Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/17/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému E. V. pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 13. 11. 2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 14. júla 2020 takto

rozhodol:

Podľa ods. l písm. b/ z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. zo dňa 13. 11. 2019 podľa oslobodil obžalovaného E. V. spod obžaloby Krajského prokurátora v Košiciach pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa , Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 08.01.2009 v Košiciach na ulici Južná trieda 82 z priestorov spoločnosti G4S Security Services (SK), a.s. so sídlom Bratislava, IČO: 31 328 059 ako jej zamestnanej s pracovným zaradením - vedúci počitárne v PVC obale v PVC obale vyniesol z depozitu ČSOB celkovo 4400 ks bankoviek nominálnej hodnoty 50 eur, tieto si prisvojil a použil na nezistený účel, pričom z titulu svojho pracovného zaradenia v období od 09.01.2009 do 20.02.2009 vzniknutý rozdiel vo vnútornej evidencii spoločnosti úmyselne zakrýval a skresľoval, čím poškodenej strane - G4S Security Services (SK), a.s. so sídlom Bratislava, IČO: 31 328 059 v súčasnosti G4S Secure Solutions (SK), s.r.o. so sídlom Višňová 16, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 01, IČO: 31 328 059 spôsobil škodu vo výške 220 000 eur,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa súd poškodenú spoločnosť G4S Secure Solutions (SK), s.r.o. so sídlom Višňová 16, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 01, IČO: 31 328 059 s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie krajský prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s predmetným rozhodnutím okresného súdu a s výrokom o vine obžalovaného sa nestotožňuje. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný skresľoval údaje o finančnej hotovosti v depozite príslušnej banky tak, aby tento schodok nebolo možné odhaliť. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že práve obžalovaný E. V. opakovane porušoval ako vedúci počítame interné predpisy spoločnosti upravujúce spôsob manipulácie s finančnou hotovosťou, depozit vynášal z priestorov určených na manipuláciu s ním a to do priestoru, ktorý nebol monitorovaný

kamerovým systémom. Obžalovaný ako jediný zamestnanec spoločnosti musel mať vedomosť o celkovom reálnom stave finančnej hotovosti v danom depozite, nakoľko on sám vyhotovoval správy o stave finančnej hotovosti do centrály v Bratislave prostredníctvom počítača, pričom vyhotovovanie týchto tabuliek bolo zaheslované, nebolo bežne prístupné a zároveň z titulu svojho pracovného zaradenia bol za tento depozit priamo zodpovedný. Súčasne bolo preukázané, že obžalovaný úmyselne túto evidenciu upravoval, skresľoval a to tak, že nebolo možné odhaliť spreneveru finančnej hotovosti vo výške 220.000 €. Uvedenú spreneveru nebolo možné odhaliť ani pravidelnou kontrolou inými pracovníkmi spoločnosti, pretože týchto kontrol sa zúčastňoval aj obžalovaný, ktorý sám poskytoval údaje, ktoré sa mali kontrolovať. Obžalovaný už v tom čase vedel o tom, že v predmetnej spoločnosti svoju prácu končí. V ním vedenej evidencii hotovosti v depozite ČSOB bolo zistené, že sa nezhodujú údaje v evidencii vedenej na pracovisku s evidenciou hotovosti, ktorá bola zasielaná na centrálu do Bratislavy. Pri kontrole v posledný deň jeho prítomnosti v práci (20.02.2009) úmyselne nepravdivými údajmi uviedol pána T., ako osobu vykonávajúcu kontrolu do omylu. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akého dôvodu výpoveď svedka T. považuje za nedôveryhodnú. Tento svedok opakovane a jednoznačne uviedol, že v čase tzv. odovzdávajúcej inventúry bol zistený rozdiel v hotovosti, avšak obžalovaný mu túto diferenciáciu vysvetlil tým, že malo údajne dôjsť k dopĺňaniu bankomatov, tomuto on dôveroval a preto tento rozdiel v inventúre nezaznamenal a výsledok upravil podľa poznámok obžalovaného. Rozdiel na hotovosti pri bankovkách nominálnej hodnoty 50,- € bol zistený následne pri fyzickej kontrole depozitu (bez prítomnosti obžalovaného 23.02.2009) a to porovnaním reálneho stavu finančných prostriedkov v depozite s evidenciou zasielanou obžalovaným do centrály. Z tohto vyplýva, že iná osoba ako obžalovaný nemohla skresľovať stav hotovosti v depozite a tým zakrývať spáchanie sprenevery, čo logicky dokazuje, že uvedený čin spáchal obžalovaný a nikto iný nemal motív zakrývať uvedený schodok. Poukázal na výpovede svedkov U. C., P. Z. a L.. W. N. a podľa názoru prokurátora z uvedeného rezultuje jednoznačný záver, že príslušné evidencie, v ktorých bolo zistené skresľovanie údajov spracovával v predmetnom období práve obžalovaný.

Ďalej má zato, že je nelogické, aby obžalovaný napriek reálne existujúcej zodpovednosti vyplývajúcej z jeho druhu práce a pracovného zaradenia konal dlhodobo pasívne len z nedbanlivosti, napriek reálnej hrozbe vzniku škody pre poškodeného ako jeho zamestnávateľa, ak by sám nemal z tohto konania prospech. Navyše v tomto prípade je zrejmé aktívne konanie obžalovaného nielen v rámci výkonu práce, ale aj pri skončení pracovného pomeru, ktoré poukazuje na existenciu zištného motívu a jeho úmyselné konanie. Konanie obžalovaného spočívajúce v úmyselnom skresľovaní evidencie hotovosti v depozite samo osebe napĺňa všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa , . Obžalovaný úmyselne porušil povinnosť uloženú mu zo zmluvy (pracovná zmluva) opatrovať a spravovať cudzí majetok a v príčinnej súvislosti s týmto porušením došlo k spôsobeniu následku vo forme škody na majetku zamestnávateľa vo výške 220.000 €.

S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje v celom rozsahu za zákonný a správny. Súd prvého stupňa vykonal na jednotlivých hlavných pojednávaniach rozsiahle a dôsledné dokazovanie, pričom oslobodzujúci výrok, ku ktorému dospel, je jediným možným a logickým vyústením z dôkazného stavu, ktorý bol ustálený v konaní pred súdom prvého stupňa, keďže v žiadnom prípade nebolo preukázané, že by došlo k spáchaniu stíhaného skutku tak, ako bol vymedzený v obžalobe a tiež, že by stíhaný skutok mal spáchať on. S odvolacími námietkami prokuratúry sa nestotožňuje, tieto sú nesprávne a účelové. Písomné odôvodnenie odvolania neobsahuje žiadne konkrétne a relevantné skutočnosti, ktoré by neboli prednesené už v konaní pred súdom I. stupňa, a ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Nosnou myšlienkou odôvodnenia odvolania je tvrdenie, že vedome a cielene skresľoval údaje o finančnej hotovosti v depozite príslušnej banky. Odvolacie námietky v zásade vôbec nereflektujú na dokazovanie vykonané v konaní pred súdom I. stupňa, na skutkové a právne závery súdu I. stupňa prezentované v písomnom vyhotovení rozsudku, pričom odôvodnenie odvolania v zásade nereflektuje ani samotnú obžalobu. Obžaloba v danej trestnej veci bola voči jeho osobe podaná pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa , . Na druhej strane, dôvody odvolania sa v prevažnej miere venujú otázke naplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa , . Prokuratúra neuniesla na

podklade podanej obžaloby v konaní pred súdom prvého stupňa dôkazné bremeno a nepodarilo sa preukázať, že sa dopustil stíhaného skutku, v dôsledku čoho „modifikovala" právnu kvalifikáciu na spáchanie trestného činu, ktorého pojmové znaky možno údajne vyvodiť z vykonaného dokazovania. Táto skutočnosť sama osebe svedčí o kvalite podanej obžaloby a sile dôkazov, ktorým mala byť preukázaná jeho vina. Aj napriek vyššie uvedenému nedostatku odôvodnenia odvolania má za to, že odvolacie námietky, nech sú prezentované s akoukoľvek istotou disponujú zásadným nedostatkom. Na uvedené tvrdenia nereflektuje žiadny zákonný, jednoznačný a pochybnosti nevyvolávajúci dôkaz, o ktorý by mohla prokuratúra oprieť prezentované tvrdenia. Tak sa uvedené skutočnosti dostávajú iba do tvrdenej, subjektívnej roviny, pričom však nenašli odraz v dôkaznej situácii ustálenej v konaní pred súdom I. stupňa. Vo vzťahu k argumentácii prokurátora v rámci odôvodnenia odvolania, hoci reflektujú na inú skutkovú podstatu, než pre akú bola voči jeho osobe podaná obžaloba je potrebné uviesť, že so všetkými odvolacími námietkami sa súd prvého stupňa vysporiadal v rámci odôvodnenia rozsudku. Odvolacie námietky predstavujú iba subjektívne závery o jednej z verzií dejovej línie, pochopiteľne tej, ktorá je pre orgány činné v trestnom konaní akceptovateľná, avšak v rámci odôvodnenia odvolania nebolo poukázané na jeden konkrétny dôkaz, ktorý by tú-ktorú skutočnosť jednoznačne podporoval a preukazoval. Už od počiatku poukazuje na nejednoznačnosť dôkaznej situácie, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom. Orgány činné v trestnom konaní túto vec vyšetrovali vždy jednostranne v snahe usvedčiť jeho osobu, pričom opomínali objektívne skutočnosti spochybňujúce nimi prezentovaný záver o jeho vine. Pre úplnosť opätovne poukázal na skutočnosť, že v uvedenej spoločnosti v rozhodnom období prichádzalo do kontaktu viacero osôb s hotovostnými finančnými prostriedkami, vychádzajúc z kamerových záznamov možno zistiť, že viacero osôb opúšťalo pracovisko s predmetom, do ktorého bolo možné vložiť bankovky. Z vyšetrovacieho pokusu možno zistiť úplnú rozdielnosť rozmerov a tvaru obálok z kamerového záznamu a z vyšetrovacieho pokusu. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že v rozhodnom období bolo vykonaných viacero kontrol, aj bez jeho prítomnosti, jeho nadriadenými a inými osobami, kde nedošlo k zisteniu žiadneho nesúladu tabuľkového a skutočného stavu. Pri zistení diferenciácie v stave hotovosti v depozite v jeho neprítomnosti, nedošlo zo strany pracovníkov poškodenej spoločnosti k zachovaniu pôvodných pečatí depozitov, čo v zásade znemožnilo verifikovanie otázky, či došlo k manipulácii, kedy a kým. Pri zohľadnení uvedených rozporov a nedostatkov dôkaznej situácie je zrejmé, že zo strany prokuratúry nedošlo k uneseniu dôkazného bremena, dôsledkom čoho však v žiadnom prípade nemá byť zmena v argumentácii a aplikovanie danej dôkaznej situácie na inú skutkovú podstatu v . Vzhľadom na uvedené navrhol podľa odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné. Krajský súd v trestnej veci obžalovaného E. V. už raz rozhodoval a to uznesením -1153 zo dňa 5. 6. 2017, keď podľa , zrušil oslobodzujúci rozsudok okresného súdu zo dňa 29. 9. 2016 a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto zrušujúcom uznesení krajský súd vyslovil právny názor tak, ako to podrobne rozviedol v uznesení , na ktoré poukazuje, že okresný súd sa dôsledne nevysporiadal s usvedčujúcimi výpoveďami, na ktoré poukázal už prokurátor v podanej obžalobe zo dňa 11. 9. 2014 a ktoré vyplývajú z výpovede poškodených P. U., L.. W. N., U. C., T. I., ako aj ďalších vypočutých svedkov. Krajský súd vyslovil názor, že okresný súd sa dôsledne nevysporiadal s celým žalovaným skutkom v podanej obžalobe a konkrétne sa nezaoberal so skresľovaním hotovosti v depozite zo strany obžalovaného tak, ako to namietal prokurátor v svojich odvolaniach, ako aj v podanej obžalobe. Krajský súd v zrušujúcom uznesení poukázal na znalecký posudok Vysokej školy bezpečnostného manažmentu Košice, ktorý okresný súd vyhodnotil v tom smere, že z tohto znaleckého posudku nevyplývajú žiadne relevantné závery, s čím sa krajský súd v zrušujúcom uznesení nestotožnil a vyslovil záver o nestrannosti a nezákonnosti vyhodnotenia znaleckého posudku ako nerelevantného dôkazu. Nariadil okresnému súdu, aby po zrušení veci na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch znalca, ktorý podal znalecký posudok Vysokej školy bezpečnostného manažmentu Košice a v súvislosti so závermi znaleckého dokazovania vyhodnotiť a brať do úvahy aj usvedčujúce dôkazy, na ktoré poukázal prokurátor v podanej obžalobe v súvislosti k možnému tzv. skresľovanie finančných výsledkov.

Po zrušení veci, ako to vyplýva z predloženého trestného spisu, okresný súd konal v novom zložení senátu a v podstate vykonal dokazovanie odznova a na hlavnom pojednávaní, ako to vyplýva z č.l. 1193 dňa 24. 9. 2018 vypočul znalca Ing. Petra Havaja, PhD. Z výpovede vypočutého znalca na č.l. 1201 vyplýva, že čo sa týka evidencie finančnej hotovosti, boli vyžiadané videozáznamy z prevádzky, kde dochádzalo k spracovaniu finančnej hotovosti a posudok tak vypracoval s kolegom JUDr. Stanislavom Križovským, PhD. Znalec sa ďalej vyjadril, že dňa 8. 1. 2009 zistili evidentnú manipuláciu E. V. a taktiež v znaleckom posudku sú popísané v rámci jednotlivých dní jednotlivé manipulácie s finančnými hotovosťami so záverom, že boli v rozpore so zásadami pre spracovanie bankoviek a mincí spol. G4S Security Services, a.s. Bratislava. Z analýzy spisového materiálu a z predložených dôkazov bolo zistené, že došlo k rozdielu medzi deklarovaným a skutočným stavom finančnej hotovosti. Znalec tak v celom rozsahu pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyplýva z pokynu krajského súdu v zrušujúcom uznesení, v podstate zotrval na záveroch znaleckého posudku. Krajský súd ďalej zistil, ako to vyplýva z výpovede svedka P. U., že za kontrolu depozitov bánk bol zodpovedný ako hlavný pokladník obžalovaný E. V.. Z výpovede L.. W. N. na č.l. 1215 krajský súd zistil tak, ako o tom vypovedá svedok na hlavnom pojednávaní, že pred vyšetrovaním bol zistený rozdiel a to, že stavy, ktoré boli uvedené na listinách v centrále v Košiciach neboli totožné so stavmi, ktoré boli zaslané do centrály v Bratislave. Stavy depozitov, ich poslanie a prerátavanie, to všetko bolo úlohou hlavného pokladníka alebo to malo byť minimálne pod jeho dohľadom. Okresný súd po vykonaní dokazovania tak, ako to podrobne s poukazom na výpovede jednotlivých svedkov v napadnutom rozsudku na č.l. 3 až 18 vyslovil v podstate právny názor, že výpoveď svedka T., na ktorú podrobne poukázal prokurátor v podanom odvolaní je nedôveryhodná. Svoj záver o nedôveryhodnosti výpovede tohto svedka odôvodnil tým, že svedok napriek údajným rozdielom tieto nezaznamenal, pričom tak bol na základe svojej pozície povinný to urobiť. Neboli zistené ani počas ďalších dvoch dní pri preberaní pokladne svedkyňou T. I. rozdiely a podľa názoru okresného súdu nemožno vylúčiť, že došlo k manipulácii s depozitom počas týchto dvoch dní. Okresný súd ďalej vyslovil právny názor, že ani znalec nevedel objasniť skutočnosť, že porovnané rozdiely sa líšia nielen v bankovkách s hodnotou 50 eur a tu okresný súd vyslovil záver, že znalec pri svojom závere vychádzal z výpovede svedka T., ktorú súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Zároveň však okresný súd sa doslova vyjadril v napadnutom rozsudku, že pokiaľ je výpoveď svedka T. pravdivá, je evidentné, že sa nejedná o pisársku chybu, ale o úmyselné skresľovanie údajov zo strany obžalovaného E. V.. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd sa opätovne dôsledne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, pretože sa stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, ktoré podrobne rozviedol vyššie, pretože aj krajský súd je toho názoru, že osobný výsluch znalca na hlavnom pojednávaní po tom, ako bola vec zrušená uznesením , nemožno vyhodnotiť ako nevieryhodný, nesprávny v súvislosti s celkovým posudzovaním výpovede znalca na hlavnom pojednávaní. Aj konštatovanie vyhodnotenia svedeckej výpovede zo strany okresného súdu svedka T. ako nedôveryhodnej nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v súvislosti s výpoveďami aj ďalších vypočutých svedkov, na ktoré poukázal prokurátor a v stručnosti aj krajský súd vyššie. Záver okresného súdu, že vzhľadom „na vykonané dokazovanie jednoznačne nevyplýva, aby obžalovaný úmyselne zakrýval vzniknutý rozdiel“ je predčasný. Preto aj záver okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Bude preto úlohou okresného súdu po zrušení veci sa dôsledne vysporiadať s usvedčujúcimi dôkazmi, na ktoré poukázal prokurátor v podanom odvolaní a to najmä s výpoveďou svedka T. a v tejto súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, ako aj výsluchom znalca Ing. Petra Havaja, PhD. a ďalšími dôkazmi, ktoré podľa názoru prokurátora preukazujú konanie obžalovaného a vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť. Záverom krajský súd udáva, že aj podľa názoru krajského súdu po preskúmaní veci nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť záver o skresľovaní finančnej hotovosti, čo podľa názoru krajského súdu vychádza najmä z výpovede znalca Ing. Petra Havaja, PhD., ktorý krajský súd považuje za zákonný a relevantný. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.