Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-80-2020.pdf
PDF · 93.13 KB
Case nature
Subarea
27P/80/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. J., Q.. XX.XX.XXXX, dieťa matky: J.. W. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q.D. XF, U., W..Č.. W. O. XX, Bratislava a otca: Z.. Ľ. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. XF, U., zastúpený advokátskou kanceláriou LAWS, s.r.o., so sídlom Rajská 7, Bratislava, IČO: 36 729 078, o návrhu otca zo dňa 03.07.2020 na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca zo dňa 03.07.2020 na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Návrhom podaným na tunajší súd dňa 03.07.2020 sa otec maloletého Y. J., nar. XX.XX.XXXX domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti otca a matky, tak, že maloletý bude každý párny týždeň v osobnej starostlivosti otca a každý nepárny týždeň v osobnej starostlivosti matky. Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti. Odovzdanie a prevzatie maloletého bude vždy v pondelok o 19.00 hod. Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase prevziať dieťa v bydlisku druhého rodiča a každý z rodičov je povinný v stanovenom čase dieťa druhému rodičovi odovzdať do osobnej starostlivosti.
2/ V návrhu otec uviedol, že s matkou dieťaťa uzavreli v roku 2014 manželstvo, ktoré označil za harmonické a bezproblémové. Asi rok po uzavretí manželstva sa otec dozvedel, že jeho manželka je spolu s rodičmi a sestrou členkou náboženskej spoločnosti Y. H.. Keďže svoju manželku ľúbil a je ateista, neprikladal uvedenému veľkú váhu. Po narodení syna Y., dieťa spoločne vychovávali, spoločne zabezpečovali jeho potreby. Výchova dieťaťa prebiehala bez zásadných rušivých momentov. Postupom času sa však u matky začali prejavovať radikálnejšie a fundamentálnejšie názory na rodinné spolužitie, na rodinné zvyky a jej nazeranie na otca ako na osobu. Viac času začala tráviť komunikáciou o rodinnej situácii mimo manžela. Venovala sa analyzovaniu situácií vzniknutých v rodine so rodičmi, sestrou a ľuďmi z prostredia Y. H.. To podľa názoru otca aj stálo za markantnou zmenou správania matky dieťaťa voči manželovi a ich spoločnému nažívaniu. Výsledkom boli čoraz vyhranenejšie názory na otca, ktoré začali hraničiť s iracionálnym vnímaním vzniknutých situácii. Otec v snahe zachrániť manželstvo a chrániť syna pred stále silnejším náboženským vplyvom matky, navrhol matke, aby sa ona sama venovala svojmu náboženstvu, pričom dieťa nebudú viesť k žiadnemu náboženstvu, t.j., tak ako sa dohodli na začiatku manželstva. Matka najskôr s týmto návrhom súhlasila a svoje náboženstvo prejavovala navonok bez toho aby to vnímal ich syn, no postupom času uvedenú dohodu stále viac porušovala a syna do náboženstva Y. H. začala zasväcovať. Synovi začala hovoriť, že Ježiško neexistuje......., prečo tým klamem syna....., syn by nemal dostávať darčeky a pod. Ku konfliktu došlo
tiež počas Veľkonočných sviatkov, kedy si po oblievaní syn od matky vypýtal veľkonočné vajíčko, načo mu matka povedala, že žiadne vajíčko nedostane, syn sa preto rozplakal. Matka začala na doteraz pohodové manželstvo nadávať a vykresľovala otca pred cudzími ľuďmi ako tyrana a satana. Postupne začala obmedzovať kontakt otca so synom, čo má na dieťa negatívny vplyv v tom smere, že matka v ňom buduje utkvelú predstavu, že otec sa o neho zle stará, a že je zlý otec. Ak syn nekoná podľa predstáv matky, máva táto hysterické záchvaty priamo pred synom. V synovi buduje predstavu, že ho musí pred otcom chrániť, pretože mu vraj ubližuje. Matka počas spoločného trávenia času otca so synom pretrháva ich spoločné chvíle neustálym telefonovaním a dožadovaním rozhovoru s dieťaťom. Telefonáty so synom vedie v J.Ď. jazyku, ktorý otec neovláda. Počas týždňového pobytu otca so synom v N. v máji 2020 sa matka odsťahovala zo spoločného bytu. Po príchode z N. vzala aj syna a odvtedy býva na adrese W. O. XX, U. spolu so synom. Od tohto času už manželia nežijú v spoločnej domácnosti a pre otca je stále ťažšie sa s matkou dohodnúť na trávení spoločného času so synom. Otec je toho názoru, že syn si vyžaduje zvýšenú pozornosť oboch rodičov a ich úprimnú starostlivosť bez zbytočných rušivých vplyvov druhého rodiča, stabilné a pokojné prostredie. Berúc do úvahy vyššie uvedené iracionálne prejavy matky vykresliť otca v negatívnom zmysle pred synom sa podľa názoru otca nejavia ako sledujúce najlepší záujem dieťaťa.
3/ Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku preto ten navrhuje, aby súd neodkladným opatrením rozhodol v zmysle návrhu a zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom.
4/ Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia otec označil:
- psychicky nezdravé a manipulatívne prostredie plné negatívnych neprávd, v ktorom sa maloleté dieťa aktuálne vyskytuje, keď je iba v prítomnosti matky
- nevyhnutná potreba zabezpečiť dieťaťu prítomnosť oboch rodičov v živote
- vytvorenie pokojného zázemia, bez rušivých vplyvov pri " žobraní " a vyžadovaní práva otca na stretnutie so synom bez toho, aby bol matkou neustále vykresľovaný v negatívnom zmysle
- vytvorenie jasných pravidiel styku otca a matky so synom , čo môže viesť aj k zníženiu napätia prenášaného rodičmi na maloleté dieťa.
5/ Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidí otec v tom, že matka maloletého sugestívnymi a podprahovými psychologickými technikami často navádza k negatívnemu vnímaniu otca a v tom, že matka bráni styku dieťaťa s otcom, čím priamo porušuje právo dieťaťa na styk so svojim rodičom. Syn sa jej praktikám nevie brániť a nedokáže vzhľadom na vek rozpoznať patogenitu tejto manipulácie. Otec tento manipulatívny vplyv matky, keď je maloletý s ňou, nevie nijako ovplyvniť alebo zmierniť. Jedinou možnosťou ako zmierniť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je podľa otca to, aby mohol so svojím synom tráviť viac času ako je mu to zo strany matky umožnené doteraz. Mesiac od odsťahovania sa matky mohol byť so svojim synom len 11 dní (5 nocí) z dôvodu obštrukcií vykonávaných matkou, pričom pre vyvážený psychický vývin maloletého je vhodná časovo rovnocenná a bezodkladná striedavá starostlivosť.
6/ Podľa §1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CMP"), podľa tohto zákona súdy prejedávanú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 325 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len "CSP"), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 326 ods. 1 CMP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 367 ods. 2 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Podľa § 331 ods. 1 CSP , návrh na nariadenie nedôkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
7/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza. § 24 Ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, musí súd skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktorú musia byť kumulatívne splnené sú:
- jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti
- lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča
- spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa
- záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa
- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
8/ Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úprave, na druhej strane ale i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok
a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo všetko sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali naopak nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka všeobecne (7 dní od doručenia návrhu podľa § 367 ods. 2 CMP ), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.
9/ Otec maloletého dieťaťa v návrhu tvrdí, že matka nevhodným spôsobom vplýva na spoločného syna Y., tak aby dieťa otca odmietalo, koná iracionálne, vykresľuje otca v očiach dieťaťa ako zlého, ubližujúceho, zasväcuje dieťa do viery Y. H., ktorú vieru matka sama praktizuje. Tieto okolnosti neboli doložené žiadnymi podpornými dôkazmi a zostali len v úrovni jednostranného tvrdenia otca.
10/ Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX súd zistil, že matka dňa 10.07.2020 podala návrh na rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k maloletému Y. na čas po rozvode a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu matka uvádza, že pomerne skoro po uzavretí manželstva sa medzi manželmi začali prejavovať rozpory, plynúce z ich rozdielnych povahových vlastností a rozdielnych názorov. Už v čase, keď mal maloletý 3,5 mesiaca sa chcela rozviesť, manžel jej vulgárne nadával, verbalizoval, že sa mu manželka hnusí, nikdy jej nedovolil prejaviť svoj vlastný názor, v ich rodine dominovalo slovo "zakazujem". Dúfala, že sa jeho správanie zmení, postupom času však zistila, že jeho prchká povaha, panovačnosť a to, že vždy musí mať posledné slovo je fakt nemenný. Dospela k záveru, že chce žiť v pokoji, kľude a syna vychovávať v láske. Manželka tvrdí, že syn je na ňu naviazaný, počas manželstva s ním trávila práve ona 90 % času, keďže otec cestoval s kamarátmi ( lyžovačky, raftingy a pod. ), podľa názoru matky sa dieťa otca bojí, otec má tvrdú povahu, nedovolí synovi telefonovať matke, ak je so synom. Matka vyjadrila pochybnosť, či otec pre svoje povahové vlastnosti je vôbec schopný striedavej starostlivosti, túto otázku by ponechala na posúdenie psychológa.
11/ Okrem jednostranných tvrdení otca tento žiadnym spôsobom nepreukázal, že by existovala nevyhnutnosť neodkladnej úpravy v zmysle jeho návrhu, že by zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého Y. bol ohrozený, v konaní nemal súd osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali tomu, že matka sa z hocakých dôvodov nedokáže o dieťa riadne postarať, prípadne, že vo svojom bydlisku nemá vytvorené vhodné materiálne podmienky pre starostlivosť o dieťa. V tomto štádiu konania mal súd preukázané výlučne to, že rodičia sa nevedia dohodnúť na starostlivosti o maloletého Y., avšak to, či práve striedavá osobná starostlivosť predstavuje najlepšiu možnosť zaistenia potrieb dieťaťa preukázané nebolo. Pochybnosti súd vidí práve v diametrálne odlišnom názore matky prezentovanom v jej návrhu na rozvod manželstva. Keďže každý z rodičov vidí problém inde a nie je možné z ich protichodných tvrdení objektívne zhodnotiť rodinnú situáciu ani najlepší záujem maloletého Y., súd rešpektujúc daný status quo, rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol. Za účelom konečného vyriešenia tejto otázky, bude potrebné vykonať dokazovanie, ktorým sa budú posudzovať predpoklady rodičov na striedavú osobnú starostlivosť ako aj záujem maloletého Samuela.
12/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP )
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( § 62 ods. 1,2 CMP)