Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-30-2018.pdf
PDF · 95.72 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. A., R.. X.X.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka O. N., R.. XX.XX.XXXX, bytom Malženice a otec K. A., R.. XX.XX.XXXX, D. K.. D. XX, H., t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú K., R.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, počnúc dňom 19.4.2018. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 19.4.2018.
II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 19.4.2018 do 31.7.2020 v sume 1.369,99 eur v pravidelných splátkach po 38 eur mesačne, spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
III. Súd styk otca s maloletou K. neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 19.4.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu keď navrhoval, aby bola maloletá K. zverená do osobnej starostlivosti matky a jemu aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 50 eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti nežijú a matka mu zakazuje akýkoľvek kontakt s ich spoločnou dcérou. Nepozná presnú adresu kde by ju mohol navštíviť, kam by mohol poslať nejaké peniaze, prípadne zaniesť maloletej nejaké darčeky. Otec pracuje a preto chce na maloletú K. prispievať. Navrhoval, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti svojej matky, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na dieťa sumou 50 eur a aby mu bol umožnený styk s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hodiny do 20.00 hodiny. K návrhu otec priložil Pracovnú zmluvu zo dňa 19.2.2018 a rodný list maloletej R. A. R.. XX.X.XXXX, ku ktorej má taktiež otec okrem maloletej K. vyživovaciu povinnosť.
3. Návrh bol matke doručený dňa 6.1.2019 v súlade s § 116 ods. 2 CSP, písomne sa k nemu nevyjadrila, vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhla.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, s pracovnou zmluvou otca dieťaťa, s rodnými listami maloletej R. A. a O. J., s potvrdeniami o pracovných príjmoch, s oznámením Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca a matky dieťaťa, keď otec mal predvolanie riadne doručené, v súčasnej dobe je vo výkone trestu a o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov nežiadal a matka mala predvolanie doručené postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, svoju neúčasť riadne neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že k maloletej K. práva a povinnosti rodičov doposiaľ upravené žiadnym rozhodnutím neboli. Maloletá sa narodila z ich vzťahu, manželstvo s otcom dieťaťa uzavreté nikdy nebolo. Približne do jeden a pol roku dieťaťa s otcom žili v spoločnej domácnosti, v tom období otec nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, po prepustení z ktorého spolužitie už viac neobnovili. Po uväznení otca matka s dieťaťom odišla do komunitného domova v Hlohovci, kde bola približne do roku 2017. V súčasnej dobe žije v podnájme s partnerom K. J. a ich spoločným synom O. J., R.. XX.XX.XXXX. V období od 7.3.2018 do 31.8.2018 bola zamestnaná v spoločnosti GAZU SK s.r.o. Nová Dedinka na skrátený pracovný úväzok 10 hodín týždenne ako skladová pracovníčka, kde dosahovala príjem okolo 150 eur za týždeň v čistom. Od 18.4.2018 však bola z dôvodu tehotenstva práceneschopná až do narodenia dieťaťa. Následne poberala materské dávky vo výške 152 eur a prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,36 eur, neskôr poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur. Jej partner bol v tom čase po dobu dvoch rokov z dôvodu úrazu práceneschopný, od 20.4.2019 nastúpil do zamestnania v spoločnosti Johns Manville Slovakia a.s. Trnava, kde dosahuje čistý príjem okolo 815 eur. Od 14.12.2018 bol partnerovi priznaný invalidný dôchodok, ktorý mu je od januára 2019 vyplácaný vo výške 182,40 eur. Matka mala výdavky na nájomné vo výške 250 eur mesačne vrátane energií. Maloletá K. navštevovala materskú školu v Hlohovci, kde boli výdavky na obedy 25,80 eur a školné 12 eur mesačne. Je zdravá, výdavky na jej výživu sú bežného charakteru. Matka so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti súhlasila, rovnako aj s navrhovanou výškou výživného od otca v sume 50 eur mesačne. Nesúhlasila však s úpravou styku otca s dieťaťom, nakoľko maloletá ho nepozná. Od doby kedy bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody, sa otec s maloletou stretol len jeden krát, kedy bola ochotná umožniť stretnutie dieťaťa s otcom, dieťa otca však nespoznalo a po stretnutí sa jej pýtalo, prečo sa jej ten pán pýtal, ako sa má. Maloletá považuje za svojho otca terajšieho partnera matky, K. J.. Z toho dôvodu navrhla, aby súd styk otca s dieťaťom neupravoval. Okrem toho poukázala aj na to, že už v období keď bola tehotná s maloletou, otec dieťaťa užíval drogy, pichal si pervitín a v tomto pokračoval aj po narodení dieťaťa, taktiež ju bil a posielal ju žobrať. Matka vyjadrila svoj názor, že otec užíva drogy aj v tomto období, nakoľko ho vídava s ľuďmi o ktorých má vedomosť, že drogy užívajú aj predávajú. Preto má dôvodnú obavu, že by jej otec mohol maloletú vziať, nakoľko má matku aj sestru v Českej republike a v jednom prípade sa domáhal toho, aby mu umožnila ísť s dieťaťom do Českej republiky čo odmietla z dôvodu, že bol násilný keď sa toho domáhal a mala obavu, že by jej dieťa už nevrátil. Počas celej doby čo s otcom nežijú, jej na výživu dieťaťa neprispieval žiadnou sumou.
6. Procesný opatrovník dieťaťa s jeho zverením matke súhlasil, výživné navrhol určiť v závislosti od schopností a možností otca. Vzhľadom na existujúcu obavu zo strany matky, navrhol styk otca s dieťaťom zatiaľ neupravovať.
7. Otec v priebehu konania súdu písomne dňa 20.2.2019 oznámil, že na svojom návrhu aj naďalej trvá. Nakoľko sa však jeho situácia zmenila, pretože má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej R. A. žiadal, aby mu bolo výživné určené v primeranej výške, pretože nebude môcť maloletej K. posielať sumu 50 eur.
8. Z Pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19.2.2018 medzi zamestnávateľom Johns Manville Slovakia a.s. Trnava a zamestnancom - otcom dieťaťa súd zistil, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú pre výkon práce združovač - sekač - balič. Z tohto pracovného pomeru plynul otcovi príjem vo výške 883,85 eur mesačne v čistom. Pracovný pomer trval do 9.1.2019 a bol ukončený okamžite pre absenciu otca.
9. Z oznámenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov súd zistil, že otec dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody od 3.1.2019, predpokladaný koniec trestu má stanovený na 28.2.2021. V súčasnej dobe sa otec nachádza v Ústave na výkon trestu Hrnčiarovce nad Parnou.
Od 28.1.2019 je otec pracovne zaradený a dosahuje pracovnú odmenu v priemernej výške 155,76 eur mesačne. 10. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
11. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. V predmetnej veci mal súd preukázané, že maloletá K. sa narodila zo vzťahu svojich rodičov, ktorí manželia nikdy neboli. Rodičovské práva vo vzťahu k dieťaťu doposiaľ žiadnym spôsobom upravené neboli. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária približne od doby, keď malo dieťa jeden a pol roka. Matka medzičasom žije už v partnerskom vzťahu s K. J., z ktorého vzťahu sa dňa 13.11.2018 narodil maloletý O. J.. Okrem K. O. O., má matka ešte ďalšie maloleté deti, S., I. a T., ktoré však nemá v osobnej starostlivosti. Maloletí S. a T. boli zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke a matka detí je povinná prispievať na nich výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Vo vzťahu k maloletému I. bolo súdom rozhodnuté o jeho osvojiteľnosti. Otec maloletej K. je v súčasnej dobe od 3.1.2019 vo výkone trestu odňatia slobody. Rovnako aj on má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej R. A., R.. XX.X.XXXX, ktorá je v starostlivosti svojej matky E. J., ktorá je v súčasnej dobe s maloletou na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 220,70 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť voči Natálii otcovi súdom určená nebola, pretože do doby, kým nastúpil do výkonu trestu, žil spolu s dieťaťom a jej matkou v spoločnej domácnosti. Otec v doterajšom období matke na výživu K. neprispieval žiadnou sumou, s dieťaťom sa nestretával, podľa vyjadrenia matky dieťa svojho otca nepozná. O maloletú K. sa po celú dobu stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jej výchovu, a pretože neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa, súd nevidel dôvod aby menil jeho výchovné prostredie. Z toho dôvodu maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, keď zverenie matke navrhoval aj otec dieťaťa a rovnako tak ani procesný opatrovník nezistil pochybenia v starostlivosti matky o dieťa, pre ktoré by jej maloletá nemohla byť zverená. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Otec výšku výživného 50 eur mesačne navrhol vo svojom návrhu podanom na súde dňa 19.4.2018, keď v tej dobe prezentoval svoj záujem výživné na dieťa platiť, taktiež aj reálnu schopnosť výživné v tejto výške platiť. V priebehu konania otec súdu oznámil, že došlo k zmene jeho situácie, pričom poukázal na to, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, voči maloletej R., pre ktorú skutočnosť nebude môcť platiť výživné 50 eur na K.. V tejto súvislosti však súd musí poukázať na to, že túto vyživovaciu povinnosť voči Natálii, na ktorú otec poukázal vo februári 2019 ako na zmenu svojich doterajších pomerov, pre ktorú nebude môcť platiť výživné na K. vo výške ktorú pôvodne navrhoval, mal otec už v čase podania návrhu dňa 19.4.2018, keďže R. sa narodila dňa XX.X.XXXX. Preto na túto ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca súd
nemôže prihliadať ako na zmenu ktorá nastala v jeho pomeroch v čase po podaní návrhu, i keď na túto vyživovaciu povinnosť musí súd prihliadať pri zisťovaní schopností a možností otca platiť konkrétnu výšku výživného. K zmene pomerov na strane otca v období od podania návrhu však došlo tým, že otec bol v čase podania návrhu zamestnaný a v období po jeho podaní, dňa 3.1.2019, nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že tým, že otec bol odsúdený pre trestný čin a v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody, sa vlastnou vinou pripravil o pracovný príjem, ktorý by inak dosahoval z pracovnej činnosti a z ktorého by mal možnosť platiť maloletej výživné, keď z oznámenia jeho zamestnávateľa súd zistil, že pracovný pomer mu bol ukončený dňa 9.1.2019 pre absencie po tom, ako dňa 3.1.2019 nastúpil na výkon trestu. Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu maloletej, keď sa otec svojim nezodpovedným prístupom k plneniu si vyživovacej povinnosti pripravil o pracovný príjem. Táto skutočnosť za žiadnych okolností by nemohla mať za následok určenie vyživovacej povinnosti na maloletú zo strany otca v nižšej výške, keď v zmysle ustanovení Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otec si musí byť vedomý toho, že v prvom rade si musí zabezpečiť príjem tak, aby mohol pravidelne a včas uhrádzať výživné na maloletú, a až potom si uhrádzať ďalšie náklady. Aj z tohto dôvodu by súd nemohol určiť výživné na maloletú K. v nižšej výške, keď bol preukázaný vek dieťaťa a aj jej potreby v takej výške, ktorá odôvodňovala určiť výživné tak, ako to otec pôvodne navrhoval. Otec pred nástupom na výkon trestu bol riadne zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný príjem v sume 883,85 eur v čistom a v ním podanom návrhu uvádzal, že výživné 50 eur mesačne je schopný na K. platiť popri ďalšej vyživovacej povinnosti voči R., ktorú v tom období už mal. Preto ak súd skonštatoval, že otec sa v dôsledku trestného činu ktorý spáchal a pre ktorý bol odsúdený, vlastnou vinou pripravil o zárobok z ktorého by si riadne mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči obom deťom, musel pri určení výšky výživného vychádzať práve z tejto sumy dosahovaného príjmu otcom, pričom je zjavné, že z takéhoto príjmu je výživné v určenej výške primerané. Matka s takýmto výživným súhlasila, keď v podstate súdu netvrdila a ani nepreukázala, že by boli výdavky na odôvodnené potreby maloletej vyššie.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu otca vyhovel, maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške, ktorú otec pôvodne navrhoval a s ktorou matka súhlasila.
18. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 19.4.2018, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu. Otec v tomto období od podania návrhu na súde do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda od 19.4.2018 do 31.7.2020, si výživné na dieťa neplatil vôbec, z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné v sume 1.369,99 eur ( za 27 mesiacov od mája 2018 do júla 2020 po 50 eur mesačne, spolu 1.350 eur, a za 12 dní mesiaca apríl 2018 čo predstavuje sumu 19,99 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 1.369,99 eur ). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné, v pravidelných mesačných splátkach po 38 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.
19. Súd zároveň styk otca s maloletým dieťaťom neupravil, keď bol toho názoru, že táto úprava je v súčasnej dobe, teda v dobe, kedy je otec dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody, nadbytočná. Matka uviedla, a v podstate to aj otec potvrdil vo svojom písomnom podaní, že otec sa v minulosti s dieťaťom nestretával a dieťa preto otca ani nepozná, keď jeho rodičia ukončili spolužitie v čase, keď malo dieťa 1,5 roka. V súčasnej dobe maloletá za svojho otca považuje terajšieho partnera matky, s ktorým žije v jednej domácnosti od roku 2017. Pri predpokladanom trvaní trestu otca dieťaťa do 28.2.2021, ide o obdobie ešte ďalšieho pol roka, po ktorý sa otec s dieťaťom stretnúť nebude môcť. Navyše, matka poukázala aj na minulosť otca a jeho údajné užívanie drog, z čoho plynie obava matky pokiaľ ide o vhodnosť stretávania sa dieťaťa s otcom. Aj na základe týchto skutočností súd nevidel dôvod, aby upravoval styk otca už v súčasnej dobe (počas výkonu trestu zo strany otca), keď až po jeho prepustení na slobodu, bude potrebné najskôr zistiť, či si dieťa na svojho otca spomína a spoznáva ho, či otec bude prejavovať záujem o stretávanie sa s dieťaťom a aký postoj k tomu zaujme matke, a až potom, s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, buď sa dokážu rodičia ohľadom styku s dieťaťom dohodnúť, prípadne bude potrebné, aby rozhodol súd.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).