Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-101-2016.pdf
PDF · 174.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/101/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému V. K. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 14. júla 2020 predsedom senátu JUDr. Imrichom Hlavičkom a prísediacich RNDr. Alžbeta Szabóová a Mgr. Rozália Süttiová, takto
rozhodol:
Obžalovaní
1/ V. K., nar. XX. marca XXXX v A., trvale bytom B. A., prechodne bytom bez prihlásenia Z. I., Z. XX,
2/ E. Z., nar. XX. augusta XXXX v A., trvale bytom A., V. XXX/XX,
s a u z n á v a j ú z a vi n n ýc h , ž e
- na doposiaľ presne nezistenom mieste v A., v presne nezistenej dobe v priebehu roka 2013 a 2014 po predchádzajúcej vzájomnej dohode vylákali úver formou prevzatia dlhu tým, že uviedli do omylu poškodenú spoločnosť K. G. Q. Q. s. r. o., so sídlom U. X/C, B., IČO: XXXXXXXX v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a to v siedmych prípadoch tým spôsobom, že 1. dňa XX. 10. 2013 v A.e obžalovaný E. Z., ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., F. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, ktorá je autorizovaný predajca vozidiel značky K.a, neoprávnene uzatvoril Úverovú zmluvu č. 0XXXX/XXX7 medzi kupujúcim K. O., ktorý vystupoval ako konateľ spoločnosti N.., s. r. o., so sídlom V. XXX/XX, L. Q., IČO: XXXXXXXX /dlžník/, a veriteľom so spoločnosťou TH. Q. s. r. o., so sídlom U.X, za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla značky Toyota Avensis G. X,X D-C. XXX XA/T X. Q., V.: Q pričom na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške XX.XXX,- eur formou prevzatia dlhu dlžníka ako kupujúceho za vyššie uvedený predmet kúpy, pričom obžalovaný V. K. zabezpečil od doposiaľ neznámeho páchateľa falošné dokumenty ohľadne dovozu uvedeného vozidla a zabezpečil jeho prihlásenie do evidencie motorových vozidiel SR a od K. O. zabezpečil všetky potrebné doklady na schválenie úveru, ktoré V. K. odovzdal E. Z., ktorý na základe podkladov vypracoval vyššie uvedenú úverovú zmluvu, ktorú K. O. podpísal a taktiež písomnosti prislúchajúce k predmetnej úverovej zmluve a to kúpna zmluva, odovzdávací protokol, v domnení, že predmet leasingu mu bude odovzdaný, pričom sa tak nestalo predmet leasingu vôbec fyzicky nevidel a ani mu nebol odovzdaný, ani peniaze za uvedené vozidlo neobdŕžal, pričom obžalovaný E. Z. za spoločnosť K. A., spol. s r. o., neoprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mala byť uhradená na účet Y./ XXXX vo výške 25.XXX,- eur, avšak sa tak nestalo obvinený E. Z. požiadal konateľa spoločnosti K. A., spol. s r. o. o úhradu uvedenej faktúry na účet č. XXXXXXXXXX /Q. Q./, čo sa aj stalo, nakoľko konateľ uvedenej spoločnosti dôveroval svojmu zamestnancovi - obžalovanému E.i Z.i, ktorý uvedené číslo účtu mal od obžalovaného V. K., ktorý požiadal M. E., aby predmetný účet založila a dala mu aj dispozičné právo k predmetnému účtu, pričom obžalovaný V. K. peniaze vybral a použil na nezistený účel, následne bolo zistené, že k predaju fyzicky vyššie uvedeného vozidla nikdy nedošlo, písomnosti ohľadne uvedeného vozidla boli vymyslené, nakoľko bolo zistené, že vyššie uvedené vozidlo, ktoré malo byť dovezené zo spoločnosti T.., R. XX, XXXX V., F., pričom uvedená spoločnosť nedodala spoločnosti N. C. D.S., s. r. o., vyššie uvedené vozidlo a ani ho nevedie vo svojom inventári, nikdy nebolo vyrobené a tak podklady na schválenie vyššie uvedeného úveru neboli v súlade s podmienkami na poskytnutie úveru, pričom takýmto spôsobom E. Z. ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., spoločne s V. K. vedome vylákali finančné prostriedky od spoločnosti K. G. Q. Q. s. r. o., na financovanie na kúpu vyššie uvedeného vozidla, ktoré neexistuje, pričom peňažné prostriedky použili na nezistený účel, čím poškodenému spôsobili škodu minimálne vo výške XX.XXX,- eur, 2. dňa 15. 10. 2013 v A. obžalovaný E. Z., ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., F. XX, XXX XX A., D.: XX XXX XXX, ktorá je autorizovaný predajca vozidiel značky K., neoprávnene uzatvoril Úverovú zmluvu č. XXXXX/XXXX medzi kupujúcim /dlžník/ X. A., ktorý vystupoval ako konateľ spoločnosti PK- SB s. r. o., so sídlom V. XXXX/XX, B. (od XX. XX. XXXX Q. XXX/X, B.-A. V. XXX XX, D.: XXXXXXXX), a veriteľom so spoločnosťou K. G. Q. Q. s. r. o., so sídlom U. X/C, B., D.: XXXXXXXX, za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla značky K. J Z WG X,X D-4D L. XM/T Q., V.: P pričom na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 25.193,- eur formou prevzatia dlhu dlžníka ako kupujúceho za vyššie uvedený predmet kúpy, pričom obžalovaný V. K. zabezpečil od doposiaľ neznámeho páchateľa falošné dokumenty ohľadne dovozu uvedeného vozidla a zabezpečil jeho prihlásenie do evidencie motorových vozidiel SR, a taktiež zabezpečil všetky potrebné doklady na schválenie úveru, ktoré V. K. odovzdal E. Z., ktorý na základe podkladov vypracoval vyššie uvedenú úverovú zmluvu, ktorú však X. A. ako dlžník nepodpísal a ani písomnosti prislúchajúce k predmetnej úverovej zmluve a to kúpnu zmluvu, odovzdávací protokol a iné, pričom dlžníkovi predmet leasingu nebol odovzdaný ani peniaze za uvedené vozidlo neobdŕžal, pričom obžalovaný E. Z. za spoločnosť K. A., spol. s r. o. neoprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mala byť uhradená na účet XXXXXXXXXX/XXXX vo výške XX.XXX,- eur, avšak sa tak nestalo obžalovaný E. Z. požiadal konateľa spoločnosti K. A., spol. s r. o. o úhradu uvedenej faktúry na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo sa aj stalo, nakoľko konateľ uvedenej spoločnosti dôveroval svojmu zamestnancovi obžalovanému E. Z., ktorý uvedené číslo účtu mal od obžalovaného V. K., ktorý požiadal P. A., aby predmetný účet založil, pričom na vyššie uvedený účet prišla suma 25.193,- eur, ktorú P. A. vybral na požiadanie obžalovaného V. K. a peniaze mu odovzdal, pričom ich V. K. použil na nezistený účel, následne bolo zistené, že k predaju fyzicky vyššie uvedeného vozidla nikdy nedošlo, písomnosti ohľadne uvedeného vozidla boli vymyslené, sfalšované, nakoľko bolo zistené, že vyššie uvedené vozidlo malo byť dovezené od spoločnosti T. V. A., R. XX, XXXX V., F., pričom uvedená spoločnosť nedodala spoločnosti X. s. r. o., vyššie uvedené vozidlo a ani ho nevedie vo svojom inventári, nikdy nebolo vyrobené a tak podklady na schválenie vyššie uvedeného úveru neboli v súlade s podmienkami na poskytnutie úveru, pričom takýmto spôsobom E. Z. ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o. spoločne s V. K. vedome vylákali finančné prostriedky od spoločnosti K. G. Q. Q. s. r. o., na financovanie na kúpu vyššie uvedeného vozidla, ktoré neexistuje, pričom peňažné prostriedky použili na nezistený účel, čím poškodenému spôsobili škodu minimálne vo výške 25.193,- eur, 3. dňa 08. 11. 2013 v A. obžalovaný E. Z., ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., F. XX, XXX XX A., D.: XX XXX XXX, ktorá je autorizovaný predajca vozidiel značky K., neoprávnene uzatvoril Úverovú zmluvu č. XXXXX/XXXX medzi kupujúcim /dlžník/ A. Z., ktorý mal vystupovať ako konateľ spoločnosti D. RV s. r. o., so sídlom M. XX/XX, A., D.: XXXXXXXX, a veriteľom so spoločnosťou K. G. Q. Q. s. r. o., so sídlom U. X/C., B., D.: XXXXXXXX, za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla značky K. J Z WG X,X V. F. S Q., V.: P pričom na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 26.917,50 eur formou prevzatia dlhu dlžníka ako kupujúceho za vyššie uvedený predmet kúpy, pričom obžalovaný V. K. zabezpečil od doposiaľ neznámeho páchateľa falošné dokumenty ohľadne dovozu uvedeného vozidla a zabezpečil jeho prihlásenie do evidencie motorových vozidiel SR, a taktiež zabezpečil všetky potrebné doklady na schválenie úveru, ktoré V. K. odovzdal E. Z., ktorý na základe podkladov vypracoval vyššie uvedenú úverovú zmluvu, ktorú však A. Z. ako dlžník nepodpísal a ani písomnosti prislúchajúce k predmetnej úverovej zmluve a to kúpnu zmluvu, odovzdávací protokol a iné, pričom dlžníkovi predmet leasingu nebol odovzdaný ani peniaze za uvedené vozidlo neobdŕžal, pričom obvinený E. Z. za spoločnosť K. A., spol. s r. o., neoprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 08. 11. 2013, ktorá na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mala byť uhradená na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 26.917,50 eur, avšak sa tak nestalo obžalovaný E. Z. požiadal konateľa spoločnosti K. A., spol. s r. o. o úhradu uvedenej faktúry na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo sa aj stalo, nakoľko konateľ uvedenej spoločnosti dôveroval svojmu zamestnancovi obvinenému E. Z., ktorý uvedené číslo účtu mal od obžalovaného V. K., ktorý požiadal M. E., aby predmetný účet založila a dala mu aj dispozičné právo k predmetnému účtu, pričom obžalovaný V. K. peniaze vybral a použil na nezistený účel, následne bolo zistené, že k predaju fyzicky vyššie uvedeného vozidla nikdy nedošlo, písomnosti ohľadne uvedeného vozidla boli vymyslené, nakoľko bolo zistené, že vyššie uvedené vozidlo malo byť dovezené zo spoločnosti T. V. A. U.-A. XX, XXXX V., F., pričom uvedená spoločnosť nedodala spoločnosti D. RV s. r. o., vyššie uvedené vozidlo a ani ho nevedie vo svojom inventári, nikdy nebolo vyrobené a tak podklady na schválenie vyššie uvedeného úveru neboli v súlade s podmienkami na poskytnutie úveru, pričom takýmto spôsobom E. Z. ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., spoločne s V. K. vedome vylákali finančné prostriedky od spoločnosti K. G. Q. Q. s. r. o., na financovanie na kúpu vyššie uvedeného vozidla, ktoré neexistuje, pričom peňažné prostriedky použili na nezistený účel, čím poškodenému spôsobili škodu minimálne vo výške 26.917,50 eur, 4. dňa 09. 12. 2013 v A. obžalovaný E. Z., ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., F. XX, XXX XX A., D.: XX XXX XXX, ktorá je autorizovaný predajca vozidiel značky K., neoprávnene uzatvoril Úverovú zmluvu č. XXXXX/XXXX medzi kupujúcim /dlžník/ A. Z., ktorý mal vystupovať ako konateľ spoločnosti D. RV s. r. o., so sídlom M. XX/XX, A., D.: XXXXXXXX, a veriteľom so spoločnosťou K. G. Q. Q. s. r. o., so sídlom U. X/C, B., D.: XXXXXXXX, za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla značky K. V. MC XX WG X,X D-4D XXX XM/T Q., V.: Z pričom na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 22.425,- eur formou prevzatia dlhu dlžníka ako kupujúceho za vyššie uvedený predmet kúpy, pričom obvinený V. K. zabezpečil od doposiaľ neznámeho páchateľa falošné dokumenty ohľadne dovozu uvedeného vozidla a zabezpečil jeho prihlásenie do evidencie motorových vozidiel SR, a taktiež zabezpečil všetky potrebné doklady na schválenie úveru, ktoré V. K. odovzdal E. Z., ktorý na základe podkladov vypracoval vyššie uvedenú úverovú zmluvu, ktorú však A. Z. ako dlžník nepodpísal a ani písomnosti prislúchajúce k predmetnej úverovej zmluvy a to kúpnu zmluvu, odovzdávací protokol a iné, pričom dlžníkovi predmet leasingu nebol odovzdaný ani peniaze za uvedené vozidlo neobdŕžal, pričom obžalovaný E. Z. za spoločnosť K. A., spol. s r. o., neoprávnene vystavil faktúru č. 21130129 zo dňa 09. 12. 2013, ktorá na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mala byť uhradená na účet č. XXXXXXXXXX/XXX0 vo výške 22.425 eur, avšak sa tak nestalo obžalovaný E. Z. požiadal konateľa spoločnosti K. A., spol. s r. o., o úhradu uvedenej faktúry na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo sa aj stalo, nakoľko konateľ uvedenej spoločnosti dôveroval svojmu zamestnancovi obžalovanému E. Z., ktorý uvedené číslo účtu mal od obžalovaného V. K., ktorý požiadal M. E., aby predmetný účet založila a dala mu aj dispozičné právo k predmetnému účtu, pričom obžalovaný V. K. peniaze vybral a použil na nezistený účel, následne bolo zistené, že k predaju fyzicky vyššie uvedeného vozidla nikdy nedošlo, písomnosti ohľadne uvedené vozidla boli vymyslené, nakoľko bolo zistené, že vyššie uvedené vozidlo malo byť dovezené od spoločnosti T. V. kft., R. XX, XXXX V., F., pričom uvedená spoločnosť nedodala spoločnosti D. RV s. r. o., vyššie uvedené vozidlo a ani ho nevedie vo svojom inventári, nikdy nebolo vyrobené a tak podklady na schválenie vyššie uvedeného úveru neboli v súlade s podmienkami na poskytnutie úveru, pričom takýmto spôsobom E. Z. ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., spoločne s V. K. vedome vylákali finančné prostriedky od spoločnosti K. G. Q. Q. s. r. o., na financovanie na kúpu vyššie uvedeného vozidla, ktoré neexistuje, pričom peňažné prostriedky použili na nezistený účel, čím poškodenému spôsobili škodu minimálne vo výške 22.425 eur, 5. dňa 01.02.2014 v A. obžalovaný E. Z. ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., F. XX, XXX XX A., D.: XX XXX XXX, ktorá je autorizovaný predajca vozidiel značky K., neoprávnene uzatvoril Úverovú zmluvu č. XXXXX/XXXX medzi kupujúcim /dlžník/ U. Q., ktorý mal vystupovať ako konateľ spoločnosti M. s. r. o., so sídlom C. rad XX/XX, A., D.: XXXXXXXX a veriteľom so spoločnosťou K. G. Q. Q. s. r. o., so sídlom U.., B., D.: XXXXXXXX, za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla značky K. E. C. MC XX WG X,X D-4D XXX XA/T Q. G., V.: P pričom na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 38.400,- eur formou prevzatia dlhu dlžníka ako kupujúceho za vyššie uvedený predmet kúpy, pričom obžalovaný V. K. zabezpečil od doposiaľ neznámeho páchateľa falošné dokumenty ohľadne dovozu uvedeného vozidla a zabezpečil falošný technický preukaz Z a taktiež zabezpečil všetky potrebné doklady na schválenie úveru, ktoré V. K. odovzdal E. Z., ktorý na základe podkladov vypracoval vyššie uvedenú úverovú zmluvu, ktorú však U. Q. ako dlžník nepodpísal a ani písomnosti prislúchajúce k predmetnej úverovej zmluve a to kúpnu zmluvu, odovzdávací protokol a iné, pričom dlžníkovi predmet leasingu nebol odovzdaný ani peniaze za uvedené vozidlo neobdŕžal, pričom obžalovaný E. Z. za spoločnosť K. A., spol. s r. o., neoprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 01. 02. 2014, ktorá na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mala byť uhradená na účet č. IBAN: Q XXXX XXXX XXXX XXXX 2090 vo výške 38.400,- eur, avšak sa tak nestalo obžalovaný E. Z. požiadal konateľa spoločnosti K. A., spol. s r. o., o úhradu uvedenej faktúry na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX avšak vo výške 64.000,- eur, nakoľko to činí celkovú hodnotu vyššie uvedeného vozidla, čo sa aj stalo, nakoľko konateľ uvedenej spoločnosti dôveroval svojmu zamestnancovi obžalovanému E. NU.i, ktorý uvedené číslo účtu mal od obžalovaného V. K., ktorý požiadal M. E., aby predmetný účet založila a dala mu aj dispozičné právo k predmetnému účtu, pričom obžalovaný V. K. peniaze vybral a použil na nezistený účel, následne bolo zistené, že k predaju fyzicky vyššie uvedeného vozidla nikdy nedošlo, písomnosti ohľadne uvedeného vozidla boli vymyslené, nakoľko bolo zistené, že vyššie uvedené vozidlo malo byť dovezené od spoločnosti T. V. A. XX, XXXX V., F., pričom uvedená spoločnosť nedodala spoločnosti M. s. r. o. vyššie uvedené vozidlo a ani ho nevedie vo svojom inventári, nikdy nebolo vyrobené a tak podklady na schválenie vyššie uvedeného úveru neboli v súlade s podmienkami na poskytnutie úveru, pričom takýmto spôsobom E. Z. ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., spoločne s V. K. vedome vylákali finančné prostriedky od spoločnosti K.., na financovanie na kúpu vyššie uvedeného vozidla, ktoré neexistuje, pričom peňažné prostriedky použili na nezistený účel, čím poškodenému spôsobili škodu minimálne vo výške 38.400,- eur, a spoločnosti K. A., spol. s r.o. vedome vylákali peňažné prostriedky vo výške 25.600,- eur, 6. dňa 21. 02. 2014 v A. obžalovaný E. Z., ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., F. XX, XXX XX A., D.: XX XXX XXX, ktorá je autorizovaný predajca vozidiel značky K., neoprávnene uzatvoril Úverovú zmluvu č. XXXXX/XXXX medzi kupujúcim /dlžník/ K. B., ktorý vystupoval ako konateľ spoločnosti F. s. r. o., so sídlom J. námestie XXXX/XX, L. Q., D.: XXXXXXXX, a veriteľom so spoločnosťou K. G. Q. Q. s. r. o so sídlom U. X/C, B., D.: XXXXXXXX, za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla značky Toyota J Z WG X,X V. F. S X. Q., V.: P pričom na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 24.675,- eur formou prevzatia dlhu dlžníka ako kupujúceho za vyššie uvedený predmet kúpy, pričom obžalovaný V. K. zabezpečil od doposiaľ neznámeho páchateľa falošné dokumenty ohľadne dovozu uvedeného vozidla a taktiež zabezpečil prostredníctvom K. O. od K. B. všetky potrebné doklady na schválenie úveru, ktoré V. K. odovzdal E. Z., ktorý na základe podkladov vypracoval vyššie uvedenú úverovú zmluvu, ktorú K. B. podpísal a taktiež písomnosti prislúchajúce k predmetnej úverovej zmluve a to napr. kúpna zmluva, odovzdávací protokol, v domnení, že predmet leasingu mu bude odovzdaný, pričom sa tak nestalo predmet leasingu vôbec fyzicky nevidel a ani mu nebol odovzdaný, ani za uvedené vozidlo neobdŕžal, pričom obžalovaný E. Z. za spoločnosť K. A., spol. s r. o. neoprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 21. 02. 2014, ktorá na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mala byť uhradená na účet č. D.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 24.675,- eur, avšak sa tak nestalo obžalovaný E. Z. požiadal konateľa spoločnosti K. A., spol. s r. o. o úhradu uvedenej faktúry na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo sa aj stalo, nakoľko konateľ uvedenej spoločnosti dôveroval svojmu zamestnancovi obžalovanému E. Z., ktorý uvedené číslo účtu mal od obžalovaného V. K., ktorý požiadal V. E., aby predmetný účet založil a dal mu aj dispozičné právo k predmetnému účtu, pričom obvinený V. K. peniaze vybral a použil na nezistený účel, následne bolo zistené, že k predaju fyzicky vyššie uvedeného vozidla nikdy nedošlo, písomnosti ohľadne uvedeného vozidla boli vymyslené, nakoľko bolo zistené, že k predaju fyzicky vyššie uvedeného vozidla nikdy nedošlo, vyššie uvedené vozidlo malo byť dovezené od spoločnosti T. V. A. XX, XXXX V., F., pričom uvedená spoločnosť nedodala spoločnosti F. s. r. o., vyššie uvedené vozidlo a ani ho nevedie vo svojom inventári, nikdy nebolo vyrobené a tak podklady na schválenie vyššie uvedeného úveru neboli v súlade s podmienkami na poskytnutie úveru, pričom takýmto spôsobom E. Z. ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., spoločne s V. vedome vylákali finančné prostriedky od spoločnosti K. G. Q. Q. s. r. o., na financovanie, na kúpu vyššie uvedeného vozidla, ktoré neexistuje, pričom peňažné prostriedky použili na nezistený účel, čím poškodenému spôsobili škodu minimálne vo výške XX.XXX,- eur, 7. dňa 18. 03. 2014 v A. obžalovaný E. Z., ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., F. XX, XXX XX A., D.: XX XXX XXX ako autorizovaný predajca vozidiel značky K., neoprávnene uzatvoril Úverovú zmluvu č. XXXXX/XXXX medzi kupujúcim /dlžník/ K. L., ktorý mal vystupovať ako konateľ spoločnosti C. - Q. s. r. o., so sídlom M. C. XXXX/XX, V. F., D.: XXXXXXXX, a veriteľom so spoločnosťou K. G. Q. Q. s. r. o., so sídlom U. 7/C, B., D.: XXXXXXXX, za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla značky A.X D-4D XXX XA/T X., V.: P pričom na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 39.000,- eur formou prevzatia dlhu dlžníka ako kupujúceho za vyššie uvedený predmet kúpy, pričom obžalovaný V. K. zabezpečil od doposiaľ neznámeho páchateľa falošné dokumenty ohľadne dovozu uvedeného vozidla a taktiež zabezpečil všetky potrebné doklady na schválenie úveru, ktoré odovzdal E. Z., ktorý na základe podkladov vypracoval vyššie uvedenú úverovú zmluvu, ktorú však K. L. ako dlžník nepodpísal a ani písomnosti prislúchajúce k predmetnej úverovej zmluve a to kúpnu zmluvu, odovzdávajúci protokol a iné, pričom dlžníkovi predmet leasingu nebol odovzdaný ani peniaze za uvedené vozidlo neobdŕžal, pričom obžalovaný E. Z. za spoločnosť K. A., spol. s r. o., neoprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 18. 03. 2014, ktorá pozostáva zo zálohy vo výške 26.000,- eur a úveru 39.000,- eur, ktorá na základe uvedenej úverovej zmluvy mala byť uhradená na účet č. 33571769/0900 len vo výške 39.000,- eur, avšak sa tak nestalo obžalovaný E. Z. požiadal konateľa spoločnosti K. A., spol. s r. o., o úhradu vyššie uvedenej faktúry na účet XXXXXXXXXX/XXXX avšak vo výške 26.000,- eur čo mala byť záloha za vozidlo, ktorú K. L. neposkytol a sumu 39.000,- eur čo činila výška pozostávajúceho úveru, čo sa aj stalo, nakoľko konateľ uvedenej spoločnosti dôveroval svojmu zamestnancovi obžalovanému E. Z., ktorý uvedené číslo účtu mal od obžalovaného V. K., ktorý požiadal P. A., aby predmetný účet založil, pričom na vyššie uvedený účet prišla suma 26.000,- eur a suma 39.000,- eur, pričom P. na požiadanie V. K. sumu 26.000,- eur vybral a odovzdal V. K. a sumu 37.000,- eur na pokyn menovaného preposlal na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého je majiteľ T. K., ktorý uvedenú sumu vybral a odovzdal V. K., pričom ich V. K. použil na nezistený účel, že k predaju fyzicky vyššie uvedeného vozidla nikdy nedošlo, písomnosti ohľadne uvedeného vozidla boli vymyslené, vyššie uvedené vozidlo malo byť dovezené zo spoločnosti T. V. A. XX, XXXX V., F., pričom uvedená spoločnosť nedodala spoločnosti C. - Q. s. r. o. vyššie uvedené vozidlo a ani ho nevedie vo svojom inventári, nikdy nebolo vyrobené a tak podklady na schválenie vyššie uvedeného úveru neboli v súlade s podmienkami na poskytnutie úveru, pričom takýmto spôsobom E. Z. ako zamestnanec spoločnosti K. A., spol. s r. o., spoločne s V. TS. vedome vylákali finančné prostriedky od spoločnosti K. G. Q. Q. s. r. o., na financovanie na kúpu vyššie uvedeného vozidla, ktoré neexistuje, pričom peňažné prostriedky použili na nezistený účel, čím poškodenému spôsobili škodu minimálne vo výške XX.XXX,- eur, a spoločnosti K. A., spol. s r.o. vedome vylákali peňažné prostriedky vo výške 26.000,- eur, pričom v deklarovaných vyššie uvedených prípadoch bola spôsobená škoda spoločnosti K. G. Q. Q. s. r. o., so sídlom U. X/C, B., D.: XXXXXXXX spolu vo výške minimálne 202.035,50 eur, pričom v deklarovaných vyššie uvedených prípadoch v bode 5/ a v bode 7/ obžaloby bola spôsobená škoda spoločnosti K. A., spol. s r.o., so sídlom A., F. XX, D.: XXXXXXXX spolu minimálne vo výške 51.600,- eur, t e d a
- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
č í m s p á c h a l i
- pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4, písmeno a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, Za to sa o d s u d z u j ú
obžalovaný V. K.
podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona súd obžalovanému počas plynutia doby ochranného dohľadu ukladá:
- probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste svojho bydliska raz za dva mesiace oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukázať,
- raz za dva mesiace sa osobne hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste svojho bydliska,
- zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
obžalovaný E. Z.
podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona súd obžalovanému počas plynutia doby ochranného dohľadu ukladá:
- probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste svojho bydliska raz za dva mesiace oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukázať,
- raz za dva mesiace sa osobne hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste svojho bydliska,
- zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaných zaväzuje spoločne a nerozdielne k náhrade škody pre poškodenú spoločnosť: K. G. Q. Q. s.r.o., D.: XX XXX XXX, so sídlom B. - mestská časť J., U. XXA vo výške 202 0XX,50 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť: K. G. Q. Q. s.r.o., D.: 35 XXX 404, so sídlom B. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno podal na súd obžalobu na obvineného V. K. a E. Z. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadne skutkov uvedených bodoch 1/ až 7/ obžaloby, a to výsluchom obvinených V. K. a E. Z., splnomoc. pošk. D.. A. G., výsluchom svedkov P. C., X. A., K. B., V. A., K. O., T. K., U. Q., L. Z., A. Z., D. D., U. Q., P. A., V. E., A. A., P. V., D.. D. Q., Q. U., M. E., X.. D. Z., P.. K. O., P.. V. Z., P.. P. C., čítaním zápisnice o výpovedi svedka K. L., čítaním znaleckého posudku F. K., ako aj prečítaním ostatných listinných dôkazov, a to najmä všetkých úverových zmlúv týkajúcich sa skutkov v bodoch 1/ až 7/ obžaloby a k nim prislúchajúcich dokumentov, zmluva o obchodnej spolupráci medzi K. G. Q. Q. s.r.o. (ďalej len K.), a K. A., spol. s.r.o (ďalej K.), zmluvy o zabezpečovacích prevodoch vlastníckych práv k uvedeným vozidlám, návrhy na uzatvorenie poistných zmlúv, faktúry, správa z K. F. Q., s.r.o., lustrácie k evidenčným kartám vozidiel, vyčíslenie škody od K., rozhodnutia okresných úradov, technické preukazy vozidiel, dokumenty daňových úradov, správy z bánk k účtom, zápisnice o domových prehliadkach a k nim prislúchajúce príkazy, zápisnice o rekognícii, lustrácie: I., STA, v sociálnej poisťovni, v registri obyvateľov, v registri Generálnej prokuratúry a v registri trestov na obžalovaných.
Obžalovaný V. K. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že cez internet spoznal maďarského občana menom O., cez ktorého sa všetky autá kladené mu v obžalobe za vinu vybavovali, on ho inštruoval odkiaľ kam čo má zaniesť, resp. vybaviť. Väčšinu konateľov spoločností, ktorí dali prefinancovať autá uvedené v obžalobe zabezpečil P.. Z. a P.. K. O.. Všetky peniaze, ktoré on vybral z účtov kam chodili od K. vybral a následne odovzdal pánovi Z., za čo dostával odmenu vo výške 400,- eur až 500,- eur. Bolo mu uvedené, že sa to robí tak preto, aby sa z tých súm nemusela platiť L.. V. autá, ktoré boli prihlásené v L. Q., postavila na papier manželka P.. Z. záhadným spôsobom. On žiadne papiere nevypĺňal, každý konateľ to riešil s pánom Z.. On konateľa K. neprosil o nič, a keď sa ho pán Z. opýtal, že kam sa majú poslať peniaze zo spätného leasingu, tak on mu dal čísla účtov. Požiadal ho o to ústne a vysvetlil mu, že zmena čísla účtu je kvôli DPH, pričom on uviedol, že mu je to jedno, že kam budú zasielať tie peniaze. Bol si na 100% istý, že tie autá existovali, pretože boli k nim všetky potrebné podklady.
Obžalovaný E. Z. uviedol, že v predmetnej veci sa cíti byť absolútne nevinný, že on si robil iba svoju prácu, a aj teraz hocikto príde z ulice, tak by to riešil takým istým spôsobom. Všetky potrebné podklady k osobným motorovým vozidlám mu boli predložené, pričom nemal pochybnosť o tom, že uvedené vozidlá existujú. V tom čase nemal povinnosť pri spätnom leasingu osobne vzhliadať motorové vozidlá a takisto nebola k nim potrebná ani fotodokumentácia. To, že sumy pri spätnom leasingu boli poukazované na iné čísla účtov, bolo v tom čase bežné, on o tom nerozmýšľal a nekontroloval aký účet dal zákazník pri uzatváraní zmluvy, čísla účtov, ktoré mu dal pán K. on ďalej odovzdával konateľovi K. pánovi D., ktorý následne uvedené finančné prostriedky zasielal z ich účtu. Čísla účtov mu napísal na papierik, pričom konkrétnu zmluvu k tomu nedával. Čo sa týka konateľov spoločnosti, ktorí tvrdili, že úverové zmluvy nepodpísali u neho v K., tak uviedol, že isto u neho museli všetko podpísať. Všetky osoby, ktoré ku nemu prišli, osobne mu dali originály všetkých dokladov a aj občiansky a vodičský preukaz, z ktorých si vyhotovil fotokópiu a posielal to do leasingovej spoločnosti.
Splnomocnenec poškodeného D.. A. G. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že ich spoločnosť K. sa zaoberá predajom vozidiel zn. K. a taktiež poskytovaním finančných služieb. Medzi spoločnosťou K. a spoločnosťou K. bola uzatvorená zmluva o obchodnej spolupráci zo dňa 3.10.2005, ktorá uzatvára princípy obchodovania medzi uvedenými subjektmi a definuje akým spôsobom vystupuje táto spoločnosť pri uzatváraní finančných služieb. K. je certifikovaný predajca vozidiel zn. K. a taktiež je viazaný finančný agent pre ich spoločnosť. K. môže uzatvárať zmluvy, napríklad leasingové v mene ich spoločnosti. Následne jednotlivo špecifikoval uvedené úverové zmluvy a postupy, ktoré sa diali pri procese schvaľovania a uzatvárania zmlúv uvedených v bodoch 1/ až 7/ obžaloby, pričom v mene spoločnosti vyčíslil celkovú škodu, ktorá im vznikla vo výške 253 635,50 eur, ktorú si nárokujú ako náhradu škody v predmetnom trestnom konaní od obidvoch obžalovaných. Ich spoločnosť neoverovala existenciu uvedených motorových vozidiel uviedol, že oni to nerobili , pretože túto povinnosť mal K. s poukazom na zmluvu o spolupráci. Fotodokumentácia motorových vozidiel k uvedeným úverovým zmluvám v tom čase nebola potrebná, pretože dôverovali ich procesu výkupu do majetku spoločnosti. Čo sa týka akontácie na úverové zmluvy sa platila K. a následne K. poskytuje zvyšok kúpnej ceny tak, aby sa nahromadila celá kúpna cena spoločnosti K.. Čo sa týka vyčíslenia celkovej škody, ktorá mal vzniknúť K., tak tá neobsahuje uvedené akontácie. Skladá sa zo sumy jednotlivo financovaných úverov.
Svedok P. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že skontaktoval sa s ním obžalovaný V. K. s tým, že bude mať na prihlásenie nejaké K., že nemá čas a či by mu s tým vedel pomôcť. Všetky potrebné doklady na prihlásenie vozidiel mu predložil a následne on autá prihlasoval. V každom jednom prípade sa jednalo o nové vozidlá. Ku každému na prihlásenie okrem iného bolo potrebné aj splnomocnenie. Fyzicky uvedené vozidlá nemusel vidieť, pretože išlo o nové vozidlá. Čo sa týka poplatkov na prihlásenie motorových vozidiel, jemu v hotovosti ich v eurách dal obžalovaný V. K.. Čo sa týka spoločnosti T. O. V., tak túto spoločnosť vôbec nepoznal a prihlasoval vozidlá uvedené v skutku číslo 3/ a 4/.
Svedok X. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 2/ obžaloby uviedol, že bol konateľom spoločnosti PK-SB, s.r.o. od roku 2012 do roku 2014. Obžalovaného V. K. pozná, od neho vybavoval kúpu motorových vozidiel , pričom k K. J žiadne papiere nepodpisoval, podpisoval papiere iba k K. T.. Čo sa týka K. J tak keď ju preberal, nepozeral VIN číslo, pretože auto bolo čisto nové na V. si už nepamätá. Uvedené vozidlo mu bolo následne odcudzené. V spoločnosti K. fyzicky nikdy nebol. Čo sa týka dokladov, zmlúv, tak on ich nepečiatkoval a takisto nepodpisoval.
Svedok K. B. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol k skutku v bode 6/ obžaloby, že si chcel kúpiť mot. vozidlo zn. K., pričom poprosil svojho priateľa K. O., či by mu s tým nevedel pomôcť. Tomu následne dal všetky potrebné papiere ako napríklad fotokópiu občianskeho preukazu, daňové priznanie k jeho vtedajšej firme F. K. s.r.o., pričom následne prišiel do A. do spoločnosti K., kde podpísal potrebné dokumenty. Vybavovalo sa to cez obžalovaného V. K., pričom išli v A. do autorizovanej predajne za spoluobžalovaným E. Z.. Obžalovaný E. Z. mu pri podpise dokumentov uviedol, že keď bude schválený úver, potom zaplatí akontáciu a uvedené vozidlo si následne môže fyzicky prevziať v spoločnosti K.. H. E. Z. sa pýtal, že kde je fyzicky uvedené vozidlo, na čo mu on povedal, že parkuje vzadu na parkovisku uvedenej spoločnosti, a si ho bude môcť prevziať keď bude mať schválený úver. Následne mu bolo povedané, že keď úver bude schválený budú ho kontaktovať a auto si prevezme, čo sa nestalo. Splátky úveru neuhrádzal, pretože vozidlo mu nebolo odovzdané. Čo sa týka podkladov na vybavenie úveru, tak tie nepodpísal, spoločnosť T. V. nepozná, nikdy si tam žiadne vozidlo nekúpil.
Svedok V. A. na hlavnom pojednávaní uviedol ku skutku 2/ obžaloby ohľadne motorového vozidla K. J že uvedené vozidlo prihlasoval na H. B., pričom ho o to požiadal L. Z., ktorý mu doniesol všetky potrebné papiere na prihlásenie uvedeného mot. vozidla. Následne ho prihlásil a všetky doklady odovzdal L. Z.. Uvedené vozidlo nevidel a ani ho nemusel vidieť, pretože sa jednalo o nové vozidlo. Obžalovaných E. Z. a V. K. nepozná.
Svedok K. O. uviedol, na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ obžaloby, že v tom čase mal auto požičovňu na spoločnosť menom N. s.r.o., pričom si kúpil jedno vozidlo zn. K. v A., ktoré požičal pánovi obžalovanému V. K., ktorý ho následne požiadal, či by on nevedel kúpiť rovnaké vozidlo pre obžalovaného známeho. Obdive autá boli K. T. bielej farby. X. obidvoch kúpach vozidiel mu pomáhal obžalovaný V. K., obidve vozidlá boli na parkovisku v K. a po podpísaní zmlúv obžalovaný V. K. si prevzal uvedené vozidlá, ktoré mal na základe nájomnej zmluvy si prenajímať on a jeho známi. K odovzdaniu vozidiel prišlo, pričom ešte obžalovaný E. Z. uviedol, že vozidlo ktoré bolo uvedené na leasingovej zmluvy stojí vonku. VIN čísla nekontroloval, pretože kupoval nové vozidlá priamo zo salónu K.. Uvedené zmluvy riešili u obžalovaného E. Z. v K.. Spoločnosť T. V. nepoznal, takisto ani od nej nikdy nekupoval mot. vozidlo. Na prepis auta na ODI splnomocnil U. Q., pričom všetky potrebné doklady vybavoval obžalovaný V. K.. Čo sa týka akontácie za uvedené vozidlo, tak ju dal osobne obžalovanému E. Z. v hotovosti, pričom mu za to aj vystavil pokladničný doklad. Na uvedené vozidlo aj zaplatil dve splátky.
Svedok T. K. okrem iného na hlavnom pojednávaní ku skutku 5/ obžaloby uviedol, že konateľom spoločnosti M. s.r.o. bol U. Q., ktorý je občan F., pričom ho poveril vybaviť na jeho spoločnosť mot. vozidlo zn. K., pretože on tam také v tom čase a Q. sa veľmi páčilo. S uvedeným mu pomáhal obžalovaný V. K., ktorý ho zoznámil s obžalovaným E. Z., pričom mu bolo prisľúbené, že uvedené vozidlo dostane za lepšiu cenu. Následne mu obžalovaný E. Z. uviedol, že aké dokumenty má priniesť pán U. Q., ktoré následne získal od konateľa uvedenej spoločnosti a odovzdal ich obžalovanému E. Z.. Následne o niekoľko dní mu volal obžalovaný E. Z., pričom uviedol, že úver nedostanú, pretože konateľom je občan F. republiky bez trvalého pobytu na území SR. Auto, ktoré sa malo zabezpečiť malo byť K. E.. Obžalovaný V. K. ho požiadal, či v Q. sporiteľni nevie vybaviť, že ak nabehnú peniaze, aby v ten istý deň boli vydané. Malo sa jednať o sumu vo výške 40 000,- eur, pričom následne uvedené peniaze prišli na jeho účet v Q. sporiteľni, následne ich vybral, odovzdal obžalovanému V. K., ktorý mu z nich dal sumu vo výške 3 000,- eur ako odmenu za rýchly výber.
Svedok U. Q. ku skutku 1/ obžaloby na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že približne v septembri 2013 ho kontaktoval obžalovaný V. K. a požiadal ho o sprostredkovanie vybavenia prepisu áut vo viacerých prípadoch na ODI v L. Q.. Jednalo sa o motorové vozidlá značky K.. V danom prípade sa jednalo o vozidlo zn. K. T., pričom všetky potrebné papiere mu priniesol obžalovaný V. K. a takisto mu dal peniaze na zaplatenie poplatku na prihlásenie vozidla. Následne po prihlásení vozidla odovzdal evidenčné čísla, veľký technický preukaz obžalovanému V. K..
Svedok L. Z. ku skutku 2/ obžaloby na hlavnom pojednávaní uviedol, že kompletné papiere na prihlásenie motorového vozidla K. J dostal od pána Q., pričom na prihlásenie na ODI poprosil svojho známeho pána A., ktorému odovzdal všetky potrebné podklady a následne po prihlásení mu boli späť odovzdané a následne ich odovzdal pánovi Q., ktorý keď bol následne predvolaný na políciu mu uviedol, že o prihlásenie vozidla bol požiadaný od osoby menom V. K..
Svedok A. Z. ku skutku 3/ a 4/ obžaloby okrem iného na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol majiteľom a konateľom spoločnosti D. RV, s.r.o. Čo sa týka motorových vozidiel K., tak nikdy v živote na firmu nevyberal žiadne motorové vozidlá tejto značky. V predajni K. v A. nikdy nebol, obžalovaných vôbec nepozná a spoločnosť T. O. V. nepozná a v živote od nej nekúpil žiadne motorové vozidlo. Okrem účtovníčky nikto iný nemal prístup k papierom a pečiatkam jeho spoločnosti. Nepozná ani osobu P. C..
Svedok D. D. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že je konateľom spoločnosti K. A., spol. s.r.o. X. v inkriminovanom čase obžalovaný E. Z. v uvedenej spoločnosti pracoval na pozícii predajcu. Jeho úlohou bol kontakt s klientmi, predaj vozidiel, vybavovanie úverov a prefinancovávanie motorových vozidiel. Spoločnosť K. mala uzatvorenú zmluvu o spolupráci so spoločnosťou K. s tým, že sa jednalo o prefinancovávanie vozidiel. Obžalovaný E. Z. bol oboznámený s uvedenou zmluvou, pričom mal v jej intenciách ponúkať úvery a následne vybavovať všetky potrebné podklady. Po schválení jednotlivých úverov boli finančné prostriedky od spoločnosti K. zaslané na účet spoločnosti K. s tým, že uvedené finančné prostriedky následne on ako konateľ z firemného účtu zasielal na bankové účty, ktoré mu na papieri doniesol vtedajší zamestnanec E. Z.. On tieto čísla účtov s účtami uvedenými v úverových zmluvách nekontroloval, pretože dôveroval svojmu vtedajšiemu pracovníkovi E. Z..
Svedok U. Q. ku skutku 5/ obžaloby na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že spoznal pána menom T. K., ktorý mu ponúkol, že na Q. mu vie vybaviť úver na autá. X. ho o firemné papiere a jeho osobné doklady, ktoré mu aj odovzdal avšak následne mu mal oznámiť, že úver sa nepodarilo vybaviť pretože je občan F.. Následne mu začali chodiť výzvy od spoločnosti K., že má zameškané splátky pričom žiadne auto na spoločnosť nekúpil. Jednalo sa o spoločnosť M., s.r.o. pričom tejto spoločnosti bol jediným konateľom. Nikoho nesplnomocnil, aby v jeho mene podpisoval akékoľvek zmluvy ohľadne motorových vozidiel na jeho spoločnosť. Spoločnosť T. O. V. nepozná a nikdy od nej nekúpil žiadne motorové vozidlo. Ani jedného z obžalovaných nepozná.
Svedok V. E. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaného E. Z. nepozná a čo sa týka obžalovaného V. K. pozná prostredníctvom svojej matky M. E.. Na požiadanie jeho matky išiel s V. K. do banky Unicredit s tým, že na svoje meno založil účet a V. K. dal k nemu dispozičné právo. Nevedel za akým účelom tento účet zriaďoval.
Svedkyňa A. A. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že robila predajcu v spoločnosti K., a čo sa týka spätného leasingu tak to nikdy nerobila, pretože predávala iba nové vozidlá. Prevody finančných prostriedkov z účtu jej zamestnávateľa zadával majiteľ D. D..
Svedkyňa P. V. na hlavnom pojednávaní ku skutku 2/ obžaloby okrem iného uviedla, že pracovala na Okresnom úrade B., odbor cestnej dopravy vo funkcii radca. Čo sa týka vozidla K. J a jeho typového schválenia tak uvedené nespracovávala ona ale jej kolega D.. D. Q., pričom ona to iba vydávala konečnému klientovi a to osobe L. Z.. Uvedené vozidlo fyzicky nevidela lebo to nebolo ani potrebné.
Svedok D.. D. Q. na hlavnom pojednávaní ku skutku 2/ obžaloby okrem iného uviedol, že pracoval na Okresnom úrade Bratislava, odbor cestnej dopravy vo funkcii radca. Čo sa týka vozidla Toyota RAV4 jednalo sa o dovezené vozidlo zo zahraničia a bolo potrebné typové schválenie. K uvedenému vozidlu boli predložené všetky potrebné podklady pričom fotografie medzi ne nepatrili a po splnení všetkých potrebných náležitostí uvedené vozidlo schválil.
Svedok Q. U. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že v čase spáchania skutkov bol vedúci spoločnosti T. O. V.. Keď bol na polícii mu boli predložené faktúry od viacerých vozidiel aj ich V. čísla, pričom si hneď všimol, že faktúry boli falošné a následne sa zistilo, že podľa VIN čísiel uvedené vozidlá nikdy vyrobené neboli. Spoločnosti uvedené v obžalobe, ktoré mali na základe uvedených faktúr kupovať vozidlá nepozná.
Svedkyňa M. E. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že obžalovaného V. K. pozná, pričom asi pred 5 rokmi ju požiadal, aby si založila účty v Q. a R. banke. Z. na tieto účty chodili väčšie obnosy peňazí, s ktorými disponoval alebo ich vyberal V. K., pretože mal k uvedeným účtom dispozičné právo. Následne tieto peniaze odovzdával pánovi Z.. Stalo sa tak približne 4 - krát za jej prítomnosti, pričom mu mal odovzdať za každým obnos približne v sume 20.000,-€.
Svedkyňa X.. D. Z. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že pracuje na Okresnom úrade, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií v L. Q., pričom ku skutku uviedla, že spracovávala nejaké vozidlá, ktoré doniesol U. Q. ku ktorým boli predložené všetky potrebné dokumenty, ktoré ona posúdila a následne schválila, pretože sa jednalo o dovezené vozidlá zo zahraničia. Vozidlá fyzicky nemala povinnosť kontrolovať.
Svedok P.. K. O. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že pracuje ako advokát a jeden čas pracoval spolu s P.. Z., pričom predajom a prefinancovaním vozidiel sa nikdy nezaoberal. Niektoré spoločnosti uvedené v obžalobe poznal prostredníctvom ich konateľov a výkonu advokácie. Obžalovaného E. Z. nepozná a obžalovaného V. K. pozná približne 5 rokov prostredníctvom P.. Z..
Q. P.. V. Z. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaného E. Z. nepozná a obžalovaného V. K. pozná, pretože ho zastupoval v iných veciach v konaniach pred súdmi. Niektorých konateľov spoločností uvedených v obžalobe poznal ale iba z pracovného styku. On sa nikdy nezaoberal kúpou a prefinancovávaním motorových vozidiel a zháňaním klientov pre obžalovaného V. K.. Z. nebral od obžalovaného V. K.a peniaze z prefinancovávaných vozidiel, keď mu aj obžalovaný V. K. doniesol nejaký obnos peňazí tak to bolo za služby, ktoré pre neho v iných veciach vykonával ako advokát. Akúkoľvek spoluúčasť na uvedenom trestnom čine poprel.
Svedok P.. P. C. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaného E. Z. nepozná a obžalovaného V. K. pozná z videnia. Vyhotovoval preklady faktúr, ktoré mu priniesol pán K. alebo aj iné osoby. V. faktúry prekladal na požiadanie obžalovaného V. K..
Na hlavnom pojednávaní sa čítala zápisnica svedka K. L., v ktorej uviedol ku skutku 7/ obžaloby, že obžalovaného V. K. pozná a zoznámil ho s ním T. K.. V čase spáchania skutku bol majiteľom spoločnosti C.-Q. s.r.o., ktorej bol aj konateľom. V roku XXXX ho kontaktoval V. K. s tým, že v spoločnosti K. majú akcie na vozidlá pričom V. K. chcel zobrať vozidlo na úver a že on mu má poskytnúť firmu. V spoločnosti K. nikdy v živote nebol a nepodpísal ani žiadne papiere ohľadne prefinancovania motorového vozidla K.- E. C.. Toto vozidlo ani nikdy v živote nevidel. Spoločnosť T. O.. nepozná a nikdy v živote od tejto spoločnosti nekúpil žiadne motorové vozidlo.
Na hlavnom pojednávaní s poukazom na ustanovenie § 268 ods. 2 Trestného poriadku sa čítal znalecký posudok F. K. č. XX/XXXX, v ktorého v závere uviedol, že všetky predložené vecné stopy boli funkčné, pričom všetky dáta, ktoré bolo potrebné z uvedených médií extrahovať rozpísal v jednotlivých grafoch, ktoré sú súčasťou uvedeného znaleckého posudku.
Vina obžalovaného Vojtecha Tótha bola preukázaná čiastočne aj jeho vlastnou výpoveďou a následne aj výpoveďami ostatných svedkov, ktorý potvrdili že V. K. aktívne vyhľadával potencionálnych klientov na prefinancovávanie vozidiel, od ktorých si vyžiadal všetky potrebné podklady, s ktorými disponoval a následne ich odovzdával spoluobžalovanému E. Z., ktorý na základe uvedených dokladov spracoval a vybavil prefinancovanie vozidiel, za ktoré keď prišli peniaze na základe ústneho pokynu obžalovaného V. K. preposielal na ním uvedené účty, ktoré boli zriadené na základe jeho pokynu pričom k väčšine účtov, na ktoré chodili finančné prostriedky zo spätného leasingu mal dispozičné právo a následne ich vyberal s tým, že ako s nimi následne naložil sa nepodarilo preukázať. Falošné faktúry od spoločnosti T. O. V. dával prekladať prekladateľovi. Následne na základe faktúr uvedeného prekladu zabezpečoval typové schválenia motorových vozidiel. Následne prihlásenia uvedených vozidiel na jednotlivých dopravných inšpektorátoch. Obranu obžalovaného v tom smere, že uvedenú trestnú činnosť mal riadiť občan F. pod menom O. a následne, že to mal byť P.. Z., ktorému odovzdával finančné prostriedky zo spätných leasingov súd vyhodnotil ako účelovú, pretože nijakým hodnoverným spôsobom obžalovaný uvedené tvrdenia nevedel podoprieť dôkazmi. Čo sa týka obžalovaného E. Z. tak jeho vina je preukázaná najmä svedeckými výpoveďami vtedajších konateľov spoločností X. A., A. Z., U. Q. a K. L., ktorý zhodne potvrdili že jednotlivé úverové zmluvy respektíve ostatné príslušné dokumenty osobne nepodpísali. Jeho obrana v tom smere, že nemal vedomosť o tom, že uvedené vozidlá neexistujú a všetko s prefinancovávaním je v poriadku bola vyvrátená svedkom K. B., ktorému mal osobne uviesť, že vozidlo je vzadu na parkovisku v spoločnosti K. a že si ho môže prevziať až potom, keď bude schválený leasing. Takisto jeho vinu preukazuje aj svedok K. O., ktorému dokonca mal na parkovisku K. ukázať vozidlo, ktoré bolo predmetom prefinancovania pričom následne bolo zistené, že uvedené vozidlá vôbec neexistovali. Teda E. Z. si musel byť plne vedomí toho, že sa prefinancovávajú vozidlá, ktoré vôbec neexistujú. Zároveň sa aktívne zapájal do uvedenej trestnej činnosti aj tým spôsobom, že konateľovi spoločnosti K. predkladal iné čísla účtov ako boli uvedené v úverových zmluvách, ktoré mu odovzdával obžalovaný V. K.. Vina obidvoch obžalovaných bola takisto preukázaná aj vykonanou rekogníciou osobami K. O. a K. B., ktorý opoznali obidvoch obžalovaných. Vina obžalovaných bola preukázaná aj listinnými dôkazmi zabezpečenými vo vyšetrovacom spise, ktoré boli na hlavnom pojednávaní oboznámené pričom sa jednalo o úverové zmluvy, preberacie protokoly, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, iné dokumenty prislúchajúce k uvedeným úverovým zmluvám, technické preukazy, falošné faktúry na dodanie vozidiel a správa s K. F. Q., s.r.o., kde bolo preukázané, že prefinancovávané vozidlá neexistujú. F. boli oboznámené aj bankové účty, z ktorých bolo jednoznačne preukázané, že väčšina peňažných prostriedkov vylákaných podvodným spôsobom od spoločnosť K. skončila v dispozičnej sfére obžalovaného V. K..
Súd na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať dôkazy a to grafológiu na podpisy na zmluvách, konfrontáciu medzi svedkyňou M. E. a P.. V. Z. a predvolanie svedka D.. A. G. za účelom zistenia aktuálnej škody, pretože ich považoval za nepodstatné na rozhodnutie o veci samej. Čo sa týka grafológie uvedených úverových zmlúv súd uvedené považoval za nadbytočné pretože na základe výpovedí svedkov, majiteľov spoločností, ktoré figurovali v uvedených úverových zmluvách sa podarilo určiť, ktoré zmluvy podpisovali priamo konatelia, a ktoré zmluvy nepodpisovali a tak isto aj okolnosti, prečo ich podpísali. Aj keby bolo preukázané, že všetky zmluvy podpísali konatelia uvedených spoločností nič to nemení na tej skutočnosti, že uvedené vozidlá reálne neexistovali a následne boli prefinancované a finančné prostriedky od leasingovej spoločnosti skončili v dispozícii obžalovaného V. K., priamym pričinením obžalovaného E. Z.. A. M. E. a P.. V. Z. takisto súd považoval za nadbytočnú, pretože samotný svedok P.. V. Z. potvrdil, že viackrát sa stalo, že mu mal obžalovaný V. K. odovzdávať finančné prostriedky za prítomnosti nejakej ženy, avšak sa nejednalo o peniaze, ktoré boli vyplatené leasingovou spoločnosťou v danej trestnej veci. Čo sa týka svedka D.. A. G., tak k uvedenému vyčísleniu škody sa súd vyjadrí nižšie.
Ani zaplatenie určitej časti spôsobenej škody treťou stranou ako napr. K., resp. niekým iným, nič nemení na právnej kvalifikácii trestného činu pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu v zmysle ustanovenia § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, pretože je jednoznačne preukázaný úmysle obžalovaných a tak isto aj tá skutočnosť, že uvedené sumy na základe úverových zmlúv boli poškodenou spoločnosťou vyplatené vo výške 202.035,50 eur a tým pádom nemohlo v žiadnom prípade dôjsť na základe vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní k zmene právnej kvalifikácie skutku s poukazom na spôsobenú škodu (značnú škodu) v zmysle ustanovenia § 221 odsek1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona čo činí sumu vo výške najmenej 100 násobok malej škody, ktorá je 266,- eur, t.j. najmenej 26.600,- eur a najviac 500 násobok malej škody 132.999,- eur. Čo sa týka krátenia škody, ktorá bola vyčíslená pre spoločnosť K. v obžalobe Okresnej prokuratúry Komárno pôvodne v sume 253.635,50 eur bola súdom znížená s poukazom na vykonané dokazovanie, pretože v skutku v bode 5/ obžaloby nevznikla spoločnosti K. škoda vo výške 64.000,- eur, ale iba suma vo výške 38.400,- eur, pretože uvedenú sumu na základe úverovej zmluvy plnila spoločnosť K. na účet K. a následne z účtu K. na pokyn obžalovaného E. Z. bola vyplatená suma vo výške 64.000,- eur na účet, ktorý uviedol obžalovaný V. K.. Teda suma vo výške 25.600,- eur bola spôsobená škoda spoločnosti K.. O totožný prípad sa jedná v bode 7/ obžaloby, kde bola K. vyplatená suma vo výške 65.000,- eur, avšak K. vyplatila K. iba sumu vo výške 39.000,- eur. O uvedených sumách súd nerozhodoval v zmysle ustanovenia § 287 a § 288 Tr. por., pretože v uvedenom trestnom konaní nevystupoval ako poškodený spoločnosť K. A., spol. s.r.o. a tým pádom si ani neuplatnil nárok na náhradu škody.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vyhodnotením zabezpečených dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne, súd má za to, že obžalovaný V. K. a E. Z. sa dopustili konania právne kvalifikovaného ako pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v bodoch 1/ až 7/. Z hľadiska zavinenia je možné konanie obžalovaných považovať za úmyselné priame podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Obžalovaní svojimi konaniami naplnili všetky formálne znaky trestného činu uvedeného v obžalobe.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný V. K. sa do spáchania skutku dostal do rozporu s trestným zákonom celkovo štyrikrát, pričom na jeho všetky odsúdenia sa hladí ako keby nebol odsúdený. Priestupkovo bol riešený v období od 25.6.2017 do 24.5.2018 celkovo trikrát, pričom sa jednalo o priestupky na úseku dopravy.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný E. Z. sa do spáchania skutku nedostal do rozporu s Trestným zákonom. Priestupkovo bol riešený v období od 7.2.2017 do 14.1.2020 celkovo päťkrát, pričom sa jednalo o priestupky na úseku dopravy. Obžalovaný bol vysoko hodnotený zo strany jeho zamestnávateľa Z. s.r.o.
Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, dĺžku trestného konania, ako aj na osobu páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy.
Súd uznal obžalovaného V. K. vinného za skutky, tak ako sú uvedené v odsudzujúcom rozsudku. Pri právnom posúdení žalovaných skutkov ako pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona súd vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí 10 až 15 rokov. U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca a ani priťažujúca okolnosť. Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, s tým, že znižoval dolnú hranicu trestnej sadzby aplikáciou ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s prihliadnutím na čas, ktorý uplynul od posledného čiastkového útoku, čo bolo v danom prípade dňa 18.3.2014, kedy bola neoprávnene uzatvorená úverová zmluva č. 00513/1001, kedy do vyhlásenia uvedeného rozhodnutia uplynulo viac ako 6 rokov. Súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora a takisto aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky riešiacu danú problematiku. Zároveň súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa v inej trestnej veci obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písmeno e/ Trestného zákona významne podieľal na objasňovaní uvedenej trestnej činnosti v postavení svedka. Obžalovaného súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia s poukazom na ustanovenie § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona v spojení s ustanovením § 48 odsek 4 Trestného zákona, pretože súd bol toho názoru, že pre páchateľa, ktorý ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody bude vhodnejší stredný stupeň stráženia aj napriek tomu, že v súlade s ustanovením § 48 odsek 3 Trestného zákona mal byť zaradený do výkonu trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň súd obligatórne uložil ochranný dohľad a uložil ho vo výmere dvoch rokov, pretože podľa názoru súdu dvojročná lehota je u obžalovaného dostatočná a zároveň aj primeraná. Zároveň súd určil aj primerané povinnosti a obmedzenia, aby po výkone trestu odňatia slobody sa vedel obžalovaný riadne zaradiť do bežného života, napr. aby sa uchádzal riadne o zamestnanie, pretože to bol pravdepodobný dôvod prečo sa uvedenej trestnej činnosti dopustil, pretože bol bez riadneho zamestnania a týmto spôsobom sa snažil pre seba získať majetkový prospech.
Súd uznal obžalovaného E. Z. vinného za skutky, tak ako sú uvedené v odsudzujúcom rozsudku. Pri právnom posúdení žalovaných skutkov ako pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona súd vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí 10 až 15 rokov. U obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písmeno j/ Trestného zákona a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Žiadna priťažujúca okolnosť u neho zistená nebola, preto súd aplikoval aj ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona a tým pádom znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, tým bola upravená trestná sadzby v rozmedzí 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, s tým, že znižoval dolnú hranici trestnej sadzby aplikáciou ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s prihliadnutím na čas, ktorý uplynul od posledného čiastkového úkonu, čo bolo v danom prípade dňa 18.3.2014, kedy bola neoprávnene uzatvorená úverová zmluva č. 00513/1001, kedy do vyhlásenia uvedeného rozhodnutia uplynulo viac ako 6 rokov. Súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora a tak isto aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky riešiacu danú problematiku. Zároveň súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol pred spáchaním skutku a následne aj po ňom dlhé obdobie v pracovnom pomere, vedie riadny rodinný život a pravdepodobne sa u neho jednalo o ojedinelý exces.
Obžalovaného súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia s poukazom na ustanovenie § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona v spojení s ustanovením § 48 odsek 4 Trestného zákona, pretože súd bol toho názoru, že pre páchateľa, ktorý ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody bude vhodnejší stredný stupeň stráženia aj napriek tomu, že v súlade s ustanovením § 48 odsek 3 Trestného zákona mal byť zaradený do výkonu trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň súd obligatórne uložil ochranný dohľad a uložil ho vo výmere dvoch rokov, pretože podľa názoru súdu dvojročná lehota je u obžalovaného dostatočná a zároveň aj primeraná. Zároveň súd určil aj primerané povinnosti a obmedzenia, aby po výkone trestu odňatia slobody sa vedel obžalovaný riadne zaradiť do bežného života, napr. aby sa uchádzal riadne o zamestnanie, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou, po nástupe na výkon uvedeného nepodmienečného trestu príde o svoje zamestnanie
Čo sa týka náhrady škody pre poškodenú spoločnosť K. G. Q. Q. s.r.o., D.: XX XXX XXX, so sídlom B. - mestská časť J., U. XXA vo výške 202 035,50 eur, súd zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie uvedenej škody, ktorá tvorí súčet súm plnení v bodoch 1 až 7 obžaloby uvedenej poškodenej spoločnosti, ktoré skutočne za uvedené úverové zmluvy vyplatila spoločnosti K., ktorá následne uvedené sumy zaslala na účty uvedené obžalovaným V. K., ktoré dal obžalovaný E. Z. na vyplatenie konateľovi spoločnosti K., a ktoré reálne aj z ich účtu boli prevedené. Teda poškodenej spoločnosti vznikla škoda vyššie uvedená trestným činom obžalovaných. Ostatné vyčíslenie boli zmluvné pokuty a iné nároky poškodenej spoločnosti, ktoré vznikli vymáhaním dlhu od jednotlivých spoločností, s ktorými boli podpísané úverové zmluvy. Teda jednoznačne bolo preukázané, že od spoločnosti K. G. Q. Q. s.r.o. podvodným konaním obžalovaných bola vylákaná hore uvedená suma. Vo zvyšnej časti súd poškodenú spoločnosť odkázal na civilný proces, pretože zvyšná časť ich nároku sa týka zmluvných pokút, upomienok a iných nárokov na uplatnenie, resp. vymáhanie hore uvedenej škody. Obžalovaní vo zvyšnej časti ich nároku nespôsobili škodu na úkor cudzieho majetku, že by svojím konaním obohatili seba alebo iného. Čo sa týka deklarovanej zmluvy medzi K. G. Q. Q. s.r.o. a K. A. s.r.o. na sumu 100.000,- eur, z ktorej časť aj bola vyplatená spoločnosťou K. súd uvádza, že je v danej veci irelevantné, že medzi poškodeným a predajcom uvedená zmluva vznikla a bolo na jej základe aj plnené, pretože, ak dôjde zo strany obžalovaných k plneniu škody ako celku poškodenej spoločnosti K. G. Q.a s.r.o., tak tá následne bude musieť vydať spoločnosti K. uvedenú sumu, inak by došlo z ich strany o bezdôvodné obohatenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.