Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8C-53-2023.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Subarea
8C/53/2023
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobcu: A. B. A. C., D., E. súdny exekútor, IČO: 42 048 192, F. C. X, XXX XX D., v zast.: Cíbik Legal, s.r.o., Seberíniho 6C, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Levice, IČO: 00 171 590, Ku Bratke 3, 934 01 Levice, v zast.: Mgr. Renáta Mészáros, advokátka, Nám. Hrdinov 7 – 8, 934 01 Levice, o určenie, že nájomný vzťah trvá, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Súd v r a c i a žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku v sume 39,50 eur na účet číslo: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Levice bola dňa 04.09.2023 doručená žaloba žalobcu: A. B. A. C., D., E. súdny exekútor, IČO: 42 048 192, F. C. X, XXX XX D., v zast.: Cíbik Legal, s.r.o., Seberíniho 6C, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Levice, IČO: 00 171 590, Ku Bratke 3, 934 01 Levice, o určenie, že nájomný vzťah trvá.
2. Dňa 19.06.2024 právny zástupca žalobcu doručil súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť z dôvodu zániku nájomného vzťahu ku dňu 30.04.2024. Žalobcovi tak po ukončení nájomného vzťahu zanikol predmet sporu. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní nároku o trovách konania treba upriamiť pozornosť na dôvodnosť žaloby a chovanie žalovaného. Dôvodnosť žaloby odôvodňuje žalobca potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre. Na správanie žalovaného odkazuje žalobca formou vystavených faktúr za sporné obdobie, ktoré podľa neho preukazujú, že nájomný vzťah tak naďalej trval. Na základe toho žiada súd, aby rozhodol o trovách konania tak, že ich bude povinný nahradiť žalovaný.
3. Dňa 03.07.2024 doručil súdu právny zástupca žalovaného vyjadrenie, ktorým sa vyjadril k späťvzatiu žaloby. Okrem iného uviedol, že listina zo dňa 23.02.2024 označená ako výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov je právne irelevantná, keďže do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci, že nájomný pomer nezanikol. Žalovaný má zato, že nájomný vzťah zanikol dňa 28.04.2023 a výpoveď žalobcu je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nemožno ukončiť nájomný vzťah, ktorý už neexistuje. K plateniu faktúr za obdobie 12/2023 – 04/2024 uviedol právny zástupca, že žalobca naďalej užíval predmetné priestory. Samotné označenie nájomného vo faktúrach nezakladá právny vzťah a to taký, že by nájomný vzťah naďalej trval. Za podstatné považuje žalovaný, že nájomný vzťah skončil 28.04.2023 a teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto žalovaný požaduje nahradiť trovy konania.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Súd reagoval na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť voči žalovanému a konanie zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu a pred pojednávaním, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je potrebný.
8. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
9. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavadením sudcovského moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu podľa § 255 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Z dôvodu, že neuplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne má sa vykladať prísne reštriktívne, avšak spravodlivo. Ak by súd o trovách konania nerozhodol podľa § 257 CSP išlo by o zjavne neprimeranú tvrdosť voči subjektom konania a odporovalo by to aj dobrým mravom.
14. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok, nakoľko podľa názoru súdu došlo k naplneniu podmienok, ktoré ustanovuje § 257 CSP. K aplikácii vyššie uvedeného ustanovenia má tunajší súd zato, že samotný spor mohli iniciovať obe strany sporu, ba dokonca mohol byť predmet sporu úplne iný. Samotné priznanie trov konania tak nemôže stricto sensu prameniť len z gramatického výkladu príslušných ustanovení, ale aj z opačnej stránky prípadu a to dôvodov, pre ktoré sa žalobca v zastúpení rozhodol brániť pred postupom žalovaného. Tu súd podporne odkazuje na právnu zásadu „Ex iniuria ius non oritur,“ ktorá subsumuje tento sporný fakt, keďže z bezprávia nemôže vzniknúť právo. Niet dôvodu, prečo by sa táto všeobecne uznávaná právna zásada neuplatnila aj pri posudzovaní zodpovednosti za trovy konania. Za bezprávie možno považovať práve postup žalovaného, z ktoré vznikol sporný fakt zániku nájomného vzťahu a z neho zase vznikol
dôvod späťvzatia a z neho nárok na trovy konania. Naproti bezpráviu vzniklo tak právo žalobcovi, ktorý ho uplatnil podaným návrhom. Rovnako však tento sporný fakt mohol iniciovať aj žalovaný. Nemožno tak pod vznik práva podradiť nárok žalovaného a to ani len vo forme trov konania z bezprávia, ktoré donútilo žalobcu podať samotný návrh a následne ho z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa vziať späť, keďže akýkoľvek záujem žalobcu o nájom je momentálne bezpredmetný. Práve keby nedošlo k spornej skutočnosti a to či bola daná výpoveď platne, nemuselo by tak celé konanie dôjsť až do štádia, ktoré by vyvrcholilo späťvzatím návrhu a samotné konanie by mohlo nabrať úplne iný smer. Odpadnutie predmetu sporu nepovažuje súd vzhľadom aj na vyjadrenie žalobcu ako za prvok zavinenia a nemožno ho tak pričítať na ťarchu zo žiadnej strán sporu. Žalovaný vo svojom vyjadrení síce žiadal aplikovať ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, avšak súd sa prikláňa k záveru kedy by nemohol strane, ktorá spor neiniciovala pričítať nárok na trovy konania, keďže by došlo k nevyváženiu okolností zásadného významu a to, že spor bol iniciovaný žalobcom z titulu správania sa žalovaného. Spravodlivým sa javí fakt, že strana sporu, ktorá svojím protiprávnym konaním zapríčinila, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Avšak, bolo by v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť ohrozenie práva strany sporu spôsobné len tým, že bol nútený dôvodne brániť svoje postavenie nájomcu. Preto sa súd priklonil k aplikácii § 257 CSP a nepriznal trovy konania žiadnej zo strán sporu. Považuje to tak nielen za správne, ale aj spravodlivé.
15. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákona o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
16. Podľa § 11 ods. 4 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch, Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur.
17. Podľa ods. 6 písm. b/ cit. ustanovenia, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
18. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o tom, že sa zaplatený súdny poplatok (49,50 eur) vráti žalobcovi krátený o 10 eur, vo výške 39,50 eur, prostredníctvom prevádzkovateľa systému, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej Inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.