Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5CbZm/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený: Nosko & Partners, s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: 1/ B. Q. ,nar. XX.XX.XXXX, J. N. 4, B., 2/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. N. 4, B., 3/ R.. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, B., žal.1/ a 3/ zastúpení: SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., Šoltesovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie zmenkovej sumy 121.090,19 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 121.090,19 Eur, úrok 6% ročne zo sumy 121.090,19 Eur od 14.09.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Táto povinnosť žalovaného 1/ a 3/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré im na základe platobného rozkazu č.k. -104 zo dňa 18.03.2019 poskytne žalovaná 2/.

II. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovaní 1/ a 3/ sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v celom rozsahu. Táto povinnosť žalovaného 1/ a 3/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré im na základe platobného rozkazu č.k. -104 zo dňa 18.03.2019 poskytne žalovaná 2/.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.01.2019 sa žalobca domáhal, aby žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 121.090,19 eur so 6 % ročným úrokom z tejto sumy od 14.09.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.12.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu v postavení leasingového prenajímateľa so spoločnosťou Nábytok GALAN, s.r.o. ako leasingovým nájomcom Zmluvu o leasingu nehnuteľností č. XXXXXX. Predmet leasingu nadobudol do vlastníctva právny predchodca žalobcu na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú právny predchodca žalobcu uzavrel so spoločnosťou Nábytok GALAN, s.r.o. Dňa 08.01.2015 sa právnym nástupcom žalobcu stal žalobca. Na majetok spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 25.04.2016, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 02.05.2016, vyhlásený konkurz. Záväzok zo zmluvy bol zabezpečený zmenkou vystavenou spoločnosťou Nábytok GALAN, s.r.o. dňa 30.12.2011, ktorú avalovali žalovaní 1/ až 3/. Dňa 30.12.2011 bola uzavretá Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke. Nakoľko sa leasingový nájomca dostal do omeškania s úhradami leasingových splátok, právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 26.03.2013 odstúpil od zmluvy, pričom odstúpenie bolo nájomcovi doručené dňa 02.04.2013. Dňa 21.02.2018 vyhotovil žalobca konečné vysporiadanie z predčasne ukončenej zmluvy, v ktorom vyčíslil celkovú pohľadávku vo výške 242.180,38 eur a dňa 31.07.2017 zaslal nájomcovi výzvu na úhradu

nedoplatkov z finančného vysporiadania. Dňa 05.09.2018 zaslal žalobca nájomcovi oznámenie o vyplnení zmenky a výzvu na zaplatenie zmenky v sume 242.180,38 eur. Oznámenie o vyplnení zmenky a výzva na zaplatenie boli doručené aj žalovanému 1/ až 3/. Do dňa podania žaloby si žalovaní svoj záväzok voči žalobcovi nesplnili.

2. Vo veci bol vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. -104 zo dňa 18.03.2019, ktorý voči žalovanej 2/ nadobudol dňa 16.04.2019 právoplatnosť, nakoľko žalovaná 2/ podala proti platobnému rozkazu odpor oneskorene a súd tento odpor uznesením č.k.5CbZm/3/2019-180 v spojení s uznesením č.k. -216 odmietol. Žalovaný 1/ a 3/ podali vecne odôvodnený odpor včas, preto voči nim súd platobný rozkaz zrušil.

3. Žalovaný 1/ a 3/ poukázali na to, že dňa XX.XX.XXXX bolo v obchodnom vestníku zverejnené uznesenie, na základe ktorého bola na majetok Nábytok GALAN, s.r.o. povolená reštrukturalizácia. Právny predchodca žalobcu si v reštrukturalizačnom konaní prihlásil pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 9.428,35 eur. Reštrukturalizácia bola ukončená na základe uznesenia príslušného súdu zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 03.06.2013. Následne bol na majetok Nábytok GALAN, s.r.o. vyhlásený konkurz a žalobca si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku vo výške 581.458,70 eur evidovanú voči dlžníkovi zo zaniknutej zmluvy, ktorá zanikla dňa 02.04.2013 odstúpením a ktorá na základe konečného vysporiadania vyhotoveného žalobcom ku dňu 31.03.2013 činila sumu 590.887,05 eur. Konkurzné konanie doposiaľ neskončilo. Žalobcom prihlásená pohľadávka bola správcom popretá v celom rozsahu čo do dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, pričom dôvodom popretia bola spornosť pohľadávky čo do dôvodu a výšky a skutočnosť, že veriteľ si neprihlásil predmetnú pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, tak v dôsledku nevyhmáhateľnosti zmaril jej uspokojenie. Žalobca si teda uplatnil v konkurznom konaní pohľadávku vo výške 581.458,70 eur titulom pohľadávky zo zaniknutej zmluvy, o ktorej prebieha incidenčné konanie a zároveň podal žalobu voči žalovaným ako ručiteľom uvedeným na zmenke zabezpečujúcej záväzky Nábytok GALAN, s.r.o. zo zmluvy, ktorým má zodpovedať v konkurznom konaní prihlásená pohľadávka.

4. Poukázali na čl. I bod 2, 3 a čl. II bod 3 dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Žalobca dňa 21.08.2018 vyhotovil znovu konečné vysporiadanie predčasne ukončenej zmluvy na sumu 242.180,38 eur. Otáznym je teda nielen dôvod opätovného vyúčtovania, keďže konečné vysporiadania znejú na rôzne sumy, ale aj dôvod rozdielu vo výške vyčíslenej pohľadávky v jednotlivých finančných vysporiadaniach a v konečnom dôsledku aj vo výške žalovanej sumy, ktorá je rozdielna od sumy uvedenej v prihláške do konkurzu, konečných vysporiadaniach a vyplnenou zmenkovou sumou. Zdôraznili, že týmto sa snaží poukázať na zmätočnosť konania žalobcu a nepreskúmateľnosť výšky uplatneného nároku. Pokiaľ ide o doručenie oznámenia o vyplnení zmenky a výzvy na zaplatenie sumy 242.180,83 eur fikciou doručenia žalovaným, uviedli, že fikcia doručenia nebola stranami dohodnutá. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalovaný 3/ sa dozvedel o vyplnení zmenky až zo žaloby.

5. Ďalej namietli, že žalovanému 3/ nebol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk. Tiež namietli, že pohľadávka zo zmluvy zabezpečená zmenkovým ručením je nevymáhateľná, zanikla. Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní prihlásil pohľadávku len vo výške 9428,35 eur. Poukázali na ust. , , o konkurze a reštrukturalizácii a uviedli, že do reštrukturalizačného konania bolo potrebné prihlásiť všetky existujúce pohľadávky, vrátane podmienených a zabezpečených pohľadávok. Vzhľadom na nevymáhateľnosť pohľadávky nemohlo dôjsť k omeškaniu leasingového nájomcu s platením zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca nebol oprávnený vyplniť blankozmenku vo výške 242.180,38 eur, nakoľko táto suma nie je aktuálnou výškou pohľadávky, s ktorou bol leasingový nájomca v omeškaní, keďže záväzok v neprihlásenom rozsahu zanikol/je nevymáhateľný, pričom pripustili jeho existenciu nanajvýš v rozsahu uplatnenom prihláškou v reštrukturalizačnom konaní.

6. Ďalej uviedli, že rozhodnutie v tejto veci závisí od rozhodnutia vo veci samej v incidenčnom konaní. Poukázali v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.01.2019, podľa ktorého právoplatnosťou rozhodnutia v incidenčnom konaní, ktorým bola žaloba o určenie pohľadávky zamietnutá, došlo k zániku pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Súd konštatoval, že žalovaný ručiteľ nemôže ručiť za zaniknutý záväzok. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia incidenčného konania.

7. Tiež mali za to, že je daná prekážka litispendencie, keďže žalobca s v konkurznom konaní uplatnil identickú pohľadávku a zároveň prebieha incidenčné konanie. Týmto žalobným návrhom si žalobca duplicitne uplatňuje ten istý nárok založený na tvrdení identického skutkového stavu zo zaniknutej zmluvy.

8. Žalovaní v odpore zdôraznili, že nie je možné preskúmať uplatnený nárok žalobcu, resp. preukázať či zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou, a to s poukazom na rozdielnosť uvádzanej výšky tvrdenej pohľadávky v jednotlivých úkonoch žalobcu (v konečných vysporiadaniach, vyplnenej zmenkovej sume a uplatnenom nároku). Žiadali, aby súd vyzval žalobcu na preukázanie spôsobu a správnosti výpočtu pohľadávky zo zaniknutej zmluvy.

9. Na záver poukázali na zmarenie efektívneho uspokojenia pohľadávky. Dňa 19.06.2016 uzavrel žalobca so spoločnosťou BTK Invest, s.r.o. Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal v znení dodatku č. 7 uzavrieť so spoločnosťou BTK Invest, s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorou sa malo previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu na túto spoločnosť za kúpnu cenu 400.000 eur. K realizácii budúcej zmluvy však nedošlo, žalobca sa nedomáhal jej uzavretia, avšak namiesto toho podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, nehnuteľnosti sa na dražbe nepodarilo predať, nakoľko nebolo urobené ani najnižšie podanie. Žalobca následne podal návrh na opakovanú dražbu a dňa 18.07.2017 bolo v obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o výsledku opakovanej dražby, na ktorej vydražiteľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti za cenu 325.000 eur. Okrem toho žalovaní boli pri dražbe obídení. Ak by sa žalobca domáhal uzavretia kúpnej zmluvy so spoločnosťou BTK Invest, s.r.o., mohli byť nehnuteľnosti predané za vyššiu kúpnu cenu než bola dosiahnutá vydražením. Tento rozdiel predstavuje 90.000 eur, t.j. rozdiel sumy 480.000 eur s DPH ako kúpna cena BTK a 390.000 eur ako cena dosiahnutá vydražením s DPH. Navyše v zmysle dohody o vrátení zmenky zo dňa 19.06.2014 mala byť zmenka vrátená žalobcom vystaviteľovi. Žiadali preto aby súd žalobu zamietol.

10. Podaním zo dňa 15.05.2019 navrhli žalovaní konanie prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , nakoľko v uvedenom konaní prebieha spor o dôvodnosť, výšku a vymáhateľnosť zabezpečenej pohľadávky.

11. Žalobca sa vyjadril k odporu podaním zo dňa 14.05.2019. Mal za to, že žalovaní nekonkretizovali, na základe akého ustanovenia má prihlásenie pohľadávky v sume 9428,35 eur za následok nevymáhateľnosť žalovanej pohľadávky. Pokiaľ by aj bola pohľadávka žalobcu nevymáhateľná, nie sú s tým spojené žiadne opísané dôsledky. Aj nevymáhateľná pohľadávka je pohľadávka, ktorá existuje, a dlžník môže byť s jej úhradou v omeškaní. Žalobca vyplnil zmenku v súlade s dohodou. Nie je daná prekážka litispendencie. Žalovaní nekonkretizovali žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by uplatnenie pohľadávky voči jednému z dlžníkov v konkurznom konaní a súčasné uplatnenie pohľadávky voči ručiteľovi v súdnom konaní bolo vylúčené. Ďalej mal za to, že riadne opísal postup pri uplatňovaní a vyčísľovaní pohľadávky a je jeho vecou, v akom rozsahu nárok zo zmenky uplatní. Pokiaľ ide o údajne nesprávny postup žalobcu spočívajúci v zrealizovaní dražby s dosiahnutím nízkej ceny namiesto predaja predmetu dražby spoločnosti BTK Invest, s.r.o. uviedol, že neexistoval záväzok, na základe ktorého by mohol vymôcť uzavretie kúpnej zmluvy so spoločnosťou BTK Invest, s.r.o.. Žalobca nemal možnosť dosiahnuť uzavretie kúpnej zmluvy z dôvodu, že nedošlo k splneniu predpokladov, na ktoré bolo uzavretie kúpnej zmluvy viazané. Navyše žalobca zvolil realizáciou dražby najtransparentnejší spôsob speňažovania svojho vlastného majetku a pokiaľ by ho speňažil iným spôsobom, žalovaní by pravdepodobne namietali, že nepostupoval transparentne, keď nevyužil práve inštitút dražby.

12. Žalobca s prerušením konania nesúhlasil, keď v podaní zo dňa 11.06.2020 uviedol, že incidenčné konanie má význam pre konkurzné konanie a rozhodnutie v ňom vydané je účelové pre určenie postavenia veriteľa v konkurze. Súd v tomto konaní je oprávnený sám posúdiť všetky otázky relevantné pre rozhodnutie vo veci a nie je odkázaný na výsledok incidenčného konania. Žalobca poukázal na samostatnosť postavenia zmenkového ručiteľa - žalovaní ako zmenkoví ručitelia majú nezávislé postavenie od vystaviteľa zmenky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2015.

13. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Žalobca zotrval na žalobe a svojich vyjadreniach a uviedol, že postavenie avalistov je samostatné, nie je prípustné vznášať kauzálne námietky tak, ako ich vznášali žalovaní. Žalovaní nad rámec už uvedeného uviedli, že odstúpenie od leasingovej zmluvy je sporné,

nakoľko nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním úpadcu a vznikom škody, k omeškaniu dlžníka so splátkami za január, február, marec 2013 nedošlo opomenutím zaplatenia splátok zo strany úpadcu, ale z dôvodu nesplnenia povinnosti veriteľa prihlásiť si pohľadávku do reštrukturalizačného konania. Poukázali na ust. , v zmysle ktorého je odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka počas reštrukturalizačného konania neprípustné. Žalobca podľa ich názoru porušuje dobré mravy, keď si uplatňuje právo zo zmenky v rozpore so zmluvou a využíva tak relatívnu abstraktnosť zmenky a jej oddelenie od úverovej pohľadávky. Žalobca poukázal na to, že ust. Z..z sa týka nemožnosti odstúpenia od zmluvy pre plnenia, na ktoré vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania a ak ide o plnenia, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania, tieto je dlžník povinný plniť. Zároveň ide o kauzálnu námietku, ktorú nie je avalista oprávnený vznášať. Žalovaní navrhli, aby žalobca predložil všetky dodatky k zmluve o budúcej zmluve a zároveň uviedli, že predložia súdu doklady preukazujúce prepojenie spoločnosti ALKO, s.r.o. a BTK Invest, s.r.o., čím by preukázali rozpor s dobrými mravmi pri vykonaní dražby.

14. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to prvopisom zmenky, zmluvou o leasingu nehnuteľností č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa XX.XX.XXXX, odstúpením od zmluvy zo dňa 26.03.2013, doručenkami, konečným vysporiadaním zo dňa 21.02.2018, výzvou na úhradu nedoplatkov po finančnom vysporiadaní zo dňa 31.07.2018, oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 05.09.2018, prihláškou pohľadávky k sp. zn. XK/XX/XXXX a XR/X/XXXX, zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, dodatku č. X k tejto zmluve, konečným vysporiadaním z predčasne ukončenej Zmluvy o leasingu nehnuteľnosti č. 209001 predloženým žalovaným.

15. Z prvopisu zmenky, ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 30.12.2011, súd zistil, že sa spoločnosť Nábytok GALAN, s.r.o. zaviazala zaplatiť na rad právneho predchodcu žalobcu dňa 13.12.2018 zmenkovú sumu 242.180,38 eur , bez protestu. Ako avalisti sa na zmenku podpísali žalovaní 1/ až 3/. Zmenka bola pôvodne blankozmenkou a zabezpečovala pohľadávky právneho predchodcu žalobcu ako leasingového prenajímateľa zo zmluvy o leasingu nehnuteľností č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej so spoločnosťou Nábytok GALAN, s.r.o. ako leasingovým nájomcom.

16. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal.

17. Dňa 26.03.2013 právny predchodca žalobcu odstúpil od leasingovej zmluvy z dôvodu, že leasingový nájomca bol aj napriek písomnej upomienke v omeškaní so svojimi platobnými povinnosťami vo výške najmenej dvoch leasingových odplát, pričom v konaní nebolo sporné, že išlo o omeškanie so splátkami za mesiace 01-03/2008.

18. Podľa čl. I § 17 ods. 1 zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

19. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaným neprináležia kauzálne námietky v zmysle čl. I § 17 zmenkového zákona, súd uvádza nasledujúce. Hoci avalisti neboli priamym účastníkom zmluvy o úvere, v dôsledku čoho by v zásade neboli oprávnení vznášať ani kauzálne námietky proti majiteľovi zmenky, v danom prípade súd prihliadol na to, že žalovaní boli zároveň konateľmi spoločnosti dlžníka v čase uzavretia leasingovej zmluvy. Kauzálne námietky patria k tzv. relatívnym, uplatniť ich je možné len medzi účastníkmi kauzálneho vzťahu. Vo všeobecnosti sa však uznáva, že ak zmenkový ručiteľ ako konateľ právnickej osoby, ktorá zmenku vystavila, v mene tejto právnickej osoby dojednal záväzkový vzťah, ktorý bol zabezpečený zmenkou, má aj on právo vznášať kauzálne námietky v rovnakom rozsahu ako právnická osoba, za ktorú konal. Preto napriek tomu, že žalovaní sa priamymi účastníkmi leasingovej zmluvy nestali, sú kauzálne námietky prípustné tým, že boli súčasne štatutárnym orgánom dlžníka z kauzálneho vzťahu zabezpečeného zmenkou.

20. Súd sa zaoberal námietkou prekážky litispendencie vznesenou žalovanými a dospel k záveru, že nie je daná prekážka veci skôr začatej. V konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Nábytok GALAN, s.r.o. ani v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. nie je predmetom

konania pohľadávka zo zmenky. Nejde o identické pohľadávky, ako tvrdia žalovaní. V konkurznom konaní si žalobca prihláškou uplatnil voči dlžníkovi - spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. pohľadávku vyplývajúcu z leasingovej zmluvy. Žalobou prejednávanou v tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok zo zmenky voči avalistom. Podanie prihlášky nemá vplyv na právo veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zaistenia poskytnutých tretími osobami a veriteľ sa môže naďalej obrátiť na ktoréhokoľvek zmenkového dlžníka. Navyše ani ak by si žalobca prihláškou uplatnil v konkurznom konaní pohľadávku zo zmenky voči vystaviteľovi zmenky, nemá toto vplyv na právo domáhať sa plnenia od avalistov, keďže ide o samostatných dlžníkov.

21. K zániku vymáhateľnosti uplatňovanej pohľadávky súd uvádza nasledovné:

22. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

23. Podľa plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

24. Podľa zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

25. V prvom rade súd uvádza, že nezaniklo zabezpečenie zmenkou v dôsledku toho, že nebola prihlásená v reštrukturalizačnom konaní, nakoľko zmenka je zabezpečovací inštitút, ale nejde o zabezpečovacie právo v zmysle . Žalovaní poukazovali v podanom odpore na ustanovenia naznačujúc, že žalobca si mal v reštrukturalizačnom konaní prihlásiť všetky existujúce pohľadávky, vrátane podmienených a zabezpečených pohľadávok, keď podľa v prípade, že sa zabezpečená pohľadávka neuplatní riadne a včas, považuje sa za nezabezpečenú pohľadávku. V tomto prípade však nemožno hovoriť o nezabezpečenej pohľadávke, nakoľko zabezpečenie zmenkou nie je zabezpečovacím právom v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

26. Žalovaní ďalej tvrdili, že pohľadávka žalobcu je nevymáhateľná, resp. zanikla. Vymáhateľnosť pohľadávky a existencia pohľadávky sú dve odlišné okolnosti, ktoré vyvolávajú iné následky. Nevymáhateľnosť pohľadávky nemožno stotožňovať s jej zánikom. V tejto súvislosti súd konštatuje, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.01.2019, na ktoré odkazujú žalovaní, sa na prejednávanú vec nevzťahuje a závery prijaté v tomto rozhodnutí nie sú pre tunajší súd záväzné.

27. Nevymáhateľnosť pohľadávky znamená, že pohľadávku nie je možné vymáhať na súde, pričom však naďalej existuje vo forme naturálnej obligácie. Pohľadávka v tomto prípade nezaniká. Súd poukazuje na to, že v Dohode o vyplňovacm práve k blankozmenke si zmluvné strany nevymienili obmedzenie ohľadom toho, že nemožno vyplniť ako zmenkovú sumu výšku pohľadávky, ktorá nie je vymáhateľná.

28. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že rozhodnutie v incidenčnom konaní nebude mať vplyv na rozhodnutie v tejto veci a nie je daný dôvod na prerušenie konania, preto návrh zamietol.

29. V nadväznosti na to nie je ani dôvodná námietka že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou, keď podľa žalovaných oprávnená je len výška 9428,35 eur zodpovedajúca pohľadávke prihlásenej v reštrukturalizačnom konaní. Zamietnutím žaloby v incidenčnom konaní nedochádza k zániku pohľadávky zabezpečenej zmenkou.

30. Súd konštatuje, že právna úprava s potvrdením reštrukturalizačného plánu nespája účinok zániku neprihlásenej pohľadávky alebo účinok zániku vymáhateľnosti neprihlásenej pohľadávky ako takej, ale len účinok zániku jej vymáhateľnosti voči dlžníkovi. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nespojil

so stratou vymáhateľnosti neprihlásenej pohľadávky voči dlžníkovi aj stratu jej vymáhateľnosti voči ručiteľovi.

31. Reštrukturalizačný plán schválený súdom nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k ručiteľom neprihlásených pohľadávok preto, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii žiadne právne účinky pre takýto prípad neupravuje. Zánik vymáhateľnosti pohľadávky nastáva len vo vzťahu voči dlžníkovi. Avšak právo veriteľa vymáhať tieto pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom zostáva zachované, a to tak veriteľom, ktorí si pohľadávky v reštrukturalizácii prihlásili, ako aj pre veriteľov, ktorých pohľadávky sa v dôsledku účinkov plánu stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. Plán nemá žiadne účinky na právo veriteľa vymáhať pôvodnú pohľadávku voči spoludlžníkom, ručiteľom. To isté platí aj pre vymožiteľnosť pohľadávok zabezpečených majetkom tretích osôb.

32. Reštrukturalizačným plánom sa upravujú vzájomné vzťahy medzi do reštrukturalizácie prihlásenými veriteľmi dlžníka a dlžníkom tak, že tieto sa menia tým spôsobom, ktorý je uvedený v pláne. Plán má účinky len proti tým, ktorí sú jeho účastníkmi, výnimku z toho tvoria ustanovenia o novom úvere, ktoré sú účinné aj voči iným osobám ako účastníkom plánu, to znamená voči každému. Reštrukturalizačný plán v zmysle je listina oprávňujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len účastník plánu), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Z uvedeného vyplýva, že plán nemôže obsahovať nič iné ako usporiadanie vzájomných vzťahov veriteľov dlžníka a dlžníka, resp. osôb, ktoré sa zúčastnia plánu so svojím vlastným súhlasom. Pokiaľ sa veriteľ do reštrukturalizácie neprihlási, nemôžu byť jeho pohľadávky v pláne nijakým spôsobom upravované, ani do tohto plánu zahrnuté, tým ani plánom dotknuté. Aby nemohlo dôjsť k zmareniu reštrukturalizácie tým, že veriteľ neprihlási pohľadávky a po skončení súdneho reštrukturalizačného konania, kedy nastal čas plnenia schváleného potvrdeného plánu, tieto bude nútene vymáhať, čím môže dôjsť k neschopnosti dlžníka splniť reštrukturalizačný plán, zákon stanovil účinok potvrdeného plánu aj na neprihlásené pohľadávky, ktoré sa menia tak, že strácajú vymáhateľnosť voči dlžníkovi. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v stanovil, že plán má účinky len voči jeho účastníkom. Vo vzťahu k tretím osobám nie, resp. len ak to zákon výslovne uvádza. To znamená, že ak sa podľa plánu pohľadávka transformuje, je to tak len vo vzťahu medzi účastníkmi plánu. Preto pravidlo uvedené v odseku 1, že plán má účinky len vo vzťahu k účastníkom plánu, ďalej konkretizuje, keď stanovuje, že pohľadávka zostáva bezo zmeny vo vzťahu k spoludlžníkom, ručiteľom, ale aj k zálohu, pokiaľ je ním majetok tretej osoby a veriteľ je oprávnený vymáhať ju voči týmto osobám v pôvodnej výške, resp. zostáva zabezpečená týmto majetkom tretej osoby v pôvodnej výške.

33. Žalovaní tiež namietali, že žalobca v zmysle nemohol počas reštrukturalizačného konania odstúpiť od leasingovej zmluvy, v dôsledku čoho je vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou o zmenkovom vyplňovacom práve.

34. Podľa druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné.

35. O neúčinné odstúpenie od zmluvy by išlo v prípade odstúpenia z dôvodu omeškania dlžníka s plnením, na ktoré vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania. V tomto prípade bola dňa 19.12.2012 povolená reštrukturalizácia dlžníka, pričom dôvodom odstúpenia od leasingovej zmluvy bolo omeškanie dlžníka s plnením leasingových splátok, ktoré sa stali splatné až počas reštrukturalizácie. Nebolo sporné, že k odstúpeniu od leasingovej zmluvy došlo v dôsledku omeškania s úhradou splátky za mesiace január, február a marec 2013. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii poskytuje ochranu dlžníkovi len v súvislosti s plneniami, s ktorými bol v omeškaní pred začatím reštrukturalizačného konania, preto pokiaľ ide o omeškanie s plneniami, na ktoré vznikol nárok po jeho začatí, nie je odstúpenie alebo vypovedanie zmluvy z tohto dôvodu neúčinné v zmysle citovaného ustanovenia.

36. Čo sa týka námietky žalovaných, že k omeškaniu dlžníka nedošlo opomenutím zaplatenia splátok zo strany dlžníka, ale z dôvodu opomenutia povinnosti veriteľa prihlásiť si pohľadávku do reštrukturalizačného konania, súd uvádza, že k omeškaniu dlžníka dochádza vtedy, keď svoj splatný

záväzok nesplní riadne a včas, k čomu v danom prípade nedošlo, keď skutočnosť, že dlžník neuhradil splatné splátky žalovaní nespochybnili.

37. Čo sa týka námietky žalovaných, že nárok žalobcu je nepreskúmateľný a mal by preukázať spôsob a správnosť výpočtu pohľadávky, súd zdôrazňuje, že v spore o zaplatenie zmenky žalobcovi k preukázaniu aktívnej legitimácie stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy. Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp. že záväzok zo zmenky nevznikol alebo zanikol. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. ).

38. V tejto súvislosti súd dodáva, že dôkazná núdza žalovaných nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý v konaní nie je zaťaženým dôkazným bremenom ohľadom výšky zmenkovej sumy. Súd poukazuje na charakter zmenky ako nesporného cenného papiera, čo znamená že vlastník zmenky nemusí pri predložení zmenky na platenie preukazovať nič iné okrem toho, že je majiteľom zmenky. Nemusí preukazovať, že povinný zo zmenky je skutočným dlžníkom veriteľa, pretože zmenka samotná (pokiaľ je platná) je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu uvedenú na zmenke.

39. K zmareniu efektívneho uspokojenia zmenkou zabezpečenej pohľadávky predajom leasingu na dobrovoľnej dražbe súd uvádza, že súd nemal preukázané, že budúci kupujúci podľa zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou BTK Invest, s.r.o. bol povinný kúpnu zmluvu uzavrieť, resp. že boli splnené podmienky pre to, aby kúpna zmluva mohla byť uzavretá a k zmareniu došlo nekonaním žalobcu.

40. Právny predchodca žalobca prvopisom zmenky preukázal, že je riadnym majiteľom a má podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa splatnosti zmenky a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.

41. Podľa čl. I § 47 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

42. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak stojí v postavení v niektorej z vyššie uvedených funkcií vedľa seba viac osôb (napr. vystaviteľ zmenky a avalista), potom každý z nich je sám za seba voči majiteľovi zmenky solidárnym dlžníkom a majiteľ zmenky si môže svoje nároky uplatňovať voči ktorémukoľvek z nich, a to aj súčasne, pričom plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zmenkového dlžníka.

43. S prihliadnutím na čl. I. § 47 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového a na skutočnosť, že žalovanej 2/ už bola tá istá povinnosť uložená právoplatným platobným rozkazom, rozhodol súd tak, že povinnosť žalovaného 1/ a 3/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne na základe platobného rozkazu žalovaná 2/.

44. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa . Žalobca mal v konaní plný úspech, preto voči žalovaným 1/ a 3/ má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude na základe rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku II. rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti výroku I. a III. rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.