Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-258-2022.pdf
PDF · 96.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/258/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Generali Česká Pojišťovna, a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, práv. zast. AK Balara, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, práv. zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.011,48 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/33/2018-355 zo dňa 26.4.2022 jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/33/2018-355 zo dňa 26.4.2022 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 438,91 EUR od 16.4.2018 do 5.8.2021, vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 13,22%-nú náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou na súd dňa 16.4.2018 žiadal, aby mu pôvodný žalobca Generali poisťovňa, a.s. zaplatil žalovanú sumu vo výške 1.011,48 EUR z titulu škody spôsobenej dopravnou nehodou poistencovi žalobcu motorovým vozidlom poisteným u žalovaného. Podaním zo dňa 25.11.2021 zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 570,98 EUR z dôvodu, že žalovaný dňa 6.8.2021 uhradil časť istiny vo výške 438,91 EUR a v časti 132,07 bez zavinenia žalovaného. Súd uznesením zo dňa 21.2.2022 konanie v časti istiny vo výške 570,98 zastavil. Návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2021 navrhol žalobca zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu uzatvorenia zmluvy o predaji podniku, ktorou Generali Česká pojišťovna, a.s. vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodného žalobcu, ktorú uznesením zo dňa 27.1.2022 súd pripustil.
3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 24.5.2016 došlo na Štefánikovej ulici v Trenčíne k škodovej udalosti tak, že vodič motorového vozidla EČV: P.-XXXDG nedobrzdil, a tým zapríčinil zrážku s osobným motorovým vozidlom EČV: P.-XXXCO. Z likvidačného protokolu zo dňa 2.6.2016 súd zistil, že žalobca plnil svojmu poistencovi z havarijného poistenia sumu 1.011,48 EUR na účet a z výzvy zo dňa 13.6.2016 súd zistil, že žalobca uplatnil regresný nárok vo výške 1.011,48 EUR u žalovaného s termínom úhrady do 13.7.2016, pričom žalovaný tento
odmietol uhradiť uplatnený regresný nárok z dôvodu, že po obhliadke zistil, že obhliadnuté diely v prípade poškodeného vozidla P.-XXXCO boli v predchádzajúcom stave už poškodené, a preto považuje regresný nárok žalobcu za neoprávnený. Zo žaloby súd zistil, že žalobca na základe skutočnosti, že v dokumentácii motorového vozidla svojho poistenca pri vstupe do poistenia nie je žiadne poškodenie uvedené, a preto na svojom nároku trvá. Žalovaný uviedol, že z predložených dôkazov, vykonanej obhliadky jasne vyplýva, že poškodené diely na motorovom vozidle poistenca žalobcu boli poškodené už pred škodovou udalosťou a súčasne navrhol doplniť dokazovanie o zabezpečenie odborného vyjadrenia k otázke kauzálneho nexu medzi škodovou udalosťou a škodou na vozidle poistenca žalobcu.
4. Súd prvej inštancie mal za to, že spornými medzi stranami sporu po čiastočnom zastavení boli skutočnosti, či má žalobca nárok na náhradu škody spočívajúcej v cene prác vynaložených na odstránenie poškodenia a preukázanie kauzálneho nexu sporných častí fakturácie a škodovej udalosti. Na základe predbežného právneho názoru súdu žalovaný predložil v konaní doplnenie odborného vyjadrenia znalca Ing. Miloša Kosíka zo dňa 23.3.2021, v ktorom znalec uviedol, že keďže zadný nárazník motorového vozidla Opel Astra EČV: TN-596CO v čase vzniku škody, resp. poistnej udalosti bol už v poškodenom stave, a to v takom rozsahu, že by ho bolo nutné nastriekať, v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou boli dôvodne vynaložené výlučne náklady na výmenu zadného nárazníka v sume 428,64 EUR a koľajnice pravej v sume 10,27 EUR. Žalobca sa vyjadril, že suma za zadný nárazník nezodpovedá sume z faktúry, je rozpor medzi zohľadnením ceny prác v odbornom vyjadrení a doplnku. Absencia ceny prác pri určovaní nákladov opravy v rozsahu škody je v rozpore s vyhláškou č. 492/2004, časť C, bod 2, podľa ktorej sa náklady opravy poškodenia vozidla vypočítajú formou súčtu nákladov na opravárenské práce, nákladov na materiál a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu. Z toho dôvodu navrhol aby súd doplnenie odborného vyjadrenia nebral do úvahy.
5. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní príčinnú súvislosť v zamietnutej časti žaloby len tvrdil, zatiaľ čo žalovaný svoje tvrdenie o absencii príčinnej súvislosti časti žaloby po čiastočnom späťvzatí aj preukázal predložením odborného stanoviska v znení doplnenia. Na základe horeuvedeného súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania zodpovednosti žalovaného za uplatnenú škodu len v rozsahu čiastočnej úhrady žalovaným. Argumentáciu žalobcu, na základe ktorej žiadal neprihliadať na doplnenie odborného vyjadrenia súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú, nakoľko obe strany sporu v konaní predkladali len svoje stanoviská na odborné otázky tvoriace predmet sporu. Iba žalovaný v konaní predložil odborné stanovisko tretej osoby vo forme odborného vyjadrenia znalca, ktoré súd vzhľadom na jeho odbornosť nemal dôvod spochybňovať. Žalobca si spolu so žalovaným nárokom uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od podania žaloby, čo súd posúdil ako dôvodné v časti, ktorú žalovaný úhradou uznal.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci, a to tak, že žalobca bol úspešný v časti istiny vo výške 438,91 EUR (úhrada žalovaného) a žalovaný v časti istiny vo výške 572,57 EUR (zamietnutá časť 440,50 EUR a späťvzaté časti 48,07 EUR a 84,- EUR). Čistý úspech žalovaného teda predstavoval 13,22%.
7. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného na zaplatenie 440,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 440,50 EUR od 6.8.2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania našej poisťovne v rozsahu 73,88 %.
8. V odvolaní uviedol, že si uplatnil náhradu škody, ktorá na neho prešlo zákonnou cesiou z poisteného, ktorému poskytol poistné plnenie z havarijného poistenia vo výške škody vzniknutej pri poistnej udalosti. Výšku škody preukázal listinnými dôkazmi (najmä faktúrou o oprave, ale aj fotodokumentáciou, Zápisom o poškodení vozidla a o doobhliadke, Záznamom o dopravnej nehode). Na základe odborného vyjadrenia súdneho znalca žalovaný čiastočne plnil na účet po podaní žaloby, dňa 6.8.2021, vo výške 438,91 EUR. Zaplatená suma predstavovala výhradne cenu náhradných dielov použitých pri oprave poškodeného vozidla (zadný nárazník a pravá koľajnica). V uvedenej časti istiny následne vzal žalobu späť a navrhol priznať úroky z omeškania z danej sumy. V snahe o hospodárnosť konania na základe vyjadrenia súdneho znalca vzal späť žalobu aj v časti istiny vo výške 132,07 EUR. Jednalo sa o späťvzatie nie z dôvodov správania žalovaného po podaní žaloby. Táto suma predstavuje 13,06 % istiny, preto navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 73,88 % (úspech našej poisťovne v rozsahu 86,94 % - úspech žalovaného v rozsahu 13,06 %). Vo zvyšnej časti zotrval na podanej žalobe.
Poukázal na nezrozumiteľnosť časti odborného vyjadrenia súdneho znalca a na to, že súdny znalec síce uviedol náklady na materiál súvisiaci s odstránením škody vzniknutej pri poistnej udalosti, ale neuviedol náklady na práce súvisiace s odstránením škody. Žalobca poukázal na to, že škoda vzniknutá pri poistnej udalosti na motorovom vozidle nemôže spočívať len v cene náhradných dielov. Poškodené diely je potrebné z vozidla demontovať. Nové náhradné diely je potrebné na vozidlo namontovať. Cena týchto prác tiež predstavuje časť škody. Zákon ukladá súdnym znalcom stanovovať výšku škody na vozidlách zohľadnením tak ceny náhradných dielov, ako aj ceny opravárskych prác. Ak súdny znalec vydá posudok vypracovaný v rozpore so zákonom, súd sa má týmto rozporom zaoberať (obzvlášť, ak je namietaný) a nemôže sa zbaviť povinnosti rozhodovať len poukazom na nedostatok svojich odborných znalostí.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého z obsahu odvolania nevyplýva, z akých odvolacích dôvodov (taxatívne vymedzených v § 365 ods. 1 písm. a) až f) C.s.p.) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Žalovaný považuje rozsudok za vecne správny a má za to, že procesná pasivita a dôkazná núdza procesne neúspešného žalobcu vo vzťahu k nepredloženiu iných odborných vyjadrení, súkromného znaleckého posudku, vrátane nenavrhnutia vykonania znaleckého dokazovania, či aspoň výsluchu znalca Ing. Miloša Kosíka, nemôže ísť na ťarchu žalovaného, ktorý sa v spore aktívne procesne bránil.
10. Žalobca na vyjadrenie žalovaného konštatoval, že voči obsahu odborného vyjadrenia a jeho doplnenia vzniesol námietky ich nezrozumiteľnosti a nezákonnosti počas sporu a aj v odvolaní proti rozsudku, kde ich podrobne zhrnul. Nie je jeho povinnosťou produkovať dôkazy, ktorými bude vyvracať nezákonné a nezrozumiteľné dôkazy predložené žalovaným. Je však povinnosťou súdu, aby sa vysporiadal s námietkami nezrozumiteľnosti a nezákonnosti, a rozhodol, či sú dôkazy predložené žalovaným zrozumiteľné a v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie to v tomto prípade neurobil.
11. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na argumentácii, ktorú prezentoval vo vyjadrení k odvolaniu. Žalobca v odvolacej replike neuvádza žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný doposiaľ relevantne nevyjadril. Súd sa s námietkami žalobcu náležite a preskúmateľne vysporiadal, pričom svoj postup riadne a presvedčivo odôvodnil.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 5.3.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku II. a III. rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolania žalobcu, vyjadrení v odvolacom konaní, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje s tým, že na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:
16. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie v spore rozhodujúce riadne vyhodnotenie vykonaného dokazovania - odborným stanoviskom č. 44/2020 znalca Ing. Miloša Kosíka v znení doplnenia č. 1, podľa ktorého zadný nárazník motorového vozidla Opel Astra EČV: P.-XXXCO bol v čase vzniku poistnej udalosti dňa 24.5.2016 už v poškodenom stave, a to v takom rozsahu, že by ho bolo nutné nastriekať, a teda bolo možné uviesť, že v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou boli
dôvodne vynaložené náklady výlučne na výmenu zadného nárazníka v sume 428,64 EUR s DPH a koľajnice pravej v sume 10,27 EUR s DPH, na základe ktorého následne súd prvej inštancie správne posúdil nárok uplatnený žalobou.
17. Odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo dôvodné považovať odborné stanovisko v znení doplnenia č. 1 za neurčité alebo nezrozumiteľné, keďže z doplnenia č. 1 zrozumiteľne a určito vyplýva celková suma nákladov, ktorú možno považovať dôvodne vynaloženú, pričom tento úkon vyhotovila odborne spôsobilá osoba - znalec.
18. Z vykonaného dokazovania iný preukázaný záver ohľadom rozsahu poškodenia, výšky škody a príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nevyplýva. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo preto potrebné nárok uplatnený žalobou posúdiť v súlade s odborným stanoviskom v znení jeho doplnenia č. 1.
19. Vzhľadom na uvedené zistenie znalca a na rozsah škody v celkovej výške 438,91 EUR, ktorá bola v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, a ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu vo výroku II. zamietol.
20. Súd prvej inštancie umožnil stranám sporu navrhovať dôkazy, vyhodnotil skutkové tvrdenia a vykonané dokazovanie a správne dospel k záveru, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť nároku, ktorý bol zamietnutý vo výroku II. rozsudku.
21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v ustanovení § 191 C.s.p. je normatívne rozvinutý princíp voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Uvedený princíp znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Nevyhnutným pojmovým predpokladom tohto konceptu hodnotenia dôkazov je však náležité odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia. Právna úprava nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, avšak hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu - hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd má preto za preukázané, že postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého starostlivo zvážil dôležitosť jednotlivých dôkazov (odborné vyjadrenie a doplnenie odborného vyjadrenia a taktiež listinné dôkazy) bol správny, pričom zároveň jasne a výstižne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil aj spôsob ich hodnotenia.
22. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, žalobca zavinil zastavenie konania v sume 48,07 EUR a 84,- EUR (132,07 EUR), nakoľko v tejto časti vzal žalobu späť z vlastného rozhodnutia, v sume 48,07 EUR ako zníženie nároku v súvislosti s lakovaním a sume 84,- EUR ako zníženie nároku vo výške ceny svetla. Uvedené vyplýva z čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 25.11.2021. Výslovne uviedol, že dochádza k späťvzatiu nie z dôvodu správania žalovaného.
23. Žalovaný zaplatením sumy vo výške 438,91 EUR po podaní žaloby zavinil zastavenie konania v tejto časti istiny.
24. Z uvedeného je teda potrebné dospieť k záveru, že z žalovanej istiny 1011,48 EUR došlo k zastaveniu konania zavinením žalobcu vo výške 132,07 EUR a žalovaného vo výške 438,91 EUR.
25. Neúspech žalobcu vzhľadom na zamietnutie žaloby je v rozsahu 440,50 EUR.
26. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má vo svoj prospech z žalovanej istiny 572,57 EUR (56,61%) a žalobca 438,91 EUR (43,39%), pričom rozdiel je 13,22 % v prospech žalovaného. Celkový úspech žalovaného tak činí 13,22%, čiže súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd rozsudok potvrdil aj vo výroku III. ako správny podľa § 387 CSP a to podľa § 255, § 256, § 262 CSP.
27. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil ako správny podľa § 387 CSP.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).