Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-74-2019.pdf
PDF · 70.01 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/74/2019
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu U. Z. &. V. F. F..E..D.., so sídlom E. XX/A, XXX XX V., IČO : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 36 613 843 proti žalovanému R., F..E..D.., so sídlom U. XX, XXX XX P., IČO : XX XXX XXX zastúpenému spoločnosťou RK LEGAL, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislava, IČO : 36 858 323 o zaplatenie ceny za dielo vo výške 2.160,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22.08.2019 doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2019 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.160,-eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal údržbu a plánovaný servis vozidla zn. MAN TGX s EČV: P., typu TGX 18.480 4X2 BLS, na základe čoho sa žalobca zaviazal uskutočniť na predmetnom vozidle servis a prípadné potrebné opravy podľa požiadaviek žalovaného. Na základe objednávky a uskutočnených opráv na vozidle vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 2.160,-eur, so splatnosťou dňa 25.08.2018, žalovaný neuhradil dlžnú sumu ani len čiastočne. Žalovaný prostredníctvom emailovej komunikácie oznámil žalobcovi, že práce vykonané žalobcom reklamuje, avšak neuviedol žiadny právny dôvod na uznanie reklamácie žalobcom a preto žalobca trvá na uhradení dlžnej sumy. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške a súčasne žiada paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Podaním zo dňa 03.07.2020 PZ žalobcu uviedol, že strany sporu uzatvorili Dohodu o urovnaní zo dňa 02.07.2020, v zmysle ktorej žalovaný uhradil prvú splátku vo výške 540,- €, čím došlo k účinnosti predmetnej Dohody o urovnaní. Žalobca tak berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť, pričom náhradu trov konania žiada nepriznať, žiadnej zo strán, keď napriek procesnému zavineniu zastavenia konania žalovaným, si žalobca v súlade s obsahom Dohody o urovnaní vzniknuté trovy konania neuplatňuje.
2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne
pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac, že žalovaný uhradil prvú splátku vo výške 540,-€, čím došlo k účinnosti predmetnej Dohody o urovnaní, ktorú súčasne doložil do spisu. Žalobca si potom vzniknuté trovy konania neuplatňuje a žiada nepriznať žiadnej zo strán sporu náhradu trov. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol a contrario § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď späťvzatiu žaloby predchádzalo uzavretie uvedenej dohody o urovnaní, ktorou si zmluvné strany v čl. III ods. 5 dohodli, že náhrada trov konania sa nikomu nepriznáva. Z uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto zavinil zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.
6. Pokiaľ ide o návrh na rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.