Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-54-2020.pdf
PDF · 139.06 KB
Case nature
Subarea
24Co/54/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, F., zastúpená advokátom: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, M. R. Štefánika 3080/14, Sereď, proti žalovanému: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, U. U., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., Hlavná 949/53, Galanta, o zaplatenie 10.000,- eur, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 26C/18/2020-20 zo dňa 16. apríla 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou či už telefonického, formou sms, kontaktu cez sociálne siete až do právoplatného skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020 p o t v r d z u j e a vo zvyšnom výroku vec r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou či už osobného, písomného, telefonického, formou sms, kontaktu cez sociálne siete, pričom je taktiež povinný zdržať sa aj jej sledovania a prenasledovania až do právoplatného skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. g) a h), § 329 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z predložených listín mal súd za preukázané, že je osvedčená existencia potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vzťahy medzi stranami sporu sú (vychádzajúc najmä z doložených svedeckých výpovedí) tak vážne narušené, že aktuálne vyústili do neprimeraného kontaktovania hraničiaceho s obťažovaním žalobkyne žalovaným, čo nielen u nej, ale aj u maloletého syna môže vyústiť do vážnych psychických problémov, čomu je potrebné predísť (najmä s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa).
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne a žiadal súd, aby nariadené neodkladné opatrenie v celom rozsahu zrušil. Vydanie neodkladného opatrenia podľa názoru žalovaného spôsobilo neprimeraný zásah do práva žalovaného na jeho rodičovské práva v zmysle § 28 Zákona o rodine vo vzťahu k maloletému Y. ako i do práv maloletého v zmysle Deklarácie práv dieťaťa a to najmä zásady 6 a zásady 7. Nebola preukázaná odôvodnenosť dočasnej úpravy pomerov aj v nadväznosti na všetky skutočnosti a dôkazy uvádzané v bodoch 1 až 14 tohto podania v kontexte s princípom opodstatnenosti - citované sms správy, ktoré samostatne nepostačujú pre vydanie neodkladného opatrenia v takomto znení na jednej strane a na strane druhej obsah vzájomnej
komunikácie so žalobkyňou v období bezprostredne pred podaním žaloby, z ktorej obsahu žiadne vyhrážky nevyplynuli a obsah správ žalovaného adresovaný žalovanej tomu ani len nenapovedá. Poukázal na princíp proporcionality, kedy obmedzenie žalovaného je zjavne neprimerané v súvislosti s jeho právom ako otca na styk, kontakt, starostlivosť a informácie o maloletom Y. ako i právom maloletého dieťaťa na svojho otca ako rodiča, pričom aktuálny stav za súčasného vedomého bránenia matky v styku a kontaktu otca s maloletým ako i jasnom vyhlásení o odmietnutí zbližovania otca a syna môže spôsobiť ťažko napraviteľné následky na odcudzení sa maloletého od otca, resp. môže spôsobiť zavrhnutie otca maloletým. Súd primárne odôvodnil vydanie neodkladného opatrenia svedeckými výpoveďami, ktorých hodnovernosť žalovaný popiera v rámci vyjadrenia vo veci samej a nemôžu byť základom pre tak výrazný zásah a obmedzenia žalovaného ako sa tomu stalo v súvislosti s vydaným neodkladným opatrením. Súčasne je neprípustné, aby si súd sám dotváral skutkový stav a uvádzal úvahy, ktoré nemajú oporu v samotnom návrhu ani v predložených dôkazoch, keď uvádza, že konanie žalovaného (ktorého existenciu hodnoverne neosvedčila žalobkyňa) môže vyústiť do vážnych psychických problémov tak u žalobkyne ako i maloletého Y.. V tejto súvislosti uvádza, že v rámci rodinnej anamnézy sa vyskytli psychické problémy (psychiatrická diagnóza) u starej matky žalobkyne, avšak za príčinu vzniku akýchkoľvek obdobných problémov u žalobkyne nemožno označiť žalovaného. Dôvodom kontaktovania žalobcom žalovanú bol jedine ich spoločný syn, s ktorým mu matka odopiera sa stretávať, telefonovať, a o maloletom ho neinformuje. Súčasťou odvolania bolo aj vyjadrenie žalovaného k žalobnému návrhu vo veci samej. Rozhodujúcu úlohu zohráva konanie o úpravu práv a povinností k maloletému Y., v ktorom nedošlo do dnešného dňa k rodičovskej dohode a súčasne ani súd nemohol vo veci rozhodnúť, keďže komunikácia medzi rodičmi bola tak zásadne narušená, že súd určil výchovné opatrenie, na základe ktorého rodičia mali povinne absolvovať sedenia v Centre pre rodiny a deti Sereď, avšak keďže toto neprinášalo želaný efekt, súd výchovné opatrenie menil uznesením zo dňa 27.02.2019 a rodičom uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu prostredníctvom Tenenet, o.z., v Senci. Hoci matka cituje vo svojom návrhu sms správy, ktoré mali byť dôkazom pre vydané neodkladné opatrenie ako i pre účely dokazovania vo veci samej tieto boli za posledný rok jedinými, ktoré v návale emócií žalovaný žalobkyni poslal a tieto nemohli byť základom pre vydanie neodkladného opatrenia. Obsah vyjadrení v týchto sms nijakým spôsobom žalovaný neobhajuje, ale išlo o výnimočnú situáciu, čo dokazuje aj opis udalosti, pri ktorej žalovaný tieto správy žalobkyni napísal, pričom všetky ostatné správy boli následne bez invektív a bezprostredne pred podaním návrhu v trvaní od 29.03.2020 do 22.04.2020 spôsob komunikácie cez sms medzi sporovými stranami nebol obsahovo porovnateľný k obsahu sms správ citovaných žalobkyňou. Uvedené správy žalobkyňou citované boli z januára 2020, od ktorého uplynuli 3 mesiace po podaní návrhu, a teda uplynutie tak dlhej doby neodôvodňovalo nevyhnutnú potrebu vydania neodkladného opatrenia, keďže pomery nebolo potrebné upravovať a správanie žalovaného nevykazovalo znaky, z ktorých by žalobkyňa mala mať strach a ani nemala ako to zo správ, ktoré súdu dokladá. Súdu predkladá výpis hovorov z účastníckeho čísla žalovaného na účastnícke číslo žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol zvyknutý od momentu opustenia spoločnej domácnosti žalobkyňou na to, že mu telefón nezdvíhala, v zásade jej posielal sms správy, ktorých množstvo tomuto spôsobu vzájomnej komunikácie zodpovedal. Nedosiahol však počet, ktorý by dosiahol mieru, ktorou by zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a zvlášť nie, keďže šlo o komunikáciu súvisiacu len s maloletým Y.. Aj z uvedeného dôvodu bol počet hovorov od 22.01.2020 do 21.04.2020, teda bezprostredne pred podaním návrhu žalobkyňou v tomto konaní až do momentu doručenia vydaného neodkladného opatrenia (ktoré hovorom zamedzilo) v počte 70 krát, teda ani nie 1 hovor na jeden deň, ale menej, pričom opakované hovory boli realizované v dňoch, kedy matka opätovne nedodržala dohodnuté stretnutie a tomuto sa vyhýbala, prípadne to boli dni tesne pred narodeninami maloletého alebo po jeho narodeninách, pri príležitosti ktorých chcel otec maloletého vidieť. Existenciu výhražných hovorov a iných správ ako žalobkyňou citovaných zo strany žalovaného, žalovaný popiera a súdu dokladá kompletný výpis obsahu správ z dní od 29.03.2020 do 22.04.2020. Z priložených správ, ktorých počet zodpovedá tomu, že matka s otcom odmietala komunikovať telefonicky a spôsob komunikácie „sms“ textovými správami z mobilného telefónu bol medzi sporovými stranami obvyklý, vyberá niektoré, ktoré dokresľujú vzťah žalobkyne a žalobcu a potvrdzujú tak neopodstatnenosť tejto žaloby. Z jednotlivých správ je jednoduché usúdiť, že žalovaný je výrazne frustrovaný a hoci niektoré správy vyznievajú emotívne, keďže aj sú, ich obsah a spôsob formulácie (okrem naliehania na vysvetľovanie maloletému matkou a o dvíhanie telefónu a možnosť telefonickej komunikácie s maloletým, prípadne naliehania na stretnutia s maloletým) z jednotlivých správ nevyplýva, že by sa matke vyhrážal, ba práve naopak. Matka odo dňa 22.04.2020, kedy došlo k vydaniu neodkladného opatrenia otca nekontaktovala ohľadom maloletého, aby ho informovala o jeho stave a všetkom, čo s ním súvisí, dosiahla ňou sledovaný cieľ,
a to zabrániť zbližovaniu maloletého Y. s otcom a súčasne má záujem pretrhnúť všetky zostávajúce väzby maloletého Y. na jeho otca, čo sa jej vzhľadom na ňou podaný aj tento návrh postupne darí. Je nepochybné, že dôvodom podania tohto návrhu nie je narušenie súkromia, ale je ním výkon rodičovských práv otca vo vzťahu k maloletému (rozsahu styku a práva na informácie o maloletom Y.), ktoré mu matka cielene a zatiaľ úspešne odopiera, pričom vzhľadom na správanie sa dieťaťa (krik a plač) je zrejmé jeho odcudzenie sa od otca a jeho zavrhnutie. Z uvedených dôvodov na tomto mieste poukazuje na fenomén a koncept zavrhnutého rodiča, pod ktorý podľa zatiaľ získaných informácií a dôkazov možno zaradiť aj tento prípad. K výpovedi L. X. žalovaný uviedol, že jeho tvrdenie o tom, že žalovaný mal úmysel fyzicky napadnúť jeho dcéru nie je pravdivé rovnako ako to, že uvádzal, že žalobkyňu zničí. To, že žalobkyňu nazval klamárkou je pravda a označil ju aj za psychicky chorú v návale emócií, keďže jej správanie v súvislosti so vzťahom žalovaného ako otca s maloletým Y. považuje za choré. Nie je pravdou, že by mal s L. X. konflikt ako to svedok sám potvrdil žalovanému pri vzájomnom rozhovore, v ktorom ho žalovaný žiadal, aby svojej dcére dohovoril v súvislosti so stykom s maloletým Y., ktorý mu jeho dcéra znemožňuje. Žalovaný popiera tvrdenie, ktoré by ako vedomú lož nečakal od svedka, a to tvrdenie, že sa snažil zobrať maloletého proti jeho vôli do auta, keďže ho mal možnosť za posledný rok vidieť asi 5 krát aj to za prítomnosti kolíznej opatrovníčky a raz pri odovzdaní mikulášskeho balíčka v cukrárni až dňa 20.12.2019. Maloletý bol pri odovzdaní naradostený a komunikoval s otcom bez problémov. Výpoveď považuje za účelovú v snahe pomôcť svojej dcére. K výpovedi E. V. odkazuje na vyššie uvádzaný komentár k jednej z sms správ zo dňa 05.04.2020, v deň ktorý sa žalovaný po prvýkrát stretol so svedkom, predtým sa nepoznali a teda E. V. si označenie žalovaného ako osoby agresívnej osvojil jedine z fabulujúcich tvrdení žalobkyne. Zvýšený hlas v telefóne pri vzájomnej komunikácii nie je znakom agresivity a frustráciu žalovaného z toho, že nevidel svojho syna za posledný rok (s pár výnimkami) nemožno stotožňovať s jedným z atribútov agresívneho správania, ktorým je súčasne hnev aj zlosť. V tomto prípade nedošlo k narušeniu súkromia žalobkyne zo strany žalovaného. Častejšie kontaktovanie za účelom dohodnutia si stretnutia s maloletým synom jeho otcom - žalovaným, či už telefonátmi alebo sms správami, keďže tento spôsob bol medzi stranami obvyklý, nemôže byť zásahom do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Žalobkyňa upieraním práva otca na styk s maloletým, práva na informácie o maloletom a predovšetkým možnosť vychovávať a starať sa o maloletého Y. zasahuje výrazne do práv na súkromie a rodinný život žalovaného, ktorému čas kedy jeho syn rastie a učí sa základným návykom dieťaťa nik už nikdy nevráti. Matka spochybňuje úlohu otca vo výchove a starostlivosti, pričom najmarkantnejším dôvodom vzniku jej odpor voči žalovanému ako i jeho rodine. Právnym predpokladom vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je zásah do ochrany osobnosti, ktorému v zmysle predchádzajúcich odsekov nikdy nedošlo zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni vo sfére jej súkromia, keďže neboli naplnené základné zákonné predpoklady.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom advokáta. Žalovaný si asi pomýlil konanie, toto konanie je žaloba na ochranu osobnosti a nie starostlivosť súdu o maloletého Y. (napriek veľmi rozsiahlemu vyjadreniu). V konaní starostlivosti súdu o maloletého Y. súd bude rozhodovať na základe znaleckého posudku, súd prvej inštancie v konaní starostlivosti o maloletého Y. zamietol jeho návrh na neodkladné opatrenia, aby sa žalovaný mohol stretávať s maloletým Y., pričom voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré však zobral späť. V spojení aj s konaním starostlivosti súdu o maloletého Y. v danom prípade ide o klasický údajný záujem žalovaného o maloletého Y., avšak skutočným záujmom žalovaného je žalobkyňa, čo potvrdzuje doposiaľ listinnými dôkazmi preukázaný skutkový stav. Zámerom žalovaného nie je výkon rodičovských práv, ale akýkoľvek spôsobom žalobkyňu kontaktovať, nakoľko doposiaľ sa nevyrovnal s ich rozchodom. Výkon rodičovských práv sa musí realizovať v súlade so zákonom a na zákonom na to určených inštitúciách. K výpisu hovorov a sms navrhla dôkaz dopyt na mobilného operátora, ktorý v konaní preukáže pravdivosť tvrdení žalobkyne o zásahu do práva na súkromie telefonátmi a sms (ich početnosť + obsah), sledovanie a prenasledovanie. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou či už telefonického, formou sms, kontaktu cez sociálne siete až do právoplatného skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020 potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vo zvyšnom výroku zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť a na ďalšie konanie a nové rozhodovanie v zmysle 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku.
7. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že so žalovaným sa zoznámila cca. pred 6 rokmi, pričom dňa XX.XX.XXXX sa narodil syn Y.. So žalovaným ako aj s mal. Y. žili v byte v U. U., ktorý majú so žalovaným v podielovom spoluvlastníctve, každý v 1/2 k celku. Po veľkých nezhodách so žalovaným pre vážne nezhody ako aj v záujme mal. Y. v júni 2019 odišla zo spoločného bytu pričom teraz býva v prenájme na adrese N. XXX/X XXXX v F.. Nezhody so žalovaným stále pretrvávajú. Odvtedy ako odišla aj so synom Y. od žalovaného z dôvodu psychických a fyzických útokov na ňu aj syna a začala bývať v F., tak žalovaný jej nedá pokoj, obťažuje a neustále sa vyhráža. Žalovaný neustále obťažuje telefonátmi, sms, niekoľkokrát denne. S týmito telefonátmi vytvára stres aj na mal. Y.. Mal. Y. sa veľakrát uteká schovať na záchod, keď zvoní telefón. Keď žalovanému zodvihne telefón a mal. Y. s ním nechce hovoriť, uráža ju, že malého hucká proti nemu a dokonca jej prikázal, aby mal. Y. “vycápala” za to, že mal. Y. sa s ním odmietol rozprávať do telefónu. Keď mu nezdvihne telefón, na ďalší deň jej vynadá, že je povinná mu zakaždým zdvíhať, bez ohľadu na to, čo práve robí, dokonca i keď je napr. na WC. Viac krát sa jej žalovaný slovne vyhrážal, že ju zničí, že jej zoberie malého a už ho neuvidí, že ju psychicky zničí a spraví z nej psychicky chorú a on získa mal. Y.. Slovne sa jej žalovaný vyhrážal, že z nej urobí bezdomovca a skončí s mal. Y. na ulici. Žalovaný neustále postáva pred činžiakom, kde v súčasnosti býva, sleduje okná aj balkón, čím jej naháňa strach, aby neublížil synovi, alebo jej. Volá a píše jej, aby s mal. Y. išla dolu pred činžiak, keď mu oznámi, že mal. Y. plače a veľa krát sa stalo, že sa pocikal od strachu, žalovaný povie, že jemu to je jedno, že ho má zobrať na silu. Žalovaný pred činžiakom stojí niekedy aj hodiny a nechce odísť. S mal. Y. sa bojí vyjsť z domu, lebo nikdy nevie, či tam náhodou nestojí a či im neublíži. Mal. Y., keď niekde ideme sa pýta, či tam nestojí “tato” a niekedy vôbec nechce vyjsť zo strachu pred “tatom” z domu. Mal. Y. ani na balkón nechce chodiť, lebo sa bojí, že tam je “tato”. Raz prišla aj so synom na aute večer cca. okolo 19.00 hod. domov, to bolo niekedy v novembri 2019, žalovaný sa postavil rovno pred auto, kázal zaparkovať, chcel otvoriť dvere na aute, ale stihla zvnútra rýchlo zamknúť, pootvorila len predné okienko. Začal jej nadávať, že mu nezdvíhala telefón, že ju zničí. Syn plakal v autosedačke. Keď prosila žalovaného, aby odišiel, že syn sa ho bojí (videl, že syn v aute plače), že syn už musí ísť spať, odmietol odísť a nechcel ju nechať ísť domov. Nakoniec naštartovala auto a podarilo sa jej odísť z parkoviska. Vrátila sa pred činžiak, až keď tam už žalovaný nebol. Sused pán G. bol na balkóne a všetko videl. Žalovaný sa jej vyhrážal veľa krát do telefónu, že ich príde čakať pred škôlku, nakoľko syn chodí do škôlky, kde aj ona robí pomocnú kuchárku. Má z neho strach aj syn, ktorý v škôlke kvôli žalovanému veľa krát zažíva stresové situácie. Žalovaný ju často sleduje veľa krát vie kde je. Keď bola so synom na návšteve u nového priateľa v Y. F. (kde býva) dňa 22. 12. 2019, žalovaný ich sledoval, videla ho pri dome jej priateľa pohybovať sa na jeho aute OPEL CORSA, ŠPZ: GA914EU, fotí jej auto zaparkované u jej priateľa. Sused pán G., chodí na balkón fajčiť a hovoril jej, že často vídava žalovaného pred činžiakom postávať, alebo sedí na parkovisku v aute a sleduje jej byt. Sused pán G. taktiež hovoril, že videl často žalovaného ako chodí okolo jej auta a svieti si s telefónom. Sused pán G. hovoril, že veľa krát videl i v neskorých nočných hodinách žalovaného sa pohybovať pri činžiaku. Bojí sa o svoju bezpečnosť ako aj bezpečnosť syna. Dňa 25. 1. 2020 žalovaný prenasledoval ju, mal. Y. a jej nového priateľa E. V. na motorovom vozidle, pričom skoro spôsobil autonehodu. V obci Matúškovo nás na motorovom vozidle predbehol a prudko zabrzdil. Jej nový priateľ musel volant strhnúť rýchlo doľava, pričom keby tak neurobil, tak by narazili do auta žalovaného. Mali šťastie, že oproti nim nešlo auto, lebo by sa s ním zrazili. Žalovaný po tomto incidente posielal výhražné sms správy. Žalovaný ju následne čakal v dedine, kde býva jej nový priateľ a znovu ich prenasledoval až k domu nového priateľa. Vzhľadom na agresivitu a výhražné sms správy od žalovaného spolu s priateľom privolala políciu. Privolaná policajná hliadka prikázala žalovanému odísť preč a môj priateľ išiel s policajtami na policajnú stanicu a podal trestné oznámenie. Žalovaný na ňu stále útočí, že trávi čas u jej priateľa v rodinnom dome v Y. F..
Pre úplnosť uviedla, že v súčasnosti sa medzi ňou a žalovaným na Okresnom súde Galanta, č.k.: 12P/104/2019 vedie konanie starostlivosti súdu o mal. Y., pričom ide o údajný záujem žalovaného o mal. Y., jeho záujmom je robiť jej zle, vytvárať stres a napätie, nakoľko sa nevyrovnal s rozchodom, pričom má dôvodné podozrenie, že konanie žalovaného je ovplyvnené negatívnymi osobnostnými črtami žalovaného. Žalovaný svojim konaním nezvratným spôsobom zasiahol do jej súkromia a teda práva na súkromie a súkromný život, čím je daná dôvodnosť žaloby čo do právneho základu. Prílohou návrhu sú písomné svedecké výpovede E. V., L. X., ako aj potvrdenie o trestnom oznámení na žalovaného. Potrebu upraviť dočasne pomery odôvodnila správaním žalovaného a písomnými svedeckými výpoveďami a žiadala uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou či už osobného, písomného, telefonického, formou sms, kontaktu cez sociálne siete, pričom je taktiež povinnosť zdržať sa aj jej sledovania a prenasledovania až do právoplatného skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020.
8. Z písomnej svedeckej výpovede E. V. - priateľa žalobkyne vyplýva, že svedok popisuje ako videl, že žalovaný viackrát stál pred činžiakom kde býva žalobkyňa, popísal ako ich žalovaný prenasledoval na aute a to tak, že ich ohrozil na životoch, o ktorej skutočnosti podal trestné oznámenie. Popísal incident so žalovaným kedy ich (aj žalobkyňu s maloletým) až privolaná policajná hliadka ochránila pred agresívnym správaním žalovaného. Svedok bol pri viacerých telefonátoch žalovaného, kedy bol agresívny aj na maloletého. Bol veľakrát svedkom ako sa maloletý bál žalovaného. K výpovedi priložil potvrdenie o oznámení svedka zo dňa 25.01.2020 na Obvodnom oddelení Trstice na žalovaného, ktorý dňa 25.01.2020 v čase okolo 16.30 hod. ohrozoval vozidlom svedka a to tým, že prudko zabrzdil.
9. Z písomnej svedeckej výpovede L. X. - otca žalobkyne vyplýva, že žalovaný chcel viackrát fyzicky napadnúť žalobkyňu, viackrát ju urážal a vyhrážal sa jej, veľakrát videl žalovaného postávať pred činžiakom kde býva žalobkyňa, žalovaný svedkovi volal, že ju zničí, hovoril o žalobkyne, že je klamárka a psychicky chorá. Svedok videl ako žalovaný proti vôli maloletého Y. chcel vziať do auta.
10. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
12. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k
ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
15. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
16. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
17. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
18. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
19. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
20. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v ohrození jej telesnej a duševnej integrity správaním žalovaného.
21. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície a podaní vysvetlení k priestupku. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Žalobkyňa predložila dôkaz - písomné svedecké výpovede, v ktorých svedkovia popisujú agresívne správanie žalovaného voči žalobkyne. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaný svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa žalovaného spôsobujúceho možné ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy.
22. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné upraviť pomery strán neodkladným opatrením a uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou či už telefonického, formou sms, kontaktu cez sociálne siete až do právoplatného skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020 v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami v uvedenej časti sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností a za predpokladu prebiehajúceho konania vo veci samej predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej- ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma, čo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v časti návrhu, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou či telefonického, formou sms, kontaktu cez sociálne siete až do právoplatného skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020.
23. K odvolacím argumentom žalovaného odvolací súd uvádza, že tieto v prevažnej väčšine sa netýkajú konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ale smerujú ku konaniu o úprave práv a povinností k maloletého Y., teda nesúvisia s týmto konaním. Preto odvolací súd nepovažoval za potrebné sa s nimi vysporiadať.
24. Pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa osobného kontaktu so žalobkyňou a taktiež povinnosti zdržať sa jej sledovania a prenasledovania až do právoplatného skončenia tejto veci na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020, tejto časti bolo potrebné uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Z citovaného znenia § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku vyplýva, že ide o zákaz alebo obmedzenie komunikácie a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná a duševná integrita žalobcu bola ohrozená. Zo znenia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že pod ust. § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku možno podriadiť formuláciu, ktorou sa žalobkyňa domáha uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou či už telefonického, formou sms, kontaktu cez sociálne siete až do právoplatného skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020. Pokiaľ ide o formuláciu zdržanie sa osobného kontaktu a sledovania a prenasledovania žalobkyňa sleduje zákaz osobného kontaktu, ktorý je však v ust. § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku upravený ako zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, z čoho vyplýva, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti vykazuje nedostatky, pretože nie je v súlade s obsahom zákonného ustanovenia v § 325 ods. 2 písm. h).
26. V zmysle § 326 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
27. V zmysle § 129 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (ods. 1). V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (ods. 2). Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (ods. 3). Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (ods. 4).
28. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
29. Podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Ak podanie uvedené náležitosti nemá, jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Ustanovenie § 326 v spojení s ustanovením § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku upravuje obsahové náležitosti návrhu na neodkladné opatrenie, pričom jednou z nich je aj petit (návrh výroku súdneho rozhodnutia, ktorého sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha), ktorý musí byť presný, určitý a teda vykonateľný. Údaj o tom, čoho sa žalobca navrhujúci nariadenie neodkladného opatrenia domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nesmie stranám prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na neodkladné opatrenie, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním návrhu na neodkladné opatrenie.
30. Požiadavku, aby z návrhu na neodkladné opatrenie bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, vyplýva z ustanovenia § 326 ods. 1 v spojení s ustanovením § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca uvedie, čoho sa domáha aj vtedy, ak v návrhu na neodkladné opatrenie presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu na neodkladné opatrenie bez pochybností vyvodiť) povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu žalovanému uložená. Ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší ustanovenie § 218 ods. 1 Civilného sporového poriadku, alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí v svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd samozrejme musí dbať o to, aby vyjadroval (z
obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca návrhom na neodkladné opatrenie domáhal, avšak vždy za dodržania požiadavky na presnosť, určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť petitu.
31. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenia Civilného sporového poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, pričom interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno uvedené právo obmedziť bez zákonného podkladu. Všeobecný súd má vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov strán (Čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku.). Civilné sporové konanie sa preto musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti s tým, že každý má právo domáhať sa ochrany ohrozených alebo porušených subjektívnych práv na nezávislom a nestrannom súde (Čl. 1 Civilného sporového poriadku).
32. Povinnosť toho, kto podáva návrh na neodkladné opatrenie je, aby uviedol jednoznačne, čoho sa domáha, čo žiada, aby bolo uložené žalovanému, ktorá povinnosť jednoznačne vyplýva z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, pretože konanie pred súdom v civilných sporových veciach je zásadne konaním zahájením na základe podania vo veci samej urobeným stranou. Podanie vo veci samej je základnou procesnou podmienkou, za splnenia ktorej môže súd vo veci konať. Nemôže potom záležať na vôli strán, či a v akom čase alebo v akom zmysle návrh na neodkladné opatrenia doplnia, a to i vzhľadom na lehoty určené zákonom (Civilný sporový poriadok) na rozhodnutie súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. V prípade, že žalobca svojím návrhom na neodkladné opatrenie žiada, aby vo veci súd rozhodol a neodkladné opatrenie nariadil, je povinný podať návrh na neodkladné opatrenie tak, ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok a riadiť sa pokynmi súdu, inak ho postihnú sankcie uvedené v Civilnom sporovom poriadku. V prípade nedoplnenia návrhu na neodkladné opatrenie je takýmto dôsledkom odmietnutie návrhu.
33. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatneným rozsahom a dôvodmi odvolania, vyplýva z toho mimo iného to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379 písm. a), b), c) Civilného sporového poriadku (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám týkajúcich sa procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
34. Podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
35. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí z úradnej povinnosti skúmať vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom neboli uplatnené. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu tak v sebe zahrňuje nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj postupu súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov.
36. Návrhom na neodkladné opatrenie, ktoré je súčasťou žalobného návrhu, teda bude pokračovať konanie vo veci samej, sa žalobkyňa domáha uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou či už osobného, písomného, telefonického, formou sms, kontaktu cez sociálne siete, pričom je taktiež povinnosť zdržať sa aj jej sledovania a prenasledovania až do právoplatného skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020.
37. Poskytnutie ochrany hmotnému právu žalobcu prostriedkami civilného procesného práva teda predpokladá také znenie petitu návrhu na neodkladné opatrenie, ktorý bude možné vykonať v prípade, že žalovaná dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť. Návrhu na neodkladné opatrenie je možné však vyhovieť len vtedy, ak spĺňa vyššie uvedené procesné požiadavky. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je v súlade so zákonom a nevyhovuje procesným požiadavkám na jeho vykonateľnosť. Formulácia petitu návrhu na neodkladné opatrenie a výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobcom formulovanému petitu
vyhovené, nie je správna. Petit návrhu na neodkladné opatrenie nie je dostatočne zrozumiteľný, určitý a vykonateľný, keď z neho nevyplýva zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle § 325 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Zároveň bude potrebné brať na zreteľ aj vzťahy strán sporu k maloletému Y. v súvislosti s úpravou styku otca - žalovaného s maloletým, predovšetkým pokiaľ ide o otázku preberania maloletého od matky a odovzdania maloletého matke. Súdu je z úradnej činnosti známe, že rodičia a maloletý sa podrobujú psychologickému poradenstvu - psychoterapie realizovanej prostredníctvom občianskeho združenia Tenenet, o.z. Senec podľa uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/104/2019 zo dňa 27.02.2019.
38. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa splnené boli v časti, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou či už telefonického, formou sms, kontaktu cez sociálne siete až do právoplatného skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/18/2020 ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil, a ak súd prvej inštancie aj vo zvyšnej časti návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel, hoci predmetné podanie v časti nespĺňalo zákonné podmienky upravujúce náležitosti podania, muselo byť jeho rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 389 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušené a vec v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
39. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), tak bude v ďalšom konaní v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu odstrániť procesné pochybenie, ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho uznesenia a umožniť žalobkyni doplniť návrh na neodkladné opatrenia, a to výzvou adresovanou splnomocnencovi žalobkyne v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, pričom uvedená výzva bude obsahovať aj poučenie o možnom následku neodstránenia vád podania a následne vo veci opätovne rozhodnúť (samozrejme v závislosti od výsledku pokusu o odstránenie vady podania).
40. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).