Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ps-14-2020.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20Ps/14/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony osoby - W.. Q. M., E.., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. 2, A., v konaní na návrh navrhovateľky - D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, A. a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 03.07.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.07.2020, žiada navrhovateľka súd, aby obmedzil spôsobilosť na právne úkony jej otca: W.. Q. M., E.., nar. XX.XX.XXXX, a zároveň aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým jej otcovi obmedzí spôsobilosť na tieto právne úkony: súhlas s liečbou, zdravotnými úkonmi, s prevzatím, umiestnením a držaním v zdravotníckom zariadení a za opatrovníčku mu ustanovil navrhovateľku. Konanie je vedené pod sp. zn. 20Ps/13/2020.
2. Tunajší súd uznesením zo dňa 07.07.2020, č.k. 20Ps/13/2020-14, vylúčil časť návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, ktoré vedie pod sp. zn. 20Ps/14/2020.
3. K návrhu boli pripojené tieto listinné dôkazy: potvrdenie zo dňa 02.07.2020 o hospitalizácii Q. M. v W. W. a o tom, že trpí závažnou duševnou poruchou; uznesenia Okresného súdu Bratislava II: č. k. 59Pu/6/2020-3 zo dňa 12.05.2020 o začatí konania o prípustnosti prevzatia pacienta PhDr. Q. M. do zdravotníckeho zariadenia a č. k. 59Pu/6/2020-7 zo dňa 13.05.2020 o tom, že prevzatie W.. Q. M. do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné; záznam o mimoriadnej udalosti zamestnanca úradu zo dňa 06.05.2020, č. p. 3023/2020.
4. Po skutkovej stránke bol návrh odôvodnený tým, že otec navrhovateľky trpí bludovou poruchou najčastejšie sa prejavujúcou iracionálnym obviňovaním iných osôb z trestnej činnosti, v roku 2006 bol s touto diagnózou hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici Bratislava na Antolskej ulici. V súčasnosti sa nachádza v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku. Pri hospitalizácii v roku 2006 bol vo veľmi vážnom psychotickom stave a bolo nutné sa do jeho bytu dostať násilím a následne bol v kazajke odvedený do nemocnice. Tomuto incidentu predchádzalo paranoidné správanie, keď obviňoval svojich bývalých kolegov z páchania trestnej činnosti, písal podania na orgány verejnej moci a trestné oznámenia. Mal nastavenú liečbu, lieky prestal v roku 2011 užívať a opäť sa mu vrátili psychotické stavy. Vtedy navrhovateľkin brat privolal záchrannú službu a policajtov do jeho bytu, ale bol v takom stave, že nebol schopný ani uznať totožnosť svojho syna, odmietal mu otvoriť dvere s tým, že je to vrah jeho syna, ktorý si dal masku jeho syna. Privolaným príslušníkom policajného zboru otvoril dvere mysliac si, že boli privolaní, aby im nahlásil trestnú činnosť. Následne mu bola nastavená liečba, ktorú dodržiaval, v apríli 2019 začal odmietať liečbu, vrátili sa mu psychotické stavy, čo vyústilo do incidentu, ktorý sa
stal 05.05.2020 - úraz pri ceste z práce domov. Dňa 06.05.2020 o 06.30 hod.volali z Úradu jadrového dozoru SR (zamestnávateľ navrhovateľkinho otca) navrhovateľke, že jej otec mal úraz, ale odmieta pomoc. Po príchode navrhovateľka zistila, že od večera predchádzajúceho dňa sa nachádzal v parku pri krytej garáži, mal viditeľné poranenie ľavej ruky a nedokázal chodiť, odmietol prevoz do nemocnice s vyjadrením, že v noci slúžia zlí lekári, odmietol prevoz privolanými policajtmi a sanitkou. Strávil v parku celú noc, so sebou mal dva mobilné telefóny, ale ani s jedným si neprivolal pomoc a tiež nekontaktoval navrhovateľku, odmietol pomoc náhodného okoloidúceho, privolanej hliadke tvrdil, že je v poriadku a nepotrebuje ísť do nemocnice - a to všetko napriek tomu, že nevedel chodiť a mal vážne zranenú ľavú ruku. Po príchode navrhovateľky sa napokon podarilo zabezpečiť prevoz do Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, kde bol do 11.05.2020 hospitalizovaný na II. ortopedicko-traumatologickej klinike LF UK a UNB, kde odmietal liečbu fraktúry ľavého lakťa, a preto bol premiestnený dňa 11.05.2020 na Psychiatrickú kliniku SZU a UNB - Nemocnica Ružinov. Od 25.05.2020 bol prevezený do Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, kde jeho hospitalizácia v čase podania návrhu trvala. O prípustnosti jeho prevzatia do zdravotníckeho zariadenia rozhodoval Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 59Pu/6/2020. V súčasnosti stále odmieta akúkoľvek liečbu, vzhľadom na imobilitu bude odkázaný na intenzívnu opateru a lekárom sa nedarí zlepšiť jeho vážne fyzické a psychologické problémy. Odmieta operáciu lakťa a len obmedzene spolupracuje pri rehabilitácii. Obmedzenie spôsobilosti v navrhovanom rozsahu navrhovateľka žiada z dôvodu, že jej otec je imobilný a prognóza vývoja jeho zdravotného stavu je nepriaznivá. Po prepustení bude vyžadovať intenzívnu starostlivosť, ktorú bude schopná navrhovateľka zabezpečiť len krátkodobo a bude potrebné mu zabezpečiť dlhodobú starostlivosť zrejme v zariadení sociálnej starostlivosti. Vzhľadom na stav jej otca iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú aktuálne možné, keďže jej otec iracionálne odmieta aj akútne potrebnú liečbu, čím sám sebe ubližuje. Aj na základe správania jej otca po úraze - keď sa vystavil veľkému nebezpečenstvu prenocovaním v parku so všetkými osobnými vecami a hotovosťou, je zrejmé, že nerozmýšľa racionálne. Jeho stav sa môže časom zhoršovať a efektívnosť liečby znižovať, lebo nezvláda samostatne ani bežné sociálne interakcie a jeho rozhodovanie je podmienené jeho psychiatrickým ochorením. Navrhovateľka je s ním v neustálom kontakte, po úraze bola prítomná počas vyšetrení a bola s ním v pravidelnom telefonickom kontakte počas jeho hospitalizácie. Aktívne sa zaujíma o jeho stav, komunikuje s lekármi, zabezpečila mu osobné veci a všetko, čo potreboval. Aj v minulosti mu bola neustále k dispozícii, snažila sa mu vždy pomôcť a sledovať jeho stav pre prípadné príznaky zhoršenia jeho stavu. Po jeho úraze komunikovala s jeho zamestnávateľom. Navrhovateľka vedie usporiadaný život, býva v byte v Bratislave, ktorý čiastočne zdedila po svojej matke a posledné tri roky pracuje ako prekladateľka - tlmočníčka anglického, francúzskeho a talianskeho jazyka na medzinárodnom odbore Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Je pre otca najbližšou a zrejme jedinou osobou, ktorá sa aktuálne zaujíma o jeho stav a snaží sa mu pomôcť. Nakoľko jej otec odmieta operáciu fraktúry ľavého lakťa /operáciu nepotrebuje a nedôveruje lekárom/, pričom toto jeho správanie je spôsobené jeho psychiatrickou diagnózou, s ohľadom na jeho najlepší záujem - aby bola operácia fraktúry ľavého lakťa vykonaná čo najskôr a iným spôsobom nie je aktuálne možné zabezpečiť vykonanie operácie, má navrhovateľka daný právny záujem na tom, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle žiadaného petitu.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil inštitút predbežného opatrenia, je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak je ohrozený, a to do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pretože neodkladným opatrením sa buď upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je, alebo bude predmetom konania vo veci samej. Nestačí, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah, ale medzi navrhovaným neodkladným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej. (viď 8/2001 ZSP).
12. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.
13. V danom prípade má súd za to, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli v posudzovanej veci splnené podmienky vzhľadom na charakter konania o spôsobilosti na právne úkony, ktoré neodôvodňuje nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov týkajúcich sa právnych vzťahov, ktorým je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony otca navrhovateľa, t. z. že je bez priamej relácie ku konkrétnym existujúcim záväzkom obmedzovaného, na ktoré navrhovateľka poukazovala, resp. k právnemu vzťahu medzi navrhovateľkou a obmedzovaným, keďže konanie vo veci samej je konaním o osobnom stave. Súd s prihliadnutím na potrebu zvýšenej ochrany otca navrhovateľky ako osoby znevýhodnenej v dôsledku svojho ochorenia v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov dáva navrhovateľke do pozornosti, že môže žiadať o ustanovenie opatrovníka svojmu otcovi podľa § 29 Občianskeho zákonníka (Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.). Pričom podľa § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený (je teda zo strany navrhovateľky presne vyšpecifikovať rozsah opatrovníckych práv).
14. Nakoľko v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je potrebné dodržať presný procesný postup stanovený zákonom a nie je možné niekomu zasiahnuť do jeho osobného stavu - napr. prikázaním o zotrvaní - len na základe tvrdených skutočností navrhovateľky, súd nemohol návrhu navrhovateľky vyhovieť. V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí súd pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania v zmysle platnej právnej úpravy, požiadať znalca na základe zdravotnej dokumentácie o výslovné zodpovedanie otázky, či a od akého času nebol otec navrhovateľky s poukazom na jeho zdravotný stav schopný ovládať svoje konanie a posudzovať jeho následky, či ide o trvalé obmedzenie a pod.
15. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na vyhovenie návrhu, keď navrhovateľka predmetným návrhom neosvedčila /ničím nezdokladovala hroziacu ujmu a nebezpečenstvo/, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jej právo, prípadne právo osoby obmedzovanej porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Taktiež neosvedčila skutočnosť, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, ani že by zmarenie tohto výkonu bolo reálne alebo, že by bezprostredne hrozilo vo vzťahu k predmetnému sporu. Navyše súd poukazuje na vyššie uvedené, že konanie o spôsobilosti na právne úkony musí v zmysle platnej právnej úpravy dodržať presný procesný postup a nie je možné rozhodnúť len na základe predloženej lekárskej správy /
ktorú navrhovateľka pripojila k návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho otca, kde nie je nikde konštatované, že má vôbec fraktúru a je potrebné vykonať život zachraňujúci úkon - operáciu/, a navyše navrhovateľkin otec je hospitalizovaný na základe rozhodnutia súdu je umiestnený do zdravotníckeho zariadenia, ktoré nemôže kedykoľvek opustiť, nemôže podpísať reverz a ukončiť svoju hospitalizáciu, čím je zabezpečená ochrana jeho záujmov zo strany príslušného zdravotníckeho zariadenia.
16. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.