici pozemku žalovaných. Stavbu žalovaní uskutočnili ako drobnú stavbu, pričom žalobkyňu na túto skutočnosť upozornili listom zo dňa 17.05.2017. Oplotenie sa nachádza medzi oboma parcelami a nezasahuje do pozemku žalobkyne o čom sama predložila dôkaz. Tvrdenie, že mala uzavretú dohodu s predchádzajúcim vlastníkom ohľadne oplotenia, táto dohoda nie je nikde zakotvená. Tvrdenie žalobkyne, že bol odstránený stĺpik hranice pozemku je nepravdivé, nakoľko z priloženej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že plot postavený žalovanými je urobený podľa stĺpika na hranici pozemkov. Nakoľko žalobkyňa neuvádza kto nahádzal betónový chodník na rastliny v záhrade žalobkyne, žalovaní nenesú na tejto skutočnosti žiadne zavinenie. Rovnako žalovaní popierajú, že by znečisťovali pozemok žalobkyne a zdevastovali drevené zábradlie chatky na jej pozemku. Žalovaní namietli, že v žalobe žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu, ktorú žiada žalobkyňa uhradiť v sume 1.111,72 € žalovaní namietli, že medzi konaním žalovaných podľa a medzi uvedenou škodou nie je žiadna príčinná súvislosť, nakoľko žalovaní škodu nespôsobili.

5. Na preukázanie procesnej obrany žalovaní do spisu založili listiny: list žalobkyne z 05.05.2017 a odpoveď žalovaných zo 17.05.2017 (č.l. 70-71); Protokol o vytýčení hranice pozemku zo 06.04.2017 č. 17/2017 I.. N. F. (č.l. 72); Popis riešenia k umiestneniu drobnej stavby-oplotenie pozemku z 13.04.2017, Ohlásenie drobnej stavby (č.l. 73-74); Fotodokumentácia (č.l. 75-83);

6. Uznesením zo dňa 30.07.2018 č.k. -109 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v znení: „I. Žalovaní v 1 a 2. rade nie sú oprávnení obmedzovať žalobkyňu vo výkone vlastníckeho práva a sú povinní na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na hranici medzi ich susediacimi pozemkami, parcely registra C s číslom XXX/XX,XX zapísanom na LV č. XXX a parc. č. XXX/XX,XX vedenom Okresným úradom H., katastrálny odbor, pre k. ú. M., obec H. - mestská časť M., okres H. V, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke sumu 147 € za vyznačenie hraníc pozemku dňa 27.03.2018 so zákonnými úrokmi 8 % odo dňa podania tohto vyjadrenia. III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu za poskytnuté právne služby v sume 1.102,75 € spolu so zákonnými úrokmi odo dňa podania žaloby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu za spôsobenú majetkovú škodu vo výške 1.000 € so zákonnými úrokmi odo dňa podania žaloby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.“ Vo zvyšku návrh na zmenu žalobného návrhu nepripustil.

7. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu 16.08.2018 k zmene žalobného návrhu uviedli, že žaloba je nedôvodná, nepreskúmateľná a nespĺňa znaky a podmienky zrozumiteľnosti a určitosti a je najmä v rozpore s ustanovením článku 11, ods. 2 , pretože pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu, alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby, schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone ako aj , písm. c) . Žalobkyni podľa žalovaných chýba dôkaz podľa o tom, že na tejto žalobe je naliehavý právny záujem. Žalobu žiadali v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalobkyňa podaním z 03.10.2018 zaslala vyjadrenie k podaniu žalovaných, v ktorom uviedla, že návrh odôvodňuje dôvodným podozrením zo zneužitia právomoci a podvodu verejného činiteľa (starostu). Bez schválenia nezákonných praktík stavebným úradom, by sa žalovaní uvedenej činnosti nemohli dopustiť.

9. Návrhom doručeným súdu 05.02.2020 žalobkyňa žiadala rozšírenie žaloby a doplnenie dokazovania z dôvodu nezákonného postupu žalovaných a stavebného úradu m.č. M., nakoľko v danej veci má žalobkyňa naliehavý právny záujem, aby si mohla oplotením chrániť vlastný majetok. Súd uznesením č.k. -200 zo dňa 12.06.2020 pripustil v časti uplatňovanej náhrady škody zmenu žalobného návrhu.

10. Predmetom sporu po pripustení zmeny žalobného návrhu bolo: „ Žalovaní v 1 a 2. rade nie sú oprávnení obmedzovať žalobkyňu vo výkone vlastníckeho práva a sú povinní na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na hranici medzi ich susediacimi pozemkami, parcely registra C s číslom XXX/XX,XX zapísanom na LV č. XXX a parc. č. XXX/XX,XX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre k. ú. M., obec Bratislava - mestská časť M., okres Bratislava V, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke sumu 147 € za vyznačenie hraníc pozemku dňa 27.03.2018 so zákonnými úrokmi 8 % odo dňa podania tohto vyjadrenia; Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu za poskytnuté právne služby v sume 1.102,75 € spolu so zákonnými úrokmi odo dňa podania žaloby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu za spôsobenú majetkovú škodu vo výške 1.000 € so zákonnými úrokmi odo dňa podania žaloby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; Súd ukladá povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade, aby v zmysle , spoločne a nerozdielne uhradili navrhovateľke škodu vyčíslenú stolárom za opravu chatky vo výške 2019,50 € a poplatok za vyhotovenie posudku vo výške 20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % diskontnej sadzby NBS z dlžnej sumy počnúc dňom podania žaloby dňa 16.10.2017 do zaplatenia a to do 3 dní od rozhodnutia vo veci.“

11. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom žalobkyne, vypočutím právneho zástupcu žalovaných, listinami vzťahujúcimi sa na predmet sporu a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec. Pred otvorením pojednávania vo veci samej sa súd pokúsil o zmier a súčasne bolo žalobkyni oznámené predbežné právne posúdenie. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a žiadala nariadiť znalecké dokazovanie z odboru geodézie na určenie veľkosti parciel XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, čím by sa preukázalo, že žalovaní 1/ a 2/ si na jej úkor zväčšili pozemok o 1 meter. Čo sa týka uplatnenej škody za opravu chatky, požadovaná suma 2.019,50 € bola podľa žalobkyne chyba v písaní a správne malo byť 219,50 € a 20 € za vypracovanie posudku. Čo sa týka uplatnenia náhrady škody 1.000 € spôsobenej žalovanými pri realizácii výstavby plota došlo k zničeniu výsadby v rozsahu 25 metrov, jednalo sa o okrasné kvety, jahody a maliny. Žalovaní 1/ a 2/ považovali žalobu na odstránenie oplotenia ako aj plnení titulom náhrady škody za nedôvodnú a neopodstatnenú. Čo sa týka oplotenia, toto bolo realizované na základe ohlásenia stavby a pred ohlásením bolo vykonane geometrickej zameranie hranice pozemkov, ktoré zameranie si dala samotná žalobkyňa revidovať. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že s bývalým vlastníkom parcely mala uzavretú dohodu na vybudovanie betónového plotu na hranici pozemkov poukázali žalovaní 1/ a 2/ na kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti z 25.01.2017, v ktorej kúpnej zmluve nie je udaj o takejto dohode. Žalobkyňa nemá ako verifikovať takúto dohodu. Čo sa týka uplatnení pohľadávok poukázali žalovaní 1/ a 2/ na obligatórne náležitosti pri uplatňovaní náhrady škody. Čo sa týka chatky žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala porušenie právnej povinnosti, príčinnú súvislosť a tým zodpovednosť za škodu. Čo sa týka poškodenia porastov a chodníka sama žalobkyňa uviedla, že sumu 1.000 € jej povedala právna zástupkyňa, čiže nedošlo k žiadnej špecifikácii. Pri realizácii oplotenia žalovanými, chodník odstraňoval syn žalobkyne spolu so žalobkyňou a prekladal betónové časti, najväčší betónový kus dokonca pomáhali preniesť aj susedia na pozemok žalobkyne s jej súhlasom. Navrhované vykonanie znaleckého dokazovania na určenie hranice pozemkov považovali, za nehospodárne, neefektívne nakoľko bolo premerané geodetmi a čo sa týka hraničného stĺpika aj podľa fotodokumentácie je vidieť, že hraničný stĺpik tam bol, oplotenie bolo realizované spôsobom, že stĺpy sú osadene na pozemku žalovaných a pletivo prebieha hranicou týchto pozemkov. V prípade, že došlo k odstráneniu stĺpika a geometrického vyznačenia toto nie je preukázané, že by spôsobili žalovaní, ale podľa samotnej dokumentácie sa ten stĺpik tam nachádzal.

12. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 20.06.2019 založila do spisu dve „Dohody medzi účastníkmi podľa záväzného stanoviska mestskej časti Bratislava - M. zo dňa 17.02.2015“ (č.l. 186), a to Dohodu z 08.04.2015 uzavretú medzi žalobkyňou a C.. N. Š., dohoda sa týkala umiestnenia v rámci výstavby, rekonštrukcie a zväčšenia záhradnej chatky žalobkyne a betónového plota na hranici medzi pozemkami XXX/XX,XX vo vlastníctve žalobkyne a pozemkami XXX/XX,XX vo vlastníctve C.. N. Š.. Dohoda z 25.03.2015 bola uzavretá medzi žalobkyňou a p. N. Š., vlastníčkou pozemku XXX/XX,XX a žalobkyňou ako vlastníčkou pozemkov XXX/XX,XX.

13. Žalovaní 1/ a 2/ sú od januára 2017 bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku susediacom s pozemkom žalobkyne a to pozemku parcelné číslo XXX/XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. M.. Dokazovaním, výpisom z listov vlastníctva č. XXX a XXX k.ú. M., kópie katastrálnej mapy (č.l. 23), je preukázané, že sa nejedná o dohodu resp. o súhlas s vybudovaním betónového oplotenia na hranici medzi pozemkami vo vlastníctve strán sporu. Na druhej strane protokolom o vytýčení hraníc zo dňa 06.04.2017, vyhotoveným I.. N. F.-geozent, bola na žiadosť žalovaných vytýčená hranica medzi pozemkami XXX/XX Z. XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX. Na podrobnom vytýčení bodov hraníc boli osobne prítomné strany sporu a svojim podpisom potvrdili, že boli oboznámené s priebehom a označením vytýčenej hranice (č.l. 72). Dňa 11.09.2017, na žiadosť žalobkyne vykonal V.. C. H. - Elvé kontrolné premeranie hranice medzi parcelou č. XXX/ XX Z. Č.. XXX/XX v súvislosti GP č.z. X/XXXX a potvrdil, že plot tvoriaci danú hranicu je postavený správne, nachádza sa na hranici medzi oboma pozemkami. (č.l. 41). Žalobkyňa v žalobe spochybňovala správnosť kontrolného merania a žiadala vykonať dokazovanie znalcom ustanoveným súdom a prípade, ak by sa preukázalo, že stavba oplotenia stojí na hranici pozemkov oboch strán sporu, aj tak žiadala odstránenie stavby oplotenia nakoľko na jej stavbu nedala súhlas. Žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k obmedzeniu jej vlastníctva, a že by žalovaní 1/ a 2/ realizovali plot na jej pozemku.

14. Oplotenie žalovaní vykonali podľa nákresu projektovej dokumentácie predloženej Obecnému úradu, stavebnému úseku k žiadosti o ohláške vykonať „drobnú stavbu“ a stavbu realizovali podľa stavebného zákona na základe povolenia Mestskej časti Bratislava - M. zo dňa 13.04.2017 č. MÚ/R - 2072/2017 (č.l. 73-74, 136-140). Rozdiel v opise stavebného riešenia a skutočnej realizácie drobnej stavby bol v tom, že oceľové stĺpy na uchytenie oceľového pogumovaného pletiva neboli kotvené do betónového múrika, ktorý mal byť nad terénom cca 10 - 15 cm, ale každý stĺpik mal svoj vlastný betónový základ. Stĺpiky sú osadené zo strany pozemku žalovaných a pletivo prebieha hranicou pozemkov.

15. Konflikt medzi stranami sporu vznikol z dôvodu, že žalobkyňa podala na stavebný úrad žiadosť o povolenie na stavbu betónového oplotenia pozemku súčasne so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia na výstavbu záhradnej chatky dňa 09.09.2015. Stavebné povolenie jej do rozhodnutia súdu v prejednávanej veci nebolo vydané. Žalovaní 1/ a 2/ mali záujem o oplotenie pozemku, s čím žalobkyňu oboznámili. Žalobkyňa v liste z 20.03.2017 trvala na jej projektom naplánovanom betónovom oplotení a navrhla, aby si cenu za jeho vybudovanie v dĺžke 25 metrov na hranici pozemkov rozdelili na polovicu (č.l. 16, 14). Žalovaní 1/ a 2/ s návrhom žalobkyne nesúhlasili a na základe povolenia stavebného úradu realizovali oplotenie oceľovým pogumovaným pletivom, preukázateľne prebiehajúcim na hranici pozemkov. Listom zo dňa 05.05.2017 žalobkyňa žiadala, aby žalovaní 1/ a 2/ odstránili pletivové oplotenie vybudované na hranici z dôvodu, že disponuje dohodou s „bývalým majiteľom pozemku“ o súhlase s betónovým plotom podľa projektu z roku 2015.

16. Zo zápisnice OR PZ Bratislava V č.p. ORPZ-BAV-OKP-7-085/2017 zo dňa 11.05.2017 (č.l. 10) súd zistil, že žalobkyňa podala na žalovaného 1/ trestné oznámenie, že nezamyká vstupnú bránku k záhradám. Žalobkyňa mala za to, že sa žalovaný 1/ dopustil trestných činov nebezpečného vyhrážania a poškodzovania cudzej veci.

17. Zo záznamu OR PZ Bratislava V č.p.: ORP-P-/BAV-B zo dňa 24.08.2017 (č.l. 6-8) žalobkyňa podala oznámenie podľa o priestupkoch, proti majetku v zmysle na neznámeho páchateľa, ktorý v priebehu 2 týždňov pred 23.08.2017 poškodil drevené zábradlie záhradnej chatky, čím žalobkyni spôsobil škodu. Vzhľadom na trestné oznámenie na žalovaného 1/ zo dňa 11.05.2017 ORPZ - H.-B.-X-XXX/XXXX, ktorý ju fyzicky napadol na vlastnom pozemku mala žalobkyňa podozrenie, že uvedené poškodenie jej spôsobil žalovaný 1/. Podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní, v trestnom konaní nebolo preukázané, že by sa skutku - poškodenia záhradnej chatky žalobkyne dopustil žalovaný 1/.

18. V súvislosti s realizáciou oplotenia žalovanými 1/ a 2/, podľa tvrdenia žalobkyne jej vznikla škoda v sume 1.000 €, spôsobená nahádzaním betónového chodníka na rastliny v záhrade, konkrétne ovocné výsady malín, hrozna, jahôd a okrasných kvetov, ktoré boli pestované vyše 30 rokov. Jedná sa o hodnotu všetkých zničených rastlín, ktorú mala v čase zničenia, ale aj psychickú traumu žalobkyne. Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia vyhotovila fotodokumentáciu dňa 08.05.2017 ako dôkazový materiál. Žalovaní 1/ a 2/ popreli, že by nahádzali betónový chodník tak ako uvádza žalobkyňa. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že odstránenie chodníka vykonala sama žalobkyňa so svojim synom. Žalobkyňa pripustila, že chodník odstraňovali z hranice so synom, ale tak, že betónové kusy stavali na hranu a nehádzali si ich do svojej záhrady. Podľa žalobkyňou predloženej fotodokumentácie z 08.05.2017 - č.l. 35 je preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ pri realizácii oplotenia hraničný stĺpik neodstránili, čo preukazuje i fotodokumentácia z č.l. 77, 79. Podľa poznámky napísanej žalobkyňou pod fotodokumentáciou č.l. 37-38 - „ apríl 2017, preložili sme si chodník na vlastný pozemok“, je preukázané, že v čase, keď ešte žalovaní 1/ a 2/ nemali realizované oplotenie, betónový chodník bol preložený žalobkyňou so synom na vlastný pozemok.

19. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 1/ jej začal poškodzovať chatku v presvedčení, že tak ju prinúti k odpredaju pozemku (č.l. 90). Prvý krát našla zničené zábradlie dňa 12.07.2017, po opravení ho mal zničiť opäť 26.07.2017 a nakoniec 11.08.2017. Po zničení zábradlia dňa 23.08.2017 privolala na miesto políciu a dňa 24.08.2017 podala žalobkyňa trestné oznámenie, resp. bol s ňou spísaný záznam. Napriek tomu, že nebolo preukázané, že sa skutku dopustil žalovaný 1/, žalobou si uplatňovala voči žalovaným nárok na náhradu škody vo výške 219,50 € za opravu vykonanú stolárom a 20 € za vystavenie odborného vyjadrenia pre políciu. Návrhom na zmenu žaloby uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.019,50 €. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že sa jednalo o chybu v písaní, napriek tomu nárok v sume prevyšujúcej 219,50 € späť nevzala.

20. Ďalšie nároky uplatnené žalobkyňou ako trovy právneho zastúpenia a geodetické zameranie pozemkov, sú náklady, ktoré si hradí každá strana sama a až podľa úspešnosti v spore súd rozhodne o nárokoch na náhradu účelne vynaložených trov súdneho konania.

21. Podľa (ďalej len „“) - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa - Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa - Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

25. Podľa - (1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. (2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

26. Podľa - (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný 1. Existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu; 2. Existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou; 3. Naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca/žalovaný, existenciu škody a jej výšku, zaťažuje poškodeného/žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť ide vtedy ak sú kumulatívne naplnené všetky zákonné predpoklady: 1. Porušenie právnej povinnosti, 2. Vznik škody, 3. Vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou a 4. Predpokladané zavinenie. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická osoba skutočne konala a tým ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť v zmysle , t.j. generálnu prevenciu. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu, zavinenie je definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledku tohto konania, ktoré je protiprávne. Zavinenie je teda založené na poznaní konajúceho, spočívajúce vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo by mal byť uzrozumený. Otázka existencie príčinnej súvislosti medzi konaním alebo zanedbaním konajúceho a vznikom škody je otázkou skutkovou nie právnou. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si protiprávne konajúca osoba aspoň mala alebo mohla predstaviť, že sa príčinný vzťah k jej konaniu môže rozvinúť do vzniku škody. Pre vznik zodpovednosti platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre vznik zodpovednostného vzťahu je rozhodujúce iba naplnenie zodpovednosti podľa konkrétnych ustanovení zákona a to aj vtedy, ak prichádza do úvahy zodpovednosť z viacerých záväzkových vzťahov.

28. Vzhľadom na to, že sporné konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený popisom rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, aj keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým, ako strana sporu skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe. 29. Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené vyššie uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. 30. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

31. Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia , súd dospel k záveru, že žalobou uplatňované nároky žalobkyne sú nedôvodné a ňou tvrdený skutkový stav nebol v konaní preukázaný, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu. V prejednávanej veci dôvodom zamietnutia žaloby o odstránenie oplotenia a náhrade škody bolo neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaní 1/ a 2/ realizovali stavbu oplotenia na jej pozemku, že sa jednalo o neoprávnenú drobnú stavbu a ani skutočnosť, že jej spôsobili škodu, či už na porastoch pri hranici pozemkov alebo poškodením záhradnej chatky. Súd poukazuje na povinnosť tvrdenia žalobkyne v sporovom konaní, ktorá povinnosť je jednou zo základných procesných povinnosti strán v zmysle . Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, čo znamená, že rozsudok zohľadňuje len to čo strany zhodne tvrdili. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každá strana konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci procesnej obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žalobkyňa nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti a predložené listinné dôkazy nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/.

32. Žalobkyňa navrhovala vykonať dokazovanie ustanovením znalca z odboru geodézie ktorý by znaleckým posudkom určil veľkosť parciel XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, čím by bolo preukázané, že si žalovaní 1/ a 2/ zväčšili svoj pozemok o 1 meter na jej úkor. Súd predmetný dôkaz vzhľadom na listinné dôkazy, predovšetkým na zameranie hraníc pozemku žalovaných 1/ a 2/ zo 06.04.2017 podpísané na znak súhlasu žalobkyňou ako aj kontrolné premeranie hranice zo dňa 11.09.2017 pred realizáciou a po realizácii oplotenia, považoval súd za nadbytočný, vzhľadom na skutočnosť, že k realizácii oplotenia došlo na základe riadneho ohlásenia drobnej stavby a oplotenie je postavené na hranici pozemkov a nezasahuje do pozemku žalobkyne.

33. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania ( ). Žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech a preto majú právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O výške náhrady trov konania bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. )