Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-32-2020.pdf
PDF · 105.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci starostlivosti o mal. O. X., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: J. W., nar.: XX.XX.XXXX, bytom I. XXX a Y. X., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, toho času v ÚVTOS Želiezovce, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Mal. O. X., nar.: XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 80,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.02.2020.
IV. Zaostalé výživné za obdobie od 26.02.2020 do 10.07.2020 pre mal. dieťa vo výške 157,48 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 15,- Eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Návrh otca na úpravu styku s mal. dieťaťom sa z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 26.02.2020 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému O.. Navrhla, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhla, aby súd zaviazal otca platiť výživné na maloletého v sume 200,-eur mesačne odo dňa podania návrhu. V priebehu konania svoj návrh zmenila a navrhla otca prispievať výživným v sume 100,- eur odo dňa podania návrhu na súd. Uviedla, že spolužitie s otcom maloletého prerušili v novembri 2017. Otec na výživu maloletého prispieva len sumami, ktoré sú mu strhávané z pracovnej odmeny vo výkone trestu odňatia slobody. Maloletý je s otcom v písomnom kontakte približne jedenkrát mesačne. Uviedla, spolu s maloletým a partnerom J. A. žije v rodinnom dome vo vlastníctve partnera. Jej partner je živnostníkom, jeho príjem je od 600,- eur do 1.000,- eur. Na domácnosť mu neprispieva. Je zamestnaná, dosahuje príjem približne 600,- eur v čistom. Na maloletého poberá prídavky. Je nemajetná. Mesačne spláca úver v sume 50,- eur. Maloletý v tomto školskom roku navštevoval prvý ročník základnej školy. Je zdravý, nemá osobitné výdavky vyžadujúce si zvýšené výdavky.
2. Otec bol v predmetnej veci vypočutý tunajším súdom v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke. Navrhol, aby bol vzhľadom na skutočnosť, že vykonáva trest odňatia slobody zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným v sume 50,-eur. Poukázal na to, že pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody pracoval, pričom jeho priemerný mesačný príjem bol cca 800,-eur. Vo výkone trestu je pracovne zaradený. Mesačne uhrádza faktúru za mobil , platí exekúciu poistku, spolu v sume 30,-eur mesačne. Navrhol aby mu súd vymedzil právo na styk s maloletým dieťaťom.
3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne odo dňa podania návrhu. Zároveň navrhol návrh otca na úpravu styku s maloletým zamietnuť. Uviedol, v domácnosti matky bolo vykonané šetrenie pomerov, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
4. Súd rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, k podanému návrhu bol vypočutý. Súdu oznámil, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
5. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Maloleté dieťa je narodené mimo manželstva. Ako zhodne vyplynulo z výpovedí oboch rodičov, spolužitie prerušili v novembri 2017. Od prerušenia spolužitia zabezpečuje starostlivosť o maloletého výlučne matka. Ako zhodne vplynulo z výpovedí oboch rodičov otec na výživu maloletého prispieva sumami, ktoré sú mu strhávané z ústavom na výkon trestu odňatia slobody z jeho pracovnej odmeny. Vo februári bolo na výživu maloletého matke zaslané výživné v sume 25,41 eura, od marca až do júna 2020 jej bolo mesačne zaslaných po 42,04 eura. Otec maloletého bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 19.03.2018 pod č.k. 4T/21/2018-107 odsúdený za zločin obmedzovania osobnej slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri roky. Uvedeného trestného činu sa dopustil voči matke maloletého tým, že jej bránil vyjsť s rodinného domu, fyzicky ju napádal a vyhrážal sa jej smrťou. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2018.
6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 10PP/1/2020 vyplýva, že otec sa domáhal jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Uznesením zo dňa 03.07.2020 pod č.k. 10PP/1/2020-36 bol návrh otca zamietnutý.
7. Matka žije spolu s maloletým a svojím partnerom J. A., v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve partnera matky. Na domácnosť mu neprispieva. Matka je zamestnaná ako šička v spoločnosti SELYZ- Nábytok, s.r.o., dosahuje priemerný čistý príjme mesačne v sume 600,- eur. Podľa predložených dokladov jej príjem v čistom v septembri 2019 predstavoval sumu 526,11 eura, v októbri 560,35 eura, novembri 303,34 eura, decembri 571,88 eura, vo februári 2020 sumu 365,56 eura, v marci 433,99 eura. V marci 2020 vznikol matke nárok na ošetrovné v súvislosti s vypuknutím pandémie koronavírusu. Za obdobie od marca do apríla 2020 vrátane jej bolo vyplatené ošetrovné v sume v sume 450,- eur. Za mesiac máj 2020 jej ošetrovné ešte vyplatené nebolo. Poberá na maloletého prídavky v sume 24,95 eura. Je nemajetná. Mesačne uhrádza úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a,s, v sume 50,- eur. O predmetnom výdavku však napriek výzve súdu žiadny doklad nepredložila. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorého príjem je podľa vyjadrenia matky v sume od 600,- eur do 1.000,- eur. S poukazom na skutočnosť, že partner matky matke umožňuje bezplatné užívanie rodinného domu v jeho vlastníctve súd nežiadal jeho príjem zdokladovať. Matka okrem maloletého O. nemá inú vyživovaciu povinnosť.
8. Otec maloletého vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach. Ako vyplynulo z potvrdenia ústavu, otec bol vo výkone trestu pracovne zaradený s prerušeniami od 10.04.2018 do 19.12.2019. Aktuálne je pracovne zaradený od 12.02.2020. Za obdobie od apríla 2018 do februára 2020 mu bola vyplatená pracovná odmena v čistom v sume 2.638,48 eura, v priemere jeho čistá mzda činila 125,64 eura mesačne. V marci 2020 mu bola vyplatená čistá mzda v sume 269,07 eura, v apríli v sume 256,24 eura. Dotazom na ústav na výkon trestu odňatia slobody bolo zistené, že otec dosiahol v máji 2020 hrubý príjem v sume 269,34 eura, v júni 2020 v sume 336,49 eura. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec dieťaťa vykonáva od 10.04.2018 trest odňatia slobody. Pred nástupom na výkon trestu otec pracoval bez riadnej pracovnej zmluvy alebo dohody v zahraničí, jeho príjem podľa vyjadrenia matky predstavoval cca 600,- eur, podľa vyjadrenia otca to bolo
800,- eur. Živnostenské podnikanie ukončil 14.05.2013. Okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
14. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností bol podaný dôvodne, keď rodičia spolu nežijú. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti rodičov, otázkou výživného a úpravy styku rodičia, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti. Otec vykonáva trest odňatia slobody, v dôsledku čoho je vylúčený z osobnej starostlivosti o maloletého, s návrhom matky, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do svojej starostlivosti súhlasil, úroveň starostlivosti matky o maloletého žiadnym spôsobom nenamietal ani nerozporoval. Berúc do úvahy súhlasné stanovisko rodičov a kolízneho opatrovníka zveril súd maloletého O. do osobnej starostlivosti matke.
17. Nakoľko ani jednému z rodičov maloletej nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práv a povinností, v tom zmysle, že by boli ich rodičovské práva a povinnosti obmedzené, ich výkon pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Poľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patri k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
28. Maloletý bol v školskom roku 2019/2020 žiakom 1. ročníka Základnej školy Ladislava Balleka v Šahách. Ako vyplynulo z komplexného hodnotenia zaslaného školou, maloletý dosahuje výborné výchovnovzdelávacie výsledky, jeho dochádzka do školy ako aj príprava na vyučovanie je pravidelná. Matka sa pravidelne zúčastňuje rodičovských združení, o výsledky maloletého zaujíma, so školou spolupracuje. Otec o maloletého žiadny záujem neprejavuje. Výdavky maloletého v škole pozostávajú príspevku do triedneho fondu 10,- eur, pracovné zošity 8,10 eura, časopis 8,50 eura, divadlo 6,- eur, pasovanie prvákov 2,50 eura, matematická súťaž 4,- eurá, anglický víkend 25,- eur, koncert 0,50 eura, fotografovanie 10,80 eura, ZRPŠ 15,- eur, cestovné do školy 1,20 eura denne, poplatok ŠKD 35,- eur polročne, strava 20,- eur kaucia. Maloletý je zdravý, nemá osobitné záujmy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky.
29. Súd zisťoval výdavky na strane rodičov a konštatuje, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z uvedeného dôvodu nebral do úvahy výdavky matky súvisiace s úverom.
30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, súd určil výživné zo strany otca na maloletého v sume 80,- eur mesačne, ktorú otca zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy k 25 dňu v mesiaci vopred. Súd nemohol pri určovaní vyživovacej povinnosť prihliadať na argument otca o znížení príjmu v dôsledku odpykávania trestu odňatia slobody. Výkon trestu odňatia slobody u otca , ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa otec svojím úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený k trestu odňatia slobody zbavil možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť vo vyššom rozsahu než je tomu vo výkone trestu, nie je možné na túto skutočnosť prihliadať. Poukazujúc na ustanovenie § 75 odsek 1 Zákona o rodine, ktoré umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať, vychádzal súd pri určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého zo zárobkových schopností a možností otca pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody. Matka vo svojej výpovedi síce uviedla, že otec prestal vykonávať zárobkovú činnosť asi mesiac pred jeho vzatím do väzby, avšak aj napriek tomu možno hodnotiť, že sa v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu sám vylúčil z možnosti dosahovať, resp. zabezpečiť si zodpovedajúci príjem k tomu, aby mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému O.. S poukazom na uvedené má súd za to, že súdom určené výživné v sume 80,- eur spolu s výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní nielen svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, ale aj finančným zabezpečením a prídavkami na dieťa sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby maloletého, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Na strane matky súd prihliadol k jej zárobkovým pomerom ako aj ku skutočnosti, že jej partner umožňuje bezplatné užívanie jeho nehnuteľnosti, v dôsledku čoho dochádza k zníženiu výdavkov matky súvisiacich s bývaním.
31. Výživné súd určil od 26.02.2020, teda odo dňa začatia konania na súde v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného aj pred týmto dátumom.
32. Otec na výživu maloletého prispel vo februári 2020 sumou 25,41 eura, od marca až do júna 2020 vrátane, na výživu maloletého v sume 42,04 eura mesačne. Odo dňa 26.02.2020, teda odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom pre maloletého po odpočítaní platieb realizovaných v prospech výživného na dieťa zaostalosť vo výške 157,48 eura (mal zaplatiť február 2020 - 80,- eur : 29 dní = 2,76 eura x 3 dni + 4 mesiace roku 2020 - marec až jún x 80,- eur ; otec zaplatil február 2020 výživné v sume 25,41 eura - 25,41 eura : 29 dní = 0,88 eura x 3 dni + marec 2020 až jún 2020 - 4 mesiace x 42,04 eura); ktorú súd otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 15,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splácania zaostalého výživného v splátkach, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného, jeho spotrebný charakter, príjmové pomery otca maloletého dieťaťa.
33. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
34. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
35. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
36. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
37. Podľa § 28 odsek 1 písmena a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práva povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
38. Zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práva povinností druhého rodiča. Tieto ostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na ich realizáciu a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Určenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností v prejednávanej veci zodpovedajúce najlepšiemu záujmu dieťaťa pri zohľadnení práva rodiča na zachovanie vzťahu k dieťaťu. V predmetnej veci sa otec domáhal úpravy styku s maloletým. Matka s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otca vo výkone trestu nenavštevuje ani ona ani maloletý. Poukázala hrubé správanie sa otca voči nej v čase keď žili v spoločnej domácnosti, ku ktorému dochádzalo aj pred maloletým. Nevhodné správanie sa otca k matke dieťaťa mal súd preukázané okrem iného aj pripojeným trestným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/21/2018. V konaní bolo preukázané, že maloletý je s otcom v písomnom kontakte približne jedenkrát mesačne. Uvedené bolo preukázané aj zo záverov hodnotenia otca ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce. Napriek skutočnosti, že samotný výkon trestu odňatia slobody sám o sebe nie je dôvodom na odopretie styku rodiča s dieťaťom má súd za to, že s poukazom na správanie sa otca k matke dieťaťa, za ktoré bol rozsudkom tunajšieho súdu odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody je v najlepšom záujme maloletého jeho styk s otcom neupraviť a návrh otca zamietnuť. Súd zastáva názor, že za situácie, do ktorej sa otec dostal vlastným úmyselným konaním a ktorý v súčasnej dobe neumožňuje osobný, priamy kontakt otca s maloletým je možné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom aj v inej forme než osobným kontaktom, teda napríklad prostredníctvom telefonického alebo písomného styku. Vzhľadom na to, že maloletý je s otcom v písomnom kontakte má súd za to, že takáto forma aj keď nepriameho styku otca s maloletým je vzhľadom na aktuálnu situáciu za dostačujúci. Súd zastáva názor, že nie je vhodné s poukazom na zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa vodiť ho do prostredia ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Súd má za to, že v odôvodnených prípadoch akým je bezpochyby aj výkon trestu odňatia slobody možno osobný styk rodiča s dieťaťom nahradiť iným spôsobom, a to napríklad aj prostredníctvom písomného styku otca s dieťaťom, ku ktorému aj pravidelne dochádza. S poukazom na uvedené súd návrh otca na úpravu styku s maloletým zamietol.
39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania uložiť niektorému z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).
Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.