Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_7P-14-2019.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou vo veci maloletého F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, dieťa rodičov - matky: K. S.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Š. XXX/ X a otca: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - Q., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
I. Súd maloleté dieťa F. S. nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec A. S., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. S. nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 08.07.2019.
III. Otec A. S., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý zaplatiť zameškané výživné v sume 2.400,- eur za obdobie od 08.07.2019 do 30.06.2020 pre maloletého F. S. nar. XX.XX.XXXX k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na určenie výšky výživného pre maloleté dieťa z a m i e t a .
V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu dňa 8.7.2019 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a približne X roky nežijú v spoločnej domácnosti. Matka opustila spoločnú domácnosť spolu so synom z dôvodu prístupu otca k rodine. Od uvedenej doby sa matka o syna riadne sama stará. Otec ich sporadicky navštevuje. Otec neprispieva na výživu maloletého dieťaťa. Matka ešte v roku XXXX podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ale tento zobrala späť z dôvodu uzatvorenia ústnej mimosúdnej dohody s otcom maloletého dieťaťa. Otec však mimosúdnu rodičovskú dohodu nerešpektuje. Preto matka opätovne podala návrh na súd. Maloletý syn v čase podania návrhu na začatie konania navštevoval súkromnú Materskú školu v E. z kapacitných dôvodov, pretože v štátnej škôlke neboli voľné miesta. Matka v tom čase uhrádzala mesačné poplatky za škôlku vo výške 200 Eur a náklady v súvislosti s úhradou nájomného za byt vo výške 300 Eur mesačne. Matka žiadala zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a určiť otcovi výšku vyživovacej povinnosti v sume 200 Eur mesačne počnúc od 1.7.2019, styk otca so synom neupravovať z dôvodu, že otec o dieťa nejaví záujem.
2. Otcovi maloletého dieťaťa súd návrh s prílohami, poučením účastníka konania a výzvou, aby sa k návrhu v určenej lehote vyjadril, doručil postupom podľa § 116 Civilného sporového poriadku oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu z dôvodu, že skutočný pobyt otca sa nepodarilo zistiť ani po opakovaných lustráciách a dopytoch štátnych orgánov a orgánov miestnej správy.
3. Súd nariadil termín pojednávania na deň 13.7.2020. Otec maloletého dieťaťa sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil. Z uvedených dôvodov súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Žiadala, aby jej maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, aby bola oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Nežiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že otec sa o maloleté dieťa vôbec nezaujíma, ku dňu pojednávania nie je s matkou v kontakte. Navyše má matka podozrenie, že otec V. H. F. a preto by ani nebolo vhodné, aby sa s maloletým dieťaťom stretával resp. s ním ostával sám. Kontakt otca s maloletým dieťaťom by nebol v záujme maloletého dieťaťa. Na pojednávaní matka navrhla, aby súd zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého syna sumou 500 Eur mesačne z dôvodu, že otec nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vôbec a náklady na starostlivosť o syna takúto výšku výživného odôvodňujú. Matka na pojednávaní uviedla, že doteraz platila za nájom bytu sumu 290 Eur mesačne, od 1.7.2020 zmenila spolu s dieťaťom ubytovanie a bude platiť za nájom 350 Eur mesačne. Na stravu pre maloletého syna vynaloží približne 200 Eur mesačne, oblečenie ju stojí spriemerované na mesiac zimné, letné oblečenie vrátane obuvi okolo 80 Eur mesačne. Po príchode do E. mali registrovaný trvalý pobyt v C., z toho dôvodu syn nedostal miesto v štátnej škôlke a musela mu platiť súkromnú škôlku v sume 200 Eur mesačne tak, ako uviedla v návrhu. Poplatky za škôlku boli od decembra 2018 do júna 2020 v sume 2.100 Eur. O tejto skutočnosti predložila súdu listinný dôkaz, a to potvrdenie zo súkromnej materskej školy. Momentálne maloletý syn už navštevuje štátnu škôlku, za ktorú matka mesačne platí 35 Eur a 45 Eur za stravovanie v zariadení. Maloleté dieťa je zdravé, matka má zvýšené náklady iba v čase chrípok za kúpu liekov, kedy musí so synom ostať doma na PN-ke. Matka v čase keď sa vrátila do E., mala N. Š., ktoré prevádzkovala, musela ho však počas obdobia Corony zatvoriť z dôvodu, že majiteľ budovy zvýšil nájomné. Momentálne pracuje u K. R. na živnosť, mesačne zarobí približne 1.100 Eur. Matka má informáciu, že otec má dostatočný príjem, avšak z nelegálnej činnosti a nelegálnych zdrojov. Pripustila, že otec je papierovo nemajetný, avšak ona je presvedčená o tom, že má dosť majetku na to, aby riadne platil výživné na maloleté dieťa. Je rodič maloletého dieťaťa a nakoľko žiadnym spôsobom sa o maloleté dieťa nestará, nezabezpečuje jeho potreby, je dôvodné, aby prispieval adekvátnou sumou na potreby a výživu maloletého dieťaťa.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvádzaných v správe o šetrení rodinných pomerov. Potvrdil, že matka vykonáva príkladnú starostlivosť o maloleté dieťa, preto v časti návrhu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke navrhol vyhovieť s tým, aby matka dieťa zastupovala a spravovala jeho majetok. Pokiaľ matka nežiada upravovať styk maloletého dieťaťa s otcom, v tejto časti nemal k návrhu pripomienky. K časti výšky výživného žiadaného matkou sa nevyjadril, ponechal túto otázku na rozhodnutie súdu po vyhodnotení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a možností a zárobkových pomerov otca.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že navrhovateľka je matka a v návrhu označený muž je otec maloletého dieťaťa, ktorí obaja rodičia sú zapísaní v rodnom liste maloletého dieťaťa.
8. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že otec maloletého dieťaťa má zapísaný trvalý pobyt v C.
- Q. bez uvedenia ulice, súpisného a orientačného čísla domu.
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec maloletého dieťaťa nepoberá dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia, ani poistenia v nezamestnanosti.
10. Z úradného záznamu na č.l. 14 súdneho spisu súd zistil, že otec maloletého dieťaťa telefonicky komunikovalo so súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen. Uviedol adresu svojho pobytu, ako aj
adresu a názov svojho zamestnávateľa s tým, že na uvedených adresách si bude preberať súdne zásielky.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, odbor sociálnych vecí a rodiny, Referát oddelenia E. zo dňa 17.12.2019 súd zistil, že matka s maloletým dieťaťom v čase šetrenia obývala X-izbový byt s príslušenstvom, ktorý mala prenajatý. Byt bol kompletne zrekonštruovaný, zariadený účelne pre potreby rodiny. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa na požadovanej úrovni. Podľa informácie od matky otec o dieťa neprejavuje záujem, matka od neho odišla po predchádzajúcich konfliktoch. Na výživu maloletého dieťaťa jej otec prispieval sporadicky vo výške 200 až 500 Eur mesačne, pričom otec sa príležitostne aj so synom stretával. Od M. XXXX matka žije s dieťaťom v E.. Naposledy videl otec dieťa v lete 2019, kedy bol maloletý v jeho domácnosti v C. po dobu 1 týždňa. Otec jej prisľúbil, že si svoju vyživovaciu povinnosť bude riadne plniť, avšak uhradil výživné vo výške 200 Eur iba 1-krát 13.1.2019. Od uvedenej doby otec na výživu maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom neprispieva. Pokiaľ je s ním matka v telefonickom kontakte, stále len sľubuje, že uhradí zameškané výživné.
12. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 16.12.2019 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa nie je a v minulosti ani nebol poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky, dávky v hmotnej núdzi, ani príspevku na kompenzáciu zdravotného postihnutia.
13. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 16.12.2019 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, neuplatnil si nárok na dávku v hmotnej núdzi, nárok na náhradné výživné, nárok na prídavok na dieťa, nárok na rodičovský príspevok.
14. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka C. zo dňa 18.12.2019 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa nepoberal a nepoberá žiadne nemocenské dávky.
15. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 31.12.2019 o šetrení rodinných pomerov otca súd zistil, že otca sa nepodarilo kontaktovať na žiadne z telefónnych čísiel, ktoré mali k dispozícii účastníci konania a kolízny opatrovník. V rámci neohláseného sociálneho šetrenia na adrese pobytu, ktorú otec maloletého dieťaťa telefonicky uviedol súdu sa ozval pán, ktorý dvere neotvoril, tvrdil, že nie je otec maloletého dieťaťa, že byt má v prenájme a nemá informáciu, kde sa otec maloletého dieťaťa nachádza.
16. Súd cestou dožiadania požiadal o výsluch otca maloletého dieťaťa Okresný súd C. P.. Zo správy Okresného súdu C. P.. zo dňa 7.7.2020 je zrejmé, že výsluch otca sa nepodarilo uskutočniť. Predvolanie na výsluch si neprevzal a na súd sa nedostavil.
17. Zo správy Mestskej časti C. - E. N. zo dňa 14.1.2020 súd zistil, že miestny úrad voči otcovi maloletého dieťaťa neeviduje žiadne daňové nedoplatky. Zo strany inšpektorov verejného poriadku nebolo vedené žiadne priestupkové konanie, nebola mu udelená bloková pokuta. Rovnako voči menovanému nebolo vedené zo strany stavebného úradu žiadne priestupkové konanie.
18. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky súd zistil, že otec maloletého dieťaťa nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.
19. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2020 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa nie je v súčasnosti držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla.
20. Z potvrdenia prenajímateľa bytu, ktorý matka s maloletým dieťaťom do 1.7.2020 obývala súd zistil, že matka uhradila prenajímateľovi od 1.1.2019 do 1.7.2020 za nájomné a energie bytu spolu sumu 6.402,54 Eur. Matka preukázala nájomný vzťah k bytu nájomnou zmluvou na krátkodobý nájom bytu, ktorá je založená na č.l. 119 - 125 súdneho spisu.
21. Z potvrdenia Súkromnej materskej školy v E. zo dňa 12.6.2020 (č.l. 127 súdneho spisu) súd zistil, že matka v období od 7.12.2018 do 31.8.2019 uhradila za opatrovateľskú službu v Súkromnom detskom centre za maloleté dieťa sumu 1.526,55 Eur. Maloleté dieťa navštevuje Súkromnú materskú školu, za ktorú matka v čase od 1.9.2019 do 12.6.2020 uhradila poplatok vo výške 599,80 Eur.
22. Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
23. Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázanú skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Pretože sa rodičia nedohodli o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností a otec maloletého dieťaťa o dieťa neprejavuje žiaden záujem, pričom osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vykonáva výlučne matka, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Na základe šetrenia rodinných pomerov v domácnosti matky mal súd preukázanú skutočnosť, že matka sa o dieťa príkladne stará, poskytuje mi pozitívne citové zázemie a vytvorila mu vhodné výchovné prostredie.
31. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom, tento súd neupravoval a vyhovel tak návrhu matky s poukazom na skutočnosť, že otec o maloletého syna neprejavuje záujem, ku dňu rozhodnutia súdu vo veci rodičia neboli v kontakte a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, preto pokiaľ by mal záujem o úpravu jeho práv a povinností k dieťaťu je dôvodne predpokladať, že by bol procesne v konaní aktívny, čo sa však nestalo.
32. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšou vyživovacou povinnosťou, je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Je založená na princípe solidarity, zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. Oprávnený je dieťa ako potomok v prvom stupni, pričom pojem dieťa nemožno stotožňovať s pojmom maloletý. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého rodiča zvlášť. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená
osobnou starostlivosťou, ale aj poskytovaním vecných plnení napr. bývania stravovania a pod.. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, t.j. bývania, stravy, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvotná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, predovšetkým výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilné telefóny, internet, dovolenky, kúpa motorového vozidla, poistky, sporenie a podobne). Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré musí byť reálne a musí vystihovať potreby dieťaťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb a teda nákladov potrebných na uspokojenie potrieb oprávnenej osoby. Medzi základné patrí : bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace so štúdiom, prepravou, platby v súvislosti so záujmovou činnosťou.
33. Z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov matkou je zrejmé, že matka na starostlivosť o maloletého syna mesačne vynakladá približne sumu 400 Eur (bývanie, stravovanie, ošatenie, návšteva materskej školy, zdravotná starostlivosť). Je evidentné, že všetky uvádzané výdavky sú nevyhnutné a potrebné pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil, že matka plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi predovšetkým osobnou starostlivosťou. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec je nezamestnaný, oficiálne nepoberá žiaden príjem, avšak nie je odkázaný na sociálne dávky a z vykonaného dokazovania nevyplynula ani skutočnosť o jeho nepriaznivom zdravotnom stave, postihu resp. o inom hendikepe, ktorý by mu bránil riadne sa zamestnať. Otec má XX rokov, je v produktívnom veku, má X vyživovaciu povinnosť a z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili zabezpečiť si pravidelný finančný príjem a riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému synovi. Je potrebné zdôrazniť, že otec na základe telefonického rozhovoru so zamestnankyňou súdu má vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, predmetom ktorého je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k jeho maloletému synovi. Od času telefonického rozhovoru, pravdepodobne zámerne, nepreberá žiadne súdne zásielky. Jeho pasivita resp. zámerné vyhýbanie sa súdnemu konaniu nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutočnosti tvrdenej matkou, že v minulosti otec prispieval na výživu syna sumou od 200,- do 500,- Eur mesačne a preto zohľadňujúc preukázané mesačné výdavky na maloletého, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu syna mesačne sumou 200 Eur. Pretože matka žiadala zaviazať otca na zaplatenie zameškaného výživného z dôvodu, že tento si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému od času podania návrhu na začatie konania vôbec, súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné v sume 2.400,- Eur za obdobie od podania návrhu, t.j. od 8.7.2019 do 30.6.2020, teda za obdobie 12 mesiacov spätne.
34. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na určenie výšky výživného pre maloleté dieťa v sume prevyšujúcej 200 Eur zamietol z dôvodu, že pokiaľ matka na pojednávaní žiadala zaviazať otca platiť výživné na maloleté dieťa mesačne v sume 500,- Eur, takýto návrh matky nebol vzhľadom na tvrdené a preukázané potreby maloletého, dôvodný.
35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý znáša trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním vznikli sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku - CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).