Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_57Er-1696-2011.pdf
PDF · 79.91 KB
Case nature
Subarea
57Er/1696/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: RELCO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kuna, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Miletičova 20, 821 08 Bratislava, ktorý je nástupcom súdneho exekútora JUDr. Denisy Uhríkovej, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
Súd Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 12.02.2020, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 57Er/1696/2011, EX 31048/2011 vydané súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kunom, r u š í.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.08.2011 tunajší súd poveril poverením č. 5102 102491 súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore označených účastníkov.
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 14.03.2020 námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.
3. Oprávnený vo svojich námietkach uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. BA-292288/2019 zo dňa 26.04.2019 uzatvorenej medzi Sociálnou poisťovňou ako postupcom a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s. ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky evidovanej aj voči povinnému, pričom oprávnený túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi. Podľa názoru oprávneného, ktorý postúpil spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. pohľadávky, nie je oprávnený nositeľom hmotného práva z exekučného titulu. Hmotné právo prešlo na iného účastníka konania a súd mal na základe návrhu rozhodnúť o zmene účastníka konania na strane oprávneného.
4. Súd lustráciou Obchodného registra zistil, že pôvodne povinný BWC s. r. o., IČO: 44 960 018 bol dňa 24.12.2014 dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra z dôvodu zlúčenia. Právnym nástupcom pôvodne povinného sa stala spoločnosť Pharcon s. r. o. v likvidácii, IČO: 44 973 012. Následne bola spoločnosť Pharcon s. r. o. v likvidácii, IČO: 44 973 012 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra z dôvodu zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o., IČO: 43 789 242, ktorá taktiež bola dňa 25.09.2015 dobrovoľne vymazaný z Obchodné registra z dôvodu zlúčenia a jej nástupcom sa stala spoločnosť DEBET INVEST, s. r. o., IČO: 46 514 791. Táto bola taktiež dňa 16.12.2015 dobrovoľne vymazaná z Obchodné registra a jej o právnym nástupcom sa stala spoločnosť RELCO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818.
5. Následne súd lustráciou Obchodného registra SR zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 09.05.2016, č. k. 8K/53/2015-116, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2016 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka RELCO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
8. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
9. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
11. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
12. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
13. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
14. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.
15. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
16. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
17. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
18. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie..
19. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
20. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
21. V zmysle citovaného ustanovenia, už samotným vyhlásením konkurzu dôjde k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, a to dňom nasledujúcom po dni vyhlásenia konkurzu. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
22. Súd po preštudovaní predmetného exekučného spisu zistil, že v danom exekučnom konaní došlo k zastaveniu predmetného exekučného konania ex lege podľa § 48 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko bol voči povinnému vyhlásený konkurz. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., čiže exekučné konanie by bolo zastavené zo zákona uplynutím rozhodnej doby, avšak predmetné exekučné konanie nemožno zastaviť v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., nakoľko síce uplynula 5 ročná rozhodná doba od prvotného doručenia poverenia, no v danom konaní už došlo k zastaveniu ex lege ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z.. Súd ďalej konštatuje, že z rozhodovacej činnosti súdov v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, keďže vzhľadom na uvedené došlo k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, súd exekúciu nezastavuje samostatným uznesením, uznesenie by bolo iba deklaratórne, ale súd v takýchto prípadoch rozhodoval iba o trovách konania.
23. Súd taktiež zistil, že v danom exekučnom konaní nebol doručený žiaden návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, kedy podľa oprávneného malo dôjsť k zmene účastníka na strane oprávneného postúpením pohľadávky na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.. Navyše, oprávnený ani nepreukázal, že došlo k doručeniu návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného súdnemu exekútorovi, oprávnený teda ani neuniesol dôkazné bremeno. Na druhej strane súd uvádza, že predmetná exekúcia v zmysle zákona č. 233/2019 je starou exekúciou. Aj v prípade, ak bola postúpená pohľadávka vymáhaná v predmetnej starej exekúcii na iného oprávneného ako je pôvodný oprávnený a zároveň nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, tzn. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému. Ak bolo vydané, resp. vyhlásené uznesenie súdu o zmene účastníka na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie je potrebné doručovať novému oprávnenému. Nakoľko len on má následne aktívnu vecnú legitimáciu. V tomto prípade súd uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného nevydal, ani nevyhlásil. Hmotnoprávna zmena účastníka konania sa automaticky nepremieta do procesnej roviny, preto „nový“ oprávnený nie je účastníkom exekučného konania z
dôvodu, že exekúcia bola zastavená zo zákona a súd potom, ako došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, nie je povinný rozhodovať o zmene účastníka konania. Spôsob usporiadania vzťahov týkajúcich sa exekučného konania či prevodu pohľadávky je vecou postupníka a postupcu. Súdny exekútor koná s pôvodnými účastníkmi konania.
24. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.