Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-15-2020.pdf
PDF · 71.78 KB
Case nature
Subarea
7CoE/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného: S.. K. J., O., O. J. I. I. R. F. XX, C. J., zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským, advokát, Advokátska kancelária so sídlom na Floriánskej 16, v Košiciach, proti povinnej: E. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, v konaní o vymoženie 357,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.11.2016 č.k. 18Er/39/2010-59 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.11.2016, ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného, zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 177,94 Eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.11.2009 sp.zn.: 9Ro/152/2009, dňa 11.2.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 27.9.2016 požiadal o rozhodnutie v exekučnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. V uznesení napadnutom odvolaním súd prvej inštancie citoval ustanovenia §57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a uviedol, že s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov, tak ako to vyplýva z predloženého exekučného spisu, bolo zistené, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom, nakoľko z vykonaných lustrácií majetku povinného vyplýva, že nevlastní žiadnu exekučne postihnuteľnú nehnuteľnosť, nie je vlastníkom motorového vozidla, nie je možné vykonať zrážky z dôchodku, ktorý povinný poberá, vzhľadom na jeho výšku a vzhľadom na osobu povinného nie je ani reálny predpoklad nadobudnutia akéhokoľvek exekučne postihnuteľného majetku do budúcnosti. Súd mal za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácii tohto citovaného ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 200 ods. 1, 2 , § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1,2 vyhlášky
č. 288/1995 Z.z. a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 177,94 €, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného.
5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, proti jeho II. výroku, ktorým ho súd zaviazal k náhrade trov exekúcie vo výške 177,94 eur. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd v súlade s § 376 CSP zrušil uvedený výrok rozhodnutia alebo podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. Podľa oprávneného zo znenia § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyplýva, že zákonodarca striktne rozlišuje medzi úkonmi súdneho exekútora, za ktoré patrí odmena jednotne a za ktoré patrí odmena za každý jeden vykonaný úkon. Súdny exekútor si však vyúčtoval úkony, napriek tomu, že uvedené úkony nie sú odmeňované podľa vyhlášky. Preto oprávnený má za to, že súdom priznaná odmena odporuje zákonu.
6. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním zo dňa 21.1.2019, ktorým žiada uznesenie súdu potvrdiť. Súdny exekútor trvá na uplatnení náhrady trov exekúcie na podklade jeho vyúčtovania zo dňa 7.9.2016, ktorá náhrada mu bola priznaná v odvolaní napadnutom rozhodnutí súdu.
7. Oprávnený sa k uvedenému vyjadreniu súdneho exekútora vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.11.2019, v ktorom uviedol, že zotrváva na dôvodoch svojho odvolania v celom rozsahu a navrhuje rozhodnúť v súlade s jeho odvolaním.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekučného konania je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Oprávnený podal odvolanie voči druhému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie o povinnosti nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nie je oprávnený preskúmavať. Prvý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie odvolaním napadnutý nebol.
13. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Civilný sporový poriadok v § 355 ustanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 CSP zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod ani pod § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi
nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 CSP), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Od 01.07.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou CSP) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok.
16. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.
17. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné odvolanie oprávneného odmietnuť, nakoľko smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie prípustné nie je. Na uvedenom závere nemení nič ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania, nakoľko súd nemôže účastníkovi priznať viac procesných práv ako mu priznáva zákon. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného proti predmetnému uzneseniu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).