Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-68-2023.pdf
PDF · 73.31 KB
Case nature
Subarea
4S/68/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1. Bakaert Hlohovec, a.s., so sídlom Mierová 2317, 920 28 Hlohovec, IČO: 36 234 052, 2. mesto Hlohovec, M. R. Štefánika 1, 920 01 Hlohovec, IČO: 00 312 509, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10152/2023-9. č. sp. 34946/2023 zo dňa 03.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.09.2023, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.09.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 04.09.2023, doručenou súdu dňa 04.09.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. č. 10152/2023-9. č. sp. 34946/2023 zo dňa 03.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.
2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu voči rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 10827/2022-11.1.1/av, č. sp. 67161/2022, 67162/2022-int. zo dňa 28.11.2022 vydanom v zisťovacom konaní, ktorým ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Rozšírenie Medziskladu kyselín“, navrhovateľa Bakaert Hlohovec, a.s., so sídlom Mierová 2317, 920 28 Hlohovec, IČO: 36 234 052, (ďalej len „Bakaert Hlohovec, a.s.“) sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na ŽP“).
3. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“), podľa ktorého, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú možnosť poškodeniu zabrániť. Žalobca navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na záujmy životného prostredia, povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona o ŽP postupmi podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v súlade s účelom a cieľmi Smernice o EIA č. 2011/92/EU. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa
suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria účastníkovi konania Bakaert Hlohovec, a.s. žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne s poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva a voľnej dispozície definitívne vyrieši.
4. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 14.02.2024, kde navrhol nepriznať odkladný účinok správnej žalobe, pretože žalobca nepreukázal žiadne dôvody a s nimi spojené relevantné skutkové okolnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, žalovaný považoval návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nedôvodný a navrhol ho zamietnuť.
5. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v 1. rade tak, že sa stotožnil s vydanými rozhodnutiami žalovaného. K samotnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.
6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku poukázal na všeobecný princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby, žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe, môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
14. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
15. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)