Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/69/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu PRO-ELEKTROSTAV, s. r. o., so sídlom v Nevidzanoch 88, IČO: 46 972 161, zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Nábr. sv. Cyrila 47 proti žalovanému WINE TRADE SK s.r.o., so sídlom vo Valaskej, TDH 454/51, IČO: 46 266 976, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a .

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 06. 2020 (č. l. 1 - 6 p. v.) domáha, aby súd nariadil zákaz nakladania s účtom žalovaného č. účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX H. H. Č.E. K..E.. D. R. R. N. H. 47.040,- Eur.

2) Podanie návrhu žalobca odôvodnil tým, že v krátkej dobe podá na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o zaplatenie sumy 47.040,- € istiny s príslušenstvom, ktorá bude odôvodnená tým, že žalobca si u žalovaného objednávkou č. 80200009 zo dňa 02. 09. 2019 objednal elektromontážne práce na projekte U. W. Š. K. E. XX R.. Elektroinštalačné práce žalobca vykonával riadne a včas odo dňa vystavenia objednávky až do ukončenia týchto prác. Žalovanému žalobca vystavoval faktúry, ktoré mu žalovaný bez akýchkoľvek pripomienok uhrádzal až do konca februára 2020. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia však žalovaný neuhradil tri posledné faktúry a to faktúru č. 202003 zo dňa 15. 04. 2020, faktúru č. 202004 zo dňa 30. 04. 2020 a faktúru č. 202005 zo dňa 19. 05. 2020 v celkovej sume 47.040,- €. Uvedené faktúry žalovaný neuhradil ani napriek niekoľkým urgenciám zo strany žalobcu, dokonca v súčasnej dobe sa pred žalobcom zatajuje a neberie mu telefón. Je nesporné, že žalovaný uhrádzal predchádzajúce faktúry, ktoré žalobca vystavil a je si vedomý svojho záväzku voči žalobcovi. V danom prípade bude v krátkej dobe podaná žaloba o zaplatenie 47.040,- € s tým, že žalobca predloží súdu relevantné dôkazy k neuhradeným faktúram a to najmä súpisy vykonaných a prevzatých prác, ktoré boli bez akýchkoľvek pripomienok povereným zástupcom žalovaného prevzaté. Naviac, ako uvádza žalobca v predchádzajúcej časti návrhu, žalovaný predchádzajúce faktúry žalobcovi bez akýchkoľvek pripomienok uhradil. Vzhľadom na výšku pohľadávky má žalobca obavu, že počas prebiehajúceho súdneho sporu o zaplatenie svojho nároku, alebo po jeho skončení, by mohlo dôjsť na strane žalovaného k takej zmene jeho majetkových pomerov, ktorá by mohla reálne ohroziť riadne vykonanie exekúcie, resp. zhoršila vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, nakoľko žalobca nebude mať iný spôsob, akým by posilnil svoju pozíciu veriteľa, pričom sa domnieva, že nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, nakoľko možno v dohľadnej dobe očakávať po podanej žalobe vydanie platobného rozkazu, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca domnieva, že dostatočne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie a sú naplnené všetky predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Preto navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým nariadi zákaz nakladania s účtom žalovaného č. účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX H. H. Č. K..E.. D. R. R. do výšky 47.040,- €.

3) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k návrhu tieto dôkazy: Objednávku č. 80200009 zo dňa 02. 09. 2019 (na č. l. 7 p. v.), Faktúru č. 202003 zo dňa 15. 04. 2020 (na č. l. 8 p. v.), Faktúru č. 202004 zo dňa 30. 04. 2020 (na č. l. 9 p. v.) a Faktúru č. 202005 zo dňa 19. 05. 2020 (na č. l. 10 p. v.).

4) Podľa (ďalej ako „“), každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

5) Ustanovenie predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé podanie je nutné posudzovať podľa jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho, ako bolo označené v nadpise alebo či medzi uskutočneným podaním a tvrdenou vnútornou vôľou konajúcej osoby je skutočný súhlas. Zmyslom tohto ustanovenia je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase uskutočnenia podania. Pre posúdenie podaní preto nie je významné, ako ich strana označila, že ich označila nesprávne alebo, že ich neoznačila vôbec, ani to, aký obsah im strana prisudzuje. Súd vždy posúdi obsah a zmysel podania a uskutoční záver, o aký úkon sa z tohto hľadiska jedná. To však len v prípade, ak je podanie inak perfektné, to znamená, že spĺňa predpoklady stanovené , prípadne niektoré ďalšie náležitosti stanovené osobitnými ustanoveniami, napríklad a nasledujúce. Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v podaní použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania. Posudzovanie podania taktiež neumožňuje súdu obsah úkonu výkladom dopĺňať či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu úkonu nevyplývajú. Rovnako súd nemôže výslovne uskutočnený úkon transformovať na iný úkon. Pravidlo, že súd posudzuje podanie podľa jeho obsahu, vyplýva zo zásady neformálnosti podania (ŠTEVČEK a kol.: , Komentár, C. H. Beck, 2016, s. 441). 6) V posudzovanom prípade žalobca podanie doručené súdu dňa 19. 06. 2020 označil ako „Zákaz nakladania s účtom žalovaného“ a podľa znenia petitu (čo sa ním sleduje) navrhol, aby súd „nariadil zákaz nakladania s účtom žalovaného“, pričom svoj návrh odôvodnil ustanoveniami o zabezpečovacom opatrení. Súd však z dôvodu, že je viazaný znením petitu žalobcu posúdil podanie žalobcu v súlade s ustanovením ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko domáhať sa uloženia povinnosti zákazu nakladania s účtom žalovaného je možné dosiahnuť len prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, konkrétne , podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Odhliadnuc od uvedeného aj pri nariadení neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie. Uvedený záver súdu odôvodňuje aj skutočnosť, že žalobca sa svojím návrhom nedomáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu (veriteľa) na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného (dlžníka) vedených na bankovom účte do výšky jeho peňažnej pohľadávky za účelom jej zabezpečenia.

7) Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8) Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9) Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10) Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11) Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12) Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13) Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14) Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

15) Podľa , uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

16) Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle a nasl. .

17) Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

18) Neodkladným opatrením podľa vyššie citovaného ustanovenia ( ) sa konkrétnej osobe obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam, právu. Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. I Dodatkového protokolu k Dohovoru a podobne. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať na to, aby ujma

osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.

19) Pred nariadením neodkladného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či navrhovateľ dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách strán, potrebe neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom nepochybné.

20) Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy rieši pomer dvoch proti sebe stojacích rozdielnych práv a záujmov, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

21) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s obsahom súdneho spisu, ako aj s dôkazmi, ktoré žalobca pripojil k svojmu návrhu.

22) Súd nahliadnutím do Objednávky č. 80200009 zo dňa 02. 09. 2019 (na č. l. 7 p. v.) zistil, že žalovaný ako odberateľ si u žalobcu ako dodávateľa objednal elektromontážne práce na projekte U. K. E. R. v termíne do 31. 03. 2020 s výškou ceny 12,- Eur za 1 odpracovanú hodinu.

23) Súd nahliadnutím do Faktúry č. 202003 zo dňa 15. 04. 2020, splatnej dňa 29. 04. 2020 (na č. l. 8 p. v.) zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému na základe vykonaných prác sumu 27.120,- Eur s DPH za 2260 odpracovaných hodín.

24) Súd nahliadnutím do Faktúry č. 202004 zo dňa 30. 04. 2020, splatnej dňa 14. 05. 2020 (na č. l. 9 p. v.) zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému na základe vykonaných prác sumu 15.312,- Eur s DPH za 1276 odpracovaných hodín.

25) Súd nahliadnutím do Faktúry č. 202005 zo dňa 19. 05. 2020, splatnej dňa 02. 06. 2020 (na č. l. 10 p. v.) zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému na základe vykonaných prác sumu 4.608,- Eur s DPH za 384 odpracovaných hodín.

26) v súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami a nasl. výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí preto opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do úvahy. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 22. 07. 1997 (R 20/1998): „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“

27) Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska dôvodov, pre ktoré je možné nariadiť neodkladné opatrenie a z hľadiska zistenia skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môže byť len to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd preto skúmal, či v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Zmyslom každého neodkladného opatrenia je síce dočasná úprava pomerov sporových strán, avšak na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných

opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Súdna ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, a to v rámci ústavných a zákonných pravidiel, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada.

28) Tunajší súd uvádza, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení ( v spojení s ) vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak samotný návrh, ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tomto smere je potrebné uviesť, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, i keď môže byť niekedy pre stranu sporu obtiažna.

29) Posudzujúc návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo svetle vyššie uvedených zásad dospel súd k záveru, že žalobcom formulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nerešpektuje ustanovenie , v zmysle ktorého je neodkladné opatrenie možné nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Striktná formulácia ustanovenia znamená, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, pričom uvedenú subsidiaritu je všeobecný súd povinný vyhodnotiť pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že by súd dospel k tomu, že vzťahy môžu byť regulované zabezpečovacím opatrením, je povinný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a to aj v prípade, ak by inak boli podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené. Nie je pritom vylúčené, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie v jednom uznesení za predpokladu, že sú splnené podmienky na nariadenie oboch. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Každopádne účelom zabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby na ten majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, a to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom žalovanému ako jeho vlastníkovi narábať. Bez ohľadu na to, čo viedlo tvorcov k určeniu vzťahu subsidiarity medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením, toto ustanovenie je kogentné a je nevyhnutné ho rešpektovať. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana (ŠTEVČEK a kol.: , Komentár, C. H. Beck, 2016, s. 1088).

30) Odhliadnuc od uvedeného je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dané aj tým, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne neodôvodnil nariadenie zákazu nakladania s účtom žalovaného do výšky 47.040,- Eur a zároveň ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že majiteľom účtu je práve žalovaný. Ako je zrejmé z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca sa domáha ochrany preto, že sa domnieva, že v prípade úspechu vo veci samej by exekúcia vedená voči žalovanému bola ohrozená. Žalobca sa v obave zo zmarenia exekúcie domáhal toho, aby súd zakázal nakladať s účtom žalovaného do výšky 47.040,- Eur. V tejto časti je zrejmé, že úmyslom žalobcu bolo zabrániť prevodu peňažných prostriedkov vo výške žalobcovej pohľadávky preto, aby sa z týchto mohol v plnom rozsahu uspokojiť v prípade, ak by exekúcia vedená voči žalovanému bola ohrozená nedostatkom iného majetku. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktorý umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnená naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery sporových strán, alebo je v ňom odôvodnená obava, že prípadná exekúcia vedená voči žalovanému bude ohrozená. Súd je však toho názoru, že samotná skutočnosť, že žalobca má pohľadávku voči žalovanému ešte nezakladá právny nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže slúžiť ako forma nátlaku na žalovaného. V danom prípade teda žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa názoru súdu, neosvedčil, keď navrhol nariadiť zákaz nakladania s účtom žalovaného do výšky jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému, teda na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Z

návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva a nie je ani tvrdená (a osvedčená) konkrétna snaha žalovaného zmariť prípadnú budúcu exekúciu na jeho majetok. V prípade, že žalobca zistí a osvedčí skutočnosti, že žalovaný vykonáva konkrétne úkony smerujúce k zmenšovaniu jeho majetku alebo k snahe zbavovať sa ho, nič nebráni žalobcovi opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia a nasl. .

31) S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, mal súd za to, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovanému rozhodnutiu v predmetnej veci formou neodkladného opatrenia bráni neosvedčenie skutočností, ktoré by preukázali dôvodnosť podaného návrhu a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol tak, ako je v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené.

32) O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa v spojení s a contrario tak, že nárok na ich náhradu žalovanému nepriznal. Hoci bol žalovaný v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, súd mu náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli. 33) O povinnosti žalobcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur rozhodol súd podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti prvej a druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na súd prvej inštancie (Okresný súd Banská Bystrica). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti tretej výrokovej vete tohto rozhodnutia n i e j e p r í p u s t n é odvolanie ( v spojení s a contrario).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).