Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-77-2020.pdf
PDF · 112.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/77/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: T. O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. XXX/ XX, W., štátny občan Slovenskej republiky, právne zast. JUDr. Filipom Vargom, advokátom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4.954,92 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/275/2008-39 zo dňa 18. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/275/2008-39 zo dňa 18. januára 2017 p o t v r d z u j e .
II. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a mi e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 22Er/275/2008-39 zo dňa 18. januára 2017 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5611 020340* zo dňa 19. marca 2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 149.272,- Sk (4.954,92 Eur) s príslušenstvom a trovami exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 6952/07 zo dňa 02. októbra 2007. Exekučný súd ako súd príslušný na výkon rozhodnutia preskúmal predložený exekučný titul a v prejednávanej veci zistil, že sú dané okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie aj bez návrhu. Ako exekučný titul bol exekučnému súdu predložený rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (bod 17.), na ktoré odkazuje Zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 30. marca 2007. Súd preto skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či rozhodcovské konanie vedené pred rozhodcovským súdom prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny vo výške 137.670,- Sk (4.569,81 Eur) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 109.500,- Sk (3.634,73 Eur) od 09. augusta 2007 do zaplatenia a na zaplatenie trov konania v sume 23.275,- Sk (772,59 Eur). Z pripojených listinných dôkazov exekučný súd zistil, že dňa 30. marca 2007 bola medzi oprávneným a povinnou uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky, ktoré sa povinná zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach, pričom svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy si povinná riadne a včas neplnila. Povinná je v tejto zmluve identifikovaná menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere a k nej prislúchajúcimi všeobecnými obchodnými podmienkami, a s výpisom z obchodného registra týkajúcim sa oprávneného a zistil,
že v danej veci existujú okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie aj bez návrhu. Z obchodného registra exekučný súd zistil, že oprávnený je podnikateľským subjektom, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bola povinná podnikateľom, resp. že by zmluvu o úvere uzavrela za účelom podnikania. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou a formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, pričom títo obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Exekučný súd považoval za preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o fyzickú osobu, ktorej boli zo strany dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Exekučný súd ďalej uviedol, že v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci zmluvy dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa exekučného súdu celkové koncipovanie rozhodcovskej doložky síce vyvoláva zdanie možnosti voľby orgánu, ktorý bude vec rozhodovať, avšak z úradnej činnosti exekučného súdu je známe, že voľba rozhodcovského konania spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh, t.j. takmer vždy výhradne na veriteľovi. Z listín predložených exekučnému súdu vyplýva, že medzi povinnou a oprávneným nebola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami, preto exekučný súd nemôže akceptovať takto dojednanú rozhodcovskú doložku za platne dojednanú. Takáto rozhodcovská doložka nespĺňa formu požadovanú zákonom o rozhodcovskom konaní. Z formy a obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že povinná ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť obsah ustanovení formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj uvedené všeobecné obchodné podmienky zmeniť, resp. ich pôsobnosť na predmetný zmluvný vzťah vylúčiť. Povaha zmluvy je teda adhézna a spotrebiteľ ju mohol ako celok buď prijať resp. odmietnuť. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je podľa exekučného súdu potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok len odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, a to neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, a preto na jeho podklade nie je možné exekúciu vykonať. Exekučný súd preto na základe uvedených okolností exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zastúpení advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva v zmysle § 355 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj „CSP“ z dôvodu, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Súd prvej inštancie oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko účastníkom konania znemožnil viesť kontradiktórne konanie. Súd prvej inštancie totiž neupozornil účastníkov konania na neprijateľnú podmienku a nedal im možnosť vyjadriť sa k nej. Samotné podriadenie sa rozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej
doložky, hoci aj formulárového typu, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko obe strany stoja pred rozhodcovským súdom v rovnakom postavení. Ak exekučný súd už vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby následne posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky a na takéto posúdenie viazal zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie vôbec nekládol spotrebiteľovi otázku, či zamýšľa uplatniť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Súd podľa oprávneného nemôže sám vyhodnotiť zmluvnú podmienku ako neprijateľnú podľa noriem spotrebiteľského práva, ak sa povinný sám nedovoláva nekalého a nezáväzného charakteru zmluvnej podmienky. Exekučný súd nemôže vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Podľa oprávneného je neprijateľné, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených rozhodcovským rozsudkom. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku je možné len v rámci revíznych postupov podľa § 40 a nasl. ZRK. Povinnému nič nebránilo túto možnosť využiť a podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Súd prvej inštancie konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu nad rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania len na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený poukázal na článok 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie podľa oprávneného odlišne zaobchádzal s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej. Oprávnený mal v konaní pred súdom prvej inštancie výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Súd prvej inštancie vylúčil oprávneného z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej Zmluvy. Postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, a teda k porušeniu práva oprávneného na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Spod prvej inštancie neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ustanovenie § 40 a § 43 ZRK a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 ZRK, ktoré podľa oprávneného interpretoval nesúladným spôsobom. Exekučný súd vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o jeho právnom postavení. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, pričom k záverom dospel len na základe domnienok. Účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu, neustanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na všeobecný súd. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, a preto nejde o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený nesúhlasil ani s posúdením Zmluvy ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Oprávnený ďalej poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky.
3. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa s výrokom ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za vecne správne a náležite odôvodnené. Pritom poukázala aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici v skutkovo podobných, resp.
rovnakých právnych veciach. Vzhľadom na uvedené povinná navrhla napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdiť.
4. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
9. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 6952/07 zo dňa 02. októbra 2007, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 22. októbra 2007 a vykonateľnosti dňa 25. októbra 2007, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 4.569,80 Eur (137.670,- Sk) s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 30. marca 2007 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk). Súčasťou Zmluvy sú VOP, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podaná žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s napadnutým uznesením, avšak pre úplnosť dodáva:
14. Odvolací súd vychádzajúc výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní nenapáda postavenie povinnej ako spotrebiteľa, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do postavenia povinnej ako spotrebiteľa nepreskúmaval.
15. K odvolacej námietke oprávneného, podľa ktorej súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc, ak po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
16. Odvolací súd ďalej k odvolacím námietkam oprávneného poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
17. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 VOP, ktoré sú súčasťou
Zmluvy, vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu Zmluvy, ktorej súčasťou sú VOP zahŕňajúce rozhodcovskú doložku, nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej Zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v rozhodcovskej doložke je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnej odňaté právo ovplyvniť výber konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy rozhodol. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.
18. Odvolací súd ďalej uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
20. Odvolací súd po preskúmaní veci ďalej zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP.
21. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
22. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
23. Odvolací súd k návrhu oprávneného na prerušenie konania uvádza, že inštitút prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP slúži na konkrétnu kontrolu ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov a ich súladu s právom Európskej únie. Odvolací súd na návrh oprávneného nepodal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou
Slovenskej republiky, keďže nedospel k záveru, že všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vo veci aplikoval súd prvej inštancie, sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
24. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
25. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP pre prerušenie konania podľa tohto zákona, a preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).