Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Pc-11-2020.pdf
PDF · 98.83 KB
Case nature
Area
Subarea
29Pc/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Š. XXX, právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, proti odporcovi: A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom O., X. B. XXX/XX, v konaní o zapretie otcovstva k mal. R. P., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
I. návrh matky zamieta,
II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 7.2.2020 žiadala súd, aby určil že A. G. nie je otcom maloletej R. P. narodenej XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že v septembri 2013 začala žiť v partnerskom vzťahu s A. G., s ktorým chcela mať aj dieťa, ale on už deti mať nemohol. Dohodli sa preto, že podstúpi umelé oplodnenie, s tým že darca spermií bude anonymný. S A. G. neboli manželia, ale žili ako druh a družka. Keď sa po zákroku asistovanej reprodukcie narodila dcéra R., XX.X.XXXX, tak v nemocnici napísala meno odporcu ako meno otca, aj keď pohlavná bunka nebola jeho. Následne spolu s odporcom na matriku priniesli doklady z nemocnice a tak zapísali ako otca odporcu aj do rodného listu dieťaťa, t. j. mal. R. P..
2. V prípade určenia otcovstva sa vychádza z tzv. domnienok otcovstva, z ktorých vyplýva, že za určitých okolností, za otca považuje určitý muž. V danom prípade sa jedná o tzv. druhú domnienku, a to súhlasné vyjadrenie rodičov pred matričným úradom. Jedná sa stále len o domnienku, predpoklad, nie o objektívnu skutočnosť. Jedná sa o domnienku vyvrátiteľnú a to dôkazom opaku. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhuje, aby boli vykonané testy krvnou skúškou, z ktorých jednoznačne vyplynie, že odporca nie je biologickým otcom mal. R. P..
3. Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že k umelému oplodneniu navrhovateľky došlo po ich vzájomnej dohode, keď zistili, že nemôže mať vlastné dieťa, taktiež k určeniu otcovstva druhou domnienkou došlo po vzájomnej dohode s navrhovateľkou.
4. Opatrovník maloletej uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo v rodnom liste uvedeného svojho biologického otca. V tomto prípade, kedy matka podstúpila zákrok asistovanej reprodukcie a otcovstvo bolo v rodnom liste zapísané dobrovoľne a po spoločnej dohode oboch partnerov, navrhli Okresnému súdu Prešov návrh matky zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa žiadosti a informovaného súhlasu z Kliniky reprodukčnej medicíny a gynekológie v B., rodným listom maloletej R., vyjadrením opatrovníka ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
6. Účastníci konania od septembra XXXX začali žiť v partnerskom vzťahu, v rodinnom dome odporcu. Je to rodinný dom kde obývajú dolné podlažie jeho rodičia a na poschodí mali účastníci samostatný 3-izbový byt. Po určitom čase spolužitia navrhovateľka prejavila vôľu splodiť spoločné dieťa so svojim druhom - odporcom. Vzhľadom k zdravotným komplikáciám, však odporca už deti mať nemohol, respektíve podľa vyjadrenia odporcu by musel podstúpiť dlhodobejšiu liečbu. Účastníci sa preto, aj vzhľadom na vek navrhovateľky, dohodli, že podstúpi umelé oplodnenie, s tým že darca spermií bude anonymný.
7. Zákrok asistovanej reprodukcie, po podaní žiadosti a podpísaní informovaného súhlasu sa uskutočnil na Klinike reprodukčnej medicíny a gynekológie v B., Č. K.. Keď sa po zákroku asistovanej reprodukcie narodila R., dňa XX.X.XXXX, tak v nemocnici napísala navrhovateľka meno odporcu ako meno otca aj keď pohlavná bunka nebola jeho, čo vedela ona aj odporca od začiatku. Následne spolu s odporcom na matriku priniesli doklady z nemocnice a súhlasným vyhlásením za prítomnosti matky dieťaťa pred matrikou, odporca uznal otcovstvo a bol zapísaný do rodného listu ako otec dieťaťa mal. R. P.. Rodičia sa dohodli na priezvisku maloletej, ako aj na jej mene.
8. Navrhovateľka nikdy nespochybnila, že otehotnela od zákroku asistovanej reprodukcie, ani netvrdila skutočnosť, že byt otehotnela inak.
9. Potom, ako matka počala dieťa, naďalej žila v spoločnej domácnosti s odporcom, a žila v nej spolu s dieťaťom aj po narodení dieťaťa, až do októbra 2018. V danom období, navrhovateľka podstúpila ortopedickú operáciu, a vzhľadom na vek dieťaťa, a pracovné povinnosti odporcu, sa rodičia dohodli, že matka spolu s dieťaťom odíde k jej rodičom, a otec ich bude navštevovať. Dohodli sa najprv na obdobie asi 6 mesiacov. V tom čase odporca pracoval ako vodič kamiónu. Navrhovateľka ostala u svojich rodičov aj po uplynutí šiestich mesiacov. Za uvedené obdobie matku, ako aj maloletú, navštevoval odporca v domácnosti jej rodičov každý týždeň. Vždy doniesol veci, ktoré boli pre dieťa, ošatenie, hračky, plienky, potraviny a iné.
10. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že žili s odporcom v spoločnej domácnosti päť rokov ako partneri, v jeho dome vo O.. Chceli mať spoločné dieťa, ale keďže odporca dieťa mať nemôže, dohodli sa na tom, že pôjde na umelé oplodnenie. Obaja s týmto súhlasili. Umelé oplodnenie sa podarilo na prvý krát. Spermie boli od anonymného darcu. Za otca, po narodení dieťaťa, bol zapísaný do rodného listu na základe súhlasného vyhlásenia odporca. Po narodení dcéry spolu žili ešte do septembra 2018. V septembri 2018 odišla bývať k rodičom, odporca sa stretával s dcérou. Od roku 2019 sa dcérou nestretáva. Ona mu v tom bráni. Neželá si to. Má za to, že rodina odporcu nadmerne požíva alkohol. Potom čo sa rozišli sa rozhodla, že dá tento návrh, dcéra je jej a chce, aby nemala odporcu zapísaného v rodnom liste. Navrhovateľka tvrdila, že aj odporca nadmerne požíva alkoholické nápoje. Na otázku súdu či sa jeho správanie po narodení dieťaťa zmenilo, navrhovateľka uviedla, že nie, ale ona si myslela že sa zmení, keď bude mať rodinu. Na otázku opatrovníčky čo ju priviedlo k podaniu návrhu po roku a pol od odchodu zo spoločnej domácnosti, uviedla, že jej rodičia prepísali bratovi rodičovský dom a aj jej chceli kompenzovať túto vec. Postavili jej teda dom, pričom ona chcela, aby odporca prišiel bývať do Š.. On však odmietol. Preto mu povedala, že keď nechce tak to skončí úplne a z tohto dôvodu podala návrh. Nechce, aby dcéra išla k cudzím ľuďom. Nie je jej biologický otec.
11. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v žiadosti o zákrok reprodukčnej asistencie je uvedené, že navrhovateľka a odporca ako účastníci konania, teda obaja, súhlasia s tým, aby vhodný darca spermií bol vybratý kvalifikovaným odborníkom Kliniky reprodukčnej medicíny a gynekológie v B.Í.. Jednalo sa teda o anonymného darcu spermií a teda pohlavná bunka nebola jeho. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Odporca uviedol, že sa cíti byť otcom dieťaťa - mal. R. P., nar. XX.X.XXXX s poukázaním na ich spoločný súhlas, ktorý verifikovali pri akte umelého oplodnenia. Odporca ďalej uviedol, že takmer každú nedeľu s malou R. a partnerkou chodili na rôzne výlety do okolia /napr. Bardejovské kúpele, ZOO F., Parná železnica Čermeľ-L., letné kúpalisko R./. Z mnohých aktivít a výletov má aj fotodokumentáciu. Ich spoločný život bol usporiadaný a dieťa, mal. R. mala pri
sebe od narodenia dvoch milujúcich rodičov. Nevidí žiaden dôvod, prečo by malo dieťa prísť o svojho milujúceho otca. Na výživu dieťaťa pravidelne prispieval mesačne po 50 Eur, doteraz. Keď bol služobne mimo bydliska, výživné doručoval jeho vedúci. Od novembra 2019 mu navrhovateľka bezdôvodne začala brániť v stretávaní sa s dieťaťom. V čase, keď mal prístup k dieťaťu prispieval nad rámec výživného rôznymi darmi /ošatením pre dieťa, hračky, ovocie, sladkosti a iné/. Od januára 2020 začal výživné poukazovať poštovou poukážkou, z dôvodu, že nemá žiadny prístup k dieťaťu. Matka mu nedovolí sa s ňou stretávať, nedovolí mu ani zablahoželať jej k sviatku, či priniesť nejaký darček. On má k dcére silnú citovú väzbu a chce sa podieľať na jej výchove. Návrh na vykonanie krvnej skúšky v plnej miere odmietol, nakoľko výsledok by bol jednoznačný s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti. Od januára 2020 zmenil zamestnanie, pracuje vo firme H. J. na pracovnú zmluvu ako pomocný pracovník.
12. Zo Žiadosti a informovaného súhlasu zo dňa X.X.XXXX súd zistil že navrhovateľka umelé oplodnenie podstúpila na Klinike reprodukčnej medicíny a gynekológie B., N. Z. XXX, XXX XX B., Č. K.. Odporca je uvedený v žiadosti, ako jej partner. V uvedenej žiadosti je uvedené, že účastníci konania súhlasia s tým, aby vhodný darca spermií bol vybratý kvalifikovaným odborným pracovníkom Kliniky reprodukčnej medicíny a gynekológie B.. Jednalo sa teda o anonymného darcu spermií. V tomto dokumente je ďalej uvedené, že obaja prehlasujú, že boli lekárom vyčerpávajúcim spôsobom poučení o medicínskych a právnych dôsledkoch umelého oplodnenia, o ktorého prevedenie požiadali, a že povedali o seba všetky údaje rozhodné pre posúdenie, či sú splnené podmienky pre umelé oplodnenie. Ďalej zobrali na vedomie, že vzhľadom na ich súhlasu s asistovanou reprodukciou budú považovaní v súlade s Č. právnym poriadkom za zákonnú matku a otca dieťaťa, ktoré sa narodí v dôsledku umelého oplodnenia a to i v prípade použitia darovaných zárodočných buniek.
13. Navrhovateľka je t. č. na rodičovskej dovolenke. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok a invalidný dôchodok. Spolu s dcérou býva v rodičovskom dome. Spolu s nimi tam bývajú aj starí rodičia zo strany matky. Tí jej vypomáhajú so starostlivosťou o maloletú a tiež finančne a materiálne. Matka t. č. nechce, aby otec pre dcéru prispieval či už finančne alebo materiálne. Ošetrujúcim pediatrom maloletého dieťaťa je H.. L..
14. Podľa § 87 ods. 2 Zákona o rodine, otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi 180 dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť keby sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.
15. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
16. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
17. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
18. Podľa § 92 Zákona o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
19. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
20. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
21. V predmetnom konaní sa matka - navrhovateľka pokúša o zapretie otcovstva jej bývalého partnera, k ich maloletej dcére. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka otehotnela po zákroku asistovanej
reprodukcie. Navrhovateľka netvrdila, že otehotnela iným spôsobom. K oplodneniu navrhovateľky došlo, po zákroku na klinike, pričom spermie poskytol anonymný darca. Táto skutočnosť tiež medzi účastníkmi nebola sporná.
22. Navrhovateľka má za to, že ona jediná je rodičom, a odporca nie je biologickým otcom ich dcéry, z dôvodu, že boli poskytnuté spermie anonymného darcu, nie odporcu. Na základe tejto skutočnosti má ona právo podať tento návrh a takýmto závažným, svojvoľným spôsobom zasiahnuť do práv dieťaťa.
23. Podľa druhej domnienky otcovstva je otcom dieťaťa (po vylúčení alebo neuplatnení prvej domnienky) muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom alebo súdom. Táto domnienka teda nenastupuje automaticky, ale vyžaduje aktivitu rodičov. Ak sa určuje otcovstvo prejavom matky a otca, nejde o uzavretie zmluvy, nakoľko tieto prejavy nesmerujú proti sebe, ale sú určené súdu alebo matrike. Jednoznačne však ide o právne úkony, preto sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka. V tomto prípade právne úkony pri uznaní otcovstva, tak matky ako aj otca, boli slobodné a vážne, určité, zrozumiteľné a urobené v príslušnej forme. Táto domnienka sa uplatňuje často v prípade, ak sa dieťa narodí slobodnej matke, rozvedenej matke po uplynutí 300 dní od zániku manželstva alebo ak bolo otcovstvo podľa prvej domnienky úspešne zapreté. Súhlasným vyhlásením možno určiť otcovstvo aj k počatému, ale nenarodenému dieťaťu. Vyhlásiť otcovstvo týmto spôsobom môže ktorýkoľvek muž. Môže dokonca nastať situácia, že tak učiní muž, ktorý nie je biologickým otcom. Zároveň ale v našom právnom poriadku, vzhľadom na existujúcu úpravu v Zákone o rodine, takýmto spôsobom sa určuje otcovstvo aj u partnerov, ktorí spolu dlhodobo žijú, tvoria domácnosť, ale nie sú zosobášení. Takýto partneri nemajú inú možnosť, pokiaľ nechcú uzatvoriť manželstvo, ako dobrovoľne zapísať otca dieťaťa do rodného listu, ako súhlasne vyhlásiť, že stály partner matky je otcom maloletého dieťaťa. Na Slovensku v súčasnosti existuje množstvo nezosobášených párov, pričom z ich vzťahu pochádzajú maloleté deti. Párov, ktoré nevstupujú do manželstva je z roka na rok viac, Zákon o rodine, však v svojich ustanoveniach, úplne nereflektuje danú situáciu.
24. Toto konanie, je odrazom práve takéhoto chýbajúceho ustanovenia v zákone. Pokiaľ by teda dlhodobo žijúci partneri, podstúpili zákrok asistovanej reprodukcie, ako v tomto prípade, spermiami od anonymného darcu, partner matky a so súhlasom oboch rodičov zapísaný otec do rodného listu, by bol vždy vystavený podobnej svojvôli partnerky, že môže kedykoľvek zaprieť otcovstvo k dieťaťu, pre ktoré sa partneri spoločne rozhodli, ale zdravotné komplikácie im to neumožnili a splodili ho asistovanou produkciou, bez ohľadu na názor a právo dieťaťa a už vôbec nie na názor a právo otca. Samozrejme to platí aj opačne (rovnakej svojvôli by mohla byť vystavená aj matka a dieťa, ak by návrh na zapretie podal otec). Súd však v takomto formálnom nazeraní na zapretie otcovstva vidí hrubý zásah do práv otca, ale predovšetkým do práv dieťaťa.
25. Súd má teda za to že, v tomto konaní, za situácie kedy sa na účastníkov pri vykonaní zákroku asistovanej reprodukcie pozeralo ako na manželov, má sa aj pri posudzovaní zapretia otcovstva vzťahovať analogicky príslušný § Zákona o rodine, konkrétne § 87 ods. 2, ktorý pojednáva, práve o možnosti/nemožnosti zapretia otcovstva po uskutočnení zákroku asistovanej reprodukcie u manželky.
26. Zákon o rodine v tejto súvislosti vylučuje právo zaprieť otcovstvo v prípade, ak manžel poskytol svoj súhlas na umelé oplodnenie manželky. Poskytnutie súhlasu sa pritom zistí zo zdravotnej dokumentácie. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní je zrejme, že obaja rodičia, tak matka, ako aj otec poskytli súhlas na umelé oplodnenie navrhovateľky. Jeho súčasťou je aj poučenie o právnych následkoch umelého oplodnenia, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Súhlas partnera je právnym úkonom, a preto sa naň z tohto dôvodu vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o náležitostiach právnych úkonov, ako aj neplatnosti právneho úkonu. Súhlas je odvolateľný, v tomto prípade k tomu nedošlo. Právny úkon odporcu je platný.
27. V prípade naplnenia všetkých podmienok zákon, vychádzajúc z predpokladanej vôle manželov/ partnerov, ktorí pristúpili k takémuto kroku, a potreby stabilizácie právneho statusu takéhoto dieťaťa, neumožňuje zaprieť otcovstvo manžela/partnera k takémuto dieťaťu ako výnimku zo všeobecného zapieracieho práva. V prípade heterológnej inseminácie (spermiami neznámeho darcu), je irelevantné, že manžel/partner matky dieťa nesplodil, možno len dokazovať, že otehotnela inak po zákroku
asistovanej reprodukcie. Zakotvením tohto pravidla v Zákone o rodine mal zákonodarca v úmysle chrániť maloleté dieťa a zabezpečiť mu istotu a právo na oboch rodičov po jeho narodení.
28. Otcovstvo k darcovi spermií, vzhľadom na formuláciu zákonných domnienok otcovstva, nemožno určiť, k darcovstvu nedochádza s cieľom, resp. vôľou založenia rodičovstva, ide o anonymný úkon.
29. Z vyššie uvedeného je zrejme, že navrhovateľka nemohla týmto svojím návrhom byť úspešná, a zaprieť otcovstvo k odporcovi, s poukazom na analogické uplatnenie § 87 ods. 2 Zákona o rodine. Súd zároveň poukazuje na to, že navrhovateľka si zrejme neuvedomuje, že tu existujú aj práva maloletého dieťaťa, ktoré v tomto prípade háji opatrovník. Dohovor o právach dieťaťa, ďalšie medzinárodné zmluvy, ako aj samotný právny poriadok Slovenskej republiky apelujú na dodržiavanie práv detí, a na hľadanie najlepšieho záujmu dieťaťa, pri rozhodovaní o právach dieťaťa. Hlavné právo dieťaťa je mať oboch rodičov, zapísaných v rodnom liste. Právom dieťaťa ide mať zapísaného v rodnom liste biologického otca. V tomto prípade to však nie je možné, a táto nemožnosť, bola navrhovateľke, samozrejme, aj odporcovi zrejmá už od času, kedy sa rozhodli, že navrhovateľka podstúpi zákrok asistovanej reprodukcie. Po narodení dieťaťa, obaja rodičia, už v minulosti pri oplodnení poučení o právnych následkoch svojho konania, súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa je odporca. Vzniklo u neho tzv. sociálne otcovstvo, a tak on, matka a aj maloletá ho vnímali, ako biologického otca maloletej, s tým že sa u neho a aj u maloletej vytvoril vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom. Do doby, kým matka nezačala svojvoľne odporcovi brániť v kontakte s dcérou, nebol tento vzťah len formálny, ale skutočný vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Navrhovateľ sa o dieťa zaujímal, trávil s ním voľný čas, komunikoval s ním, zakupoval mu ošatenie, hráčky a iné potreby a prispieval na jeho výživu. V súčasnosti, tak ako je uvedené vyššie, nemôže ani jeden z rodičov spochybniť otcovstvo odporcu, vzhľadom na zákonné znenie. V opačnom prípade, by išlo o hrubý zásah do práv dieťaťa. Sám opatrovník uvedomujúc si toto neprípustné konanie matky, s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.
30. Súd vzhľadom na vyššie uvedené teda návrh ako absolútne nedôvodný zamietol.
31. Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie analýzou DNA z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti vykonania tohto úkonu. Keďže v konaní nebolo sporné otehotnenie navrhovateľky prostredníctvom asistovanej reprodukcie semenom iného darcu, než odporcu. Je teda zrejme, že odporca nie je biologickým otcom maloletej, ale na základe súhlasného vyhlásenia vzniklo u neho takzvané sociálne otcovstvo. Navrhovateľka sa snažila vykresliť odporcu ako alkoholika, ktorý sa nezaujíma o rodinu. Súd predovšetkým uvádza, že správanie odporcu, nemá význam pre toto konanie. Zároveň sama navrhovateľka uviedla, že odporca svoje správanie po dobu ich spolužitia teda ani po narodení dieťaťa nemenil, správal sa rovnako. Rovnako sa po narodení dieťaťa, nezmenil ani vzťah k rodičom odporcu, teda sa nezlepšil. Súd teda zamietol návrhy na doplnenie dokazovania vo vzťahu k údajnému preukazovaniu alkoholizmu odporcu, ako právne irelevantné vo vzťahu k tomuto konaniu.
32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)