Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-7-2020.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: N., o zaplatenie 829,85 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou dňa 3.2.2020 Okresnému súdu Banská Bystrica sa domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 829,85 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 829,85 eur od 22.5.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.5.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. ( ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 31.1.2011 Zmluvu č. XXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 1071,43 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 829,85 eur, z riadneho úroku vo výške 117,15 eur, z úroku z omeškania vo výške 67,23 eur a poplatkov vo výške 57,20 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalobca uviedol ďalej v žalobe, že dlžná suma 9Csp/7/2020
predstavuje sumu vo výške 829,85 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 829,85 eur, zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 241,58 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 0,00 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 117,15 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 67,23 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 57,20 eur si v tomto konaní neuplatňuje.
2. Okresný súd Banská Bystrica dna 17.7.2019 pod sp.zn. 5Up/572/2019 vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca tak na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.1.2020 navrhol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Levice ako súdu miestne príslušnému dňa 3.2.2020.
3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s prílohami podľa § 116 ods. 2 CSP a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k žalobe vyjadril. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.6.2020, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, neúčasť ospravedlnil. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý uviedol, že o termíne pojednávania sa dozvedel náhodou, s tým, že dlhodobo býva v obci S. kde mu je doručovaná aj pošta. Žalovanému súd doručil žalobu spolu s prílohami ako aj podanie žalobcu doručené súdu dňa 10.6.2020 na vyjadrenie v lehote 10 dní. Súd vyzval žalobcu, aby v zmysle § 150 ods. 2 CSP preukázal platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle § 92 od. 8 Zákona o bankách, t.j. nech preukáže doručenie výzvy zo strany banky v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Na pojednávanie nariadené na deň 13.7.2020 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, neúčasť ospravedlnil. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že k žalobe sa nevie vyjadriť a rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu.
4. Na základe vykonaného dokazovania, predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 31.1.2011 Zmluvu o osobnom účte ( čl. 44) . Dňa 23.4.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaný (čl. 260-261) Zmluvu o poskytovaní balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou a poskytnutie povoleného prečerpania účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom ( I. bod 4 Zmluvy), poskytovanie bankových produktov v kombinácii balíka EXTRA uvedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX bankou pre majiteľa účtu, vydanie platobnej karty VISA Electron. Dňa 28.8.2007 bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 10.000 Sk (čl. 263). Dňa 7.8.2008 bola zmenená výška povoleného prečerpania na účte na sumu 25.000 Sk ( čl. 262). Dňa 21.5.2018 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy vo výške 1071,43 eur (čl. 45), ktorá pozostávala z istiny vo výške 829,85 eur, z poplatkov vo výške 57,20 eur, riadneho úroku vo výške 117,15 eur, úroku z omeškania zmluvného vo výške 7,37 eur a úroku z omeškania zákonného v sume 59,86 eur. Podľa listinného dôkazu ( čl. 143-229) súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavoval sumu 50503,58 eur, súčet kreditných operácií na účte žalovaného predstavoval sumu 49492,01 eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu suma 47833,20 eur, na poplatky suma vo výške 639,26 eur, na riadny úrok suma vo výške 1012,52 eur a na úrok 9Csp/7/2020
z omeškania suma vo výške 7,02 eur. Ako vyplýva z prehľadu debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ku dňu 16.2.2017 rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje sumu 1011,57 eur, ktorá predstavuje žalobcom uplatnenú neuhradenú istinu vo výške 829,85 eur, poplatky vo výške 57,20 eur, riadny úrok vo výške 117,15 eur a úroky z omeškania zmluvného vo výške 7,37 eur, ktoré si žalobca neuplatnil.
5. Výzvou zo dňa 23.1.2018 (čl. 55) oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň šetrením oznámil, že výška uplatnenej a nezaplatenej pohľadávky ku dňu 16.2.2017 predstavuje sumu 1011,57 eur a tiež žalovaného upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Dňa 16.2.2017 (čl. 43) právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy, na základe ktorej banka poskytla žalovanému a vedie účet : SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia a vyzvala žalovaného výšku pohľadávky banky 1011,57 eur uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia. Zo spisu i napriek výzve súdu nebolo preukázané doručenie odstúpenia od zmluvy, ani doručenie výzvy zo dňa 23.1.2018 žalovanému.
6. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
9. Dňa 01.04.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ďalej len „ZoSÚ“, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11. Podľa § 2, písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 3, ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) <https://www.epi.sk/print/zz/2001-258/ znenie-20060701.htm> v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) <https://www.epi.sk/print/zz/2001-258/znenie-20060701.htm> Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu 17.12.2018), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https:// www.epi.sk/print/zz/2001-483/znenie-20180901.htm> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.epi.sk/print/zz/2001-483/ znenie-20180901.htm> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
17. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval záväzkový vzťah podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je súčasne zmluvou spotrebiteľskou a na žalovaného preto je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na daný právny vzťah je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj zákon č. 258/2001 9Csp/7/2020
Z.z. (Zmluva o poskytovaní balíka produktu a služieb zo dňa 23.4.2007) a Zák. č. 129/2010 Z.z. ( zmluva o osobnom účte zo dňa 31.1.2011).
18. V predmetnej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného žalobca náležite preukázal predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s veriteľom - bankou. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie lex specialis, t.j. ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobcu tak zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení a teda povinnosť preukázať, že právny predchodca žalobcu- banka ako veriteľ pohľadávky, písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní ( na ktoré skutočnosti bol aj súdom vyzvaný), nakoľko len splnenie predpísaného postupu je tak predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky na tretí subjekt. Žalobca súdu predložil písomnú výzvu vypracovanú Slovenskou sporiteľňou, a.s. adresovanú žalovanému, v rámci ktorého banka aj konštatovala, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky, vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou v celom rozsahu. Banka zároveň oznámila dlžníkovi, že výška splatenej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 16.2.2017 sumu 1011,57 eur a tiež ho upozornila, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobca však v konaní i napriek výzve súdu nepreukázal, že jeho právny predchodca reálne túto listinu doručil. Samotná písomná výzva sa totiž má dostať do dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o úkon, ktorého splnenie je predpokladom ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia pohľadávky bankou za predchádzajúceho splnenia ďalších dvoch podmienok a síce, že ide o splatnú pohľadávku a dlžník je napriek písomnej výzve nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
19. Súd poukazuje v tomto smere aj na právny názor Krajského súdu v Trnave, ktorý vyslovil v rozsudku vo veci sp. zn. 24Co/722/2015 a podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu spotrebiteľského úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona)., rozsudok NS SR sp.zn. 7Cdo /26/2017 zo dňa 28.3.2018, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo /147/2017 zo dňa 24.4.2018.
20. Nakoľko žalobca nepreukázal reálne doručenie výzvy bankou žalovanému, nepreukázal začatie plynutia trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je teda absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to v časti postúpenia pohľadávky, s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada, t.j. aj bez námietky dlžníka. Keďže postúpenie 9Csp/7/2020
pohľadávky je neplatným právnym úkonom, súd má za to, že žalobca nie je veriteľom žalovaného a z tohto dôvodu súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, ale nakoľko žalovaný, ktorý bol v spore úspešný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu vyplýva, že mu ani žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).