Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Csp-138-2021.pdf
PDF · 107.88 KB
Case nature
Area
Subarea
28Csp/138/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: I. Š., R..: XX.X.XXXX, T. D. C. XXXX/X, Š., o zaplatenie 10.301,41 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.301,41 Eur s príslušenstvom, titulom porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaným.
2. Rozsudkom sp. zn.: XXCsp/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.6.2022 tunajší súd I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.301,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.301,41 Eur od 26.1.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a II. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Predmetný rozsudok napadol žalovaný odvolaním a žiadal, aby odvolací súdu napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, a to výsluch žalovaného a právneho predchodcu žalobcu, ktorí sa musia vyjadriť, keďže súd neprihliadal na údaje uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver. Žalovaný namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore a že súdu prvej inštancie zanedbal povinnosť skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal priloženú žiadosť a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože tieto nie sú riadne podpísané dodávateľom, pričom v takom prípade ide o absolútne neplatnú zmluvu. Žiadosť o spotrebiteľský úver mala byť podpísaná 2.11.2017 v Šali a za spoločnosť 6.11.2017 v Poprade, avšak nie spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako právnym predchodcom žalobcu. Plnomocenstvo iného nie je priložené. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože v časti údaje Klienta o zamestnaní a finančnej situácii sa nenachádza príjem žalovaného. Základ dane za minulý rok 3.839 eur je základ dane zamestnávateľa CSIFFARY, s.r.o. ako vyplýva z priloženého daňového priznania. Z uvedených informácii vyplýva, že zamestnávateľom žalovaného mala byť spoločnosť CSIFFARY s.r.o., ktorú vlastnili traja spoločníci, a teda nejednalo sa o jednoosobovú spoločnosť. Príjem z podnikania tejto spoločnosti mal byť 105.808 eur, základ dane mal byť 3.839 eur, pričom nešlo o príjem žalovaného. Žalovaný
uviedol, že mal i nezaopatrené dieťa, čo nebolo veriteľom zohľadnené. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čím zanedbal túto svoju povinnosť a z toho dôvodu nebol oprávnený žiadať o zaplatenie celého úveru. Veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou a porušil viacero zákonom stanovených povinností a súd mal vysloviť i záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie zanedbal svoje povinnosti aplikovať na prejednávanú vec príslušné právne normy a zároveň napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, je nepresvedčivé a nepreskúmateľné.
4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn.: 11CoCsp/38/2022 - 237 zo dňa 23.11.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom (nedostatočným odôvodnením rozhodnutia) znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie). Navyše súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia (neaplikovaním § 7 ZoSÚ) nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci (nezaoberal sa skúmaním úverovej bonity žalovaného zo strany veriteľa a následne i platnosťou postúpenia pohľadávky na žalobcu), ktorý bol podstatný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu. Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil povinnosť v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán. Odvolací súd súdu prvej inštancie ďalej uložil opätovne vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či veriteľ pred poskytnutím úveru žalovanému postupoval v súlade s § 7 ZoSÚ, pričom v tejto súvislosti zdôraznil, že pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. V súvislosti s riešením odvolacej námietky o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky od VÚB, a.s. na žalobcu a s tým súvisiacim zistením, vyhodnotením a právnym posúdením skutkového stavu vo vzťahu k skúmaniu úverovej bonity žalovaného pred poskytnutím úveru veriteľom. Na základe riadne vykonaného dokazovania potom vec právne posúdiť, najmä s prihliadnutím na relevantné zákonné ustanovenia (najmä § 7, § 11 a § 17 ZoSÚ) a vo veci opätovne rozhodnúť, pri písomnom vyhotovení rozhodnutia dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP. Svoj právny záver zdôvodniť zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané. Zároveň uložil súd prvej inštancie rozhodnúť i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.2.2024 k skúmaniu bonity žalovaného pred uzatvorením úverovej zmluvy uviedol, že z predloženej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v súlade s § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy „veriteľ je pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“ V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia „spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.“ Žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere preukázal výšku jeho ročného príjmu z podnikania a inej zárobkovej činnosti za minulý rok doložením daňového priznania, ktoré bolo zaslané elektronicky. Pravosť a správnosť uvedených údajov žalovaný potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom na zmluve. Právny predchodca žalobcu prostredníctvom svojho interného schvaľovacieho systému overil pravdivosť údajov uvedených klientom v jeho žiadosti, resp. zmluve o úvere. Veriteľ si vyžiadal od žalovaného za účelom overenia jeho bonity súhlas s použitím jeho osobných údajov za účelom preverenia jeho úverovej histórie
v Nebankovom registri klientskych informácií ako aj s cieľom preverenia existencie jeho pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni. Žalobca má za to, že zdroj príjmu a schopnosť splácať predmetný úver boli preukázateľne preverené, a teda nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti skúmania bonity žalovaného sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovoštou úveru podľa § 7 129/2010 Z.z. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradil, na žalobe v spojení s predloženými dôkazmi trvá v plnom rozsahu.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 12.3.2024. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. Súd v súlade s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní v ich neprítomnosti. Súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že s poukazom na uznesenie Krajského súdu Trnava namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko pôvodný veriteľ porušil svoje povinnosti, nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto nemohol žiadať jednorazové zosplatnenie úveru. Všetky úkony súvisiace so zosplatnením úveru sú neplatné, z nepráva nevzniká právo. Neplatné je aj postúpenie pohľadávky s poukazom na § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. Pôvodný veriteľ započítal do príjmov príjmy z daňového priznania spoločnosti CSIFFARY s.r.o. Príjem spoločnosti nie je preukázateľný príjem konateľa spoločnosti. Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou, zosplatnenie úveru bolo neplatné, rovnako aj postúpenie pohľadávky. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: dňa 2.11.2017 žalovaný podpísal žiadosť o spotrebiteľský úver vo výške 10.000 Eur. Žalovaný v žiadosti okrem iného uviedol, že má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie, je rozvedený, býva vo vlastnom byt/dom, je zamestnaný v spoločnosti CSIFFARY s.r.o. od 11/2015, má jedno nezaopatrené dieťa, mesačné finančné náklady 270 eur, iné mesačné výdavky 50 eur, príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti za min. rok 105.808 eur, základ dane za minulý rok 3.839 eur. Následne dňa 6.11.2017 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 10.000 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 8.971,28 eur a celková čiastka 18.971,28 eur. V zmluve boli tiež dojednané mesačné splátky vo výške 175,66 eur, počet splátok 108, splatnosť 1. splátky dňa 20.12.2017, splatnosť ďalších splátok 20. deň v mesiaci, termín konečnej splatnosti 20.11.2026, fixná ročná úroková sadzba 17,45 %, RPMN 17,46 % a priemerná RPMN vo výške 8,96 %. Listom zo dňa 28.11.2018 označeným ako predžalobná upomienka právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok vo výške 526,98 eur s tým, že ak do 5.1.2019 nebude uhradená splátka splatná v mesiaci 9/2018 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný výzvu prevzal dňa 11.12.2018. Nakoľko žalovaný svoj dlh nezaplatil, právny predchodca žalobcu dňa 20.1.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 20.1.2019. Listom zo dňa 23.2.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že k 18.2.2022 postúpil pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na žalobcu.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky
12. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; ...
15. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
18. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Súd viazaný pokynom odvolacieho súdu skúmal či právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru žalovanému postupoval v súlade s § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., akým spôsobom pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta a v tej súvislosti či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky od VÚB, a.s. na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
20. Súd na základe predložených listín dospel k záveru, že žalobca nedisponuje v tomto spore aktívnou vecnou legitimáciou, teda hmotnoprávnym vzťahom so žalovaným, na základe ktorého by bol oprávnený domáhať sa žalovaného plnenia. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v znení jej dodatkov došlo ku dňu 18.2.2022 k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy z pôvodného veriteľa - Consumer Finance Holding, a.s. na súčasného žalobcu.
21. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Pojem odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. Súd má však za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade, ak dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1, v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.
24. Súd je toho názoru, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď pred poskytnutím úveru neoveril schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver s mesačnou splátkou vo výške 175,66 Eur počas 108 mesiacov z príjmu žalovaného a neprihliadol na jeho iné mesačné výdavky, ktoré ani riadne nezisťoval. Žalobca síce uviedol, že príjem žalovaného mal preukázaný z jeho ročného príjmu z podnikania a inej zárobkovej činnosti doložením daňového priznania, vyžiadal si súhlas od žalovaného za účelom overenia jeho bonity, úverovej histórie v Nebankovom registri klientskych informácií ako aj s cieľom preverenia existencie jeho pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni, avšak žiadne doklady k výsledkom zisťovania v Sociálnej poisťovni nepredložil, a iné zisťovanie bonity klienta a jeho iných záväzkov a životných nákladov nebolo zo strany žalobcu preukázané. Z daňového priznania spoločnosti CSIFFARY s.r.o. nemohol mať právny predchodca žalobcu preukázaný príjem žalovaného, keďže z daňového priznania vyplýva príjem spoločnosti a nie žalovaného ako konateľa alebo zamestnanca spoločnosti. Neboli skúmané skutočné mesačné výdavky, majetkové a sociálne pomery, žalovaného a pod. Právny predchodca žalobcu sa pri poskytovaní predmetného úveru iba uspokojil so sumou príjmu spoločnosti, v ktorej bol žalovaný konateľom. Nepreukázal žiadne reálne skúmanie bonity klienta. Navyše žalovanému právny predchodca žalobcu poskytol úver, napriek tomu, že žalovaný uviedol mesačné finančné náklady na splátky úverov, hypoték, lízingov vo výške 270 eur. Práve z dôvodu, že žalovaný žiadal poskytnutie ďalšieho úveru bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu zisťovať schopnosť žalovaného splácať poskytnutý nový úver s prihliadnutím na jeho príjem ako aj na ďalšie skutočnosti, najmä na iné mesačné výdavky. Bez zisťovania ďalších okolností, nie je možné konštatovať, že právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou.
25. Vzhľadom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. možno od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu ako veriteľa požadovať preukázanie bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal, že si svoje povinnosti, resp. že jeho právny predchodca si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že si v uvedenom prípade splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri skúmaní bonity žalovaného vychádzal len z príjmu spoločnosti CSIFFARY s.r.o. (nie z príjmu žalovaného) a mesačných finančných nákladov spolu vo výške 320 eur (splátky úverov, hypoték, lízingov 270 Eur a iné mesačné výdavky 50 Eur). Súd má za to, že ak by aj vyššie uvedené konanie žalobcu bolo považované za skúmanie bonity žalovaného, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca, resp. jeho právny predchodca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaného, ako napr. výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, výdavkov na nezaopatrené dieťa, atď., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti
splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver o nesplnení si povinnosti právneho predchodcu žalobcu o preukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver. Pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je rozhodujúce, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Právny predchodca žalobcu nemohol platne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a mohol sa účinne domáhať len zaplatenia nevrátenej dlžnej istiny spotrebiteľského úveru, a to však len tých splátok, ktoré boli splatnými ku dňu podania žaloby. Vzhľadom na uvedené teda možno konštatovať, že predmetná pohľadávka nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu platne postúpená, čo má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
26. V danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa mala stať splatnou na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. V prípade, ak by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, nebolo by možné pohľadávku postúpiť. Aby došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné dodržať aj zákonný postup uvedený v § 7 ods. 1 v spojená zákona č. 129/2010 Z.z. To znamená, že k tomu, aby došlo k zosplatneniu pohľadávky bolo v danom prípade potrebné, aby veriteľ (právny predchodca žalobcu) postupoval pred uzatváraním zmluvy s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného. Žalobca však v danom prípade nepreukázal, že by jeho právny predchodca postupoval pred uzatvorením zmluvy o úvere v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobcovi nepodarilo preukázať splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky VÚB, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi na žalobcu, teda, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky. Žalobca tak nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
28. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
29. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní plný úspech, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.