Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/17/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného O., D. so sídlom N. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému I., so sídlom I. XXX, XXX XX E. L. P., W. XX XXX XXX, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -38 zo dňa 09. septembra 2015, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Odmieta odvolanie vo výroku o trovách exekúcie.

III. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,30 eur, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , , , , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného a poverenia súdu prvej inštancie zo dňa 27.02.2007 začal súdny exekútor exekúciu na zaplatenie 26,69 Eur s prísl.. Dňa 18.08.2014 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdom poverený súdny exekútor vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného a z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu negatívnych lustrácii povinného. V podaní súdneho exekútora zo dňa 18.08.2014 bolo uvedené, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Zároveň uviedol, že správa katastra vo svojej odpovedi na písomnú žiadosť o poskytnutie súčinnosti uviedla, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Exekútor vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, no povinný nemal na účtoch žiadne finančné prostriedky. D. poisťovňa vo svojej odpovedi uviedla, že povinný bol zamestnávateľom, nie je vedený v registri pobočky ako zamestnávateľ a v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov. V zozname dlžníkov D. poisťovne má povinný nedoplatok 625,77 Eur a exekútorský úrad vedie proti tomuto povinnému celkovo 5 exekučných konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že na základe uvedených citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a nepriznal súdnemu exekútorovi administratívne náklady vo výške 10,- Eur a náklady. Zároveň súdnemu exekútorovi priznal aj daň z pridanej hodnoty vo výške 20% zo sumy 66,08 Eur, čo spolu predstavuje sumu 79,30 Eur.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil , , . Namietal, že rozhodnutie súdu je predčasné a nesprávne vzhľadom na skutočnosť, že povinný nie je na základe dostupných informácií získaných z registrov v rámci SR v likvidácii či v konkurze a má za to, že povinný sa nachádza v stave nemajetnosti len prechodne, preto je možné predpokladať, že povinný bude v budúcnosti ďalej uskutočňovať podnikateľské aktivity vďaka ktorým môže dosiahnuť zisk, resp. nadobudnúť iný majetok. Uviedol, že zastavenie exekúcie spôsobí ohrozenie vymožiteľnosti legitímnych nárokov oprávneného. Mal za to, že súd posúdil otázku nemajetnosti povinného zo skutkového ako aj z právneho hľadiska nesprávne, čo predstavuje odvolací dôvod uvedený v písm. b) a c)uvedeného odvolania. Nesprávnym postupom súdu tak došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, čo predstavuje odvolací dôvod uvedený pod písm. a) uvedeného odvolania. S poukazom na uvedené zotrval na legitimite exekučného titulu a žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že v prvom rade poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ako aj na rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach. Namietal, že oprávnený zaťažuje súdy účelovými odvolaniami, aby sa vyhol, resp. odialil zaplatenie trov exekúcie a tiež nepreukázal, že povinný disponuje akýmkoľvek majetkom. Poukázal na to, že povinný roky nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nesídli na adrese uvedenej v OR SR, sú voči nemu vedené viaceré exekúcie a má výrazný daňový nedoplatok. V tejto súvislosti poukázal na povinnosť súdu ex offo skúmať podmienky a predpoklady vedenia exekučného konania a o rozhodnutí o zastavení exekúcie aj bez návrhu, rovnako poukázal aj na hospodárnosť exekučného konania, prípadný nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie, ako aj na dĺžku trvania exekučného konania. Záverom poukázal na prehľad elektronických súčinností na zistenie majetkových pomerov povinného za posledných 180 dní, pričom všetky banky odpovedali s negatívnym výsledkom. Poukázal tiež na to, že povinný má daňový nedoplatok vo výške 9.380,- Eur a dlh sociálneho poistenia vo výške 16,60 Eur. Rovnako poukázal na to, že lustrácie prostredníctvom T. a D. poisťovne boli negatívne.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. V konaní na súde prvej inštancie vydal rozhodnutie vyšší súdny úradník, preto postupom podľa zákonný sudca podanému odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( (ďalej len „“)) a v zmysle ustanovenia a , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné a čo do výroku o trovách exekúcie je ho potrebné odmietnuť.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným odňatím možnosti konať pred súdom, nesprávnym právnym posúdením a tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa prvá veta , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

16. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2012, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

17. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní oprávneného proti uzneseniu v jeho napadnutej časti rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na , , C.s.p už v režime . S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle C.s.p teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016).

19. K odvolaniu oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.

20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na skutočnosť, podľa ktorej je pre rozhodovanie o zastavení konania pre nemajetnosť rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom do 31.03.2017, teda splnenie predpokladov bolo preukázané tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora došlo k dôkladnému prešetreniu majetkových pomerov povinného, a preto je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k navyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté.

21. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Vzhľadom na to, že exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.

22. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa možných budúcich príjmov povinného ako dôvodu na pokračovanie v exekúcii je potrebné poukázať na to, že podľa názoru odvolacieho súdu by takýto postup v predmetnom prípade bol za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania vo februári 2007 by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu na strane povinného.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

24. K odvolaniu oprávneného čo do výroku o trovách exekúcie odvolací súd uvádza, že odvolanie oprávneného v tomto prípade smerovalo proti výroku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, pretože novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola z ust. § 58 Exekučného poriadku vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.11.2013 výslovne nepripúšťa možnosť podania odvolania voči výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že ani nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie proti tomuto výroku nemohlo založiť prípustnosť odvolania voči výroku o trovách exekúcie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle odvolanie oprávneného voči výroku o trovách exekúcie odmietol.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdny exekútor nežiadal priznať trovy exekučného konania a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).