Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/1/2020

Potvrdené rozhodnutím 8Co/134/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Ing. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., K. K., ul. K. č. XXXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom S., H. K. G. č. XXXX/XXX, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, so sídlom Banská Štiavnica, Radničné námestie č. 8/1, IČO: 36 022 047, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.533,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/1/2020-238 zo dňa 14. júla 2020, takto rozhodol: rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu P.. Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., K. K., K. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie sv. Egídia 3006/116, Poprad, proti žalovanému Slovenskému vodohospodárskemu podniku, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Radničné námestie 8/1, Banská Štiavnica, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 533,80 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou elektroniky Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 13. 01. 2020, žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 9 533,80 eura s prísl. s úrokmi z omeškania 5 % ročne odo dňa podania žaloby, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ číslo 6659/62, vodná plocha o výmere 2636 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie F. Z., pod B1 v celosti (ďalej len „parcela č. 6659/62“). Táto parcela je zastavaná líniovou vodohospodárskou stavbou žalovaného, a to upraveným korytom rieky Váh. Napriek tomu, že žalobca je výlučným vlastníkom tohto pozemku, tento, vzhľadom na zastavanie líniovou vodohospodárskou stavbou, nemá možnosť reálne užívať. Vzhľadom na existujúci závadný stav, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo bezplatným užívaním nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil podľa znaleckého posudku č. 37/2019, vypracovaného znalcom P.. A. S. dňa 18. 04. 2019, kde hodnota nájmu bola vyčíslená na 4 766,97 eura ročne, pričom žalobca si v konaní uplatnil bezdôvodného obohatenie za obdobie 2 rokov spätne.

2. O nároku žalobcu pôvodne rozhodol súd platobným rozkazom zo dňa 18. 02. 2020, č. k. -117, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. V dôsledku odporu, ktorý žalovaný podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu, súd uznesením zo dňa 27. 03. 2020, č. k. -133, platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

3. Odpor proti platobnému rozkazu žalovaný odôvodnil nedostatkom svojej pasívnej legitimácie v tomto spore. Poukázal na to, že je správcom vodohospodársky významných tokov a správu vodných tokov vykonáva v zmysle a nasl. o vodách a o zmene o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). So správou vodných tokov zákon spája určité oprávnenie a povinnosti správcu vodných tokov vo

verejnom záujme. Žalovaný vykonáva aj správu pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Tvrdil, že žalobca neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v žalovanom období žalobca užíval bez právneho dôvodu sporný pozemok takým spôsobom, aby bral z neho nejaké úžitky, na základe čoho by mu vznikol majetkový prospech. Výkonom zákonných práv a plnení zákonných povinností totiž nedochádza na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu podľa . Žalovaný zároveň namietal výšku nájmu, vypočítanú predloženým znaleckým posudkom. Podľa názoru žalovaného, znalecký posudok bol vypracovaný nevhodnou porovnávacou metódou. V znaleckom posudku sú porovnávané neporovnateľné pozemky, uvedené v kúpnych zmluvách. Skutočnosť, že sporný pozemok je časťou vodného toku Váh, neumožňuje jeho iné využitie, čo konštatoval aj znalec a napriek tomu vychádzal pri určení hodnoty pozemkov zo zmlúv, ktoré sa týkajú iných druhov pozemkov s odlišným spôsobom využitia. Žalovaný namietal aj správnosť údajov, uvedených v katastri nehnuteľností, a teda existenciu vlastníckeho práva žalobcu k pozemku č. 6659/62, pričom tvrdil, že tento pozemok nie je zastavanou líniovou vodohospodárskou stavbou žalovaného. Sporný pozemok je časťou vodného toku Váh, ktorý tvorí prirodzené koryto rieky Váh rovnako ako v čase, keď ho podľa údajov z katastra nehnuteľností, odkúpil žalobca. S poukazom na a je, podľa žalobcu, vlastníkom sporného pozemku Slovenská republika. Preto žiadal žalobu, ako nedôvodnú, zamietnuť.

4. V replike zo dňa 07. 04. 2020, žalobca zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho tvrdenia, pasívna legitimácia žalovaného je daná špecifikáciou predmetu činnosti žalovaného podľa výpisu z obchodného registra. Žalovaný je zaradený medzi strategicky dôležité štátne podniky, pretože má v správe i majetok, ktorý podľa je vo výhradnom vlastníctve štátu. Skutočnosť, že žalovaný si bol vedomý pasívnej legitimácie v spore, potvrdzujú aj ním spracované návrhy nájomných zmlúv vo vzťahu k žalobcovi, v záujme užívať majetok žalobcu. K uzavretiu týchto nájomných zmlúv nedošlo pre neprimerane nízku ponúkanú cenu nájmu za užívanie parcely č. 6659/62. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že on nezodpovedá za bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa neobohacuje. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru čo znamená, že predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie. Poukázal na to, že žalovaný mal zákonný prostriedok na to, aby vysporiadal práva k pozemku vo vlastníctve žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, avšak neinicioval ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkom pozemkov. Nečinnosť žalovaného potom zrejme vychádzala z výhodnosti protiprávneho bezplatného užívania pozemkov. Realizáciou stavby regulovaného toku Váhu došlo nepochybne k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Agosi c. Taliansko (/24. 10. 1986, Annuaire, č. 1087). Tvrdil, že žalovaný, ako správca stavby, je obohatený o čiastku, ktorú by žalobca, ako vlastník pozemku, dosiahol za prenájom pozemku, zastavaného stavbou - poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. , aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 24. 10. 2000, č. k. , ktorý konštatoval, že pokiaľ osoba, odlišná od vlastníka, cudziu vec užíva bez súhlasu tohto vlastníka, nie je oprávnená tak konať bezplatne. K námietke výpočtu výšky nájmu poukázal na skutočnosť, že sporný pozemok nebol nikdy majetkoprávne vysporiadaný, a preto má byť ohodnotený ako pozemok pred výstavbou, určený na stavbu vodohospodárskej stavby. Poukázal aj na to, že znaleckým posudkom bola cena vypočítaná metódou polohovej diferenciácie, takže výhrady žalovaného je nutné považovať za neopodstatnené. K námietke správnosti údajov, zapísaných v katastri, žalobca poukázal na geometrický plán č. 47518946-56-2015 zo dňa 17. 11. 2015, ktorý bol zapísaný do príslušného katastra záznamom. K námietke vlastníckeho práva žalobcu predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. Z. a kúpnu zmluvu zo dňa 13. 11. 2013, na základe ktorej bolo rozhodnuté o vklade dňa 10. 12. 2013 pod V 3752/2013. K námietke, že nejde o pozemok zastavaný líniovou vodohospodárskou stavbou, žalobca predložil snímky zo starých máp z roku 1955 a 1990 a zároveň poukázal na text návrhu nájomnej zmluvy, vypracovanej žalovaným, kde sám žalovaný uviedol, že sa jedná o regulovaný vodný tok rieky Váh. Žalobca odkupoval pozemok ako trvalý trávny porast pod pôvodným parcelným číslom KN-E 605/2, čo vyplýva aj z kúpnej zmluvy, ktorú v konaní predložil.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 04. 05. 2019 (zrejme nesprávny dátum, nakoľko písomné podanie bolo doručené súdu dňa 07. 05. 2020) zotrval na svojom vyjadrení, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu. Zotrval na námietke svojej pasívnej legitimácie v tomto spore, nakoľko, ako správca vodohospodársky významných vodných tokov, vykonáva správu vodných tokov v zmysle §

48 a nasl. . Žalovaný, ako štátny podnik, sa o nič neobohatil, a preto nemá ani čo vydávať. Výkonom zákonných práv a plnení nedochádza na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu podľa , pričom podľa a 49 žalovanému ani žiadny majetkových prospech vzniknúť nemohol. Tvrdil, že pozemok nie je zastavanou líniovou stavbou žalovaného, ale je časťou prirodzeného koryta rieky Váh. Vodné toky sú podľa čl. IV vo vlastníctve Slovenskej republiky. Preto, ako predbežnú otázku, navrhol vyriešiť existenciu vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku.

6. Na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 14. 07. 2020, strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách. Dôkazmi, ktoré súd vykonal na návrh strán sporu, bolo preukázané, že kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 13. 11. 2013 medzi predávajúcou N. C. a žalobcom, ako kupujúcim, žalobca nadobudol do výlučného vlastníctva parcelu č. KN-E 605/2, trvalé trávne porasty o výmere 2636 m2, zapísané na LV č. XXXX v časti B1; vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru č. V 3752/13 dňa 10. 12. 2013. Dňa 18. 03. 2015 uzavrel žalobca, ako kupujúci, kúpnu zmluvu s predávajúcou Q.. M. F., L.., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území F. Z., obec Liptovský Mikuláš, zapísané na LV č. XXXX v časti B1, v spoluvlastníckom podiele 1/1, t. j. v celosti parcela č. KN-E 3464, orná plocha o výmere 4160 m2, č. KN-E 3470, orná pôda o výmere 1123 m2 a č. KN-E 3658, orná pôda o výmere 622 m2 (spolu pozemky v celkovej výmere 5905 m2). Vklad vlastníckeho práva bol na základe tejto kúpnej zmluvy povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru, č. V 1226/15 zo dňa 29. 04. 2015. Geometrickým plánom vyhotoviteľa Geodetická práca - Vrlík, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Hrádku, IČO: 45 718 946, vypracovaným dňa 17. 11. 2015 pod č. 45718946-58/2015, došlo k zameraniu parcely, označenej pod č. 4-605/2, vo výmere 2636 m2, druh pozemku TTP, pričom podľa nového stavu sa jednalo o parcelu č. 6659/62 vo výmere 2636 m2, druh pozemku vodná plocha. Geometrický plán autorizačne overil dňa 19. 11. 2015 P.. A. S. a úradne overila P.. E. O., Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, dňa 30. 11. 2015 pod č. 989/2015. Žiadosť o zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností podal žalobca spolu s prípisom zo dňa 21. 12. 2015, doručeným Okresnému úradu Liptovský Mikuláš dňa 28. 12. 2015. Žalobca pripojil k písomnému vyjadreniu - replike dva návrhy nájomných zmlúv bez dátumu, o ktorých tvrdil, že obidva vypracoval žalovaný a predmetom nájomných zmlúv mala byť práve parcela KN-C č. 6659/62 s výmerou 2636 m2, k. ú. F. Z., zapísaná na LV č. XXXX s tým, že ročné nájomné bolo v obidvoch listinách vyčíslené sumou 1 716,04 eura - ani jedna z týchto nájomných zmlúv však nebola uzavretá. V obidvoch nájomných zmluvách je v článku I s názvom „Predmet a účel nájmu“ konštatované, že nájomca je oprávnený predmet nájmu využívať výlučne za účelom vodohospodárskej činnosti a správy, pričom predmet nájmu je súčasťou regulovaného vodného toku rieky Váh v intraviláne mesta Liptovský Mikuláš. Podľa znaleckého posudku zo dňa 18. 04. 2019, ktorý na žiadosť žalobcu zo dňa 16. 01. 2019 vypracoval znalec P.. A. S. pod č. 37/2019, bola stanovená všeobecná hodnota parcely č. 6659/62 porovnávacou metódou, aj metódou polohovej diferenciácie. Porovnávacou metódou znalec určil všeobecnú hodnotu pozemku sumou 69 405,88 eura, z čoho nájom za rok vyčíslil sumou 4 768,52 eura. Všeobecná hodnota pozemku metódou polohovej diferenciácie bola určená sumou 68 799,60 eura a nájomné za jeden rok bolo určené sumou takisto 4 766,90 eura. Výzvou zo dňa 06. 11. 2019 žalobca, zastúpený advokátom, vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 533,80 eura s tým, že nájomné požadoval vo výške, stanovenej znalcom P.. A. S.. Na preukázanie tvrdenia, že došlo k zmene koryta Váhu, žalobca predložil topografickú mapu z roku 1955, topografickú mapu z roku 1964 a z roku 1990. Podľa aktuálnych údajov v katastri nehnuteľností je žalobca zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F. Z., ako vlastník parcely registra C, evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 6659/62, vodná plocha o výmere 2636 m2 a parcely registra E, evidované na mape určeného operátu parcelné číslo 3464, orná pôda o výmere 1612 m2 a parcelné číslo 3658, orná pôda o výmere 622 m2, pod B1 v celosti. Ako titul nadobudnutia týchto nehnuteľností sú uvedené kúpne zmluvy V 3752/2013 z 10. 12. 2013, V 1226/2015, vklad povolený 29. 04. 2015 a zápis geometrického plánu č. 45718946-56/2015-R 1447/15.

7. Výsluchom žalobcu bolo zistené, že parcelu č. 6659/62 kúpil v roku 2013 ako investíciu s tým, že mal záujem skúpiť čo možno najviac pozemkov v lokalite Liptovský Mikuláš, tieto následne zameniť, sceliť a následne urobiť projekt. Pozemok kúpil preto, lebo bol predávaný za „dobrú cenu“. Pred uzavretím kúpnej zmluvy fyzicky pozemok pozrieť nebol a to, že sa jedná o koryto Váhu, zistil až v roku 2015, keď si dal vypracovať geometrický plán. Tvrdil, že v roku 2017 ponúkol žalovanému, aby pozemok od neho odkúpil alebo mu platil nájomné. Žalovaný síce vypracoval návrh nájomnej zmluvy, ale k jej uzavretiu nedošlo pre neprimerane nízku ponúkanú cenu. V roku 2013, keď pozemok kupoval,

tento bol označený ako trvalý trávny porast. Pozemok kupoval v stave KN-E, pričom bežne kupoval neidentifikované pozemky.

8. Podľa čl. 4 ods. 1 prvá veta , nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

9. Podľa , , , a o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorší predpisov (1) Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. (2) Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. (3) Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku. (7) V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

10. Podľa , (1) Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace s pôvodným korytom a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu. 37) (2) Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.

11. Podľa , správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

12. Podľa (ďalej len „Obč. zák.“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Podľa § 451 Obč. zák. (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. 6659/62, ktorá aktuálne tvorí koryto rieky Váh. Odhliadnuc od toho, že medzi stranami bolo sporné, či v danom úseku sa jedná o prirodzené koryto Váhu alebo regulovaný tok, nepochybne nedošlo k zmene koryta Váhu od roku 1990, takže aj keď žalobca kupoval v roku 2013 predmetný pozemok ako trvalý trávny porast podľa stavu registra „E“, v skutočnosti tento pozemok tvoril koryto rieky Váh. V konaní nebolo zistené, kedy došlo k zmene koryta Váhu a akým spôsobom, t. j. či sa jedná o tzv. líniovú stavbu,

alebo k zmene koryta došlo pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom podľa . Nepochybne však došlo k regulácii vodného toku, čo sám žalovaný uviedol v návrhu nájomných zmlúv, pričom v konaní nepreukázal, že tento údaj bol nesprávny.

15. V zmysle čl. IV bod 1 vo vlastníctve Slovenskej republiky sú vodné toky, pričom podľa vodným tokom je vodný útvar, tečúci po vodnom povrchu. Z toho možno vyvodiť, že koryto rieky je časťou zemského povrchu a nie vodného roku. Potom koryto vodného tok, t. j. pozemok, po ktorom voda preteká, môže mať iného vlastníka, ako samotný vodný tok. Žalobca nadobudol vlastníctvo k parcele č. 6659/62 kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol povolený do katastra nehnuteľností v súlade s ustanovením Obč. zák. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy pozemok nebol stotožnený, takže skutočnosť, že v čase nadobudnutia vlastníctva žalobcom pozemok bol evidovaný ako trvalý trávny porast a aktuálne (na základe geometrického plánu) tento bol stotožnený ako vodná plocha, neznamená, že žalobca nie je stále vlastníkom tohto pozemku. Nakoľko sa jedná o vodnú plochu - po pozemku žalobcu preteká rieka Váh, ktorej správu vykonáva žalovaný v zmysle , žalobca svoj pozemok nemôže užívať. Pretože vlastníkom pozemku koryta rieky v danom úseku je žalobca a nie Slovenská republika, žalovaný, ako správca vodného toku, nie je správcom tohto pozemku ( druhá veta a contrario).

16. Žalovaný je však podľa oprávnený vykonávať činnosti, vymenované v , , , takže u žalovaného nemožno hovoriť o tom, že túto činnosť vykonáva neoprávnene alebo bez právneho dôvodu. Potom samotnú činnosť žalovaného, spočívajúcu v správe vodného toku, nemožno chápať ako získavanie majetkového prospechu na úkor žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný bol ochotný so žalobcom rokovať o nájme, nie je právne významná a bez ďalšieho nepreukazuje povinnosť žalovaného uhrádzať žalobcovi nájomné za to, že vodný tok, u ktorého vykonáva on správu, preteká po pozemku žalobcu.

17. Nepochybne žalobca, ako vlastník pozemku, nemôže pozemok užívať na účel, za ktorým ho kúpil (trvalý trávny porast), ale v konaní nebolo preukázané, že vykonávaním správy vodného toku sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. V konaní nebolo preukázané či, kedy a z akého dôvodu došlo k zmene prirodzeného koryta Váhu. Pritom meniť koryto rieky je možné len spôsobom, upraveným vo a pokiaľ došlo k zmene koryta Váhu pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom, je potrebné postupovať v súlade s ustanovením . V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranici koryta, rozhoduje podľa orgán štátnej vodnej správy označený v a nasl. .

18. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a citovanú právnu úpravu, nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že mu voči žalovanému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Potom pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie súd žalobu zamietol.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.