Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/835/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, v mene ktorej koná konateľ: JUDr. Michal Gallo, advokát, proti povinnému: 3E, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 24, Žilina 010 01, IČO: 31 576 745, o vymoženie 3 280,80 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. júna 2020, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 15. júna 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42,00 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.05.2020 domáhal od povinného vymoženia 3 280,80 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkaz daňových nedoplatkov Mesta Žilina sp. zn. OSMD/SA/120/031422 zo dňa 22.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.12.2010 (ďalej ako „exekučný titul“). Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil okrem istiny vo výške 3 280,80 EUR aj nárok na náhradu trov exekučného konania oprávneného vo výške 42,00 EUR, ktoré oprávnený označil ako iné trovy exekúcie. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že jeho výrokom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 3 280,80 EUR. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie vydané dňa 30.01.2020 v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou (ďalej len „súdny exekútor“) pod sp. zn. EX 470/11 a Okresným súdom Žilina pod sp. zn. (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“). Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie zistil, že predmetom starej exekúcie bolo na podklade identického exekučného titulu rovnako vymoženie sumy v celkovej výške 3 280,80 EUR, pričom v rámci predmetnej starej exekúcie bola vymožená celková suma 0 EUR. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že súdny exekútor ním uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 42,00 EUR, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35,00 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 EUR. Súd tak dospel k záveru, že oprávnený sa v tomto exekučnom konaní domáha okrem vymoženia istiny 3 280,80 EUR aj vymoženia trov starej exekúcie v celkovej výške 42,00 EUR.

3. Súd pri posudzovaní uplatneného nároku oprávneného na vymoženie sumy 42,- EUR voči oprávnenému poukázal na ust. , v zmysle ktorého paušálne trovy v maximálnej možnej výške 42,00 EUR (35,00 EUR + DPH) v starej exekúcii znáša oprávnený, a

zároveň , v zmysle ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa , oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. V tomto exekučnom konaní nebol zo strany oprávneného uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania za zaplatený súdny poplatok, a to z dôvodu, že oprávnený súdny poplatok nezaplatil, keďže je oslobodený od súdneho poplatku podľa v spojení s v znení neskorších predpisov. Súd výkladom citovaných zákonných ustanovení dospel k právneho záveru, že jednoznačným a kogentným spôsobom stanovuje osobu povinnú (v tomto prípade oprávneného v exekučnom konaní) platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, v čoho dôsledku v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Exekúciu možno vykonať len na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, a teda v exekučnom konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Podľa záverov súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, na podklade ktorého by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42,00 EUR od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42,00 EUR len oprávnenému v rámci starej exekúcie, v čoho dôsledku upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len v prospech súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii. Preto upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného podľa Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške 42, EUR od povinného v tomto exekučnom konaní. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na ust. , ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho . predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise a to v Exekučnom poriadku. V uvedenom ustanovení sa podľa súd odzrkadľuje aj všeobecne prijímaný právny princíp lex specialis derogat legi generali. Na základe uvedeného výkladu súd v exekučnom konaní konštatoval, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie tak, ako je obsiahnutá v , má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak, ako je stanovená v Exekučného poriadku v spojení s Exekučného poriadku, v čoho dôsledku paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42, EUR nemožno považovať ani za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd ďalej zdôraznil, že neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42,00 EUR ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné od povinného v tomto „novom“ konaní vymáhať. Ustanovenie pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa , a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku vymáhanie akýchkoľvek iných nárokov je v zmysle vylúčené a znáša ich výlučne len oprávnený. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní považoval uplatnenie nároku zo strany oprávneného na vymoženie náhrady exekučného konania vo výške 42,00 EUR za nedôvodné a preto podľa Exekučného poriadku v spojení s Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42, EUR zamietol.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia. Podanie sťažnosti právne odôvodnil s odkazom na ust. , a dôvodil, že v zmysle ust. je nutné trovy exekučného konania v sume 42,- EUR, ktoré znáša podľa , oprávnený, potrebné považovať za príslušenstvom vymáhanej pohľadávky ako náklady spojené s jej uplatnením. o ukončení niektorých exekučných konaní podľa názoru oprávneného zaviedol nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie je síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady ( SR), naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady spojené s týmto obmedzením (náklady s

opätovným iniciovaním exekučného konania ako aj náklady spojené so zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného exekučného konania). Zákonodarca podľa oprávneného zrejme v snahe o určité „vyváženie“ vzniknutej situácie v dôvodovej správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ V prípade ak by oprávnený nemal možnosť (tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať náhradu paušálnych trov starej exekúcie od povinného, bolo by ust. celkom zjavne v rozpore s SR.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

9. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

11. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( v spojení s ), dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

12. Sťažnostný súd sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia (§202 ods. 2 Exekučného poriadku) a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Z uvedených dôvodov súd len za účelom zdôraznenia správnosti prijatých záverov súdu v napadnutom rozhodnutí a v reakcii na obsah sťažnosti oprávneného, dopĺňa k posudzovanému prípadu nasledovný výklad.

13. Súd v preskúmavanom rozhodnutí podľa Exekučného poriadku zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie iných trov exekúcie vo výške 42, eur. Oprávnený v podanej sťažnosti s právnym názorom súdu nesúhlasil argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou k , z ktorej má podľa jeho tvrdení vyplývať jeho nárok domáhať sa voči

povinnému pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie podľa vymoženia aj paušálnych trov starej exekúcie podľa , na ktorých úhradu vo vzťahu k súdnemu exekútorovi bol zaviazaný v upovedomení o zastavení starej exekúcie a ktoré v súlade s ust. oprávnený považuje za príslušenstvo vymáhanej pohľadávky.

14. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

15. Podľa , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

16. Podľa veta prvá , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom.

17. Citované zákonné ustanovenia jasne ustanovujú, že trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú aj z paušálnych trov vo výške 35,- eur navýšených o DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, pričom tieto trovy znáša oprávnený ( ). Upovedomenie o zatavení starej exekúcia sa stáva exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený domáhať sa vymoženia paušálnych trov starej exekúcie voči oprávnenému aj cestou jeho núteného výkonu, keďže zákonodarca tomuto právnemu aktu súdneho exekútora priznal status exekučného titulu ( ,). Súd ďalej vo všeobecnosti poukazuje na základnú zásadu uplatňovanú v exekučnom konaní, že súdny exekútor má nárok na náhradu na úhrady trov exekúcie zásadne od povinného a to v okamihu nariadenia exekúcie, avšak s výnimkou situácie, kedy zákon ukladá súdu (prípadne súdnemu exekútorovi, ako v tomto prípade) zaviazať na úhradu trov súdneho exekútora namiesto povinného oprávneného. Vždy sa však jedná o pohľadávku súdneho exekútora spočívajúcu v nákladoch exekúcie. Preto už zo svojej podstaty tohto nároku nie je možné prisvedčiť názoru oprávneného, že sa jedná o príslušenstvo vymáhanej pohľadávky v zmysle ust. , podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, keďže náklady exekúcie súdneho exekútora nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky oprávneného vymáhanej v exekučnom konaní.

18. Súd považuje za potrebné ďalej pripomenúť, že náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Pokiaľ ide o sumu 42,00 eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex- lege za splnenia podmienok uvedených v , na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul zakladá výlučne oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného, ktorý tu vystupuje ako subjekt povinnosti. Tento exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje žiadnym exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov starej exekúcie od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Príslušenstvom vymáhanej pohľadávky potom nemôžu byť trovy exekúcie, kde ako oprávnený subjekt nevystupuje oprávnený, ale súdny exekútor Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia , okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním.. Správny je potom záver súdu prijatý v preskúmavanom rozhodnutí, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,00 eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19. Súd v reakcii na dôvody podanej sťažnosti ďalej považuje za potrebné doplniť, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem. Pokiaľ aj dôvodová správa uvádza, že síce paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu, sťažnostný súd považuje za potrebné poznamenať, že aj keď dôvodová správa počíta s vymáhaním paušálnych trov exekúcie pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, nie je možné súčasne odhliadnuť od spôsobu, akým sa návrh zákona odrazil v celkovej právnej úprave ukončenia starých exekúcií a opätovného podávania návrhov na vykonanie exekúcie zo strany oprávnených subjektov, keďže na existenciu legitímnych očakávaní adresátov právnych noriem je nutné nahliadať nie len izolovane na podklade dôvodovej správy k návrhu zákona, ale práve z hľadiska (obzvlášť za situácie, kedy dôvodová správa nie je prameňom práva), ako sa návrh právnej úpravy celkovo odrazí v texte zákona, ktorý sa môže od pôvodného zámeru či predstáv jeho navrhovateľa líšiť. Aj návrh bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona je zrejmé, že nezodpovedá prijatému normatívnemu textu zákona, a to vo viacerých bodoch. Napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje na skutočnosť, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Oprávnený však na len na podklade dôvodovej správy izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy odvodzuje svoj nárok domáhať sa voči povinnému vymoženia aj sumy paušálnych trov exekútora starej exekúcie, na čo však aj podľa názoru sťažnostného súdu chýba v prijatej zákonnej úprave akýkoľvek podklad. Neušlo pozornosti súdu, že oprávnený v podanej sťažnosti odkazuje len na dôvodovú správu, konkrétnym znením ustanovení však svoje tvrdenia nepodporil. Rovnako v okolnostiach daného prípadu bližšie nepodrobil výkladu ani ust. . Sťažnostný súd preto uzatvára, že za použitia všeobecných pravidiel výkladu právnych noriem lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia , ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie, na čo správne poukázal aj súd v preskúmavanom rozhodnutí. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle, pretože im neprináleží právo ignorovať text zákona. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle SR viazaný.

20. Súd na podporu svojej argumentácie ďalej dopĺňa, že zákonom došlo (abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie) vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Legitímne očakávania oprávneného, že jeho pohľadávka bude úspešne vymožená, nie je možné považovať za „večné“, trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Rovnako podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného je vždy spojené s určitým rizikom, že oprávnený nedosiahne uspokojenie svojho nároku (celkom alebo z časti) ani prostredníctvom nútenej realizácie exekučného titulu, s čím je nevyhnutne spojený aj jeho procesný neúspech v konaní. Je potom na mieste legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie, keďže aj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva uplatňujú systém časovo obmedzeného výkonu rozhodnutia.

(v platnom znení) pristúpil v § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša oprávnený sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie procesne neúspešný.

21. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený ( Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).