Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/28/2020

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľov : 1.) O. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Ľ. Č.. XX, okres Q. K. a 2.) K. J., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Ľ. Č.. XX, okres Q. K. proti neoprávnenému užívateľovi D. J., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Obec Ľ., okres Q. K., o návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladných opatrení z 9. 7. 2010, doručeného na tunajší súd 10. 7. 2020, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia :

Ukladá neoprávnenému užívateľovi, aby nevstupoval do rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. 158, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 40 m2 a na pozemku registra „C“ parc. č. 162/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 92 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. U. Ľ., obec Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš, vo vzťahu ku ktorému má navrhovateľ v 1. rade ako osoba, ktorej telesnú a duševnú integritu neoprávnený užívateľ ohrozuje právo doživotného bezplatného bývania a úžitku bez akéhokoľvek obmedzenia vyplývajúce z vecného bremena, a aby tiež nevstupoval na priľahlý pozemok registra „E“ parc. č. 162/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 571 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. U. Ľ., obec Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš, ktorý navrhovateľ v 1. rade ako osoba, ktorej telesnú a duševnú integritu neoprávnený užívateľ ohrozuje v súvislosti so vstupom do uvedeného rodinného domu pravidelne navštevuje.

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia :

Ukladá neoprávnenému užívateľovi povinnosť, aby sa k navrhovateľovi v 1. rade ako osobe, ktorej telesnú a duševnú integritu môže ohroziť, nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci.

III. P o u č u j e neoprávneného užívateľa, že môže voči navrhovateľovi v 1. rade ako žalovanému podať žalobu vo veci samej, ktorej predmet konania sa bude týkať nárokov neoprávneného užívateľa na navrátenie veci - užívacích pomerov do pôvodného stavu na základe preukázania právneho dôvodu pre takéto užívanie alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom nariadených neodkladných opatrení. Právnym následkom úspešnej žaloby na vrátenie veci do pôvodného stavu bude zrušenie nariadených neodkladných opatrení aj bez návrhu rozhodnutím súdu, ktorým takejto žalobe vo veci samej vyhovie. Dovtedy budú nariadené neodkladné opatrenia trvať, pretože obsahujô trvalú úpravu pomerov medzi navrhovateľom v 1. rade a neoprávneným užívateľom.

IV. Vo zvyšnom rozsahu (v časti týkajúcej sa navrhovateľky v 2. rade) návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade z 9. 7. 2010, doručený na tunajší súd 10. 7. 2020 na nariadenie neodkladných opatrení z a m i e t a .

V. Navrhovateľ v 1. rade m á voči neoprávnenému užívateľovi n á r o k na náhradu trov konania v p l n o m r o z s a h u .

VI. Neoprávnený užívateľ n e m á n á r o k na náhradu trov konania voči navrhovateľke v 2. rade.

odôvodnenie:

1. Dňa 10. 7. 2020 (piatok), o 12.43 hod. bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade z 9. 7. 2020, ktorým sa domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa neoprávnenému užívateľovi uloží povinnosť nevstupovať do rodinného domu uvedeného vo výrokovej časti tohto uznesenia, v ktorom bývajú navrhovatelia v 1. a 2. rade, ktorých telesnú a duševnú integritu neoprávnený užívateľ ohrozuje svojím konaním, povinnosť nevstupovať na priľahlý pozemok uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia (ďalej len „rodinný dom“ a „priľahlý pozemok“) a povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci, a aby súd poučil neoprávneného užívateľa, že môže podať žalobu vo vec samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k navrhovateľom. Navrhovatelia pritom tiež výslovne uviedli, že podaným návrhom sa domáhajú uloženia povinnosti neoprávnenému užívateľovi v zmysle a uloženia povinnosti neoprávnenému užívateľovi v zmysle , aby sa nepribližoval k osobe navrhovateľov na vzdialenosť menej ako 15 metrov, nakoľko môže byť ohrozená ich duševná a telesná integrita. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili navrhovatelia nasledovnými skutkovými tvrdeniami. Navrhovatelia v 1. a 2. rade bývajú v predmetnom rodinnom dome súp. č. 33, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka v 2. rade (dcéra navrhovateľa v 1. rade) a navrhovateľ v 1. rade má (spolu so svojou manželkou) právo doživotného bezplatného bývania a užívania tohto rodinného domu vyplývajúce z vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľností. V posledných troch rokoch býval v tomto dome s navrhovateľmi (a ich rodinou) aj neoprávnený užívateľ, ktorý je synom navrhovateľa v 1. rade a bratom navrhovateľky v 2. rade. Menovaný nemá v tejto nehnuteľnosti evidovaný trvalý pobyt a nemá k rodinnému domu ani vlastnícke, či iné užívacie právo. Rodinný dom menovaný užíval len na základe súhlasu navrhovateľov v 1. a 2. rade. Neoprávnený užívateľ často a vo veľkých množstvách požíva alkoholické nápoje, pod ktorých vplyvom je hrubý, agresívny, nadáva a osočuje navrhovateľov ako aj celú ich rodinu. Vykrikuje, aby všetci podochli, pokapali, a najviac vyvádza, keď sa mu minie alkohol, vtedy vykrikuje, že mu ho skryli. Zo strachu pred žalovaným sa začali navrhovateľ v 1. rade (aj s manželkou) a navrhovateľka v 2. rade (aj so synom) na noc zamykať v izbách. V poslednom čase sa negatívne správanie neoprávneného užívateľa gradovalo, jeho arogancia a agresia nemali mieru. Vtedy sa žalobca rozhodol, že na žalovaného podá trestné oznámenie, pretože už nevládal niesť psychickú záťaž vyplývajúcu zo správania menovaného a neustále obavy o celú rodinu. Násilné správanie neoprávneného užívateľa ohrozovalo duševnú a telesnú integritu, a teda aj zdravotný stav, nielen navrhovateľov, ale aj celej rodiny. Navrhovateľ v 1. rade má 84 rokov a potrebuje pokoj a kľud, pričom jeho manželka je na tom zdravotne zle, polihuje a je odkázaná na starostlivosť tretej osoby. Navrhovatelia vyjadrili obavu, aby im (a ich rodine) neoprávnený užívateľ pod vplyvom alkoholu neublížil. Na základe podaného trestného oznámenia bol žalovaný odvedený políciou a vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 10 dní, pričom vykázanie sa vzťahuje na priestor predmetného rodinného domu a priľahlé okolie. Pokiaľ ide o priľahlý pozemok uvedený vo výroku I. tohto uznesenia, vo vzťahu ku ktorému navrhovatelia takisto požadujú, aby súd na neho neoprávnenému užívateľovi zakázal vstup (spoločný dvor spolu s vlastníkmi ostatných susedných nehnuteľností), navrhovatelia doplnili, že táto nehnuteľnosť zatiaľ nie je vo vlastníctve navrhovateľky v 2. rade (ako vlastníčky predmetného rodinného domu), avšak spolu s ostatnými susedmi tento pozemok užívajú ako priľahlý pozemok, z ktorého je vstup do jej rodinného domu. Pri vydaní potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia bol navrhovateľ v 1. rade poučený o práve podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, pričom obavy pred správaním neoprávneného užívateľa sa rozhodol svoje právo využiť. Podľa informácií, ktoré majú navrhovatelia od polície, táto celý spisový materiál postúpila na priestupkové konanie.

2. Z (navrhovateľmi pripojeného) výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. U. Ľ., obec Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš, vyhotoveného 9. 7. 2020 vyplynulo, že výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XX, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. 158, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 40 m2 a na pozemku registra „C“ parc. č. 162/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 92 m2 je navrhovateľka v 2. rade, a navrhovateľ v 1. rade má (spolu s E. J.) právo doživotného bezplatného bývania a úžitku bez akéhokoľvek obmedzenia k stavbe rodinného domu súp. č. XX, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 158, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 40 m2 a na pozemku registra „C“ parc. č. 162/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 92 m2, ako aj k pozemku registra „C“ parc. č. 158, zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 40 m2 a pozemku registra „C“ parc. č. 162/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 92 m2, vyplývajúce z vecného bremena. Z tohto výpisu tiež vyplynulo, že neoprávnený užívateľ nemá zapísané vlastnícke ani iné vecné právo k týmto nehnuteľnostiam.

3. Z (navrhovateľmi pripojeného) výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. U. Ľ., obec Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš, vyhotoveného 9. 7. 2020 súd zistil, že navrhovatelia ani neoprávnený užívateľ nie sú evidovaní ako vlastníci, či nositelia iného vecného práva k pozemku registra „E“ parc. č. 162/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 571 m2.

4. Z mapového podkladu na č.l. 7 spisu vyplynulo, že pozemok registra „E“ parc. č. 162/1 predstavuje priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k rodinnému domu súp. č. XX postavenému na pozemkoch registra „C“ parc. č. 162/2 a parc. č. 158, k.ú. Zemianska Ľubeľa, preto je na mieste považovať ho za miesto, ktoré navrhovatelia pri vstupe do tohto rodinného domu pravidelne navštevujú.

5. Z (navrhovateľmi pripojeného) potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Mikuláš z 1. 7. 2020, pod sp.zn.: ORPZ-LM- OPP3/2020 mal súd preukázané, že 1. 7. 2020, o 21. 30 hod. bol neoprávnený užívateľ podľa § 27a ods. 1 zákona č. 1741/1993 Z.z. - o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov týmto príslušníkom vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - navrhovateľa v 1. rade - z priestoru Ľ. Č.. XX, okres Q. K., na dobu 10 dní. Z tohto potvrdenia tiež vyplynulo, že neoprávnený užívateľ ako vykázaná osoba neodovzdal kľúče od spoločného obydlia, pretože ich nemal pri sebe a ako adresu, kde sa bude zdržiavať neuviedol žiadne miesto iba telefónne číslo a ako adresu na doručovanie uviedol Ľ. Č.. XX, okres Q. K..

6. Z (navrhovateľmi pripojeného) poučenia ohrozenej osoby z 1. 7. 2020 vyplynulo, že uvedeného dňa bol navrhovateľ v 1. rade príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Mikuláš (okrem iného) poučený aj o tom, že do 10 dní od začatia plynutia lehoty vykázania má právo na príslušnom súde podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa , ktorým súd môže vykázanej osobe uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo do bytu, v ktorom poučená osoba býva, aby nevstupovala na pracovisko alebo iné miesto, kde býva poučená osoba, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje, aby poučenú osobu úplne alebo čiastočne nekontaktovala, či už písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a aby sa k poučenej osobe na určenú vzdialenosť vykázaná osoba nepribližovala alebo približovala len obmedzene.

7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení.

8. Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

16. Podľa , prvej vety súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

18. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

19. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

21. Podľa - Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

22. Podľa policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa 11be) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20200101> a podľa možnosti poskytnúť jej v písomnej forme informácie o organizáciách na pomoc poškodeným, vrátane informácií o službách nimi poskytovaných a poskytnúť kontakt na organizácie poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia.

23. Poznámka 11be) pritom znie : .

24. Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

25. Podľa obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

26. V prvom rade si súd musel vyjasniť otázku, akého druhu neodkladných opatrení sa navrhovatelia svojím podaním z 9. 7. 2020 domáhajú, pretože od zodpovedania tejto otázky závisela aj zákonná lehota na rozhodnutie o podanom návrhu. Preskúmaním podaného návrhu (posudzujúc ho podľa jeho obsahu v zmysle ) súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade ide len o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a , a nejde súčasne aj o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , pre ktoré platí 24 hodinová lehota na rozhodnutie podľa , poslednej vety .

27. Navrhovatelia v 1. a 2. rade totiž vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 9. 7. 2020 (viď č.l. 3, hrubo zvýraznený a podčiarknutý texte) výslovne zdôrazňujú, že podaným návrhom sa domáhajú uloženia povinnosti (neoprávnenému užívateľovi, ktorého označujú nesprávne ako „žalovaný“) v zmysle ust. a taktiež uloženia povinnosti v zmysle ust. . Takéto vyjadrenie navrhovateľov nie je možné považovať za právnu kvalifikáciu tvrdeného skutkového stavu, (ktorou súd nie je právne viazaný), ale ide o jednoznačné vyjadrenie druhu neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovatelia domáhajú (s odkazom na konkrétnu procesnú normu, ktoré ho upravuje.)

28. Rovnako aj z obsahu petitu tohto návrhu na nariadenie neodkladných opatrení z 9. 7. 2020 zjavne vyplýva, že sa navrhovatelia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa a (a nie aj neodkladného opatrenia podľa ), pretože navrhovaný výrok uznesenia súdu je obsahovo zhodný s neodkladnými opatreniami uvedenými v a . Navrhovatelia sa nedožadujú dočasného zákazu vstupu (ako je tomu pri neodkladnom opatrení podľa ), ale domáhajú sa časovo neobmedzeného zákazu vstupu (ako pri neodkladnom opatrení podľa .) Ďalej, navrhovatelia sa nedomáhajú zákazu vstupu len do domu alebo bytu, v zmysle obydlia, ale aj na iné miesto, kde sa pravidelne pohybujú navrhovatelia (tzv. priľahlý pozemok - spoločný dvor, ktorý používajú na vstup do rodinného domu súp. č. 33.) Domáhať sa zákazu vstupu nielen do obydlia, ale aj na iné miesto, ktoré nie je obydlím, ale ktoré chránená osoba pravidelne navštevuje je práve ďalšou charakteristikou neodkladného opatrenia podľa , ktorá ju odlišuje o neodkladného opatrenia podľa , pri ktorom sa možno domáhať len zákazu vstupu do obydlia. Uvedené skutočnosti nemožno odbiť argumentáciou o tom, že súd nie je viazaný formuláciou petitu, pretože v tomto prípade ide o tak podstatné znaky definujúce druh neodkladného opatrenia, že vlastne ide o obsah, nie formuláciu petitu, ktorý vedie k vyššie uvedenému záveru.

29. Takisto ani ďalšie odôvodnenie petitu nespochybňuje vyššie uvedené závery, že v tomto prípade sa navrhovatelia domáhali neodkladného opatrenia podľa a , a nie neodkladného opatrenia podľa , pretože (na č.l. 2 svojho návrhu) výslovne uvádzajú, že násilné správanie neoprávneného užívateľa (a to v podobe psychického násilia, pretože k fyzickému násiliu podľa nich zatiaľ nedošlo) ohrozuje ich duševnú a telesnú integritu. Integrita je pojem definovaný ako celistvosť, neporušenosť, pričom k ohrozeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia, či už fyzického alebo psychického (viď aj uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 7. 12. 2018, sp.zn.: .) Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka teda nie je možný bez určitej formy násilia, či už fyzického alebo psychického. Preto prípadná argumentácia, že keďže v odôvodnení petitu sa spomína násilne správanie neoprávneného užívateľa (v podobe psychického násilia - agresívne nadávky a krik), malo by tak ísť o znak skutkovej podstaty neodkladného opatrenia podľa , neobstojí. S násilím (či už fyzickým alebo psychickým) počíta ako skutková podstata neodkladného opatrenia podľa , tak aj (hoci implicitne) skutková podstata neodkladného opatrenia podľa . Totiž aj v prípade neodkladného opatrenia podľa , ktoré vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. 6. 2013 - o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná a duševná integrita osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom neodkladného opatrenia podľa je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako súd fyzické násilie, zastrašovanie, iné formy nepriameho nátlaku a pod. (viď aj komentár k , vydavateľstvo C.H.BECK, rok vydania 2016, komentár k str. 1098, autori : doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív.)

30. A nakoniec na vôľu domáhať sa neodkladného opatrenia podľa poukazuje aj tá časť petitu, kde sa navrhovatelia domáhajú poučenia neoprávneného užívateľa podľa , ktoré je prípustné jedine v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré je spôsobilé trvalým spôsobom usporiadať vzťahy medzi účastníkmi konania. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa , pre ktoré je charakteristická dočasnosť by bolo na mieste ( ) uložiť navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej v súdom určenej lehote. Takýto petit však navrhovatelia nenavrhli.

31. Z uvedeného teda mal súd za nepochybné, že navrhovatelia sa domáhajú neodkladného patrenia podľa (a písm. h)) , a nie aj neodkladného opatrenia podľa .

32. Ak by však aj záver o tom, že jednoznačne ide o neodkladné opatrenie podľa a (a nie aj o návrh na neodkladné opatrenie podľa ) nebol správny (s čím sa tunajší súd nestotožňuje), a (objektívne) správny by bol záver, že podaný návrh z 9. 7. 2020 je nezrozumiteľný v časti, čoho sa navrhovatelia domáhajú, teda, či sa domáhajú neodkladného opatrenia podľa alebo podľa písm. f) (keďže znenie petitu a výslovnú požiadavku navrhovateľov odkazujúcu na by nebolo možné úplne odignorovať), išlo by tu o vadu podania (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), ktorá by viedla buď rovno k odmietnutiu tohto návrhu podľa (bez potreby odstraňovania vád návrhu), pretože by išlo o takú vadu, pre ktorú by nebolo možné vo veci ďalej konať (ak by sa tento návrh chápal ako podanie, ktorý nie je návrhom vo veci samej) alebo by viedla k potrebe výzvy pre navrhovateľov podľa na odstránenie tejto vady - nezrozumiteľnosti, čoho sa navrhovatelia vlastne domáhajú (ak by sa tento ich návrh chápal ako podanie, ktoré je návrhom vo veci samej.) Bolo by potom zaujímavé vyriešiť otázku, či v takomto podaní, v rámci ktorého nie je zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovatelia domáhajú, ide o podanie vo veci samej alebo podanie, ktoré nie nie podaním vo veci samej. V prípade obidvoch alternatív by však práve pre neurčitosť toho, či ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , neplatila pre rozhodnutie súdu, či už o odmietnutí nezrozumiteľného podania podľa alebo pre uznesenie podľa (výzvu na odstránenie nezrozumiteľnosti podania) zákonná lehota 24 hodín od doručenia návrhu podľa stanovená v , poslednej vety .

33. Možno len špekulovať, prečo (najmä ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzalo policajné vykázanie podľa ) ) sa navrhovatelia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa , a nie podľa , ktoré by umožňovalo navrhovateľom domáhať sa oveľa rýchlejšej ochrany (24 hodín v porovnaní s 30 dňami), avšak v rejto súvislosti nemohlo uniknúť pozornosti súdu, že policajné poučenie navrhovateľa v 1. rade ako ohrozenej osoby z 1. 7. 2020 bolo nesprávne, nakoľko podľa mal policajt správne poučiť navrhovateľa v 1. rade o možnosti podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa uvedeného v poznámke 11be), teda o možnosti podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa (kde platí 24 hodinová lehota na rozhodnutie), avšak tento ho nesprávne poučil (posudzujúc podľa slovného vyjadrenia obsahu tohto neodkladného opatrenia) o možnosti podania návrhu na neodkladné opatrenie podľa (kde už platí 30 dňová lehota na rozhodnutie.) V tejto súvislosti však treba povedať, že civilný súd je v rámci dispozičného princípu vždy viazaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a nesmie tento návrh prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť (viď aj komentár k , vydavateľstvo C.H.BECK, rok vydania 2016, komentár k , str. 1095, autori: doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív.) Ak sa teda navrhovatelia (hoci aj prípadne na základe nesprávne poučenia policajta) domáhali uloženia povinnosti podľa a , nemohol súd vzhľadom na viazanosť návrhom uložiť neoprávnenému užívateľovi povinnosť podľa . Avšak záver, že navrhovatelia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa a len z dôvodu (objektívne) nesprávneho poučenia policajta by bola čistá špekulácia, pretože navrhovatelia (napriek nesprávnemu poučeniu) mohli poznať znenie ustanovenia a zo súdu neznámych dôvodov (napríklad preto, aby dosiahli zákaz vstupu aj na priľahlý pozemok alebo trvalosť poskytnutej ochrany) sa rozhodli nevyužiť možnosť podania návrhu na neodkladné opatrenie podľa , a podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa .

34. Ak by (objektívne) mal byť návrh z 9. 7. 2020 podľa obsahu posúdený ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa (a písm. h)) (s čím sa tunajší súd absolútne nestotožňuje), nemohol by súd aj tak rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu, teda do 12.43 hod., 11. 7. 2020 (sobota.) V zmysle platného rozvrhu práce tunajšieho súdu totiž pracovná doba sudcu, ktorý nemá nariadenú pohotovosť končí v piatok o 14.00 hod., a sudca, ktorému bol podateľňou v pracovnej dobe návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pridelený nemal pre obdobie mimo pracovnej doby, t.j. od 10. 7. 2020, 14.00 hod. (piatok) do 13. 7. 2020, 7.00 hod. (pondelok) nariadenú pohotovosť (službu), preto by v tomto čase ani nemohol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodnúť. Podľa - o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle platného rozvrhu práce tunajšieho súdu sudca môže vykonávať prácu nadčas len v rámci nariadenej pohotovosti (s tým súvisí aj nemožnosť dostať sa do budovy súdu, mimo pracovnú dobu najmä v sobotu, keď sudca, ktorý nemá nariadenú pohotovosť nemá príslušné elektronické kódy potrebné na vstup do budovy a vlastne ani oprávnenie na takýto vstup, resp. otázka pracovnoprávnej evidencie takejto „práce nadčas“.) Podľa platného rozvrhu práce pritom, ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa podaný v čase, keď je podateľňa súdu v prevádzke, nerozhoduje o ňom sudca s nariadenou pohotovosťou, ale pridelí sa podateľňou náhodným výberom na rozhodnutie civilnému sudcovi, ktorý nemá nariadenú pohotovosť. Podľa potvrdenia tunajšieho súdu z č.l. 10 bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z 9. 7. 2020 doručený na tunajší súd 10. 7. 2020, o 12.43 hod. (piatok), sudca, ktorému bol návrh pridelený tak (limitovaný koncom pracovnej doby o 14.00 hod.) mal na rozhodnutie menej ako 1 hodinu a 17 minút. Pritom od tejto doby je potrebné ešte odpočítať určitý nevyhnutný čas potrebný na spracovanie podania a zaregistrovania veci na podateľni, následne jeho odovzdanie asistentke príslušného súdneho oddelenia na ďalšie súvisiace úkony a až potom je spis reálne predložený určenému sudcovi. Za týchto časových súvislosti je nereálne (aj vzhľadom na rozsah tohto uznesenia), aby sudca stihol takýto návrh naštudovať, vyhotoviť alebo zabezpečiť kompletné písomné vyhotovenie uznesenia a podpísať ho na pracovisku v elektronickej podobe. Ak by sa to aj dalo stihnúť, stále by bol problém s tým, že sudca, ktorému bola pridelená vec nemal k dispozícii zákonnú lehotu 24 hodín na rozhodnutie a písomné vyhotovenie predmetného uznesenia podľa , poslednej vety , ale iba lehotu v trvaní menej ako 1 hodinu a 17 minút, čo je neprípustné. Platný rozvrh práce podľa ktorého je zákonným sudcom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa (na rozdiel od napríklad úpravy neodkladného opatrenia podľa a ) civilný sudca, ktorému vec bola pridelená náhodným výberom v čase keď podateľňa bola v prevádzke, pritom súčasne znemožňovalo, aby tento civilný sudca, ktorý vie, že do konca pracovnej doby nestihne vyhotoviť uznesenie, postúpil vec sudcovi, ktorý má v tomto období nariadenú pohotovosť. Za daných okolností, na ktoré zákonodarca v nepamätal, keď by nebolo možné dodržať 24 hodinovú lehotu na vyhotovenie uznesenia do 11. 7. 2020, 11.43 hod. (sobota), by tak bolo ako jediné možné východisko zrejme nutné aplikovať Základných princípov a sudca by si tak musel vytvoriť procesnú normu, v zmysle ktorej by lehota 24 hodín musela spočívať po dobu od piatka 14.00 hod do pondelka 7.00 hod, kedy by následne pokračovala v plynutí v zostávajúcom rozsahu. Z uvedeného tak vyplýva, že aj prípade, keby išlo (podľa obsahu) o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , nebolo by možné rozhodnúť vo veci do 24 hodín od doručenia návrhu, ale najskôr v pondelok 13. 7. 2020, po 7.00 hod.

35. Po objasnení otázky, akého neodkladného opatrenia sa navrhovatelia domáhajú, súd mohol pristúpiť k posúdeniu splnenia podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa .

36. Z ustanovení a vyplýva, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je (aspoň) osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo (aspoň) osvedčenie, že je tu obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, a súčasne musí byť (aspoň) osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pod osvedčením treba chápať spravdepodobnenie určitých skutočností, ktoré nedosahuje kvalitu dokazovania, kedy dochádza k jednoznačnému preukázaniu určitých skutočností.

37. Na základe navrhovateľmi priložených listín však bola minimálne osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania (navrhovateľa v 1. rade a neoprávneného užívateľa) v zmysle . Z existencie pripojeného potvrdenia o policajnom vykázaní neoprávneného užívateľa zo spoločného obydlia z 1. 7. 2020 vydaného podľa - Policajnom

zbore v znení neskorších predpisov totiž možno mať minimálne za osvedčené, že tu muselo zo strany polície dôjsť k zisteniu skutočností v zmysle ) ods. 1 (hoci nie sú v tomto potvrdení bližšie konkretizované), na základe, ktorých bolo možné usúdiť, že zo strany neoprávneného užívateľa možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť navrhovateľa v 1. rade. Všetky tieto do úvahy prichádzajúce alternatívy sú pritom spôsobilé ohroziť telesnú a duševnú integritu navrhovateľa v 1. rade ako užívateľa rodinného domu súp. č. 33 na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ako pravidelného návštevníka priľahlého pozemku registra „E“ parc. č. 162/1, ktorý slúži navrhovateľovi v 1. rade ako spoločný dvor na pravidelný prístup do tohto rodinného domu, v zmysle a . V danom prípade je pritom bez významu, či neoprávnený užívateľ má vlastnícke alebo užívacie právo k uvedeným nehnuteľnostiam alebo nie. Pri určení vzdialenosti 15 metrov, ktorú má neoprávnený užívateľ vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade dodržiavať v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia podľa súd vychádzal jednak z rozsahu návrhu navrhovateľa v 1. rade, ktorým je zásadne viazaný a ktorý nemôže prekročiť, a jednak z posúdenia primeranosti tejto vzdialenosti vzhľadom na zistené správanie neoprávneného užívateľa.

38. Vykonaným dokazovaním bol tiež osvedčený ďalší všeobecný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľa v 1. rade (voči neoprávnenému užívateľovi), ktorému sa má poskytnúť ochrana (vo veci samej) v zmysle , pretože D. J. je z hľadiska občianskeho hmotného práva zjavne neoprávnený užívateľ rodinného domu súp. č. XX, keďže k tejto nehnuteľnosti nemá vlastnícke a už ani užívacie právo, nakoľko ich v minulosti užíval len so súhlasom navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorý súhlas už aktuálne (ako to aj vyplýva z ich vyjadrení v návrhu) nemá. Preto možno mať za to, že nárok navrhovateľa v 1. rade (ako oprávneného užívateľa uvedenej nehnuteľnosti z titulu vecného bremena), ktorému nároku sa má poskytnúť ochrana, v konaní vo veci samej (v konaní o vypratanie nehnuteľnosti podľa v spojení s ods. 2 ) je dôvodný a trvá. Iný druh konania vo veci samej tu ani neprichádza do úvahy (konanie o vylúčenie z užívania spoločného bytu manželov, resp. rozvedených manželov sa totiž môže začať výlučne na návrh manžela, resp. bývalého manžela a týka sa bytu v spoločnom nájme bytu.)

39. Preto súd zistiac, že vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade sú splnené podmienky podľa a a a rozhodol, že podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a (vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade) vyhovuje, a to aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania podľa , prvej vety .

40. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade nariadeným neodkladné opatrenie podľa a možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov vo veci samej (ide o neodkladné opatrenia, ktoré konzumujú vec samu), súd podľa , poslednej vety neuložil navrhovateľovi v 1. rade povinnosť podať žalobu vo veci samej v určenej lehote podľa , prvej vety , a preto musel podľa poučiť neoprávneného užívateľa ako účastníka konania, ktorému sa vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade uložili uvedené povinnosti, že môže podať žalobu vo veci samej uvedenej vo výrokovej časti tohto uznesenia o a o právnych následkoch s tým spojených, bez toho, aby mu na to určil lehotu, pričom v súlade s vo výrokovej časti tohto uznesenia uviedol strany a predmet konania vo veci samej. V tejto súvislosti treba uviesť, že v rámci konania o návrhu na neodkladné opatrenie po vykonaní dokazovania nebolo zistené žiadne vlastnícke alebo vecné právo neoprávneného užívateľa k nehnuteľnostiam vo vzťahu ku ktorým mu bol uložený zákaz vstupu, avšak to nevylučuje, že by mohol byť (dodatočne v rámci konania vo veci samej iniciovaného na základe žaloby neoprávneného užívateľa voči navrhovateľovi v 1. rade) preukázaný nejaký právny dôvod zakladajúci právo (neoprávneného užívateľa) užívať vec (list vlastníctva nie je absolútnym a objektívnym dôkazom o vecných právach k nehnuteľnostiam.) Keďže tunajší súd nemôže na základe výsledkov tohto konania vedieť, či taký právny dôvod existuje, a ak existuje, akej je povahy, prirodzene potom nemohol v rámci kvalifikovaného poučenia podľa a definovať predmet takejto žaloby (vo veci samej), ktorá by smerovala k navráteniu do pôvodného stavu, bližšie ako ho definoval vo výrokovej časti tohto uznesenia. Samozrejme tiež prichádza do úvahy aj žaloba proti navrhovateľovi v 1. rade na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

41. K záveru o osvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania (navrhovateľky v 2. rade a neoprávneného užívateľa) v zmysle však nebolo možné dospieť, nakoľko jediný

dôkaz o násilnom správaní neoprávneného užívateľa - potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia z 1. 7. 2020 sa týkal ako ohrozenej osoby výlučne navrhovateľa v 1. rade, a nie aj navrhovateľky v 2. rade. V danom prípade tu sú len skutkové tvrdenia o správaní neoprávneného užívateľa k navrhovateľke v 2. rade, ktoré nie absolútne nijako preukázané, či aspoň osvedčené. Ďalšie navrhnuté dôkazy (a to aj vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade) ako sú výsluchy účastníkov konania a ďalších osôb, či vyžiadanie priestupkového spisu nemohol súd vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení a krátkosť času s tým spojenú vykonať.

42. Preto súd zistiac, že vo vzťahu k navrhovateľke v 2. rade nie je splnená nevyhnutná podmienka podľa - potreba bezodkladnej úpravy pomerov (a samozrejme aj neexistencia obavy, že exekúcia bude ohrozená), nezaoberajúc sa už z dôvodu hospodárnosti skúmaním ostatných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, podľa (vo vzťahu k navrhovateľke v 2. rade) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a zamietol pre neunesenie osvedčovacieho bremena, a to aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania podľa , prvej vety . Vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie podľa a vo vzťahu k navrhovateľke v 2. rade neprichádzalo samozrejme do úvahy ani vyhovenie podanému návrhu na poučenie neoprávneného užívateľa podľa a vo vzťahu k navrhovateľke v 2. rade.

43. Vzhľadom na to, že predmetným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, pričom súd neuložil povinnosť podať žalobu v určenej lehote, iba poučil o takej možnosti, ku využitiu ktorej nemusí dôjsť, súd podľa aj bez návrhu rozhodol o náhrade trov konania o podanom návrhu na neodkladné opatrenie. V časti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcej sa navrhovateľa v 1. rade bol plne úspešný navrhovateľ v 1. rade, pretože všetkým čiastkovým návrhom, ktoré sa ho týkali bolo vyhovené v plnom rozsahu, a preto mu súd proti plne neúspešnému neoprávnenému užívateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V časti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcej sa navrhovateľky v 2. rade bol plne úspešný žalovaný, pretože všetky čiastkové návrhy, ktoré sa týkali navrhovateľky v 2. rade nebolo vyhovené, avšak vzhľadom na to, že mu v tomto konaní žiadne trovy konania zjavne nevznikli, súd podľa aj bez návrhu rozhodol, že voči plne neúspešnej navrhovateľke 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.