Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6Pc-6-2020.pdf
PDF · 75.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci navrhovateľky D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. C. X, T. XXXXX, J., D., proti manželovi navrhovateľky C. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. C.-G., B. XXX/X, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov D. K. a C. M., uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. C. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, sa r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Písomným návrhom zo dňa 02. 03. 2020, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 06. 04. 2020, navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré s manželom uzatvorili dňa XX. XX. XXXX. Návrh odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámili v prvej polovici roka 2016 na výletnej zaoceánskej lodi, kde obaja pracovali ako maséri. Po 4 mesiacoch sa spoločne vrátili na Slovensko, pričom pred skončením jej 3-mesačného bezvízového pobytu pre cudzincov tretích krajín sa zosobášili. Po svadbe nasledovalo 3-mesačné odlúčenie, potrebné na potrebné úkony cudzineckej polície na spracovanie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na zlúčenie rodiny. Po udelení tohto povolenia pricestovala na Slovensko, kde s manželom žili najskôr v Liptovskom Mikuláši, neskôr v Bratislave. Pred letom 2018, po dlhodobých problémoch zapríčinených hlavne kultúrno-sociálnymi odlišnosťami, sa s manželom rozišli. Po 4 mesiacoch odlúčenia a niekoľkých online sedeniach v manželskej poradni sa s manželom rozhodli na obnovení vzťahu, a preto sa v októbri 2018 znovu vrátila na Slovensko, kde si našla prácu. V spoločnej domácnosti však zotrvali len do konca roka 2018, kedy sa po vzájomnej dohode a spoločnom uvážení rozhodli vzťah ukončiť. Na základe toho navrhovateľka dňa 27. 12. 2018 opustila Slovensko a odvtedy žijú s manželom oddelene pričom uvážili, že manželstvo už nemožno znova obnoviť tak, aby plnilo svoju spoločenskú funkciu.
2. K návrhu navrhovateľka pripojila aj súhlasné stanovisko manžela s rozvodom manželstva.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. 07. 2020, na ktoré sa navrhovateľka neustanovila. Neprítomnosť písomne ospravedlnila tým, že žije v Srbsku, pričom z dôvodu pretrvávajúcej korona krízy je problematické, aby sa dostavila na Slovensko. Ako ďalší dôvod uviedla svoju finančnú situáciu. Prehlásila však, že súhlasí, aby sa pojednávanie konalo aj v jej neprítomnosti, pričom na návrhu v plnom rozsahu zotrvala.
4. Manžel navrhovateľky, ktorý sa na pojednávanie ustanovil, žiadal, aby vec bola prejednaná aj v neprítomnosti navrhovateľky. Preto súd rozhodol o tom, že pojednávanie sa uskutoční aj v neprítomnosti navrhovateľky.
5. Manžel navrhovateľky sa vo svojej výpovedi stotožnil s príčinami rozvratu manželstva tak, ako tieto navrhovateľka uviedla v návrhu. Potvrdil, že sa zoznámili na zaoceánskej lodi, kde obidvaja pracovali. Po tom, ako im skončila táto práca, rozišli sa a každý z nich išiel do svojej krajiny. Nakoľko s manželkou chceli žiť na Slovensku, k uzavretiu manželstva ich motivovali aj problémy, spojené so získaním povolenia navrhovateľky na pobyt, pracovné povolenie a pod. Po uzavretí manželstva navrhovateľka sa musela vrátiť do Srbska, čo bolo asi v apríli 2017. Po tom, ako boli vybavené doklady pre navrhovateľku, táto sa asi po 3 mesiacoch vrátila na Slovensko, kde spolu žili v Liptovskom Mikuláši u jeho matky. Neskôr si manžel navrhovateľky našiel prácu v Bratislave vo firme, v ktorej pracuje doteraz, a preto sa odsťahovali do Bratislavy. Tu zistili, že spolu nedokázali žiť. Mali rôzne záujmy, navrhovateľka chcela cestovať, bola veľmi citovo naviazaná na svojich príbuzných a neriešila otázku peňazí. Naopak on riešil finančnú situáciu rodiny, pretože zarábal. V období, keď žili v Bratislave, navrhovateľka išla najskôr do Srbska na krátku návštevu príbuzných a nakoľko po jej návrate začali vznikať ďalšie problémy v spolužití, navrhovateľka odišla do Srbska asi na pol roka. V období, kým navrhovateľka žila v Srbsku, mali tendenciu zachovať manželstvo, a preto sa zúčastnili aj online stretnutia s manželskou poradkyňou. Na odporúčanie tejto poradkyne sa navrhovateľka vrátila na Slovensko, kde však žili spolu len asi 3 - 4 mesiace v Bratislave. Zistili však, že ďalšie spolužitie nemá zmysel, pričom ani jeden z nich už nemal záujem budovať spoločný vzťah. V decembri 2018 sa preto dohodli na rozchode a navrhovateľka odišla do Srbska 27. alebo 28. 12. 2018. Odvtedy sa nestretli a komunikujú iba telefonicky. Z manželstva deti nepochádzajú. Manžel navrhovateľky uviedol, že v súčasnom období má vzťah s inou ženou, táto známosť trvá od novembra 2019, pričom tento vzťah vyhodnotil ako perspektívny.
6. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
7. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
8. Podľa § 23 Zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 Zákona o rodine (1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozvrat v manželstve účastníkov je hlboký a trvalý. Pred uzavretím manželstva sa účastníci nepoznali dostatočne, nakoľko život na výletnej lodi je nepochybne odlišný od bežného života, pričom samotné uzavretie manželstva bolo čiastočne motivované aj tým, aby navrhovateľka mohla jednoduchšie získať doklady pre pobyt na Slovensku, kde spoločne chceli manželia žiť. Keď potom začali vznikať bežné problémy spojené s každodenným
životom, manželia zistili, že nemajú spoločné záujmy, ani rovnaký názor na fungovanie manželstva. Vzniknuté konflikty vyústili do prvého odchodu navrhovateľky do Srbska. Počas tohto rozchodu manželia mali ešte záujem o zachovanie manželstva, dôkazom čoho bola ich komunikácia s manželským poradcom a následný návrat navrhovateľky na Slovensko. Aj keď došlo k obnoveniu spolužitia, ani jeden z manželov už nemal záujem budovať spoločný vzťah, takže sa dohodli na rozchode. Po tom, ako navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa v decembri 2018 do Srbska, manželia sa už nestretli. V súčasnom období už ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení spolužitia, takže manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií, pre ktoré bolo vytvorené. Vzhľadom na problémy, vzniknuté počas spolužitia, dobu rozchodu manželov a skutočnosť, že manžel navrhovateľky má aktuálne známosť s inou ženou, nemožno predpokladať obnovenie spolužitia, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
12. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.