Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-13-2019.pdf
PDF · 117.62 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobkyne: MUDr. I. H., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Y. - Y., štátny občan SR, v zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: JUDr. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Y. - KB., štátny občan SR, v zastúpení JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 35 554 134, o uloženie povinnosti žalobcovi zdržať sa ohrozovania stavby garáže s letnou kuchyňou a uloženie povinnosti uviesť umiestnenie drobných stavieb kurína a koterca pre psov do súladu s ohlásením Stavebného úradu, Mesto - Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov, Dvorkinova 7, Košice
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 17C/507/2015-119 zo dňa 19.2.2018 vo veci žalobcu JUDr. M. C., proti žalovanej MUDr. I. H., odstránenie neoprávnenej stavby, alternatívne o prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníka pozemku rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Konanie o vzájomnej žalobe o uložení povinnosti žalobcovi zdržať sa ohrozovania stavby garáže s letnou kuchyňou a uloženie povinnosti uviesť umiestnenie drobných stavieb kurína a koterca pre psov do súladu s ohlásením Stavebného úradu, Mesto - Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov, Dvorkinova 7, Košice vylúčil na samostatné konanie. Uvedený výrok č. III. o vylúčení daného konania na samostatné konanie nadobudol právoplatnosť dňa 19.2.2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.2.2018 č.k. 17C/507/2017-131. Po vylúčení tohto konania na samostatné konanie mu bola pridelená spisová značka sp. zn. 35C/13/2019.
2. Žalobkyňa sa v konaní domáha v jej podaní zo dňa 19.1.2018 (pôvodne dané k sp. zn. 17C/507/2015) vydania rozsudku v nasledovnom znení: I. „Súd ukladá JUDr. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX Y., povinnosť zdržať sa ohrozovania stavby garáž s letnou kuchyňou, súpisné číslo 1677, postavenej na parcele č. XXX/XX a parcela č. XXX/X, zapísané na LV č. XXX., okres: Košice III, obec: Košice - Košická Nová Ves, k.ú.: Košická Nová Ves, a to podmáčaním steny letnej kuchyne neustálym vymývaním hadicou výkalov z koterca.“ II. „Súd ukladá JUDr. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX Y., povinnosť uviesť umiestnenie drobných stavieb (kurína a koterec pre psov) nachádzajúcich sa na pozemkoch parc.
č. XXX/X, XXX/X, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, okres Košice III, obec: Košice - Košická Nová Ves, k.ú.: Košická Nová Ves, do súladu s odsúhlasením stavebného úradu, stavebný úrad mesto - Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov, Dvorkinova 7, Košice, tak, aby tieto drobné stavby boli osadené vo vzdialenosti 100 cm od hranice susediacej parcely č. XXX/XX. a stavby na nej postavenej, t.j. garáž s letnou kuchyňou (zápis na LV č. XXX, k.ú. Y.).
3. Žalobkyňa odôvodnila uvedené tým, že žalobca postavil drobné stavby - koterec pre psa a kurín na parcele č. XXX/X, XXX/X k.ú. Y. T., zapísaný na LV č. XXXX. Tieto stavby zrealizoval v rozpore s ohlásením drobnej stavby. Voči týmto stavbám podala žalobkyňa sťažnosť na Stavebný úrad Mesto - Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov, pričom žalobca bol vyzvaný listom zo dňa 21.12.2010 zo strany stavebného úradu sp. zn. A/2010/20575/III/Pt, aby umiestnené stavby dal do súladu s ohlásením stavebného úradu, t.j. dodržal ním ohlásenú vzdialenosť drobných stavieb od susedných parciel, čo ku dňu podania danej vzájomnej žaloby neučinil.
4. Žalobkyňa v konaní predložila a označila nasledovné dôkazy a to: zakreslenie garáže s letnou kuchyňou parc. č. 983/14 a zakreslenie kotercov a kurína parc. č. XXX/X. a XXX/X + všetky dôkazy uvedené v spise sp. zn. 17C/507/2015; list vlastníctva č. XXX, Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby A2010/16618/III/Pt, sťažnosť a žiadosť o nápravu I. Y. adresovanej Mestu Košice - Stavebnému úradu, sťažnosť I. H. adresovanej Mestu Košice - Stavebnému úradu, odpoveď Mesta Košice A2010/20575/ III/Pt a vyhlásenie pani I. Y., D. U., N. W., D. W., potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 22.10.2010; rozhodnutie Mestskej časti Košice - Košická Nová Ves zo dňa 25.8.2006; výpis z LV č. XXXX zo dňa 30.1.2020 k.ú. Košická Nová Ves.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.6.2019 uviedol, že považuje podanú žalobu nedôvodnú a neopodstatnenú, pretože tvrdenia žalobkyne o akomsi „vymývaní výkalov z koterca pre psa“ ktoré by ohrozovalo stavbu jej garáže s letnou kuchyňou sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa dlhodobo užíva pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, a to vrátane tých na ktorých sa nachádza stavba o ochranu ktorej žalobkyňa domáha. Uvedená stavba žalobkyne bola postavená rodičmi účastníkov konania ako letná kuchynka. Vedľa tejto stavby sa v minulosti nachádzal murovaný kurník a suché WC. Tieto drobné stavby boli žalovaným opravené, a bola zrekonštruovaná strecha kurníka tak, aby dažďová voda odtekala po streche kurníka do kanalizácie. Pôvodné miesto napojenia kurníka na letnú kuchynku je do dnešného dňa jasne viditeľné v omietke stavby žalobkyne. Až následne žalovaný postavil vedľa pôvodného kurníka koterec pre psa. Aktuálny faktický stav preto úplne vylučuje, aby žalovaný mohol koterec čistiť spôsobom tak ako to uvádza žalobkyňa. V takom prípade by predmetné exkrementy skončili len na jeho pozemku smerom ku jeho kurníku. Otázku nesprávneho ohlásenia rekonštrukcie drobnej stavby - kurníkov, ktorú spomína žalobkyňa v svojom návrhu nepatrí do kompetencie súdov miestne príslušného stavebného úradu, v ktorom boli chybne uvedené odstupy od ostatných stavieb a v tomto konaní súd nie je oprávnený rozhodovať o „zosúladení skutočného stavu postavenej drobnej stavby s ohlásením, ktoré bolo urobené príslušnému stavebnému úradu. Žalobkyňa neuvádza žiadne dôkazy preukazujúce jej tvrdenia o ohrozovaní jej stavby ani o jej prípadnom podmáčaní.
6. Žalovaný v konaní predložil a označil nasledovné dôkazy: snímka z katastrálnej mapy príloha č. 1 až 3; fotodokumentácia príloha č. 4-5-6.
7. Následným podaním zo dňa 30.1.2020 žalobkyňa podala návrh na zmenu žaloby v súlade s § 139 CSP vo vzťahu k druhému navrhovanému petitu, nakoľko predmetné stavby nemali v zmysle zistení stavebného úradu povahu drobných stavieb, tým pádom nemá právny význam navrhovať ich zrealizovanie v súlade s ohlásením, keď sa vyžadovalo stavebné povolenie, ktoré udelené nebolo. Žalobkyňa môže docieliť nápravu jedine tým, že dôjde k odstráneniu stavieb. Podľa vedomosti žalobkyne predmetne povolené stavby kurína a koterca pre psov neboli k dnešnému dňu dodatočne povolené, preto ich protizákonný status k dnešnému dňu naďalej trvá, o čom svedčí aj to, že v prípade ich dodatočnej legalizácie by aj pozemky, na ktorých sa tieto stavby fyzicky nachádzajú, museli byť prekvalifikované na zastavané plochy a nádvoria, pritom v LV č. XXXX k. ú. Košická Nová Vec jednoznačne vyplýva, že parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. sú z hľadiska druhu pozemku záhradami. Žalobkyňa preto navrhuje vyžiadať si od Stavebného úradu - mestskej časti Košice - Košická Nová Ves, oddelenia výstavby a životného prostredia súčinnosť so zameraním sa na dokladovanie prípadného dodatočného stavebného povolenia, pokiaľ takéto bolo vydané a zároveň žiadala Okresný súd Košice I, aby povolil zmenu žaloby v časti druhého výroku tak, že: Súd u kladá JUDr. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX
XX Y., povinnosť o dstrániť stavbu kurína a koterca pre psov nachádzajúcich sa na pozemkoch parcelné č. XXX/X, XXX/X, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves, katastrálne územie Košická Nová Ves, a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
8. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
9. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
10. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
11. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
12. Podľa § 143 ods. 3 CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
13. Na pojednávaní dňa 14.7.2020 súd navrhovanú zmenu petitu v časti 2. výroku nepripustil z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, nakoľko žalobkyňa žiadala doplniť dokazovanie k otázke prípadného vydania dodatočného stavebného povolenia.
14. Podľa § 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
15. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Z výpisu z LV č. XXXX, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves, k.ú. Košická Nová Ves súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely registra C, parc. č. XXX/XX. o výmere 53 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj parcely registra C, parc. č. XXX/XX o výmere 176 m2 - zastavané plochy a nádvoria.
17. Z výpisu z LV č. XXXX, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves, k.ú. Košická Nová Ves súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely registra C, parc. č. XXX/X o výmere 83 m2 - zastavané plochy a nádvoria.
18. Z výpisu z LV č. XXXX, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves, k. ú. Košická Nová Ves súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci parcely registra C, parc. č. XXX/X. o výmere 97 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pričom právny vzťah k stavbe je na pozemku XXX/X . a je evidovaný na LV č. XXX, ďalej parcelného č. XXX/X o výmere 15 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely registra C, parc. č. XXX/X o výmere 26 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pričom u žalovaného je zapísaný spoluvlastnícky podiel 20/24 a 1/24 a u žalobkyne 3/24.
19. Z výpisu z LV č. XXX, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves, k.ú. Košická Nová Ves súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou stavby súpisného č. XXX postavanej na parcele č. XXX/X, XXX/X, . XXX/X, XXX/X, pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX je evidovaný na LV č. XXXX a právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na LV č. XXXX a ďalej, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou aj stavby XXXX postavenej na parcele č. XXX/X . a XXX/XX označenej ako iná budova - garáž s letnou kuchyňou. Ďalším podielovým spoluvlastníkom je H.U., nar. X.X.XXXX.. Uvedený podielový spoluvlastník D. a žalovaná majú každý spoluvlastnícky podiel 1 k celku.
20. Mesto Košice oznámením k ohláseniu drobnej stavby č. A/2010/16618/III/Pt zo dňa 27.8.2010 (č.l. 31) uviedlo žalovanému, že nemá námietky v súlade s § 57 ods. 2 Stavebného zákona na základe ohlásenia žalovaného k realizácii drobných stavieb - koterec pre psa, kurín, altánok na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX v k.ú. Košická Nová Ves.
21. Listom zo dňa 9.12.2010 (č.l. 32) pani I. Y. podala na Mesto Košice - Stavebný úrad sťažnosť - žiadosť o nápravu, pretože žalovaný ako jej sused postavil v svojej záhrade, ktorá susedí s jej pozemkom kurín a koterec pre psov takým spôsobom, že ich umiestnil tak, že stena týchto stavieb je súčasťou jej plota a lokalizácia tejto stavby je presne pod oknami ich kuchyne. Na takto realizovanú stavbu nemal súhlas, ani súhlas nikoho z jej rodiny. Pri šetrení dňa 9.12.2010 Stavebný úrad sám zistil, že stavba nie je postavená v súlade s vydaným povolením a preto pani Y.iadala Stavebný úrad o zjednanie nápravy.
22. Listom zo dňa 15.11.2010 doručenom Mestu Košice, Stavebnému úradu dňa 16.11.2010 (č.l. 33) žalobkyňa taktiež podala sťažnosť o nápravu, že jej sused (žalovaný) postavil vo svojej záhrade kurín, koterce pre psov a altán a to tak, že jedna stena koterca je múrom ich garáže a druhá stena je múr susedovho plota a súhlas, ani od suseda na takto postavenú stavbu nemá. Žalobkyňa nesúhlasila, aby medzi kotercom a kurínom a ich garážou nebol minimálne jeden meter odstup. Taktiež žiadala o zjednanie nápravy.
23. Mesto Košice následne v liste zo dňa 21.12.2010 (č.l. 30) adresovanom žalovanému uviedlo, že na základe citovaných podnetov vykonal dňa 9.12.2010 štátny stavebný dohľad v zmysle § 98 stavebného zákona a ohliadkou a šetrením na tvári miesta bolo zistené, že drobné stavby - kurín a koterec pre psa, boli realizované v rozpore s ohlásením stavebnému úradu , pričom podľa ohlásenia stavebníka mali tieto byť osadené vo vzdialenosti 100 cm od hranice so susednými parcelami, t.z. aj od parcely XXX/XX a stavbe na nej. Uvedeným listom Mesto Košice zároveň vyzvalo stavebníka - žalovaného, aby v zmysle § 102 stavebného zákona uviedol umiestnenie stavieb do súladu s jeho ohlásením stavebnému úradu, t.j. dodržal vzdialenosť drobných stavieb od hraníc so susednými parcelami a to v lehote do 30.4.2011.
24. Z predloženej fotodokumentácie momentálneho stavu súd zistil, že žalovaný tak neučinil, drobné stavby sú v tesnej blízkosti so susednými parcelami, konkrétne jednu stenu priestoru pre kurín tvorí nehnuteľnosť žalobkyne - letná kuchynka, na ktorú následne po niekoľkých metroch od kuchynky nadväzuje koterec pre psa. Stena letnej kuchynky je cca 80-100 cm od zeme tmavšej farby, čo môže svedčiť zavlhnutiu steny. Z fotodokumentácie zo staršieho obdobia súd zistil, že predtým na mieste kurína a koterca stála iné menšie stavby označené žalovaným ako kurník a suché WC (č.l. 21,22 spisu a č.l. 116 pôvodného spisu sp. zn. 17C/507/2015).
25. Z predložených listov vlastníctva, geometrických plánov a zameraní súd zistil, že drobné stavby
- kurín a koterec pre psa stoja na pozemku žalovaného. Uvedená skutočnosť žalobkyňou nebola spochybnená.
26. Rozhodnutím Mestskej časti Košice - Košická Nová Ves, oddelenie výstavby a životného prostredia č.j. 899/2006 zo dňa 25.8.2006 starosta príslušného Miestneho úradu MČ Košice - Košická Nová Ves nariadil stavebníkovi - žalovanému v zmysle § 122 ods. 2 stavebného zákona zastavenie drobnej stavby na parcele č. 984 k.ú. Košická Nová Ves, pretože táto drobná stavba vyžaduje stavebné povolenie. Uvedené rozhodnutie bolo vydané v čase, kedy na meste pôvodného kurína bola zrealizovaná betónová platňa 330 cm x 680 cm a po jejobvode, do výšky 36 cm vymurovaný betónový múrik a osadené oceľové profily (č.l. 45).
27. Žalobkyňa k predmetu konania vypovedala ešte na pojednávaní dňa 23.1.2018 (v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 17C/507/205, v ktorom bola podaná vzájomná žaloba vylúčená na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 35C/13/2019), kedy uviedla, že žalovaný z druhej strany zo zadnej steny jej garáže postavil kurníky, výbehy pre psov, vybetónoval to, stále to vymýva. Im preto klesol zadný múr v garáži. Tieto kurníky a koterec bol povinný postaviť v zmysle stavebného povolenia 1 meter od zadnej steny, ale nepostavil to tak. Všetky tie nehnuteľnosti sú postavené na pozemku, ktorý je z kopca, takže všetko steká, avšak je rozdiel, keď steká nejaký dážď alebo sneh a rozdiel keď on podmýva steny pri umývaní kotercov. Taktiež z hygienického hľadiska tie kurníky nevoňajú dobre.
28. Žalovaný k predmetu konania vypovedal ešte na pojednávaní dňa 23.1.2018 (v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 17C/507/205, v ktorom bola podaná vzájomná žaloba vylúčená na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 35C/13/2019), kedy uviedol, že tá letná kuchynka je stará rároha zo 60tich rokov, ktorá bola vlhká odjakživa ešte za života ich rodičov. Je tam spád a preto logicky voda pri daždi a podobne tečie nadol a stena môže vlhnúť. Kľudne preto umožní žalobkyni izoláciu tej steny.
Kurníky sú postavené tak, že sú prirazené na stenu, takže polovička steny je chránená práve týmito kurníkmi a je určite suchá. Čo sa týka koterca, ten je 10 metrov od plota, takže vymývaním výkalov by si on špinil svoj vlastný priestor.
29. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
30. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
31. Podľa § 135c ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
32. Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
33. Podľa § 135c ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
34. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
35. Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
36. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
37. Podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
38. Podľa § 99 stavebného zákona, orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci a) Slovenskej stavebnej inšpekcie ( § 123a), b) stavebného úradu, c) iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov, d) krajského stavebného úradu.
39. Podľa § 102 ods. 1 stavebného zákona, ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.
40. Podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu;
pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.
41. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
42. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
43. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť.
44. V tomto konaní sa petite I. žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému v zmysle § 127 OZ, konkrétne zdržať sa ohrozovania stavby garáž s letnou kuchyňou a to podmáčaním steny letnej kuchyne neustálym vymývaním hadicou výkalov z koterca. Z fotodokumentácie predloženej stranami sporu je zrejmé a preukázané, že stena letnej kuchynky žalobkyne susediaca najskôr s kurínom a následne kotercom pre psa žalovaného, je v určitom havarijnom stave zamoknutia asi do výšky 80-100 cm od zeme. To znamená, že tu existuje určitý nevyhovujúci stav steny danej nehnuteľnosti. Avšak z predmetnej fotodokumentácie nemôže byť a nie je preukázané, že za daný nevyhovujúci stav danej steny zodpovedá práve a jedine žalovaný tým, že vymýva výkaly psa z koterca smerom k stene letnej kuchynky žalobkyne. Táto skutočnosť v konaní zo strany žalobkyne preukázaná nebola a ostala iba v rovine tvrdení. Žalobkyňa v konaní neprodukovala žiaden ďalší relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval toto jej tvrdenie. Zároveň v konaní nebolo sporné, že uvedený koterec, kurníky ako aj nehnuteľnosť žalobkyne sú postavené v spáde na kopci a teda že každý prípadný dážď či sneh pôsobením gravitácie steká práve k múru nehnuteľnosti žalobkyne. Taktiež prípadná výpoveď žalobkyne, ktorú navrhla ako dôkazný prostriedok jej právna zástupkyňa až na pojednávaní dňa 14.7.2020, by na danej skutočnosti a váhe preukázania tohto tvrdenia nič nezmenila, pretože žalobkyňa by samozrejme iba zopakovala to, čo uviedla v predchádzajúcom konaní, vo vzájomnej žalobe a replike. Z uvedeného dôvodu súdu neostalo nič iné, iba konštatovať, že v tejto časti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu o poškodzovaní steny letnej kuchynky práve konaním žalovaného a preto súd musel túto časť žaloby ako nedôvodnú a zamietnuť.
45. V petite II. predmetnej žaloby sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti dať predmetné drobné stavby do súladu s ohlásením stavebnému úradu. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že drobné stavby - kurín a koterec pre psa nie sú neoprávnenými stavbami, pretože tieto stoja na pozemku samotného žalovaného. Z tohto pohľadu potom nemôže ísť o neoprávnenú stavbu, kedy by súd mohol postupovať podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Uloženie povinností v zmysle stavebného zákona patrí do kompetencie stavebného úradu, kedy súd nie je oprávnený konať. V takomto prípade by súd mal postupovať podľa § 10 ods. 1 CSP, konanie zastaviť a postúpiť vec stavebnému úradu. V tomto prípade však naplnené podmienky na takýto postup súdu neboli.
46. Na pojednávaní dňa 14.7.2020 žalovaný predniesol, že konanie začaté stavebným ohlásením zo dňa 27.8.2010 ešte skončené nebolo, vo veci stavebný úrad nevydal žiadne rozhodnutie, ktorú skutočnosť žalobkyňa v zastúpení svojou právnou zástupkyňou nepoprela a teda súd mal za to, že ide o zhodné
tvrdenie strán sporu. Z predložených listinných dôkazov a prednesov strán sporu tak bolo súdu zrejmé, že stavebný úrad vyzval žalovaného v zmysle § 102 ods. 1 stavebného zákona (č.l. 30), avšak zatiaľ nevydal žiadne ďalšie rozhodnutie v zmysle stavebného zákona. Keďže v čase rozhodovania súdu ešte stavebný úrad nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by nariadil nápravu v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona, potom súd považoval žalobu o uloženie povinnosti v zmysle petitu č. II za predčasne podanú vo vzťahu ku konaniu stavebného úradu a možnosti súdu toto duplicitné konanie prípadne zastaviť a postúpiť. V tomto prípade, kedy súd nemôže mať vedomosť o tom, či by náprava nariadená stavebným úradom bola totožná s výrokom vo veci samej, súd v zmysle zachovania práva strany sporu na prejednanie veci pri zachovaní princípu zákazu odopretia spravodlivosti (degenatio justitie), uplatnil postup podľa zásady ustanovenej v čl. 4 CSP a vec prejednal, pričom však žalobu v tejto časti ako predčasnú zamietol.
47. Súd nevykonal dokazovanie vo veci navrhovaným výsluchom žalobkyne, nakoľko jej výsluch navrhla jej právna zástupkyňa až na samotnom pojednávaní dňa 14.7.2020, kedy vykonanie jej výsluchu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania vo veci. Okrem iného žalobkyňa vo vzťahu k existencii kurníka a koterca vypovedala už na pojednávaní dňa 23.1.2018 (v predtým vedenej veci sp. zn. 17C/507/2015) a preto súd predmetné pojednávanie neodročil na ďalší termín a vo veci rozhodol. Je potrebné poznamenať, že súd v každom konaní musí zvažovať právo oboch strán sporu na prejednanie veci čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie bez nadmerného zaťažovania, pričom odročením pojednávania iba z dôvodu opätovného vypočutia žalobkyne by došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na strane žalovaného. Okrem iného právna zástupkyňa návrh na vykonanie tohto dôkazu predniesla až na pojednávaní dňa 14.7.2020, čo už bolo po uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku či obrany v zmysle § 153 CSP.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
53. Súd si dovoľuje ešte podotknúť, že aj napriek tomu, že ani jedna strana sporu nenavrhla rozhodnúť o trovách konania v zmysle ustanovenia § 257 CSP, súd prípadné použitie uvedeného ustanovenia zvažoval, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa nevidel tak v charaktere sporu, ako aj v osobných, majetkových a iných pomeroch jednotlivých strán sporu (žalobkyne, žalovaného) a preto bolo o trovách rozhodnuté tak, ako je vyššie uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).