Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-63-2019.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s. r. o., Silvánská 5450, Bratislava, IČO: 47 529 415 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 na zaplatenie 545,40 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 29.11.2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 545,40 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia náhrady škody. 2. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia náhrady škody titulom škodovej udalosti. Dňa 10.3.2016 došlo k vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle A. Z., B.: PO-XXXEN, ktorého vlastníkom bol P. E. tak, že od vozidla B.: BB-XXXCT vedeného vodičom Y. L. odletel spod kolesa kameň a nárazom do vozidla poškodeného spôsobil škodu. Poškodený si nárok uplatnil u žalovaného z dôvodu, že tento bol F. poisťovateľom škodcu. Dňa 10.11.2017 poškodený postúpil svoj nárok na žalobcu. Na základe uvedeného žiadal žalobca priznať uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 545,40 EUR a náklady vypracovania odborného posudku. 3. Súd dňa 15.1.2019 vo veci vydal platobný rozkaz XXUp/XXXX/XXXX. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. 4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu viedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu. Uviedol, že odmietol vyplatiť uplatnený nárok z dôvodu rozporov v opise škodovej udalosti a následných udalostí poškodeným a škodcom. Namietol tiež dôvodnosť uplatnenia nákladov vypracovania odborného posudku. V závere vzniesol námietku premlčania. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, zmluva o postúpení, kalkulácia nákladov na opravu, fa. č. XXXXXXXX, kópia dokladu o úhrade, a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav: 6. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že Dňa 10.3.2016 došlo k vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle A. Z., B.: PO-XXXEN, ktorého vlastníkom bol P. E. tak, že od vozidla B.: BB-XXXCT vedeného vodičom Y. L. odletel spod kolesa kameň a nárazom do vozidla poškodeného spôsobil škodu. 7. Z fa č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že servis Y. M. s.r.o. vystavil poškodenému faktúru za opravu skla vozidla v sume 340,78 EUR so splatnosťou 7.4.2016. 8. Z dokladu o úhrade pohľadávky zo dňa 24.3.2016 súd zistil, že poškodený servisu uhradil faktúru č. XXXXXXXX v celom rozsahu. 9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2017 súd zistil, že poškodený postúpil svoj nárok žalobcovi.
10. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa súd zistil, že žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že nakoľko šetrením sa preukázalo, že rozsah poškodenia na vozidle nezodpovedá uvádzanému priebehu nehody v hlásení poistenej udalosti žalovaný zamieta poistné plnenie v celom rozsahu. 11. Podľa ust. § 15, ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 12. Podľa ustanovenia § 100, ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 13. Podľa ust. § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. 14. Podľa ustanovenia § 106, ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 15. Podľa ustanovenia § 106, ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 16. Podľa ustanovenia § 122, ods. 1 OZ lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. 17. Podľa ustanovenia § 122, ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. 18. Podľa ustanovenia § 122, ods. 3 OZ ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 19. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 20. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 21. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej na motorovom vozidle v rozsahu zamietnutého plnenia titulom poškodenia vozidla právneho predchodcu žalobcu. 22. Súd v konaní skonštatoval, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalobca uplatnil nárok včas. 23. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že k škodovej udalosti pri ktorej došlo k spôsobeniu škody právnemu predchodcovi žalobcu motorovým vozidlom škodcu zákonne poisteného u žalovaného došlo 10.3.2016. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O skutočnosti, že za škodu spôsobenú dopravnou nehodou zodpovedá škodca sa navrhovateľ dozvedel v deň dopravnej nehody, t.j. XX.X.XXXX. O škode spôsobenej škodovou udalosťou právnemu predchodcovi žalobcu, t.j. o výške škody, sa žalobca dozvedel najneskôr dňa XX.X.XXXX kedy servis vystavil faktúru a ustálil škodu na výške 340,78 EUR.. Vtedy najneskôr musel vedieť výšku reálnej škody. Na základe uvedeného mal súd za to, že objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobou začala plynúť žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi najneskôr 25.3.2016 a v súlade s ust. § 106, ods. 1 OZ uplynula najneskôr 25.3.2018. Žalobca si svoj nárok žalobou na súde uplatnil 10.12.2018. Na námietku premlčania podľa ust. § 100 OZ súd prihliada len na námietku dlžníka. Žalovaný namietol premlčanie podaním zo dňa 29.1.2019 a z toho dôvodu súd nemohol žalobcovi žalované právo na náhradu škody priznať. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že v tomto prípade sa jedná o právo na plnenie z poistenia, pri ktorom začína premlčacia doba plynúť podľa ust. § 104 až rok po poistnej udalosti. V tomto konaní nešlo o plnenie z poistenia nakoľko právny predchodca nebol poistencom žalovaného a z toho dôvodu nemohlo ísť o plnenie z poistenia. V konaní uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej škodovou udalosťou a nie z poistenia a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 24. O skutočnosti, že premlčacia lehota začala plynúť najneskôr 25.3.2016 svedčí aj skutočnosť, že 24.3.2016 okrem vystavenia faktúry právnemu predchodcovi aj tento faktúru uhradil, teda mu škoda aj vznikla, došlo k úbytku jeho majetku. 25. Žalobca sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril písomne v podaní zo dňa 8.4.2019. V podaní uviedol, že podľa jeho výkladu mu premlčacia lehota začala plynúť už 10.3.2016. a v zmysle ust. § 104 nebol nárok premlčaný.
26. V súvislosti s uplatnením lehoty podľa ust. § 104 OZ zastáva súd rovnaký právny názor ako žalovaný kedy ods. 2 § 15 zákona o F. priamo určuje na premlčanie nárokov poškodených lehotu podľa ust. § 106 OZ. 27. Na základe uvedeného súd konštatoval premlčanie nároku žalobcu pred podaním žaloby a preto zamietol všetky návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania z dôvodu, že vyhodnotením nároku žalobcu ako premlčaného sa všetky ďalšie návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania stali nadbytočnými a nehospodárnymi. 28. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal včasné uplatnenie nároku vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania žalovaného. 29. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 30. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 34. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. XX/XXXXZb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej XX,XX EUR. 35. Žalovaný si v konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že mu trovy konania nevznikli. 36. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).