Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16P-32-2020.pdf
PDF · 106.4 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., U. XXXX/XX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., U. XXXX/XX a F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. 3, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného, úpravu styku, takto
rozhodol:
I. Súd maloleté dieťa: R. Y., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 06.03.2020 a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne od 06.03.2020, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Zročné výživné vo výške 234 eur za obdobie od 06.03.2020 do 30.06.2020 súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.
IV. Súd konanie o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom z a s t a v u j e.
V. V zostávajúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2020 domáhala úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že súd mal. dieťa zverí do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, vždy do 1. dňa v mesiaci do rúk matky. Styk s dieťaťom sa obmedzí na 4 hodiny každý nepárny týždeň v mesiaci. Zároveň sa domáhala zaplatenia zročného výživného po dobu 24 mesiacov spätne vo výške 2 400 eur. Návrh odôvodňovala tým, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti asi 8 rokov a z toho spolužitia sa im narodilo mal. dieťa. V spolužití bolo veľa nedorozumení, pretože otec mal. dieťaťa v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje a pod vplyvom alkoholu je agresívny. Otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v máji 2018 a na výživu dieťaťa neprispieval. O mal. dieťa sa stará sama od narodenia a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Výška pravidelných mesačných výdavkov na mal. dieťa dosahuje sumu 350 eur, ktorá pozostáva z nákladov na lieky, vitamíny, ošatenie, obuv, hračky, školské potreby a voľnočasové aktivity. Matka má výdavky spojené s bývaním a splátkami úverov, ktoré ju otec donútil zobrať na svoje meno, peniaze minul pre svoje potreby a splátky nespláca. Otec pracuje na trvalý pracovný pomer v zahraničí ako lodník, avšak zamestnávateľa uviesť nevedela. Pred otvorením pojednávania upresnila, že návrh v časti úpravy styku berie späť a žiada konanie zastaviť, pretože to prehodnotila a nemá výhrady voči tomu, aby sa otec s mal. dieťaťom stýkal v čase, keď bude na území SR počas víkendov, od piatku poobede do nedele poobede. Takýmto spôsobom bol styk realizovaný v mesiaci jún, keď bol otec dieťaťa doma. Otec dieťaťa začal prejavovať intenzívnejší záujem o dieťa od októbra 2019 a od obdobia, ako sa presťahoval do Nových Zámkov.
2. Súd konanie v časti o úpravu styku otca s mal. dieťaťom zastavil podľa § 29 CMP s poukazom na dispozičné právo matky, ktorá zobrala návrh v tejto časti späť. Súd nevzhliadol potrebu pokračovať v konaní ohľadne úpravy styku, vzhľadom na jednoznačné vyjadrenie matky, ako aj pracovné povinnosti otca s tým, že v čase rozhodovania súdu, súd nemal preukázané kedy sa bude otec zdržiavať na území SR. Matka jednoznačne uviedla, že nemá výhrady voči styku otca s mal. dieťaťom.
3. Súd pojednával v neprítomnosti otca podľa § 31 CMP, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňa 13.07.2020 podľa § 111 ods. 3 CSP.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Mal. dieťa R. Y., nar XX.XX.XXXX je evidované v Knihe narodení Matričného úradu Bratislava- Petržalka vo zväzku 36, ročník 2012, na strane 104, pod por. č. 3105. Otcom mal. dieťaťa je F. Y., nar. XX.XX.XXXX a matkou R. D., nar. XX.XX.XXXX.
5.1 Matke pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti voči mal. dieťaťu: O. D., nar. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, ktoré je evidované v Knihe narodení Matričného úradu Nové Zámky vo zväzku 163, ročník 2019, na strane 100, pod por. č. 482. Otcom mal. dieťaťa je I. G., nar. XX.XX.XXXX a matkou R. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. dieťaťu: W. D., nar. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, ktoré je evidované v Knihe narodení Matričného úradu Nové Zámky vo zväzku 165, ročník 2020, na strane 139, pod por. č. 449. Otcom mal. dieťaťa je I. G., nar. XX.XX.XXXX a matkou R. D., nar. XX.XX.XXXX.
5.2 Matka mal. dieťaťa poberá rodičovský príspevok vo výške 270 eur a rodinné prídavky na tri mal. deti, čo spolu prestavuje sumu 330 eur.
5.3 Lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec mal. dieťaťa bol zamestnaný u zamestnávateľa HENY - K, s. r. o., Závod, Puškinova 1047 v období od 10.01.2017 do 02.10.2018 s vymeriavacím základom v priemere vo výške 407 eur. V období od 18.02.2019 do 12.03.2020 bol zamestnaný u zamestnávateľa Tmlg s. r. o., Hlohovec, M. Benku 36 s priemerným vymeriavacím základom vo výške 697 eur. Dňa 21.04.2020 uzavrel dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Pro Marine Slovakia s. r. o., Ohrady, Hortobáďska 71.
5.4 Z predloženého výpisu z účtu matky mal. dieťaťa za obdobie od 06.09.2018 do 31.12.2019 ohľadne spotrebného úveru mal súd preukázané, že zostatok istiny úveru ku dňu 31.12.2019 je vo výške 8 220,17 eur a aktuálna výška splátok vo výške 154,86 eur k decembru 2019.
5.5 V zmysle rozhodnutia Mesta Nové Zámky zo dňa 20.04.2020 bol vyrubený matke mal. detí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 23,058 eur na osobu.
6. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že mal. dieťa žiada zveriť dieťa do jej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 100 eur a styk nežiada upraviť. Súhlasila s tým, aby sa otec stretával s dieťaťom, keď bude na Slovensku, každý druhý víkend od piatku poobede do nedele poobede. Situácia na jej strane sa zmenila, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. dieťaťu: W. XX.XX.XXXX, otcom mal. dieťaťa je I. G., ktorý pracuje brigádnicky, mesačne prispeje 200 - 300 eur na mal. deti a bývanie. Je dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný. Otec mal. R. pracuje na turnusy, aj keď v sociálnej poisťovni je uvedený nižší vymeriavací základ, podľa jej vedomostí min. denný príjem je od 80 - 120 eur, tak ako jej to povedal otec dieťaťa. Takýto príjem mal i v čase, keď žili v spoločnej domácnosti do 05/2018. V zahraničí otec nič neplatí, len stravu. Nemala vedomosť o výške nákladov na stravu. Matka poberá rodinné prídavky na 3 mal. deti a rodičovský príspevok na mal. O., momentálne vo výške 270 eur. Spolu dostáva sumu okolo 330 eur. Z uvedeného príjmu uhrádza zálohové platby na internet a TV a ostatné výdavky vo vzťahu k bytu uhrádza jej matka, tak ako tomu bolo i doteraz. Výdavky na mal. dieťa pozostávajú z nákladov na ošatenie 40 eur, hygienické potreby 15 eur a strava 100 eur. Dieťa navštevuje 1. ročník Základnej školy na Mostnej ulici v Nových Zámkoch a v súvislosti so školou mala matka jednorazové výdavky: ZRPŠ 30 eur, triedny fond 30 eur, pracovné zošity 15 eur, 20 eur na školský klub na pomôcky ročne, obedy na pol roka 12 eur. Poplatok za školský klub 12 eur mesačne. Dieťa nebýva často choré, žiadne krúžky nenavštevuje z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Dieťa chodilo na balet 4 roky, kde bol poplatok na pol roka 46 eur, ročný poplatok ZUŠ 16 eur a kostýmové 10 eur, čo matka v tomto roku už zaplatiť nevedela. Otec dieťaťa od podania návrhu zaplatil výživné vo výške 150 eur, s dôrazom na nariadené neodkladné opatrenie. Otec mal. dieťaťa z príjmu, ktorý má, uhrádza nájomné v byte v Nových Zámkoch vo výške 340 eur a káblovú televíziu a mobil vo výške 220 eur, o čom má vedomosť, pretože ju poprosil, že keď tu nebude, že jej pošle peniaze, aby tieto platby zrealizovala. Ďalej má výdavky na stravu v zahraničí. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Keď žili v spoločnej domácnosti, zobrali si úver vo výške asi 10 000 eur v roku 2016, ktorý bol použitý na zaplatenie nedoplatkov v zdravotnej poisťovni otca vo výške 2 000 eur, kúpu motorového vozidla Škoda Octavia, rok výroby 1998 za kúpnu cenu 2 000 eur na meno matky a zariadenie do bytu. Keď bolo odročené pojednávania kvôli bombe, ústne sa s otcom dieťaťa rozprávali, že jej bude dávať 200 eur, časť na výživné a časť na úhrady splátok úveru. Potrebuje to však mať na papieri. Je pravdou, že otec dieťaťa zaplatil splátku úveru 3x, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti. Od opustenia spoločnej domácnosti, zo začiatku sa otec s dieťaťom stretával veľmi málo, pretože mal nový vzťah a partnerka nemala záujem o kontakt s jeho dieťaťom, pretože mala svoje. Pravdepodobne teraz vzťah nemá. Výrazný záujem o mal. dieťa otec začal prejavovať od obdobia, ako sa presťahoval do Nových Zámkov okolo októbra 2019. V poslednom období sa stretávali častejšie, jedná sa o posledný mesiac, predtým to nebolo. Po vykonanom dokazovaní matka žiadala mal. dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti, určiť výživné vo výške 100 eur. Zároveň trvala na tom, aby súd určil výživné spätne za 24 mesiacov, spolu vo výške 2 400 eur.
7. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa uviedol, že bolo vykonané šetrenie u matky a pohovor s mal. dieťaťom dňa 10.06.2020. Dieťa uviedlo, že sa s otcom stretáva, prespáva v zelenom činžiaku, hrajú sa a chodia na zmrzlinu. Otec s navrhovanou výškou výživného súhlasil. Uznal príjem vo výške 1 500 eur na 3 týždne a výdavky nájomné 340 eur spolu s energiami. Mal výhrady voči navrhovanému styku, avšak vzhľadom na vyjadrenie matky je to vyriešené. Navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, určiť výživné vo výške 100 eur a styk neupraviť na možnú dohodu rodičov, s poukazom na vyjadrenie matky.
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo mal. dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
12. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
22.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky - matky je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2018 z dôvodu hádok a nedorozumení. Spolužitie malo negatívny vplyv na mal. dieťa. Z týchto dôvodov súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky od podania návrhu. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine na rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti (nie spätne). Otec mal. dieťaťa so zverením do starostlivosti matky súhlasil, čo uviedol kolíznemu opatrovníkovi. Zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, pretože neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100 eur mesačne tak ako matka žiadala, keďže mal preukázané, že príjem otca podľa vlastného vyhlásenia je 1 500 eur na 3 týždne a ďalšie 3 týždne otec dieťaťa príjem nemá, a preto súd uvedený príjem rozpočítal na týždenný príjem, čo predstavuje sumu 250 eur a mesačný príjem je potom 1 000 eur. Z uvedeného príjmu uhrádza náklady na bývanie vo výške 340 eur a káblovú televíziu a mobil vo výške 220 eur. Ak otec dieťaťa zaplatí uvedené nevyhnutné výdavky z mesačného príjmu vo výške 1 000 eur, zostane mu suma 440 eur, z ktorej bude schopný bez akejkoľvek ujmy zaplatiť určené výživné. Súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Z určeného výživného bude matka schopná pokryť výdavky na mal. dieťa, ktoré pozostávajú z nákladov na ošatenie 40 eur, hygienické potreby 15 eur a strava 100 eur. Dieťa bude od septembra 2020 navštevovať 2. ročník Základnej školy na Mostnej ulici v Nových Zámkoch a v súvislosti so školou bude mať matka jednorazové výdavky: ZRPŠ 30 eur, triedny fond 30 eur, pracovné zošity 15 eur, 20 eur na školský klub na pomôcky ročne, obedy na pol roka 12 eur. Poplatok za školský klub 12 eur mesačne. Jednorazové výdavky v súvislosti so školou po rozpočítaní predstavujú sumu 10 eur mesačne. Celkové výdavky na mal. dieťa s poukazom na jeho vek a uvádzané výdavky matkou, prestavujú sumu 165 eur mesačne. Uvedenú sumu súd uznal, pretože je primeraná a vyplýva z výdavkov, ktoré nie sú nadhodnotené a sú všeobecne známe. Ak na výživu mal. dieťaťa prispeje sumou prestavujúcou 1/3 určeného výživného, t. j. sumou 35 eur, i matka, u ktorej súd zohľadnil každodennú starostlivosť a je potrebné pripočíť i rodinné prídavky, matka bude schopná pokryť všetky výdavky na mal. dieťa ako aj jeho záujmové aktivity. Súd zdôrazňuje, že výživné odzrkadľuje i životnú úroveň rodiča a v neposlednom rade súd zohľadnil i tú skutočnosť, že v čase, kedy bude otec dieťaťa na Slovensku, bude musieť vynaložil určité finančné prostriedky na mal. dieťa počas víkendov od piatku do nedele. Súd poznamenáva, že matka sama v návrhu uvádzala určiť výživné vo výške 100 eur a mala za to, že takéto výživné bude primerané vzhľadom na potreby a vek mal. dieťaťa. Matka nijakým spôsobom nepreukázala a listinnými dôkazmi nevydokladovala, že výdavky na mal. dieťa mesačne prestavujú sumu 350 eur, tak ako uvádzala v návrhu a v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. Po upresnení uviedla len výdavky na mal. dieťa ako sú vyššie uvedené. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením matky, že by výdavky na mal. dieťa predstavovali 350 eur, keď v čase podania návrhu aj v čase rozhodovania súdu príjem matky mal. dieťaťa celkove predstavuje sumu 330 eur, ktorá pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na tri mal. deti. Zročné výživné za obdobie od 06.03.2020 do 30.06.2020 vo výške 234 eur, ktoré pozostáva zo sumy 84 eur (za 26 dní v mesiaci marec 2020), zo sumy 300 eur za mesiace apríl až jún 2020 s tým, že z uvedenej sumy vo výške 384 eur súd odpočítal zaplatené výživné vo výške 150 eur, ktoré matka uznala a otec ho začal platiť na základe nariadeného neodkladného opatrenia. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/32/2020-37 zo dňa 13.05.2020, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 50 eur mesačne. Súd povolil zročné výživné otcovi mal. dieťaťa splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že i uvedenú sumu bude schopný otec mal. dieťaťa z preukázateľného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy s tým, že i po vyplatení výdavkov v súvislosti s bývaním, ktoré uviedla matka a zaplatením určeného výživného, mu zostane suma vyššie ako je životné minimum na plnoletú osobu podľa Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení noviel.
23. Matka mal. dieťaťa sa domáhala zaplatenia výživného spätne za dobu 24 mesiacov spolu vo výške 2 400 eur, t. j. za každý mesiac 100 eur, pretože otec dieťaťa si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplnil a uvedené výživné neplatil za obdobie od mája 2018 do februára 2020. Matka mal. dieťaťa neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ako zákonná zástupkyňa mal. dieťaťa nepodala návrh na súd skôr, prípadne hneď ako otec začal porušovať svoju zákonnú povinnosť neplnením si vyživovacej povinnosti. Matka mal. dieťaťa neuviedla žiadnu objektívnu nemožnosť, ktorá by jej bránila podať návrh proti otcovi mal. dieťaťa. Tvrdenia, že sa chcela s otcom dieťaťa dohodnúť, súd považuje za irelevantné, pretože bolo i povinnosťou matky plniť si zákonnú povinnosť týkajúcu sa starostlivosti o mal. dieťa, do ktorej patrí i ochrana dieťaťa, t. j. domáhanie sa výživného, ak nie je platené dobrovoľne. Matka takýmto spôsobom nepostupovala, nepreukázala, že by mala zdravotné problémy, prípadne problémy iného charakteru, pre ktoré by návrh nemohla podať skôr, v čase vzniku zákonných dôvodov pre podanie návrhu, t. j. po opustení spoločnej domácnosti otcom mal. dieťaťa. Z týchto dôvodov súd návrh matky na určenie výživného spätne od mája 2018 zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).