Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/173/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - F.. O. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. R. I. XXA, XXX XX K., zastúpená Advokátskou kanceláriou: Monika Gajdošová, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 27, 902 01 Pezinok a otec - S. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., toho času bytom O. jazero č. XXXX, XXX XX G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. -49 zo dňa 13. januára 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -49, zo dňa 13.01.2020, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne počnúc dňom 13.01.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , (ďalej len „“), , , (ďalej len „“). Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o dôvodnosti návrhu vyhodnotiac, že otcom poukazované výživné nepostačuje na úhradu nevyhnutných potrieb maloletého. Vychádzal z výšky mesačných výdavkov na maloletého uvedených matkou v návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, a vyčíslených sumou 120 eur na stravu, 50 eur dokrmovanie mliekom, 50 eur ošatenie, obuv, vývojové pomôcky a kočík, 50 eur hygiena, plienky, lieky a výživové doplnky, 40 eur výdavky na výlety, voľnočasové aktivity, teda spolu 310 eur bez nákladov na bývanie. Súčasne zohľadnil zabezpečenie celodennej osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorá je na rodičovskej dovolenke s tým, že jej príjem tvorí len rodičovský príspevok. Určenú sumu výživného považoval za postačujúcu pre pokrytie základných potrieb maloletého tak, aby nebolo ohrozené jeho zdravie a priaznivý vývoj. Poukázal na to, že daná úprava je len dočasného charakteru, pričom o výške výživného rozhodne súd po vykonanom dokazovaní ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností rodičov a skutočných potrieb maloletého v konaní vo veci samej. Nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorú skutočnosť otec nenamietal. Nevzhliadol dôvodné obavy z bezprostredného ohrozenia záujmov maloletého dieťaťa z dôvodov agresívneho správania otca tak, ako v návrhu uviedla matka. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie má riešiť situáciu, ktorá neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej a z podaného návrhu ani

zo správy procesného opatrovníka, napriek nezhodám medzi rodičmi, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu, že by výchova maloletého bola ohrozená.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Poukázal na to, že matka pri šetrení pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v jej domácnosti uviedla, že jej mesačne prispieva na výživu maloletého sumou 100 eur a že v mesiaci december 2019 prispel sumou 200 eur, ide i príspevok nad rámec výživného. Má za zrejmé a nepochybné, že základné potreby maloletého sú a boli v nevyhnutnej miere zabezpečené a v danom prípade absentovala akákoľvek potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadením mu platiť výživné. Nesúhlasil s určenou výškou výživného s poukazom na ustanovenie . Mal za to, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je aspoň uvedenie tvrdení navrhovateľa, ktoré by osvedčovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a hoci súd tieto tvrdenia neverifikuje vykonaním dôkazov, neznamená to, že sa bez kritického pohľadu stotožní s tvrdeniami uvedenými v samotnom návrhu. Podľa jeho názoru bežné výdavky na maloleté dieťa vo veku 1-2 roky v bratislavskom kraji predstavujú sumu 100 eur až 150 eur mesačne podľa toho, či sú zahrnuté náklady na bývanie. Ak matka uviedla vyššie náklady, nie je možné sa obmedziť na konštatovanie, že pri určovaní výživného v neodkladnom opatrení vychádzala súd z týchto tvrdení. Matkou vyčíslené náklady považoval za nadhodnotené, preto nemôže obstáť iba tvrdenie o nákladoch vo výške bežných priemerných nákladoch na maloleté v danom veku. Ak matka tvrdí, že maloletý má omnoho vyššie náklady, bolo jej povinnosťou tieto tvrdenia aspoň osvedčiť. Mal za to, že výdavky na stravu dieťaťa, odevy a voľnočasové aktivity v tomto veku nemôžu byť porovnateľné s nákladmi dospelej osoby. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za nedostatočné, nespĺňajúce náležitosti požadované právnymi predpismi a vykazujúce vadu nepreskúmateľnosti, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho sú osvedčené mimoriadne vysoké náklady na uspokojovanie potrieb maloletého. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že určená suma pokryje základné potreby maloletého tak, aby nebolo ohrozené jeho zdravie a priaznivý vývoj, takúto požiadavku totiž naplní každé neprimerane vysoké výživné. Povinnosťou súdu bolo určiť výživné v nevyhnutnej miere, pričom práve určenie tejto nevyhnutnej miery je podstatnou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia. Keďže súd sa tejto otázke vôbec nevenoval a neuviedol ako ju posudzoval, neodôvodnením jeho myšlienkových postupov mu znemožnil argumentovať voči jeho nesprávnym záverom a v plnej miere uplatniť jeho procesné práva. Z odôvodnenia rozhodnutia rovnako nevyplýva, či pri rozhodovaní nezohľadnil čistý príjem matky z prenájmu bytu vo výške 156 eur, ktorý síce neuviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale uviedla ho v návrhu vo veci samej. Namietal, že súd rovnako nezohľadnil, že od januára 2020 bude matka poberať rodičovský príspevok vo výške 370 eur, čo vyplýva z právnych predpisov. K popisu okolností týkajúcich sa užívania spoločnej nehnuteľnosti a motorového vozidla uviedol, že tieto skutočnosti nemajú žiaden význam k predmetu konania, pričom poprel nepravdivosť týchto tvrdení.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že v konaní vo veci samej dňa 30.01.2020 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok, ktorým určil výživné na maloletého vo výške 220 eur mesačne, pričom dané rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázala na to, že s maloletým žije u svojich rodičov z dôvodu, že nemali inú možnosť. V rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve oboch rodičov ostal bývať otec, ktorý jej bráni vstúpiť do domu a zároveň jej neumožnil používať osobné motorové vozidlo napriek tomu, že sám vlastní ďalšie motorové vozidlo a motorku. Je preto odkázaná na pomoc svojich rodičov, bez ktorých by nedokázala zabezpečiť potreby maloletého, keďže otec si vyživovaciu povinnosť plní len vo veľmi obmedzenej výške a robí jej prieky. Všetky materiálne potreby zabezpečuje maloletému ona spolu s jej rodičmi. Uviedla, že toho času je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 245,04 eur a rodinné prídavky. Potvrdila, že má ďalší príjem z prenájmu bytu na X. vo výške 450 eur, avšak z tohto príjmu sú realizované splátky hypotekárneho úveru vo výške 201,69 eur, zálohové platby za energie za byt 20 eur, platby nájomného za byt v K. 70 eur a zálohové platby na energie za nehnuteľnosť v spoločnom vlastníctve manželov v O. jazere a z daného príjmu jej zostáva čistý príjem vo výške 106,31 eur. Ňou vyčíslené výdavky na maloletého S. považovala za dôvodné a zodpovedajúce reálne bežným priemerným nákladom detí v rovnakých podmienkach, t.j. rovnakého veku, zdravia a miesta bydliska. Mala za to, že spochybňovanie takto vyčíslených potrieb a nákladov nemá žiaden

relevantný ani rozumný dôvod a zo strany otca ide len špekuláciu. Považovala za nespochybniteľné, že dieťa vo veku 1,5 roka je plne odkázané na výživu svojich rodičov a neposkytnutie výživného je pre neho ohrozujúce. Uviedla, že obsah odvolania otca svedčí o jeho neznalosti o nákladoch na maloleté dieťa. Otec nemá vedomosť o tom, že maloletý má silný reflux a len kvapky na jeho tlmenie stoja 36 eur mesačne, rovnako nemá vedomosť o tom, že dieťa, ktoré začalo chodiť potrebuje zabezpečiť vhodnú obuv, nový väčší športový kočík, odevy v každom ročnom období, pretože rastie rýchlo. Otec netuší, že voľnočasové aktivity dieťaťa znamenajú úhradu poplatkov v detských kluboch v zime a ďalšie výdavky. Poukázala na to, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej a na základe vykonaného dokazovania určil autoritatívne otcovi výživné na maloletého vo výške 220 eur. Uviedla, že skutočnosti, ktoré vykresľujú správanie otca k nej vo veci spoločnej nehnuteľnosti a spoločného motorového vozidla sú pre účely daného konania do značnej miery podstatné. Mala za to, že otec po rozchode užíva všetky majetkové výhody, naopak ona je odkázaná s dieťaťom na pomoc svojich blízkych, otec je zdravý, pracuje a jeho príjmy, ako príslušníka Policajného zboru SR dosahujú mesačne cca 1.100 eur, navyše nemá inú vyživovaciu povinnosť. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý podľa jej názoru správne právne a vecne zhodnotil potrebu okamžite zabezpečiť dieťaťu dočasnú ochranu. Zdôraznila, že Marko je vo veku 2 rokov, potrebuje 24 hodinovú starostlivosť, ktorú mu v tomto čase poskytuje výlučne ona a z dôvodu jeho nízkeho veku si nemá možnosť inak privyrobiť ani zabezpečiť príjmy na jeho výdavky. Mala za to, že súd daným rozhodnutím zabezpečil ochranu záujmov maloletého a zabránil hrozbe zanedbania a neposkytnutia povinnej výživy, pričom dočasná úprava vzťahov vzhľadom na záujmy maloletého neznesie odklad.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojom stanovisku. Tvrdenia matky o jej príjme považoval za nepravdivé a účelovo prispôsobené obrazu skutkových okolností. Zdôraznil, že matka k rodičovskému príspevku vo výške 370 eur má príjem z nájmu bytu vo výške 106 eur. Za účelové považoval aj tvrdenie matky, že býva v dome svojich rodičov, keďže nemá inú možnosť, pričom matka sa sama rozhodla opustiť spoločnú domácnosť. V danom čase bol vzťah rodičov z dôvodu opakovanej a dlhodobej nevery matky maloletého rozvrátený, žiadnym spôsobom ju však z domu nevyháňal a naďalej zabezpečoval potreby domácnosti. Uviedol, že matka vo vzťahu k nákladom maloletého naďalej argumentuje len všeobecnými frázami o jeho úplnej odkázanosti na starostlivosť a výživu rodičov, čo nikdy nespochybňoval. Poprel tvrdenia matky, že nemá žiadnu skúsenosť s nákladmi na maloletého, nakoľko všetky potreby rodiny spolu s nákupmi do domácnosti zabezpečoval on. Nesúhlasil s vyjadrením matky, že jeho povinnosti musia suplovať starí rodičia maloletého, nakoľko aj po odsťahovaní sa matky s maloletým zo spoločnej domácnosti neponechal úhradu potrieb maloletého na matku a pravidelne prispieval na jeho výživu sumou 100 eur mesačne a na konci roku 2019 nad rámec prispel sumou 200 eur. Vyjadrenia matky o využíva všetkých majetkových výhod jeho osobou považoval za účelovú snahu vrhnúť na neho zlé svetlo, keď matka opomína, že v súvislosti s užívaním domu a auta mu vznikajú náklady, ktoré v plnej miere hradí spolu s jednou z hypoték, pričom druhá je platená z prenájmu spoločného bytu. Považoval za prirodzené, že jeho príjmové pomery sú aktuálne vyššie, keďže matka nie je zárobkovo činná a nikdy nenamietal, že je povinný zaobstarávať prostriedky na potreby maloletého v prevažnej miere on. Zdôraznil, že matke nebráni vstúpiť do spoločného domu, avšak po tom ako matka dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, ide výlučne o jeho vlastné obydlie, do ktorého môže vstúpiť za jeho prítomnosti.

7. V ďalšom podaní matka uviedla, že od novembra 2019 sa jej výdavky a príjmy menia, predložila prehľadnú tabuľku za každý mesiac. Poukázala na to, že príjem otca je nad 1.200 eur mesačne netto, po odrátaní výživného mu ostáva 1.100 eur, resp. 1.000 eur a náklady na jeho domácnosť sú 50 € na vodu a 50 € na elektriku, pričom ide o preddavkové platby prepočítané pre trojčlennú rodinu. Zdôraznila, že zdravotný stav maloletého S. nie je priaznivý, maloletý veľmi zaostáva za rovesníkmi, stále nie je schopný sa postaviť bez opory a doposiaľ nepovedal zmysluplné slovo, podľa vyjadrení viacerých odborníkov a lekárov môže mať poruchu autistického spektra, má nižší svalový tonus, celkovo zaostáva v psychomotorickom vývoji. Podľa nálezu z vyšetrenia EEG z 28.05.2020 má indikované spomalenie v ľavom zadnom kvadrante mozgu, podľa nálezu neurológa z júna 2020 má diagnostikovanú inú poruchu nervového systému nezatriedenú a nešpecifikovanú vývinovú poruchu reči alebo jazyka. Dala do pozornosti odporúčanie psychológa zo dňa 03.06.2020 na ďalšie vyšetrenie maloletého s podozrením poruchy autistického spektra. Uviedla, že otca o zdravotnom stave maloletého informovala a s týmto jeho zdravotným stavom súvisia aj náklady na dopravu a vyšetrenie u lekárov, ktoré hradí s pomocou rodičov. Spoločnú nehnuteľnosť v O. opustila po tom, ako ju otec fyzicky napadol, inak by neodišla. Trestné oznámenie na otca nepodala. Uviedla, že otec sa len veľmi obmedzene, resp.

vôbec nepodieľa na rozvoji a liečbe maloletého S., nad rámec výživného prispel v decembri sumou 200 € na darčeky, od januára 2020 s ňou komunikuje len prostredníctvom mailu, pričom od minulého roka jej bráni v užívaní spoločnej nehnuteľnosti a vozidla.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ( ďalej „ “) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

10. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

11. V posudzovanom prípade sa odvolací súd nezhoduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého S. vo výške 200 eur mesačne. Odvolací súd po preskúmaní návrhu matky, odvolania otca a obsahu spisu dospel k záveru, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s ust. nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že otec v čase pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prispieval dobrovoľne na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, ktorú skutočnosť matka odsúhlasila. Takáto výška výživného, s prihliadnutím na vek maloletého a zabezpečenie jeho základných a nevyhnutných životných potrieb v zmysle , spĺňa charakter nevyhnutnej miery výživného na maloletého. Naviac, je potrebné vziať v úvahu aj dobrovoľný vianočný príspevok otca na maloletého vo výške 200 eur poukázaný matke v decembri 2019. Odvolací súd nespochybňuje, že náklady na maloleté dieťa vo veku S. sú podstatne vyššie ako v sume 100 eur mesačne, keďže odôvodnenými potrebami maloletého sú všetky potreby, to je strava, bývanie, hygiena, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, ošatenia a výdavkov súvisiacich so zabezpečením dopravy, či už k lekárom alebo za účelom iných aktivít. Je však potrebné zdôrazniť, že skúmanie odôvodnených potrieb maloletého a príjmov, možností, schopností a majetkových pomerov rodičov je predmetom dokazovania vo veci samej, v ktorom súd rozhodne na základe vykonaných dôkazov v súlade s kritériami rozhodnými pre určenie výšky výživného na maloleté dieťa podľa a nasl. Zákona o rodine. Dané konanie je osobitého charakteru, ide o konanie, v ktorom sa dokazovanie nevykonáva a súd vychádza len z osvedčených tvrdení. Odvolací súd akceptoval námietky otca v celom rozsahu majúc za preukázané z vyjadrení rodičov, že zo strany otca sú realizované príspevky na maloletého titulom výživného v nevyhnutnej miere. Uvedená skutočnosť zakladá dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu, že matka nepreukázala naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté dieťa. Odvolací súd dáva do pozornosti rodičom, že vo veci starostlivosti o maloletého S. súd prvej inštancie rozsudkom č.k. zo dňa 30.01.2020 rozhodol vo veci samej a okrem iného určil výživné na

maloletého S., pričom výrok rozsudku o výživnom je vykonateľný podľa doručením rozsudku a otec je povinný na základe neho plniť.

12. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v súlade s ust. zmenil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).