Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-17-2020.pdf
PDF · 170.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
N. súd X. sudkyňou J.. J. B. v právnej veci žalobcu: R., s.r.o., XXX XX L. č. XXX, S.: XX XXX XXX, zast. R.. J. Z., advokátom so sídlom Y. č. XX, XXX XX I., proti žalovanému: R. T. T., XXX XX X. č. XX, S.: XX XXX XXX, zast. R.. S. A., advokátom so sídlom L. č. XX, o zaplatenie sumy X XXX,- eur s prísl. , t a k t o
rozhodol:
T. konanie v časti o zaplatenie sumy X XXX,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
O. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XX,- eur a to všetko v lehote X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O. vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy X XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XX,- eur a na náhradu trov konania.
Y. žaloby odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX uzavreli strany sporu rámcovú zmluvu o dielo, pričom na jej základe prostredníctvom objednávky č. G..XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavreli čiastkovú zmluvu o dielo. Y. čiastkovej zmluvy o dielo bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa vykonávať pre žalobcu ako objednávateľa elektromontážne, stavebné, montážne a pomocné práce v V. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Na základe čiastkovej zmluvy o dielo žalovaný vykonával dohodnuté práce iba v dňoch XX., XX. a XX.XX.XXXX. V. svojvoľne opustil miesto realizácie prác a rozhodol sa odcestovať do T. I.. X. opakovane žiadal žalovaného, aby dodržal svoj záväzok vyplývajúci z uzavretej čiastkovej zmluvy o dielo, nerešpektoval to a odcestoval do T. I..
V., a to listom zo dňa XX.XX.XXXX, žalovaný od uzavretej zmluvy odstúpil. C., že odo dňa XX.XX.XXXX odstupuje zo zdravotných dôvodov od rámcovej zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX a čiastkovej zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX. O. ako dôvody odstúpenia od zmluvy uviedol tieto skutočnosti: - na cestu do práce nebola zabezpečená dodávka, - pracovný čas nebol XX hodín, - vzdialenosť do práce bola neúnosná, bola sľúbená len do XX km.
Y. ide o tvrdenie žalovaného, že na cestu do práce nebola zabezpečená dodávka - v čiastkovej zmluve o dielo sa strany sporu dohodli na vlastnom spôsobe dopravy, pracovný čas nebol XX hodín - v čiastkovej zmluve o dielo sa strany sporu dohodli, že práce bude žalovaný vykonávať podľa pokynov objednávateľa a bude viesť týždenný záznam alebo súpis vykonaných prác, pričom bude fakturovať na základe odsúhlaseného výkazu prác, vzdialenosť do práce bola neúnosná, bola sľúbená len do XX km -v čiastkovej zmluve o dielo sa strany sporu na takejto podmienke nedohodli.
V kontexte s ustanoveniami čiastkovej zmluvy o dielo je zrejmé, že ani jedno z tvrdení žalovaného sa nezakladá na pravde. P. ohľadu na (ne)pravdivosť tvrdení žalovaného je nevyhnutné zdôrazniť, že podľa § 344 ods. X N. zákonníka č. XXX/XXXX Zb. v platnom znení od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Je nepochybné, že ani jedna zo skutočností uvedených žalovaným nie je zákonným, resp. zmluvným dôvodom, na základe ktorého by mal žalovaný právo od uzavretej zmluvy odstúpiť. V., odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené až dňa XX.XX.XXXX. J. účinky by teda mohli nastať (avšak iba v prípade existencie dôvodu na odstúpenie od zmluvy) najskôr dňom XX.XX.XXXX. Na základe realizovaného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného teda nedošlo k zániku zmluvného vzťahu a tento trval až do XX.XX.XXXX, ktorý bol posledným dňom, do ktorého mal žalovaný na základe čiastkovej zmluvy o dielo vykonávať zmluvou dohodnuté práce.
O. v rozpore s uzavretou zmluvou nevykonával práce na realizácii diela XX dní. Y. mu vznikol na základe čl. VI bod XX rámcovej zmluvy o dielo z dôvodu porušenia čl. S. bod X písm. l) rámcovej zmluvy o dielo nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške X XXX,- eur (XX dní / XXX,- eur).
A keďže žalovaný dielo nevykonával počas celej dohodnutej doby, t. j. do XX.XX.XXXX, vznikol mu i nárok na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku vo výške X XXX,- eur (XXX hodín / XX,- eur). L. ušlého zisku bola určená ako súčin hodín, počas ktorých mal žalovaný na diele ešte realizovať zmluvne dohodnuté práce (XXX hodín) a rozdielu medzi výškou odplát vyplývajúcich z objednávky žalovaného ako zhotoviteľa (XX,- eur/ hod.) a objednávky žalobcu ako zhotoviteľa XX,- eur / hod.).
S ohľadom na uvedené skutočnosti prostredníctvom výzvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX, tohto vyzval, aby mu v dobe splatnosti (do XX.XX.XXXX) uvedenej v k výzve priloženej faktúre č. XX/G. zaplatil celkovú sumu X XXX,- eur. Na jeho výzvu na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný žiadnym spôsobom nezareagoval. Z. bola splatná dňa XX.XX.XXXX, avšak na jej základe žalovaný žalobcovi nič neplnil.
X. Upomínací súd vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu sp. zn. G./G./G. zo dňa XX.XX.XXXX. O. podal proti rozhodnutiu v zákonnej lehote odpor a uviedol v ňom, že neuznáva nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože táto je neprimerane vysoká. Je neetická vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti. Y. neho a jeho rodinu je likvidačná. O. tiež nepreukázal vznik škody uplatnenej žalobcom vo výške X XXX,- eur. Y. vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady. V ďalšom uviedol, že odstúpenie od zmluvy považuje za platné.
Zo strany upomínacieho súdu následne vec bola postúpená tunajšiemu súdu a konanie je vedené pod sp. zn. G./XX/G.. T. vo veci nariadil pojednávanie.
X. Dňa XX.XX.XXXX žalobca zobral žalobu čiastočne späť pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie náhrady škody titulom ušlého zisku vo výške X XXX,- eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
O. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.
Y. § X45 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. A. sporového poriadku ( ďalej len ,,A.“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Y. § 145 ods. X A., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Y. § X46 ods. 1 A., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
V danej právnej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil svoj súhlas. T. preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy X XXX,- eur s prísl. zastavil.
X. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to rámcovou zmluvou, objednávkou č. G..XX, faktúrou č. XX/G., výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX, odstúpením od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:
X. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami sporu uzatvorená I. zmluva o dielo ktorej predmetom bolo usporiadanie vzájomných práv a povinností z tejto zmluvy, ako aj v čiastkových zmluvách o dielo uzatvorených v súlade s touto zmluvou. Y. špecifikácia, rozsah, termín nástupu, dohodnutá cena a prípadné ďalšie podrobné podmienky vykonania diela, mali byť predmetom samostatných čiastkových zmlúv o dielo.
Y. Z. S.., bod X., písm. l) I. zmluvy, zhotoviteľ je povinný nastúpiť a vykonávať dielo v dobe vykonávania diela dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo, resp. dobe upravenej objednávateľom v priebehu realizácie diela.
Y. Z. IV., bod 1. I. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na tom, že odmena za vykonanie diela predstavuje XX,- eur za každú ukončenú hodinu vykonávania diela.
Y. Z. VI., bod XX. I. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak zhotoviteľ poruší svoju povinnosť stanovenú v článku S.., bod X., písm. l) tejto zmluvy, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške XXX,- eur za každý deň nenastúpenia. O. strany sa zároveň dohodli, že nárok zhotoviteľa na náhradu škody zostáva nedotknutý.
Y. Z. L.., bod. X., písm. c) I. zmluvy, túto zmluvu je možné ukončiť odstúpením od zmluvy objednávateľom, ak sa preukáže nepravdivosť ktoréhokoľvek z prehlásení zhotoviteľa podľa čl. S. ods. X tejto zmluvy a z dôvodov podľa čl. S. ods. X písm. j) a čl. VI tejto zmluvy.
X. Podľa objednávky č. G..XX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca ako objednávateľ objednal u žalobcu ako zhotoviteľa elektroinštalačné, stavebné, montážne a pomocné práce v mieste vykonávania služby - prác podľa pokynov objednávateľa. B. vykonávania bol od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. R. výkonu bolo V., Y.. E. vykonávania diela bola každý pracovný deň od 6. hod. do XX. hod. počnúc termínom nástupu. T. dopravy vlastný a hodinová sadzba XX,- eur. B. objednávka je podpísaná žalobcom aj žalovaným.
X. Z písomného prípisu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného žalobcovi vyplýva, že odstupuje od I. zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX a čiastkovej zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX. O. uviedol, že odstupuje od zmluvy z dôvodov nedodržania podmienok na ktorých sa dohodli a to, že na cestu do práce nebola zabezpečená dodávka, pracovný čas nebol XX hodín, vzdialenosť do práce bola neúnosná, bola sľúbená len do XX km. B. prípis bol žalobcovi doručený dňa XX.XX.G..
X. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovanému vyúčtoval sumu X XXX,- eur titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie čl. S.., bod X., písm. l) rámcovej zmluvy a sumu X XXX,- eur titulom nároku na náhradu škody (ušlý zisk).
O. výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalovaného vyzval na zaplatenie sumy X XXX,- eur.
Z. a aj výzva boli žalovanému doručené dňa XX.XX.XXXX.
X. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pokiaľ žalovaný dôvodí, že žalobca žiadnym spôsobom ani netvrdil a ani nepreukázal, žeby mu konaním, resp. nekonaním vznikla nejaká škoda, ktorá by pre neho mala traumatické následky, toto jeho tvrdenie je právne bezvýznamné, nemá
totiž oporu v platnej právnej úprave. Y. § 544 ods. X N. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v platnom znení (ďalej len "N.") predsa platí, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Y. vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty teda nie je vznik škody, ale porušenie zmluvnej povinnosti. V., v súlade s ustanovením § 300 N. zákonníka č. XXX/ XXXX Zb. v platnom znení (ďalej len "N.") ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374 N.) nemajú vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. To znamená, že zodpovednosť za porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou je absolútnou objektívnou zodpovednosťou.
O. ohľadom ušlého zisku vo výške X XXX,- eur tvrdí, že vznik tejto škody on vôbec nepreukázal, nakoľko pre vznik práva na náhradu škody musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady. O., že toto tvrdenie žalovaného je v logickom rozpore ohľadom ním vyššie tvrdeného neuplatnenia nároku na náhradu škody zo strany žalobcu. S názorom žalovaného vo vzťahu k ušlému zisku sa nestotožňuje. Je nepochybné, že žalovaný v rozpore s uzavretou zmluvou nevykonával práce na realizácii diela XX dní. V. žalovaný nevykonával dielo počas celej dohodnutej doby, vznikol mu okrem nároku na zmluvnú pokutu i nárok na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku vo výške X XXX,- eur (XXX hodín / XX,- eur). L. ušlého zisku bola určená ako súčin hodín, počas ktorých mal žalovaný na diele ešte realizovať zmluvne dohodnuté práce (XXX hodín) a rozdielu medzi výškou odplát vyplývajúcich z objednávky žalovaného ako zhotoviteľa (XX,- eur / hod.) a objednávky žalobcu ako zhotoviteľa (XX,- eur / hod.).
V ďalšom uviedol, že podľa žalovaného je ním zrealizované odstúpenie od zmluvy platné. Už v žalobe uviedol, že ani jedna zo skutočností uvedených žalovaným v listine, ktorou odstúpil od rámcovej zmluvy o dielo, nie je zákonným, resp. zmluvným dôvodom, na základe ktorého by mal žalovaný právo od uzavretej zmluvy odstúpiť. V. teda k platnému odstúpeniu od zmluvy. D. bez ohľadu na to, či je odstúpenie žalovaného od zmluvy platným alebo neplatným právnym úkonom, v súlade s ustanovením § 302 N. sa odstúpenie od zmluvy nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. L., v tomto prípade žalobca, by preto aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy mohol požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty, nárok na ktorú mu vznikol porušením záväzku, ktorý bol zmluvnou pokutou zabezpečovaný. A to i napriek tomu, ak by tento záväzok odstúpením od zmluvy neskôr zanikol.
XX. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s poukazom na ust. § 301 N.. zák., účelom moderačného práva je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu z dvoch dôvodov. Y. preto, aby bolo možné odstrániť tvrdosť zákona, ale tiež preto, aby mal súd v konkrétnom prípade možnosť zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného a k neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu, prípadne až k jeho likvidácii. V. moderačného práva spočíva v tom, aby súd mohol uvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a práve týmto konkrétnym okolnostiam podriadil aj svoje rozhodnutie.
O. nepreukázal nijakým spôsobom hodnotu zabezpečovaného záväzku a jeho význam. Y. dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo alebo sa priečilo dobrým mravom (§ 3 N.. zákonníka), pretože takéto ustanovenie zmluvy by bolo absolútne neplatné (§ 39 N.. zákonníka). Ak by dojednanie o zmluvnej pokute odporovalo zásadám poctivého obchodného styku, právo na ich zaplatenie by nebolo súdne vymožiteľné (§ 265 N.. zákonníka).
Y. platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má byt' zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, je treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. P. toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. T. určenia zmluvnej pokuty v zmluve musí umožňovať vyčíslenie zmluvnej pokuty jednorazovou čiastkou v okamihu porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti. N. plynie potom požiadavka na precízne vyjadrenie zmluvnej pokuty, ktorá stojí vedľa všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov podľa § 37 ods. X N.. zákonníka.
Y., že obchodné zvyklosti sú pravidlá správania, ktoré sú vžité a všeobecne zachovávané v obchodnej praxi, resp. v príslušnom obchodnom odvetví. T. obsahom sú odvodené od všeobecných noriem morálky
a v jednotlivých prípadoch môžu obsahovať pravidlo správania obsiahnuté v pojme dobré mravy, môžu byt' zásadou poctivého obchodného styku alebo dobrých mravov, hospodárskej súťaže a podobne.
Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že jej text bol vopred pripravený žalobcom pre neurčitý počet budúcich účastníkov, pričom do týchto zmlúv aj dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce účastníka, taktiež odmena za každú ukončenú hodinu vykonávania diela, ktorá bola prepísaná. On ako účastník síce mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. O. dojednania obsiahnuté v tejto zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané a žalovaný nemal žiadnu reálnu možnosť, ovplyvniť obsah vopred žalobcom navrhnutých a v predložených zmluvách fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. R. iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute.
Má zato, že zmluvné podmienky dojednané v predmetnej zmluve týkajúce sa zmluvných pokút spôsobujú značnú nerovnováhu vo vzťahu dodávateľa a odberateľa, a teda boli dohodnuté proti dobrým obchodným zvyklostiam. N. zvyklostí sú pravidlá správania, ktoré sú vžité a všeobecne zachovávané v obchodnej praxi, resp. v príslušnom obchodnom odvetví. T. obsahom sú odvodené od všeobecných noriem morálky a v jednotlivých prípadoch môžu obsahovať pravidlo správania obsiahnuté v pojme dobré mravy, môžu byt' zásadou poctivého obchodného styku alebo dobrých mravov, hospodárskej súťaže a podobne.
Y., aj na nekorektné zmluvné podmienky v čl. L., ktoré umožňujú ukončiť zmluvu písomnou výpoveďou len zo strany N. bez uvedenia dôvodu.
Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy X XXX,- eur z titulu náhrady straty ušlého zisku uviedol, že existenciu tohto nároku popiera, považuje ho za vykonštruovaný. O. pri uplatnení nároku uviedol len to, že mal objednávky. B. tvrdenia v konaní však neboli z jeho strany ničím preukázané, ide teda len o akési hypotetické nároky. K. objednávkou sa ušlý zisk nepreukazuje. A vôbec je otázne či je korektné správanie žalobcu, že žalovanému zaplatí za hodinu práce XX,- eur a za jeho vykonanú prácu fakturuje odberateľovi XX,- eur, pritom ešte si žalovaný musí sám zabezpečiť každodenný odvoz do práce a náradie. V. za jeho omeškanie v rozsahu X dní žiadať od drobného živnostníka X XXX,- eur nemá oporu ani v rozhodovacej praxi súdov.
XX. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa jedná o preukázanie ušlého zisku, tak do súdneho spisu predkladá pracovný výkaz druhého pracovníka, ktorý spolu so žalovaným mal dané dielo vykonávať, kde nárok tak, ako ho vyčíslil v žalobnom návrhu, ušlý zisk sa práve odvíja aj od výšky tohto nároku, ktorý je uvedený v týchto listinných dokladoch. V ďalšom uviedol, že v súlade s platnou právnou úpravou berie svoj nárok uplatnený v tomto konaní na zaplatenie ušlého zisk vo výške X XXX,- eur s príslušenstvom späť a žiada, aby v tejto časti bolo konanie zastavené.
V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak zotrváva na podanej žalobe a žiada súd, aby tomuto nároku vyhovel. Y. na to, že predloženými listinnými dokladmi preukázal dôvodnosť nároku, preukázal aj porušenie zabezpečovanej povinnosti, pričom je toho názoru, že takto uplatnený nárok na zmluvnú pokutu je v súlade s poctivým obchodným stykom. B. uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v plnom rozsahu.
XX. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že podanie žaloby zo strany žalobcu považuje za vysoko nemorálne. Y. sa jedná o samotný nárok a práce, ktoré mal žalovaný vykonávať, tak hneď po nástupe zistil, že tie podmienky, ktoré boli dohodnuté medzi stranami sporu, sú úplne iné ako boli dohodnuté, na čo poukazoval aj v T.-kovej komunikácii, ktorú má u seba na dnešnom pojednávaní. V. tomu nastúpil na výkon prác, tieto práce vykonával po dobu zhruba X dní a potom odišiel. Po návrate na územie T. I. z dôvodu zdravotného stavu musel navštíviť lekára, kde mu boli predpísané lieky na srdce. Y. sa jedná aj o zabezpečovaný nárok žalobcu zabezpečený zmluvnou pokutou, tak je neprimeraný vzhľadom k tomu, aké práce mal žalovaný vykonávať, pričom na miesto žalovaného po jeho odchode nastúpil iný pracovník s tým, že o tom ho informovala osoba, ktorá s ním spolu mala tieto práce vykonávať a spolu na výkon diela nastúpili. Y. žiadal, aby súd žalobu zamietol, uplatnenú zmluvnú pokutu považuje za neprimerane vysokú a takisto za nemorálnu.
XX. Podľa § X ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. N. zákonníka ( ďalej len ,,N. zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Y. § 26X ods. 1 N. zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Y. § 264 ods. X N. zákonníka, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
Y. § 5X6 ods. 1, 2, 3 N. zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. E. sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. E. sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. A. musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Y. § 546 ods. X N. zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. X), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Y. § 548 ods. X N. zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Y. zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Y. § 550 N. zákonníka, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Y. § 554 ods. X N. zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch X a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Y. § X54 ods. 5 N. zákonníka, odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. C. § 444 až XXX, § 455 až XXX a § 461 platia obdobne.
Y. § 564 N. zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až XXX. N. však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Y. § 344 N. zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Y. § 345 ods. X N. zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Y. § 345 ods. X N. zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Y. pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Y. § 346 ods. X N. zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
Y. § 349 ods. X N. zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Y. § 35X ods. 1 N. zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. N. od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § X62, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Y. § 351 ods. 2 N. zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Y. § 300 N. zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Y. § 301 N. zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
XX. Podľa § 544 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. N. zákonníka ( ďalej len ,,N. zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Y. § 544 ods. X N. zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Y. § 580 N. zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. O. nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Y. § 34 N. zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Y. § 37 ods. X N. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Y. § 39 N. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.
XX. Y. § 324 ods. X,X N. zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. O. zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Y. § 365 N. zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. E. však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. X a X N. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda T. republiky nariadením.
Y. § 369c ods.X N. zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. L. paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda T. republiky nariadením.
XX. Podľa § X ods.1 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia N. zákonníka ( ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe F. centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Y. § X ods. X nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe F. centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Y. § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. X zákona je XX,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
XX. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo v dohodnutej cene a na svoje nebezpečenstvo. O. zmluvy o dielo je jej odplatnosť. O. o dielo je uzavretá okamihom, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy. Y. náležitosťou zmluvy o dielo je predmet diela, to znamená činnosť, ktorú má zhotoviteľ pre objednávateľa vykonať. R. podstatnou náležitosťou je, že toto dielo musí byť vykonané na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa a poslednou podmienkou je, že ide o odplatný záväzkový vzťah, to znamená, že zhotoviteľ má vždy nárok na odmenu dohodnutú v zmluve. Je však potrebné podotknúť, že výška samotnej odplaty nemusí byť presne špecifikovaná v zmluve. O. o dielo nemusí byť uzatvorená v písomnej forme.
XX. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe písomnej rámcovej zmluvy o dielo a písomnej objednávky podpísanej obidvomi stranami sporu (čiastková zmluva o dielo), medzi nimi sporu vznikol obchodno-záväzkový právny vzťah, predmetom ktorého bola vykonanie diela zo strany žalovaného pre žalobca a to elektroinštalačné, stavebné, montážne a pomocné práce v V. za dohodnutú cenu XX,- eur za jednu hodinu vykonanej práce a v termíne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
B. skutočnosti neboli medzi stranami sporu rozporované a namietané, preto ich súd považoval za preukázané a v tomto smere vo veci nevykonával dokazovanie.
XX. Žalovaný v konaní namietal, že od rámcovej zmluvy o dielo a čiastkovej zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom odstúpil a preto mu nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. V tomto smere mal súd za preukázané, že písomné odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX a že žalobca odstúpenie od zmluvy neakceptuje.
T. sa obranou žalovaného zaoberal a zisťoval, či žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo platne, teda dôvodne a zákonne.
XX. V zmysle rámcovej zmluvy o dielo bol ako spôsob ukončenia zmluvy dojednaný aj spôsob odstúpenia zo strany objednávateľa, t.j. žalobcu pre prípad odstúpenia od zmluvy ak sa preukáže nepravdivosť
ktoréhokoľvek z prehlásení zhotoviteľa podľa čl. S. ods. X tejto zmluvy a z dôvodov podľa čl. S. ods. X písm. j) a čl. VI tejto zmluvy.
C. § 344 N. zákonníka nie je zahrnuté vo výpočte kogentných ustanovení § 263 N. zákonníka, z čoho vyplýva, že nemá kogentnú povahu teda vyššie uvedené dojednanie medzi zmluvnými stranami je platné.
XX. Žalovaný od zmluvy podľa ním uvádzaných dôvodov odstúpil pre jeho nepriaznivý zdravotný stav a tiež z dôvodu, že žalobca nedodržal zmluvné podmienky medzi nimi dohodnuté.
T. vykonaným dokazovaním v danom spore mal za preukázané, že zo strany žalobcu ako objednávateľa diela nedošlo k porušeniu jeho povinností tak ako tvrdí žalovaný, t.j. žeby na cestu do práce nebola zabezpečená dodávka, že pracovný čas nebol XX hodín a že vzdialenosť do práce bola neúnosná, pričom bola sľúbená len do XX km. Z čiastkovej zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX tieto skutočnosti nevyplývajú. T. sporu ako miesto vykonania diela dohodli konkrétne štát V. a mesto Y., vlastnú dopravu do miesta vykonania a aj dennú dobu vykonávania prác. O. čiastkovú zmluvu o dielo podpísal a tiež zmluvné podmienky aj akceptoval, pričom dňa XX.XX.XXXX sa dostavil na dojednané miesto vykonávania diela a s jeho výkonom aj začal. Y. dni XX.XX.XXXX však odišiel z miesta vykonávania diela a nepokračoval v jeho vykonávaní.
XX. Odstúpenie od zmluvy predstavuje výkon práva, ktorý oprávnená strana môže, ale nemusí využiť, a teda napriek porušeniu právnej povinnosti (omeškaniu) môže mať záujem na ďalšom trvaní a plnení zmluvných povinností. Ak preto strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti a oprávnená na odstúpenie od zmluvy neodstúpi od zmluvy, záväzok trvá i naďalej a oprávnená strana môže požadovať plnenie (aj keď omeškané). T. môže oprávnená strana oznámiť, že na splnení tejto omeškanej povinnosti trvá a prípadne určiť dodatočnú lehotu na plnenie. K včasnému využitiu práva na odstúpenie od zmluvy však nemusí dôjsť i z iných či už subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov.
XX. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účelom je privodiť zánik práv a povinností zo zmluvy. O. neupravuje ani jeho obsah, ani jeho formu. N. náležitosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy sú determinované požiadavkou na určitosť právneho úkonu s tým, že musí byť z neho minimálne zrejmé, od akej zmluvy sa odstupuje, dôvod odstúpenia a úmyslu privodiť zánik zmluvy. I. i pri forme, aj keď zákon spočíva na zásade neformálnosti právneho úkonu a možno ho vykonať tak ústne, ako i písomne, v dôsledku dôkaznej povinnosti sa odporúča zachovať písomnú formu.
T. poukazuje, že je celkom bežným javom (v skutočnosti však mylnou predstavou), že odstúpiť od zmluvy je možné ľubovoľne, kedykoľvek a na základe jednostranného rozhodnutia zmluvnej strany. V. je to tak. C. § 344 N. zákonníka zakotvuje veľmi dôležitý princíp, že odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, pokiaľ tak stanoví zmluva, tento alebo iný zákon. C. ustanovenie tým prakticky nadväzuje a doplňuje všeobecne platnú právnu úpravu stanovenú ustanovením XXX N. zákonníka, podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. S. pravidlo by potom odporovalo vlastnej povahe súkromného práva, princípu rovnosti strán: tak ako zmluvný záväzok zásadne nemôže vzniknúť len z vôle jednej zmluvnej strany vnútením vôle druhej zmluvnej strane bez jej súhlasu, takisto nie je možné pripustiť zánik záväzku len na základe vôle jednej zmluvnej strany, pokiaľ nestanoví inak tento zákon, iný zákon alebo pokiaľ tak nie je vopred zmluvnými stranami dohodnuté. XX. Moment odstúpenia od zmluvy zákon spája s momentom nastúpenia účinkov odstúpenia od zmluvy, ktorý je spojený s časovým okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej strane. R. doručenia odstúpenia bez ďalšieho dochádza k zániku zmluvy. K doručeniu dochádza časovým okamihom, kedy sa právny úkon dostáva do sféry dispozície adresáta, bez ohľadu na to, či sa skutočne oboznámil s jej obsahom. Y. doručenie nie je nevyhnutné využiť doporučenú zásielku. Z dôvodu nevyhnutnosti preukázania doručenia sa však odporúča zachovať takú formu, ktorá umožňuje preukázať zaslanie zásielky na adresu druhej strany.
R. doručenia odstúpenia od zmluvy druhej strane vzniká osobitná vlastnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou je zásadná neodvolateľnosť tohto právneho úkonu. C. vlastnosť je daná najmä s požiadavkou na právnu istotu zúčastnených strán. O. neodvolateľnosť znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nemožno po doručení odstúpenia od zmluvy meniť jednostranným právnym úkonom, ale k zmene účinkov odstúpenia od zmluvy po jeho doručení možno pristúpiť len na základe dohody strán. Y. momentom doručenia
odstúpenia od zmluvy druhej strane je však možné jednostranný právny úkon odvolať, prípadne zrušiť len za podmienky, že zrušenie alebo odvolanie dôjde druhej strane skôr alebo najneskôr súčasne s doručením odstúpenia od zmluvy. R. zmeny účinkov po nastúpení účinkov odstúpenia od zmluvy je však v určitom smere sporná, pretože nemožno zmeniť záväzok, ktorý pred tým zanikol a prípadná zmena je možná len prostredníctvom dohodnutia nového záväzkovo-právneho vzťahu. V prípade odvolania, ak neexistuje iná dohoda o účinkoch odvolania právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, pôsobia tieto účinky od momentu, kedy k odvolaniu došlo, t. j. ex nunc.
XX. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku všetkých práv a povinností strán zo zmluvy, ak zákon neustanovuje inak, a to s účinkami ex nunc. O. všetkých práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy vyplývajúcich dochádza i k zániku zmluvy ako takej, ak zmluva alebo zákon nestanovuje inak.
Y. poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. N. zákonníka, ale vzájomné práva a povinnosti sa vyrovnajú spôsobom uvedeným v § 351 N. zákonníka. Po odstúpení od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia. Ak to nie je možné, bude sa analogicky aplikovať ustanovenie § 458 N. zákonníka a namiesto povinnosti vrátiť plnenie vznikne povinnosť na poskytnutie peňažnej náhrady. Y. vrátení peňažného plnenia je strana povinná spolu s vrátením peňažného plnenia zaplatiť i dojednaný úrok pre tento prípad.
N. od zmluvy sa nedotýka práva na náhradu škody, ktorá pramení z porušenia zmluvných povinností. V. porušenia povinnosti a nároky z nich prameniace zostávajú zachované i po odstúpení od zmluvy a oprávnená strana sa môže po odstúpení od zmluvy domáhať ich uspokojenia. V. porušenia práva z toho prameniace môžu spočívať predovšetkým v práve na náhradu škody alebo v práve na úroky z omeškania. V súlade s ustanovením § 302 N. zákonníka odstúpením od zmluvy nedochádza ani k zániku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol nárok do dňa odstúpenia od zmluvy.
XX. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že nedošlo zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo a preto dielo bol povinný vykonať riadne a včas, t.j. v zmysle zmluvných dojednaní v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a toto dielo žalobcovi aj odovzdať. O. začal s výkonom diela dňa XX.XX.XXXX, práce realizoval iba do XX.XX.XXXX a potom z miesta vykonávania diela odišiel a nepokračoval v jeho vykonávaní.
O. v konaní nepreukázal zákonný, resp. iný medzi stranami sporu dojednaný dôvod, ktorý by súd mohol akceptovať ako platný dôvod pre jeho odstúpenie od zmluvy o dielo.
XX. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti na strane žalobcu a to v zmysle článku VI., bod X., písm. l) rámcovej zmluvy o dielo, teda pre porušenie jeho povinnosti vykonávať dielo v dobe dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo, pričom pri porušení tejto povinnosti žalobcovi mal vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške XXX,- eur za každý deň nenastúpenia.
V tomto smere len súd opätovne uvádza, že dojednaná doba vykonávania prác bola od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a žalovaný práve vykonával v dňoch XX., XX. a XX. XXXX.
O. s takto uplatneným nárokom nesúhlasil, poukazoval na neprimeranosť takto dojednaného nároku na zmluvnú pokutu a to vzhľadom na zabezpečovaný nárok žalobcu, na rozpor takého dojednania s dobrými mravmi v poctivom obchodnom styku a tiež žiadal súd o uplatnenie jeho moderačného práva pri posudzovaní dôvodnosti a rozsahu tohto nároku uplatneného žalobcom.
XX. Medzi zabezpečovacími inštitútmi obchodného záväzkového práva zastáva významné miesto práve zmluvná pokuta, ktorej všeobecná základná úprava je obsiahnutá v N. zákonníku v ust. § 544 a nasl. a N. zákonník ju doplnkovo upravuje v ust. § 300 - § 302. O. pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. O. pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Y. možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. V. je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta“, ale
rozhodujúci je obsah ich dohody. E. o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. E. o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. ( V. súd SR G. X/G.).
G. zmluvnej pokuty teda, ako vyplýva z § 544 a nasl. N.. zák. a § 300 a nasl. N.. zák., je jednak prevencia porušovania zmluvných vzťahov, jednak slúži ako paušalizovaná náhrada škody a je i jedným z nástrojov slúžiacich na zabezpečenie záväzkov (funkcia sankčná, kompenzačná a zabezpečovacia. Y., ktorá by opomínala uvedené funkcie zmluvnej pokuty alebo dokonca bola zneužívaná na poškodenie dlžníka, je nutné odoprieť ochranu (viď aj V. súd ČR G. XX/G.). Y. to aj v takých výnimočných situáciách, keď k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojeniu iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vede k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak v postavení niektorého z nich navonok.
Y. ide o výšku zmluvnej pokuty platí, že by mala byť primeraná. S. zmluvnej pokuty (ako „paušalizovanej náhrady škody“) by nemal byť zo strany toho zmluvného partnera, v prospech ktorého je zakotvený, využívaný ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného zisku, ale vždy iba ako nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností zo strany druhého zmluvného partnera (preventívna funkcia zmluvnej pokuty - hrozba majetkovej ujmy v prípade neplnenia zmluvných povinností).
XX. Pre posúdenie, či žalovanému vzniklo právo na zmluvnú pokutu bolo rozhodujúce to, či žalovaný porušil svoje povinností dojednané v rámcovej zmluve, kde pre prípad ich porušenia bol medzi stranami sporu dojednaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške XXX,- eur za každý deň.
Y. dojednanej dobe vykonávania diela od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, žalovaný dielo vykonával v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. V. odišiel z miesta vykonávania diela a v prácach nepokračoval. A. tak dielo nevykonával počas dojednanej doby v rozsahu XX pracovných dní. A. práce bola medzi stranami sporu dohodnutá vo výške XX,- eur - hodinová sadzba a doba vykonávania diela
- každý deň od X hod. do XX hod., t.j. XX hodín denne. L. dennej odmeny za vykonanie diela tak činila sumu XXX,- eur ( XX,- eur x XX hodín).
T. dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k porušeniu jeho zmluvne dojednaných povinností a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty medzi stranami dojednanej.
XX. V ďalšom súd poukazuje, že napriek princípu zmluvnej slobody dáva ustanovenie § 301 N. zákonníka súdu priestor na zásah do zmluvného vzťahu v podobe tzv. moderačného oprávnenia. R. môže spočívať v znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, nie však v jej zrušení. T. nie je oprávnený vykonať takýto zásah ex offo, ale iba na návrh niektorej zo zmluvných strán. V prípade, že škoda vznikla po vydaní súdneho rozhodnutia, má poškodený právo požadovať náhradu škody do výšky zmluvnej pokuty.
T. teda má možnosť na návrh znížiť zmluvnú pokutu z dvoch dôvodov a to z dôvodu odstránenia neprimeraného sankčno-represívneho dosahu zmluvnej pokuty v súvislosti s jej výškou a individuálne posudzovanej miery obohatenia sa oprávnenej zmluvnej strany, a to napriek tomu, že formálno-právne má na uplatnenie zaplatenia pokuty nárok.
XX. Najvyšší súd T. republiky vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. G./XX/G. uviedol: ,, C. § 301 N. dáva súdu oprávnenie neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. B. prisvedčiť žalobcovi, že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. O. voľnosť je jedným zo základných princípov, ktorým je ovládané obchodné právo a je pre toto právne odvetvie typické. O. úprava však možnosť takéhoto zásahu predpokladá a upravuje. B. tiež prisvedčiť názoru dovolateľa, že zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 N. by mal byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených prípadoch, ak sa pokuta (jej výška) javí ako neprimerane vysoká. O. pokuta v určitom zmysle, okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. L. uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda, predsa
je medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju nahradiť, súvislosť (podľa § 545 ods. X OZ zmluvná pokuta nahradzuje náhradu škody a podľa XXX N. výška škody je limitom, ktorý určuje spodnú hranicu možného zníženia zmluvnej pokuty). Y. zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
XX. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu SR sp. zn. G./XX/G. zo dňa XX.XX.XXXX :
,, I. Y. záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ustanovenia § 301 N. zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou.
II. D. neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené časové obdobie.
S.. A. výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 N. zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.“
XX. Zákon nestanovuje žiadnu paušálnu hranicu, od ktorej by mala byť zmluvná pokuta považovaná za neprimeranú. O. ponechal posúdenie prípadného neprimeraného charakteru výšky dohodnutej zmluvnej pokuty na súde a obmedzil sa na určenie kritérií, vo svetle ktorých má súd výšku zmluvnej pokuty posudzovať: hodnota zabezpečovaného záväzku a význam zabezpečovaného záväzku.
Na základe kritéria hodnoty zabezpečovaného záväzku by malo byť posudzované, či peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty, ktorú by mal dlžník zaplatiť, nie je neprimerané vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu hodnoty zabezpečovaného záväzku. Z. posúdenie zmluvnej pokuty dané objektívnym údajom, ktorý vzíde z hodnotenia zmluvnej pokuty z pohľadu kritéria hodnoty zabezpečovaného záväzku, bude vzápätí potvrdené alebo naopak relativizované výsledkom hodnotenia zmluvnej pokuty z pohľadu kritéria významu zabezpečovaného záväzku, ktorý bude subjektívnejšieho rázu. L. zabezpečovaného záväzku možno vnímať tak z pohľadu veriteľa, ako aj z pohľadu dlžníka. Z pohľadu veriteľa, súd bude mať zrejme tendenciu akceptovať aj vysokú zmluvnú pokutu, ak táto slúžila na zabezpečenie splnenia záväzku, ktorý bol spomedzi záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, kľúčový alebo záväzok, ktorý nestrpel meškanie plnenia. I. tendenciu bude mať súd v prípade, ak zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie záväzku, od splnenia ktorého bol veriteľ existenčne závislý.
XX. Za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (G./G./G., G./XX/G.), resp. zmluvná pokuta vo výške X,XX % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (G./XX/G.) a ani zmluvná pokuta vo výške X,XX % denne (G./G./G.).
O. o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty bol vyslovený v prípadoch, keď zmluvná pokuta bola vo výške G. XXX,-- Sk k hodnote zabezpečovanej povinnosti X XXX,-- Sk (G./XXX/G.), resp. zmluvná pokuta vo výške XX % denne z dlžnej sumy (G./XX/G.).
XX. Súd uvádza, že pokiaľ ide o povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, je nevyhnutné pri rozhodovaní o možnej moderácii zmluvnej pokuty zohľadniť to, či je zmluvnou pokutou zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej strany, ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy, alebo ide o zabezpečenie nepodstatnej (fakultatívnej) povinnosti dohodnutej stranami v zmluve, a ktorej splnenie jednou zmluvnou stranou (dlžníkom) nie je nevyhnutné pre plnenie zmluvy druhou zmluvnou stranou (veriteľom).
I. je potrebné posúdiť to, aká je výška zabezpečovanej povinnosti a aký význam má jej splnenie pre druhú zmluvnú stranu. Z tohto hľadiska môže byť podstatný rozdiel, ak je zmluvnou pokutou zabezpečené bagateľné plnenie, alebo ak je zabezpečené plnenie vo vyššej výške, ktorého nesplnenie môže mať pre veriteľa vážne negatívne ekonomické (prípadne až likvidačné) dôsledky.
XX. Pokiaľ ide o výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, je nevyhnutné - ako to vyplýva aj z vyššie citovanej judikatúry - dôsledne rozlišovať medzi zmluvnou pokutou určenou pevnou sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvnej povinnosť, a zmluvnou pokutou, ktorá je dohodnutá vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie (či už v podobe percentuálneho vyjadrenia za rok/deň, alebo v podobe určitej peňažnej čiastky za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti (napr. omeškania)).
E. môže kedykoľvek zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že svoju zmluvnú povinnosť dodatočne splní, čím dôjde k naplneniu účelu zmluvnej pokuty (t. j. splneniu zabezpečeného záväzku). E., ktorý (vedome) dlhodobo porušuje (ignoruje) svoje záväzky (a neplní si zmluvné povinnosti), nemôže byť následne zvýhodňovaný v súdnom konaní tým, že v dôsledku jeho nečinnosti presiahne celková výška zmluvnej pokuty výšku zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho pristúpi súd k uplatneniu moderačného práva.
V. pritom opomínať zásadu pacta sunt servanda ako aj zásadu poctivého obchodného styku, v súlade s ktorou je plnenie zmluvných záväzkov a nie ich nerešpektovanie a porušovanie.
XX. Súd posúdil medzi stranami sporu dojednaný žalobcov nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru, že peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty X XXX,- eur, ktorú by mal dlžník zaplatiť, je primerané vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku a zmluvná pokuta je primeraná aj vzhľadom na výšku odmeny, ktorá by žalovanému za riadne vykonanie diela za žalované obdobie prináležala, t.j. vo výške X XXX,- eur ( XXX,- eur x XX dní). O. pokuta teda predstavuje XXX %.
XX. T. poukazuje na zmluvnú voľnosť medzi obchodnými partnermi pri dojednávaní jednotlivých zmluvných podmienok, kde aj v danej právnej veci súd mal za preukázané, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu, bol medzi nimi za porušenie povinnosti špecifikovaných v zmluve zo strany žalovaného platne dojednaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd nedospel k záveru, žeby takýto nárok žalobcu bol dojednaný v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. žeby bol nemorálny. S. zmluvnej pokuty v obchodných vzťahov je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom.
XX. Pokiaľ sa jedná o skutočnosti uvádzané žalovaným v rámci obrany v konaní súd ešte uvádza, že v sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. G. (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky podrobné skutočnosti a na ich preukázanie označia dôkazné prostriedky. B. skutočnosťami sú skutkové údaje, nevyhnutné na objasnenie, o čom na akom podklade má súd rozhodnúť. N. dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. V. tomu, že povinnosť tvrdenia i dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať.
T. nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy a taktiež nie je povinný poučovať strany sporu, ktoré a aké dôkazy majú predkladať v sporovom konaní. V. povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriamo v rozhodnutí vo veci, kde predstavuje procesnú ujmu strany sporu, ktorý si svoju procesnú povinnosť nesplnil, prípadne sa môže prejaviť aj vo výroku o náhrade trov konania.
R. povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Y. strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. E. bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. O. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť súdu o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.
XX. Súd tiež poukazuje, že v sporovom konaní sa uplatňuje okrem zákonnej koncentrácie konania v zmysle ustanovenia § 1X3 A. sporového poriadku aj sudcovská koncentrácia konania. B. zákonné ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 A. sporového poriadku, podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. C. § 153 zakotvuje právnu
povinnosť (§ 153 ods. 1) a sankciu za jej porušenie (§ 153 ods. X a X). G. sudcovskej koncentrácie konania je teda zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. T. včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Y. prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné je definované v § X5X ods. X druhá veta. Y. úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak vykonala starostlivo (subjektívne hľadisko). C. § 15X ods. X a 3 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 A..
XX. V danom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností ním tvrdených v rámci obrany v tomto súdnom konaní.
XX. Súd preto dospel k záveru, že dôvodný je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 XXX,- eur a preto v tejto časti žalobe vyhovel.
O. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtoval faktúrou splatnou dňa XX.XX.XXXX a teda nesplnením peňažného záväzku žalovaným včas, t.j. v lehote splatnosti faktúry vystavenej žalobcom, sa žalovaný dostal do omeškania a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. O. preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 N. zákonníka a nariadením vlády SR č. XX/XXXX Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XX,- eur
XX. Y. § X55 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. A. sporového poriadku ( ďalej len ,,A.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Y. § 255 ods. 2 A., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Y. § 256 ods. X A., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. X A., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy X XXX,- eur s príslušenstvom a súd priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie sumy X 200,- eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 1 XX0,- eur s prísl. konanie zastavil. Z procesného hľadiska žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania. Jeho úspech v konaní tak predstavuje XX % a úspech žalovaného predstavuje 30 %.
Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, úspešnejšiemu žalobcovi súd priznal nárok na náhradu pomernej časti trov konania v rozsahu 40 % (70 % - 30 %). O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.