Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-202-2019.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/202/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Dávid Kondicz - KONFER networks, Skautov 10, Dvory nad Žitavou, IČO: 43040187, zastúpeneného spoločnosťou KATONA - Advokátska kancelária s.r.o., M. Matunáka 4082/11, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Gy. B. XXXX/X, XXX XX N. D., o zaplatenie sumy 523,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18Csp/109/2018-77 zo dňa 22.01.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 121,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18,90 eura od 16.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 18,90 eura od 16.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 18,90 eura od 16.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 21,56 eura od 16.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 21,56 eura od 16.04.2018 do zaplatenia a zo sumy 21,56 eura od 16.05.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 5, § 53a ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že úspech žalovaného bol vo väčšom rozsahu, avšak z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal.
2. Súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 523,78 eura s príslušenstvom, a to na podklade uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb, sprístupnení siete č. XXXXXXXXX zo dňa 28.03.2017 (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanému službu Internet KONFER networks počas doby viazanosti 30 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť za túto službu mesačne 18,90 eura. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy neplnil, a preto žalobca odstúpil od zmluvy. Dlžná suma 523,78 eura pozostáva z ceny, ktorú žalovaný neuhradil za služby za obdobie od 12/2017 do 06/2018, zo zmluvnej pokuty do konca viazanosti v sume 302,40 eura a zo zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadení v sume 100 eur.
3. Súd žalobe vyhovel len v časti zaplatenia dlžnej sumy 121,38 eura, týkajúcej sa neuhradených služieb. Žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvných pokút v sume 402,40 eura s príslušenstvom, zamietol ako nedôvodnú. Skonštatoval, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola vopred pripravená a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto je podľa § 53 ods. 5 neplatná.
4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 402,40 eura spolu s príslušenstvom a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázal na časť IX. Sankcie vo Všeobecných podmienkach poskytovania služieb a sprístupnenia siete, v ktorej je obsiahnutá zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti chápaná ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti. V tomto prípade zabezpečenou povinnosťou je povinnosť uhrádzať cenu služby po celú dobu viazanosti - 30 mesiacov. V prípade, ak zmluvná strana poruší túto povinnosť, druhej strane vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný neuhrádzal jednotlivé mesačné splátky riadne a včas. Pred uzatvorením zmluvy mal možnosť podrobne si ju preštudovať spolu so všeobecnými podmienkami a cenníkom. Mohol si vybrať, na akú dobu uzatvorí zmluvu (určitú alebo neurčitú), či si dohodne konkrétnu dobu viazanosti alebo nie, a ak áno, na akú dobu viazanosti, teda mal možnosť určiť aj dĺžku viazanosti. Žalovaný bol poučený o výhodách uzatvorenia zmluvy s konkrétnou dobou viazanosti, ako i o následkoch nezotrvania v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, v prípade uzatvorenia zmluvy s viazanosťou, teda zmluva resp. zmluvné podmienky so žalovaným boli dohodnuté individuálne. Po prečítaní zmluvy a oboznámení sa so všeobecnými podmienkami mal možnosť v prípade nesúhlasu s obsahom zmluvy túto odmietnuť podpísať a zvoliť si za akých podmienok zmluvu uzatvorí. Uzatvorením zmluvy na dobu neurčitú s konkrétnou dobou viazanosti získa klient množstvo benefitov súvisiacich so zriadením a využívaním služby napr. zariadenia dostane bezodplatne do výpožičky, bezodplatne sú vykonané inštalačné práce a najmä služby sú poskytované za nižšiu sumu v porovnaní s tými zákazníkmi, ktorí si vybrali zmluvu bez viazanosti. Pre poskytovateľa takáto zmluva znamená istotu, že po určitú dobu bude mať určité príjmy, z ktorých realizuje ďalšie investície a skvalitňuje svoje služby. Tieto príjmy sú obsiahnuté v rozpočte poskytovateľa. V prípade, ak klient prestane uhrádzať platby za poskytované služby, má to mimoriadne negatívny vplyv na už rozpracované projekty a začaté investície, priam môže znemožniť ďalší rozvoj poskytovateľa. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné, aby dohodnuté zmluvné podmienky boli dodržiavané, a práve na zabezpečenie dodržiavania týchto povinností sú dojednané sankcie. Ak je zmluva ukončená pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti, je užívateľ povinný uhradiť poskytovateľovi sumu zodpovedajúcu súčinu počtu mesiacov a ceny za mesačné poskytovanie služby za dobu nedodržania záväzku viazanosti. Zmluvná pokuta je vypočítaná podľa doby nedodržania záväzku viazanosti, t.j. je veľký rozdiel vo výške zmluvnej pokuty, ak zmluvná strana poruší svoju povinnosť na začiatku doby viazanosti alebo ku koncu doby viazanosti. Žalovaný uzatvoril zmluvu dňa 28.03.2017 s dobou viazanosti 30 mesiacov (t. j. do 27.09.2019) a cenu za služby prestal uhrádzať v decembri 2017. K odstúpeniu od zmluvy došlo v júni 2018. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná za dobu nedodržania záväzku viazanosti (6/2018 - 9/2019), teda za 16 mesiacov (16 x 18,90=302,40 eura). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že zmluvná pokuta je rovnaká počas celej doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty je individualizovaná a vždy závisí od toho, či zmluvná strana plní svoje povinnosti riadne a včas, resp. kedy prestane plniť svoje povinnosti. Žalovaný si bol vedomý aj toho, že zariadenie je vlastníctvom žalobcu a je mu len vypožičané, čo znamená, že po ukončení zmluvného vzťahu bude jeho povinnosťou zariadenie vrátiť. Na jeho vrátenie bol aj písomne vyzvaný. Preto oprávnene vyfakturoval cenu zariadenia a má nárok na zaplatenie tejto sumy. Keďže žalovaný má zariadenie v držbe bez právneho titulu, bezdôvodne sa obohacuje na jeho úkor. Namietal aj to, že súd nerozhodol o jeho trovách konania, keďže mal čiastočný úspech v spore.
5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP a contrario) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v zamietajúcej časti napadnutej odvolaním žalobcu vecne správny. Preto tento rozsudok v zamietajúcej časti ako aj v
časti výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku v dôsledku absencie odvolania žalovaného nadobudol právoplatnosť.
7. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva taký skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie opísal v odôvodnení svojho rozsudku a ktorým bol aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb, sprístupnení siete č. XXXXXXXXX zo dňa 28.03.2017 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému službu Internet KONFER networks počas doby viazanosti 30 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť za túto službu mesačne 18,90 eura. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy neplnil, a preto žalobca odstúpil od zmluvy. Žalobca si na súde uplatnil jednak sumu 523,78 eura, ktorú žalovaný neuhradil za služby za obdobie od 12/2017 do 06/2018, zmluvnú pokutu do konca viazanosti v sume 302,40 eura a zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadení v sume 100 eur. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca uplatnil s odkazom na časť IX. Sankcie Všeobecných podmienok poskytovania služieb a sprístupnenia siete podnikateľom: Dávid Kondicz - KONFER networsk (ďalej len „VPP“).
8. Inštitút zmluvnej pokuty upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 544 ods. 1, 2 tak, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V tomto prípade zmluva uzatvorená stranami sporu o poskytovaní služieb je evidentne štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie. Za danej situácie bolo namieste podrobiť súdnej kontrole jednotlivé zmluvné dojednania týkajúce sa žalobou uplatnených súm, teda aj zmluvnej pokuty.
9. Súd prvej inštancie zhodnotil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute a prijal záver o jeho neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal navyše aj z ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje povinnosť písomného dojednania zmluvnej pokuty, pričom v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zákonom stanovená podmienka písomného dojednania zmluvnej pokuty v danom prípade dodržaná nebola. V samotnej zmluve o poskytovaní služieb nie je žiadna zmienka o dojednaní zmluvnej pokuty medzi zmluvnými stranami. Zmluva obsahuje len vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s VPP, ktoré prevzal pred podpisom zmluvy, a zaviazal sa ich dodržiavať; zmluva obsahuje aj to, že žalovaný zobral na vedomie aj cenník poskytovateľa. Z predložených VPP však vôbec nie je zrejmé, či spotrebiteľ bol oboznámený s ustanoveniami o zmluvnej pokute a ak áno v akom rozsahu bol adekvátne poučený o následkoch neplnenia si povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy. Žalobca v priebehu konania nedoložil na dôkaz písomne uzavretú dohodu o zmluvnej pokute s podpisom žalovaného, pričom odkaz na VPP z právneho hľadiska nepostačoval.
10. Podľa § 53 ods. 4 písm. a), v) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy a ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
11. Keďže ustanovenia o zmluvnej pokute neboli v zmluve o poskytnutí služieb obsiahnuté, ale boli len súčasťou obsahu VPP, je potrebné ich v zmysle vyššie uvedených ustanovení považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, pretože žalobca v spore nepreukázal, že žalovaný bol pred uzavretím zmluvy s týmito ustanoveniami ukladajúcimi mu povinnosť plniť zmluvnú pokutu preukázateľne informovaný. Vyhlásenie účastníka o oboznámení sa s VPP nepreukazuje, že žalobca postupoval v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky upravenej vo VPP však odvolací súd konštatoval primárne neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty pre absenciu písomnej formy v nadväznosti na ustanovenie § 544 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa totiž zmluvná pokuta nedojednala v písomnej forme, je absolútne neplatná a veriteľ pri jej uplatňovaní v súdnom spore nemôže byť úspešný. Pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty, na základe ktorého by veriteľ bol oprávnený si zmluvnú pokutu uplatňovať v sporovom konaní, sa vyžaduje uzatvorenie písomnej zmluvy s určením výšky pokuty alebo s určením spôsobu jej výpočtu, čo v danom prípade splnené nebolo.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatoval, že pokiaľ si chcel veriteľ pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť so spotrebiteľom zmluvnú pokutu, mal ju dojednať v súlade so zákonom, t. j. individuálne, v písomnej forme napríklad v zmluve o poskytovaní služieb, ktorú žalovaný podpísal, prípadne v samostatne uzatvorenej zmluve, za splnenia podmienky o určení výšky pokuty alebo spôsobu jej určenia. Keďže veriteľ so spotrebiteľom zmluvnú pokutu písomne nedohodol, súd mu sumu uplatnené titulom zmluvnej pokuty nemohol priznať. Navyše treba poukázať na to, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu aj za nevrátené zariadenie odvolávajúc sa na cenník poskytovateľa, ktorý však na podporu svojho tvrdenia o správnosti výšky pokuty v priebehu celého konania nepredložil.
13. Po prejednaní veci odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov posúdil odvolanie žalobcu ako neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho čiastočný úspech. K tomu odvolací súd udáva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 523,78 eura (100 %), pričom bol úspešný len v časti uplatňovaného nároku 121,38 eura (23,17 %), čo znamená, že jeho neúspech predstavuje sumu 402,40 eura (76,83 %). Aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP by podľa pomeru úspechu mal nárok na náhradu trov konania žalovaný, konkrétne v rozsahu 53,66 % (76,83 % - 23,17 %). Súd prvej inštancie však správne rozhodol, keď žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, no nie z dôvodu jeho pomeru neúspechu, ale z dôvodu, že mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
14. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mal úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).