Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-119-2023.pdf
PDF · 85.64 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/119/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Lenkou Lenártovou v právnej veci navrhovateľky – manželky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, XXX XX G. (matka) a manžela: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX J. (otec), v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode: D. B., nar. XX.XX.XXXX, K. B., nar. XX.XX.XXXX a L. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov A. B., C. D. a H. B., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev A. M. G., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
1. Maloletá D. B., nar. XX.XX.XXXX, K. B., nar. XX.XX.XXXX a L. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok.
2. Otec sa na čas po rozvode manželstva zaväzuje prispievať na výživu mal. D. sumou 130,- eur mesačne, mal. Júlie sumou 120,- eur mesačne a mal. L. sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
3. Styk otca s maloletými deťmi neupravuje, ponecháva sa na vzájomnej dohode rodičov.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 09.08.2023 sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva.
2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril, na informačnom stretnutí rodičov konanom dňa 28.02.2024 uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, stotožňuje sa v celom rozsahu s dôvodmi a príčinami rozvratu manželstva tak, ako je uvedené v návrhu manželky.
3. Na informačnom stretnutí rodičov konanom dňa 28.02.2024 rodičia dospeli k rodičovskej dohode, ktorú žiadali schváliť.
4. Na pojednávanie uskutočnené v tejto veci dňa 12.03.2024 sa nedostavil manžel, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil na ISR s poukazom na neodkladné pracovné povinnosti v zahraničí, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Za danej situácie súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
6. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
7. Podľa § 23 ods. 1 – 3 Zákona o rodine:
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
8. Podľa § 24 ods. 1 a 4 – 6 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
9. Podľa § 25 ods. 1 – 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
10. Podľa § 62 ods. 1 – 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
14. V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa. Príčinou rozvratu manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov zo strany manžela, čo viedlo k nezhodám. Z tohto dôvodu bol problém aj s financovaním potrieb rodiny. Aktuálne majú obaja manželia nové známosti. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti cca tri roky.
15. Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie vyplynulo z prejavov manželov, pričom nie je predpoklad zmeny ich postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
16. Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletých detí, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie.
17. Súd pri úprave rodičovských práv a povinností vychádzal z nasledovných pomerov účastníkov konania:
- manželka – matka pracuje ako SZČO v oblasti finančného poradenstva s príjmom okolo 1.000 eur mesačne, má výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, pohonné hmoty a pod.;
- manžel – otec pracuje v zahraničí v Taliansku ako kuchár s príjmom 1.100 eur mesačne, má výdavky na bývanie, stravu, telefón, hygienu, ošatenie, splátku úveru a pod.;
- mal. D. – je žiačkou 3. ročníka základnej školy, sú u nej bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, družinu a pod. Navštevuje krúžky FS Studničky, mažoretky a netradičné športy;
- mal. Júlia je žiačkou 1. ročníka základnej školy, sú u nej bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu a pod.;
- mal. L. navštevuje materskú škôlku, s čím súvisia poplatky za škôlku a stravu v škôlke, inak sú u neho bežné výdavky. Všetky tri mal. deti sú zdravé.
18. Súd má za to, že rodičovská dohoda o úprave práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode manželstva je v záujme mal. detí, preto ju súd schválil. Rodičovská dohoda odráža skutočnosť, že osobnú starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Pokiaľ sa týka výšky výživného, otec bude hradiť výživné primerané jeho súčasným pomerom a potrebám mal. detí. Na styku sa rodičia vedia dohodnúť, tento si ponechali na vzájomnej dohode.
19. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
20. Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízna opatrovníčka vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.