Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

57Ek/579/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Združenie pre podporu ekologických palív, so sídlom Štefánikova 879/5, Bratislava, IČO: 50 578 472, zast. Bardač s. r. o., so sídlom Lovinského 22, Bratislava, proti povinnému: SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, o vymoženie 76.497,63 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, Bratislava, pod sp. zn. 257EX 155/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, Bratislava, pod sp. zn. 257EX 155/20 z a m i e t a.

Povinný j e p o v i n n ý uhradiť oprávnenému trovy exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 360,29 eur.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19.05.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 76.497,63 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.11.2018, právoplatného dňa 22.01.2019 a vykonateľného dňa 26.01.2019.

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 27.05.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Miroslava Pintera vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2020:6120296949.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 257EX 155/20.

Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.06.2020 domáhal zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tak, že exekúcia sa vedie na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.11.2018 č. k. -272 (ďalej len „exekučný titul“). Podľa povinnému dostupných informácií je na exekučnom titule vyznačená právoplatnosť dňa 22.01.2019 a vykonateľnosť dňa 26.01.2019. V tento deň však exekučný titul nenadobudol ani právoplatnosť ani vykonateľnosť. Povinný podal voči exekučnému titulu (rozsudku pre zmeškanie) návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa a preto sa riadne pokračovalo v konaní na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou . Vzhľadom na riadne pokračovanie tohto konania nemohol teda exekučný titul nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť tak ako je vyznačená na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti. Povinný ďalej uvádza, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je osobitnou formou opravného prostriedku proti rozsudkom pre zmeškanie. Takýto návrh je svojou povahou a cieľom, ktorý sleduje, rovnaký ako odvolanie voči „riadnemu“ rozsudku. Svojou povahou totiž preskúmava dôvodnosť rozsudku pre zmeškanie a svojím cieľom sleduje jeho zrušenie. Preto nemožno hovoriť o ukončení veci

bez ďalšej možnosti podať riadný opravný prostriedok, pokiaľ prebieha konanie o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku.

Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril 16.06.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie v žiadnej časti, lebo pre zastavenie nie sú splnené žiadne zákonné dôvody. Oprávnený svoj nesúhlas odôvodňuje tým, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.11.2018 je v danom prípade vykonateľný po formálnej aj materiálnej stránke a jeho vykonateľnosti nebránia žiadne skutočnosti. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona, t.j. splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia (doručenie, právoplatnosť, uplynutie lehoty na plnenie). Vykonateľnosť rozhodnutia nenastáva vyznačením doložky vykonateľnosti, nakoľko táto doložka nekonštituuje vykonateľnosť. Pre posúdenie vykonateľnosti je preto procesnoprávne relevantné preskúmanie zákonných náležitostí pre vykonateľnosť rozhodnutia, a nie údajov na doložke vykonateľnosti. Doložka vykonateľnosti nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na právne vzťahy strán sporu (takýto vplyv má len vykonateľnosť). Je len úradným osvedčením o právnej skutočnosti, t. j. o nadobudnutí vykonateľnosti. Doložke vykonateľnosti svedčí prezumpcia správnosti, pretože jej vyznačením súd potvrdzuje, že rozhodnutie je vykonateľné. Exekučný titul bol stranám daného sporu, t. j. oprávnenému a povinnému, riadne doručený. Exekučný titul je rozsudkom pre zmeškanie v zmysle . Napriek tomu, že úprava pripúšťa proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie (dôvodom môžu byť len dôvody, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, ale prípustné je), povinný odvolanie v zákonom ustanovenej lehote nepodal. Márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania proti Exekučnému titulu ako rozsudku pre zmeškanie nastala právoplatnosť exekučného titulu. Následne, po uplynutí paričnej lehoty nastala aj vykonateľnosť Exekučného titulu. Povinný sa teda rozhodol nepodať odvolanie proti Exekučnému titulu, ktorým bol rozsudok pre zmeškanie. Povinný sa však rozhodol využiť právo podľa a v stanovenej lehote podal návrh na zrušenie Exekučného titulu ako rozsudku pre zmeškanie. Povinný však nesprávne zamieňa a stotožňuje odvolacie konanie s konaním podľa , v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozsudku pre zmeškanie. Odvolanie má totiž devolutívne a odkladné účinky, ktoré sú upravené v . Podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie však odkladné účinky nemá, pretože to nevyplýva z právnej úpravy tohto procesného inštitútu. Povinný teda nemôže tvrdiť, že v prípade návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa „sleduje to isté“ ako pri odvolaní, pretože nejde o to isté. Ide o odlišné procesné inštitúty, ktoré majú rôzne účinky (odvolanie má odkladný a devolutívny účinok, podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá ani odkladný, ani devolutívny účinok). Konanie, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozsudku pre zmeškanie je samostatným konaním, ktoré sa iniciuje návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Toto konanie nepredstavuje žiadne „pokračovanie“ základného konania, ktoré by malo odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie. Svedčí o tom aj možnosť podať ho v lehote podľa , t. j. „do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel“, čo jasne nasvedčuje tomu, že taký návrh nie je viazaný na jeho doručenie (resp. na lehotu plynúcu od doručenia), ale na okamih, kedy sa o ňom sporová strana dozvedela (reálne k tomu môže dôjsť aj po dlhšom čase). Pri rozhodovaní o zrušení rozsudku pre zmeškanie súd prvého stupňa skúma len to, či sú splnené ospravedlniteľné dôvody pre jeho zrušenie podľa . V danom prípade okresný súd uznesením z 29. júla 2019, č. k. -418, zamietol návrh povinného na zrušenie Exekučného titulu a toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 2020, č. k. -453, ktoré dňa 14. mája 2020 nadobudlo právoplatnosť (viď v prílohe obe citované uznesenia s doložkami právoplatnosti). Obe uvedené uznesenia majú svoju vlastnú právoplatnosť a rovnako tak aj Exekučný titul má v danom prípade svoju vlastnú právoplatnosť a vykonateľnosť. Inými slovami, vykonateľnosť Exekučného titulu nemôže byť viazaná v danom prípade na žiadne z uznesení, ktoré boli vydané v konaní o návrhu povinného na zrušenie exekučného titulu podľa . Je viazaná výlučne na okolnosť, že povinný proti Exekučnému titulu nepodal odvolanie, ktoré bolo prípustné [aj keď len vo výnimočných prípadoch - viď ]. V skratke, Exekučný titul v danom prípade nenadobúda vykonateľnosť v spojení s rozhodnutiami, ktoré boli vydané v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o zrušení exekučného titulu a ktoré do zrušenia exekučného titulu ani nevyústilo. Záverom si oprávnený uplatnil trovy exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 360,29 eur vrátane DPH.

Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a vyjadrením oprávneného dňa 18.06.2020.

Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

Podľa (ďalej len „“) právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil.

Podľa ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Podľa návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Exekučný súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu a dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je v celom rozsahu nedôvodný.

Povinný ako jediný dôvod zastavenia exekúcie uvádza, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená predmetná exekúcia nemohol nadobudnúť právoplatnosť a teda ani vykonateľnosť a to z dôvodu, že povinný podal v zákonom stanovenej lehote návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

Rozsudok pre zmeškanie ako osobitný druh súdneho rozhodnutia predstavuje následok pasivity jednej z procesných strán v sporovom konaní. Podmienky vydania kontumačného rozsudku sú upravené v tretej časti - osobitné procesné postupy, pričom ostatné náležitosti tykajúce sa rozsudku pre zmeškanie ako doručovanie, právoplatnosť, vykonateľnosť a subjektívna záväznosť

rozsudku je upravená v piatej hlave druhej časti - súdne rozhodnutia ( - 233 ).

Z odôvodnenia exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 29.11.2018 vyplýva, že súd v základom konaní vyzval žalovaného (ďalej len „povinný“) uznesením č. k. -265 zo dňa 03.10.2018 aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia písomné vyjadril k žalobe, pričom ho poučil, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením, súd môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Povinný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, pričom vyššie uvedené uznesenie mu bolo doručené do elektronickej schránky dňa 08.10.2018. Týmto (ne)konaním povinného boli naplnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

V rozsudku pre zmeškanie bol povinný poučený, že proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia. Túto možnosť povinný nevyužil, preto súd vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť a vykonateľnosť (vydaním doložky právoplatnosti a vykonateľnosti).

Povinný v prejednávanom prípade využil druhú zákonnú možnosť a to podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dňa 10.01.2019. Okresný súd Bratislava II o návrhu na zrušenie rozsudku rozhodol uznesením č. k.: -418 zo dňa 29.07.2019, ktorým vyššie uvedený návrh povinného zamietol. Voči tomuto uzneseniu povinný podal v lehote sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 453 zo dňa 27.03.2020 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť 14.05.2020.

K tomu exekučný súd uvádza, že podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá rovnaké (suspenzívne) účinky ako odvolanie, čo znamená, že tento návrh nemá žiaden vplyv na právoplatnosť či vykonateľnosť rozsudku pre zmeškanie, a to až do času, kým súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal (príp. súd druhej inštancie) tento rozsudok nezruší.

Keďže tvrdenie povinného v návrhu na zastavenie exekúcie neobsahuje takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie, exekučný súd rozhodol v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ““) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Z dôvodu, že oprávnený mal pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspech, súd považuje výdavky oprávneného na zastupovanie v tejto veci za účelné vynaložené v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Oprávnený vo svojom vyjadrení žiadal nahradiť trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 360,29 eur vrátane DPH. Na základe vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku a , má oprávnený nárok na náhradu trov, ktorá pozostáva z jedného úkonu právnej služby podľa - zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 289,63 eur (t.j. 1 z 579,25 eur) a režijný paušál za rok 2020 podľa vo výške 10, eur, čo je spolu 300, eur bez DPH. Po pripočítaní 20% DPH je celková suma právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie 360,30 eur (300,25 + 60,05 DPH). Nakoľko si oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 360,29 eur a táto výška nepresahuje upravenú odmenu advokáta, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v plnej výške tak ako si ich uplatnil vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie a ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku dodatok k povereniu v súvislosti s priznaním trov právneho zastúpenia vo výške podľa II. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.