Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/55/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu GQsystems, a.s., Kasalova 581/27, 949 01 Nitra, IČO: 46 371 621, práv. zast. Advokátska kancelária EMADVOKAT, s.r.o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 909 169, proti žalovanému In Form Slovakia, s.r.o., Račianska 69/B, 831 02 Bratislava, IČO: 36 695 793, práv. zast. Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, 821 08 Bratislava, IČO: 55 028 845, o zaplatenie 4.200,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -150 zo dňa 12.9.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -150 zo dňa 12.9.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.200,- EUR spolu s 8 % p.a. úrokom z omeškania od 13.10.2020 do zaplatenia a 40,- EUR ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 8.12.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 4.200,- EUR s príslušenstvom. Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 16.1.2020 došlo medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom k uzatvoreniu Zmluvy o propagácií v rámci konferencie s názvom „Logistic Conference 2020“. V zmysle tejto Zmluvy žalobca uhradil poplatok vo výške 4.200,- EUR. Podľa článku II. Zmluvy sa mala konferencia uskutočniť dňa 16.3.2020. Žalovaný presunul termín konferencie na 11.5.2020, zmenu žalobca akceptoval. Následne žalobca posunul termín konferencie na termín 21.9.2020. Žalobca nebol stotožnený s týmto termínom, nakoľko mal za to, že v jeseni nastane druhá vlna pandémie a budú obmedzené hromadné podujatia, o čom štátne orgány pravidelne informovali. Presun termínu však konkludentne akceptoval. Žalovaný však prestal po oznámení zmeny termínu komunikovať a ozval sa až 16.09.2020, kedy žalobca obdržal od žalovaného e-mail, že termín konferencie sa presúva na 07.12.2020, s čím žalobca nesúhlasil. Žalobca akceptoval prvý dôvod posunutia termínu konferencie z dôvodu pandémie COVID-19, druhý presun konferencie tiež, avšak tretí termín nebolo možné z jeho strany akceptovať. Žalobca zastáva názor, že žalovaný mohol splniť svoju povinnosť v zmysle Zmluvy a usporiadať konferenciu v čase, kedy neboli obmedzenia hromadných podujatí v SR. Naplánoval konferenciu nerozvážne až na jesenné mesiace, kedy sa dala predpokladať druhá vlna pandémie, na ktorú upozorňovali štátne orgány počas letných mesiacov. Zo strany žalovaného išlo o porušenie Zmluvy z dôvodu nedodržania termínu plnenia (16.9.2020), na základe čoho žalobca od Zmluvy odstúpil v

zmysle v spojení s a požiadal žalovaného o vrátenie zaplatenej istiny.

3. Žalovaného procesná obrana spočívala v tom, že k posúvaniu termínu konferencie boli okolnosti opatrení štátu súvisiacich so šírením ochorenia COVID-19, a nie z dôvodu vlastných zlých odhadov, či neochoty konferenciu realizovať. Presunúť konferenciu na letné obdobie nebolo v roku 2020 reálne možné. Konferencia sa pripravuje viac ako pol roka dopredu, t.j. mnohí účastníci sa na konferenciu registrovali ešte v roku 2019 a na leto 2020 mali naplánované dovolenky, pri väčších firmách i celozávodné dovolenky, čo žalovaný musel pri výbere nového termínu konferencie zohľadniť. Z uvedeného dôvodu napr. pri opätovnom posunutí termínu konferencie na 7.12.2020, kedy žalovaný, pre nepriaznivý vývoj pandemickej situácie, pôvodne zvažoval realizáciu konferencie online formou, sa žalovaný nakoniec rozhodol zrealizovať konferenciu v dvoch častiach, pričom prvá časť sa mala realizovať online formou a druhá časť sa mala realizovať štandardnou formou, na akú sú klienti žalovaného a účastníci konferencií zvyknutí, teda prezenčnou formou. O uvedenom žalovaný informoval aj žalobcu a ponúkol mu možnosť jeho online prezentácie, popri následnej realizácii zvyšku konferencie prezenčnou formou, bez akéhokoľvek navýšenia poplatkov, a to napriek tomu, že žalovanému by v predmetnej súvislosti nepochybne vznikli dodatočné náklady. Žalovaný tiež informoval klienta, že konferenciu prezenčnou formou plánuje uskutočniť v náhradnom termíne, pravdepodobne v máji alebo v júni 2021. V zmysle článku IV. bod 3 zmluvy: „Storno zmluvy je dohodnuté na 80% z celkovej ceny prezentácie.“ Žalobca sa môže domáhať maximálne nároku v rozsahu 20%, a teda žalobcovi nevznikol zmluvný ani zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaný považoval odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu za neplatné. Žalobcovi nevznikol ani zmluvný ani zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Podľa žalovaného neporušil žiadnu svoju povinnosť voči žalobcovi. Žalobca v konaní nepredlžil ani žiaden dôkaz o tom, že mu presunom termínu konferencie vznikla alebo môže vzniknúť akákoľvek škoda.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že spornou zostala otázka, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany objednávateľa. K zmene termínov konania kongresu mali byť okolnosti vyvolané preventívnymi opatrenia proti šíreniu Covid. V prípade kladnej odpovede vo veci, je tiež sporné, či si žalobca dôvodne uplatňuje nárok na vrátenie celého poskytnutého plnenia alebo má nárok len na čiastočnú kompenzáciu podľa ustanovenia čl. IV. bod 3. zmluvy. Konajúci súd mal za to, že následky pre zmluvné strany v súvislosti s ochorením COVID-19, omeškanie dlžníka v závislosti od okolností konkrétneho prípadu môžu viesť k právu veriteľa na odstúpenie od zmluvy podľa a nasl. . Na základe uvedeného s odkazom na rozhodnutia vyšších súdnych autorít je zrejmé, že dlžník sa v obchodnoprávnych záväzkových vzťahov môže zbaviť zodpovednosti za omeškanie, len na základe jediného liberačného dôvodu, ak je v omeškaní z dôvodu omeškania veriteľa. nepripúšťa vyvinenie sa dlžníka zo zodpovednosti za omeškanie z iných dôvodov. Nie je prípustné zbavenie sa zodpovednosti za omeškanie dlžníka z dôvodu okolnosti vyššej moci (vis maior).

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako objednávateľ oprávnene odstúpil od zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy došlo, až po opakovanej a akceptovanej zmene termínu presunutia konferencie. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že konferencia, ktorá sa mala konať dňa 16.3.2020 sa uskutočnila reálne dňa 28.6.2021. Súd sa domnieval, že od uzatvorenia zmluvy dňa 16.1.2020 do konania dohodnutého termínu konferencie, niekoľkokrát presunutého termínu, nemusel byť pre žalobcu takýto termín akceptovateľný, stratil záujem na plnení, rovnako aj kombinácia formy konania konferencie (aj prezenčná), nemohol očakávať ten výsledok, aký mal byť dosiahnutý. Od uzatvorenia zmluvy uplynula dlhá doba, čo pre objednávateľa nemusí byť už hospodársky zaujímavé, prijateľné. V konaní bolo preukázané, že žalobca bezprostredne po oznámení zmeny termínu konferencie (september) odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené, uvedené vyplýva z predložených listinných dôkazov a aj zo samotnej korešpondencie medzi stranami sporu, preto súd námietku žalovaného o nedoručení považoval za neodôvodnenú. Rovnako sa súd nestotožnil s názorom, že žalobca mal žalovanému poskytnúť primeranú lehotu na dodatočné plnenie. Konferenciu organizoval žalovaný, ktorý určoval termín konferencie, preto požiadavka žalovaného na poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty je bezpredmetná.

6. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný tvrdil, že podľa čl. IV bod 3 zmluvy, v prípade platného odstúpenia od zmluvy žalobcovi vznikol nárok na vrátenie 20% z poskytnutej ceny. S týmto tvrdením sa súd nestotožnil, podľa zmluvného znenia nárok na stornovanie vznikne v prípade

bezdôvodného skončenia zmluvy zo strany objednávateľa. Odstúpenie od zmluvy je realizáciou práva. Dohoda podľa a umožňuje zmluvným stranám dojednanie o možnosti zániku nesplneného záväzku zaplatením odstupného. Dohodou o odstupnom teda zmluvná strana dostáva možnosť „rozmyslieť si obchod“ ešte pred prvou realizáciou plnenia. Zmluva sa zruší zaplatením určitej sumy ako odstupného, zmluva sa zrušuje od doby svojho uzavretia (ex tunc), keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. a a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého je rozsudok súdu prekvapivý. Podľa žalovaného medzi stranami sporu nešlo o fixnú zmluvu a žalobca mal záujem na splnení záväzku aj v prípade, ak sa konferencia neuskutoční v termíne určenom žalovaným v zmluve medzi stranami sporu. Podľa žalovaného je odstúpenie od zmluvy neplatné, keďže aj žalobca v písomnom odôvodnení odstúpenia od zmluvy medzi stranami sporu odkazuje súčasne na ustanovenia ako aj na ustanovenia , ktoré sú v rámci argumentácie dôvodov pre odstúpenie od zmluvy navzájom nezlučiteľné. Neuskutočnením konferencie v pôvodnom dátume, resp. v neskôr žalobcom akceptovanom novom dátume, sa žalovaný podľa súdu prvej inštancie dostal do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti, z čoho súd prvej inštancie usudzuje, že žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvnú povinnosť, a že žalobcovi vzniklo oprávnenie odstúpiť od zmluvy medzi stranami sporu podľa ustanovení Obch. zák.. Žalovaný však v zmysle predmetnej zmluvy nebol povinný uskutočniť konferenciu v dátume uvedenom v zmluve medzi stranami sporu a tento dátum slúžil iba ako informácia pre žalobcu o plánovanom termíne uskutočnenia konferencie zo strany žalovaného. Žalovaný sa preto zmenou dátumu uskutočnenia konferencie a neuskutočnením konferencie v predmetnom dátume nemohol dostať do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti, ani z uvedeného nebolo zo strany žalobcu dôvodné vyvodzovať, že žalovaný podstatným spôsobom poruší zmluvnú povinnosť (uskutočniť konferenciu), ktorú má žalovaný plniť až v budúcnosti. Žalobca teda nemá na skutočný dátum uskutočnenia konferencie takéhoto typu žiaden vplyv, iba ak by šlo o konferenciu iného typu.

8. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že predpokladaný dátum uskutočnenia konferencie určuje žalovaný po dohode s dodávateľmi, a to dávno predtým, než sa zákazníci žalovaného (ako napr. žalobca) začnú prihlasovať na žalovaným plánovanú konferenciu. Dátum uskutočnenia konferencie uvedený v zmluve o propagácii, akou bola aj zmluva medzi stranami sporu, preto nemôže byť vnímaný ani len ako zmluvná podmienka vymienená žalobcom, či ako prísľub žalovaného. Aj z uvedeného je zrejmé, že zmena skutočného dátumu uskutočnenia konferencie nemôže byť vnímaná ani len ako omeškanie žalovaného s plnením zmluvnej povinnosti. O to viac absurdné by bolo považovať dátum uskutočnenia konferencie uvedený v zmluve o propagácii za fixný a v dôsledku toho považovať zmluvu medzi stranami sporu ako tzv. fixnú zmluvu. Od žalovaného teda nebolo dôvodné očakávať, aby v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu s prihliadnutím na účel predmetnej zmluvy predvídal, že žalobca nebude mať záujem zúčastniť sa konferencie v inom dátume, než v predpokladanom dátume. Ak by tak skutočne bolo, žalobca mal odstúpiť od zmluvy bezodkladne po tom, čo sa dozvedel už o prvej zmene dátumu uskutočnenia konferencie. Neuskutočnene konferencie v pôvodnom dátume, resp. v neskôr žalobcom akceptovanom novom dátume, nie je možné považovať za také okolnosti či správanie žalovaného, z ktorých by bolo možné bez akýchkoľvek rozumných pochybností vyvodzovať, že zo strany žalovaného dôjde k podstatnému porušeniu zmluvnej povinnosti. Žalovaný poukázal na to, že súd sa nevysporiadal s jeho kompenzačnou námietkou. Žalobcovi by zároveň, v prípade odstúpenia od zmluvy medzi stranami sporu z dôvodu podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa predmetná zmluva uzavrela, vznikla povinnosť nahradiť žalovanému škodu, ktorá žalovanému vznikla odstúpením žalobcu od zmluvy a ktorú žalovaný vyčíslil vo výške nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému / kompenzačná námietka/. V nadväznosti na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca ,ktorý uviedol, že čo sa týka vnímania súdu ako uzavretia zmluvy s fixným časovým údajom plnenia, uzavretie zmluvy bolo viazané práve na konkrétny čas uvedený v článku II pod pojmom termín a názov konferencie: 16.3.2020 Logistic Conference 2020, a preto súd vyhodnotil uzavretie zmluvy ako fixnej správne, a to bez ohľadu na to, či sa neskôr zmluvné strany dohodli na akceptácii neskoršieho plnenia zmluvy z dôvodu pandémie COVID-19. Tiež súd postupoval správne, pokiaľ vzal do úvahy ustanovenie § 349 ods. 3 Obch. zák., avšak nie je pravdou,

že by tak spravil na základe vlastného uváženia, ale posudzoval to tak na základe argumentov žalobcu, nakoľko žalobca sa práve na túto skutočnosť vo svojich vyjadreniach odvolával. Súd takisto aplikoval správne , na ktoré sa žalobca odvolával priamo citáciou predmetného ustanovenia. Žalobca má ďalej za to, že súd aplikáciou ustanovení a Obch. zák. nepochybil, nakoľko vzhľadom k skutkovému stavu možno aplikovať obe ustanovenia. Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý presný čas plnenia, ten nebol riadne splnený a navyše bolo zjavné, že nebude splnený ani v budúcnosti pokiaľ by došlo k ďalšej zmene termínu, ktorú mu žalovaný navrhol. Tiež je toho názoru, že uvedenie oboch ustanovení v písomnom odstúpení žalovaného nemá a ani by nemalo mať v žiadnom prípade za následok jeho neplatnosť. Žalovaný uvádza, že dátum plnenia zmluvy slúžil iba ako informácia pre žalobcu o plánovanom termíne a nešlo o riadne dohodnutý termín. Táto skutočnosť nie je pravdivá a je nelogická, od termínu konferencie sa odvíja logicky aj samotný záujem objednávateľa o objednanie si služby tohto druhu a termín konania konferencie má významný vplyv na aktuálny stav činnosti objednávateľa, potrebu marketingu a podobne. Pokiaľ by bol názor žalovaného aplikovaný, mohol by žalovaný uskutočniť konferenciu napr. aj v roku 2028 a nešlo by o porušenie zmluvy, čo je absolútne iracionálny argument. Takisto nie je pravdou, že by sa podmienky zmluvy a posudzovanie možnosti zmeny termínu konferencie zmenili z dôvodu, že žalobca už raz súhlasil so zmenou termínu. Predchádzajúci súhlas so zmenou nemožno posudzovať v neprospech žalobcu. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že je nevyhnutné vnímať rozdiel medzi ustanoveniami § 345, § 348 a § 349 ods. 3 Obch. zák., ktoré upravujú rôzne dôvody zániku zmluvy. Predmetné dôvody sa vzájomne vylučujú, v dôsledku čoho nie je možné na zánik zmluvy súčasne aplikovať viac ako jedno z uvedených ustanovení. Buď totiž zmluva zanikne - podľa ust. § 345 Obch. zák. v dôsledku odstúpenia zmluvnej strany od zmluvy pre omeškanie druhej zmluvnej strany, pričom súd posúdi toto odstúpenie ako platné a ako vykonané včas a súd zároveň posúdi omeškanie ako podstatné porušenie zmluvy, alebo zmluva zanikne., - alebo podľa ust. § 348 Obch. zák. dôsledku odstúpenia zmluvnej strany od zmluvy pre správanie druhej zmluvnej strany alebo pre iné okolnosti, z ktorých nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, ak povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku budúceho splnenia svojej zmluvnej povinnosti, pričom súd posúdi toto odstúpenie ako platné a súd zároveň posúdi hroziace porušenie zmluvy ako podstatné, alebo zmluva zanikne; - alebo ex offo podľa ust. § 349 ods. 3 Obch. zák. v dôsledku omeškania zmluvnej strany momentom, kedy sa zmluvná strana dostane do omeškania, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku a ak súd posúdi zmluvu ako fixnú, teda ako zmluvu, z ktorej obsahu bez rozumných pochybností vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej v zmluve pre jeho plnenie.

11. Je teda zrejmé, že dôvody zániku zmluvy podľa ustanovení § 345, § 348 a § 349 ods. 3 Obch. zák. sú nezlučiteľné. Žalovaný poukázal na to, že ani z odstúpenia žalobcu od zmluvy teda nie je zrejmé, či žalobca odstúpil od zmluvy podľa ustanovenia § 345 Obch. zák. z dôvodu omeškania žalovaného, alebo podľa ustanovení § 348 Obch. zák. z dôvodu správania žalovaného, resp. pre iné okolnosti, z ktorých podľa žalobcu nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti (t.j. ešte predtým, ako sa žalovaný mohol dostať s plnením zmluvnej povinnosti do omeškania), že táto povinnosť bude zo strany žalovaného porušená podstatným spôsobom. Žalovaný uviedol, že prekvapivosť napadnutého rozsudku teda nemôže spočívať v posúdení zmluvy ako fixnej, ale naopak vyplýva zo zmeny právnej argumentácie súdu po vydaní napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok zánikom zmluvy podľa ustanovení § 345, v spojení s ustanoveniami § 348 Obch. zák., ktoré sú navyše nezlučiteľné a vzájomne si odporujú, a to napriek tomu, že do vydania napadnutého rozsudku považoval súd prvej inštancie zmluvu za fixnú. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa v dôsledku uvedeného stal nie len prekvapivým, keďže súd zmenil argumentáciu až v samotnom napadnutom rozsudku a z doterajšieho priebehu konania.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.2.2024. Po oboznámení sa

s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

13. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

16. Podľa , , ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

17. Podľa , , ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku. (2) Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

19. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že záver súdu prvej inštancie o platnom a oprávnenom odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu, je správny. Od zmluvy uzavretej podľa ustanovení obchodného práva možno podľa odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo alebo iný zákon. v ustanovení a nasl. umožňuje ktorejkoľvek zmluvnej strane odstúpiť od zmluvy, ak druhá zmluvná strana je v omeškaní so splnením svojej povinnosti zo zmluvy.Za podstatné porušenie zmluvy sa považuje také porušenie zmluvy, ak zmluvná strana, ktorá má plniť, vedela už v čase uzavretia zmluvy, že druhá zmluvná strana nebude mať pri omeškaní záujem na plnení zmluvy. Podstatné porušenie je však konštruované na objektívnom princípe, pretože za podstatné porušenie zákon považuje aj také porušenie zmluvných povinností, ohľadne ktorého bolo v čase uzavretia zmluvy rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo z okolností ,za ktorých bola zmluva uzavretá, že zmluvná strana, ktorej práva boli porušené, nebude mať záujem na plnení povinnosti pri omeškaní. V ostatných prípadoch omeškanie znamená nepodstatné porušenie zmluvy.

20. V posudzovanej veci žalobca dňa 16.9.2020 odstúpil od zmluvy o propagácií, uzavretej dňa 16.1.2020, medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom, podľa ust. § 345 v spojení s § 348 Obch. zák., a to z dôvodu nedodržania termínu konania konferencie s názvom „Logistic Conference 2020“, kedy sa konferencia mala uskutočniť dňa 16.3.2020, následne dňa 11.5.2020, následne dňa 21.9.2020 a následne dňa 7.12.2020. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako objednávateľ odstúpil od zmluvy oprávnene, nakoľko viacnásobné presunutie termínu nemuselo byť pre žalobcu akceptovateľné. 21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že medzi stranami sporu nešlo o fixnú zmluvu, a že žalobca mal záujem na splnení záväzku aj v prípade, ak sa konferencia neuskutoční v termíne určenom žalovaným v zmluve uzavretej medzi stranami sporu a v tomto poukazuje na čl. II zmluvy, kde je uvedený presný termín a názov konferencie: 16.3.2020 Logistic Conference 2020, a teda

je zrejmé, že uzavretie zmluvy bolo viazané práve na konkrétny čas. Súd prvej inštancie teda vyhodnotil uzavretie zmluvy ako zmluvy fixnej, správne. Nie je preto dôvodné ani tvrdenie žalovaného, že nebol povinný uskutočniť konferenciu v dátume uvedenom v zmluve a tento dátum slúžil iba ako informácia pre žalovaného o plánovanom termíne uskutočnenia konferencie zo strany žalovaného. Odvolací súd v tomto prisvedčil argumentu žalobcu uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu, podľa ktorého sa od termínu konferencie odvíja aj samotný záujem objednávateľa o objednanie si služby tohto druhu a termín konania konferencie má významný vplyv na aktuálny stav činnosti objednávateľa, potrebu marketingu a pod. Zmluva bola medzi stranami uzatvorená s podmienkami, ktoré musia žalobca a žalovaný splniť a medzi nimi je aj dodržanie presne určeného termínu konferencie žalovaným.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 16.9.2020 odstúpil od zmluvy o propagácií z dôvodu jej porušenia, a to nedodržania pôvodného termínu plnenia (16.9.2020) v zmysle ust. § 345 v spojení s § 348 Obch. zák.. Pri posúdení právneho úkonu odstúpenia od zmluvy žalobcom je potrebné vychádzať z jeho obsahu, ako aj skutočností, ktoré mu predchádzali. Odvolací súd má za preukázané, že žalobca v odstúpení od zmluvy uviedol podstatný skutkový dôvod odstúpenia, pričom nebol povinný v odstúpení od zmluvy uviesť konkrétne ustanovenie § . Nie je preto relevantný odvolací dôvod žalovaného, že odstúpenie od zmluvy je nezrozumiteľné a neplatné, keď odkazuje súčasne na ust. , ako aj na ust. Obch. zák.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí aplikoval niektoré ustanovenia, ktoré nemusia byť relevantné na daný skutkový stav / Obch. zák./, avšak to nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca neodstúpil od zmluvy bezodkladne po tom, čo sa dozvedel už o prvej zmene termínu uskutočnenia konferencie, teda neodstúpil včas je potrebné uviesť, že odstúpenie od zmluvy je právom tej zmluvnej strany, ktorej práva sú v dôsledku omeškania druhej zmluvnej strany porušené, a preto je na jej rozhodnutí, či toto právo využije a od zmluvy odstúpi, alebo bude trvať na riadnom plnení zmluvy. Žalobca akceptoval posunutie termínu konferencie z dôvodu pandemickej situácie ochorenia Covid - 19, avšak pokiaľ došlo k posunutiu termínu tretíkrát, nemusel mať žalobca na plnení zmluvy záujem a nový termín akceptovať. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalobcu v odvolaní, že predchádzajúci súhlas žalobcu so zmenou termínu konferencie nemožno posudzovať v jeho neprospech. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v bode 26) a 27) rozsudku, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že presunutie termínu konferencie až na 7.12.2020 zjavne nebolo pre žalobcu akceptovateľné, žalobca stratil záujem na plnení zmluvy v takto posunutom termíne, pričom je potrebné uviesť, že posunutie termínu plnenia nebolo z dôvodu na strane žalobcu, ale na strane žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor, že žalobca platne odstúpil od zmluvy.

24. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, vznesenej žalovaným, predstavujúcu povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému škodu v prípade odstúpenia žalobcu od zmluvy z dôvodu podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa predmetná zmluva uzavrela a ktorú vyčíslil vo výške nároku uplatnenej žalobcom v konaní, odvolací súd uvádza, že výšku škody žalovaný bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval, v dôsledku čoho kompenzačnú námietku žalovaného vyhodnotil ako nepreukázanú, neurčitú a nezrozumiteľnú. Z vykonaného dokazovania naviac vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy došlo zo strany žalobcu z dôvodu omeškania žalovaného s plnením si svojej povinnosti, t.j. z dôvodu nedodržania pôvodného termínu plnenia /§ 345 ods.1 Obch. zák./, čím došlo k podstatnému porušeniu jeho zmluvnej povinnosti a žalobca ani nebol povinný vyzývať žalovaného na dodatočné plnenie /splnenie záväzku/. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalovaný nepreukázal a ani netvrdil v konaní predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu /§ 373 Obch. zák./.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody žalovaného.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v nadväznosti na ust. a , tak, že v konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. , súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).