Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-625-2020.pdf
PDF · 86 KB
No categories available
49Ek/625/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom: Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:36 715 352 proti povinným: 1.) V. Y., M.. XX.X.XXXX, A. Q. XXX XX Ž., X.) D. N., M.. XX.X.XXXX, A. Q. XXX XX Ž., o vymoženie 67,22 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 25.05.2020, domáhal od povinného vymoženia 67,22 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom, vydaný Mestom Žilina č. k. OE/ZICH/162/0808301 zo dňa 26.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.09.2014 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd výzvou zo dňa 26.06.2020 vyzval oprávneného aby v časti F) Trovy exekúcie - odstránil z návrhu na vykonanie exekúcie iné trovy vo výške 42 EUR z dôvodu, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má oprávnený nárok pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie len na náhradu súdneho poplatku. Vo výzve súd oprávneného poučil, že ak v stanovenej lehote nebude v návrhu na vykonanie exekúcie vyššie uvedený nedostatok odstránený, súd návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods.4 Exekučného poriadku sčasti zamietne.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
7. Podľa 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
8. Podľa 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
10. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
12. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
13. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
14. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
15. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom.
16. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie v časti E) uplatnil vymáhaný nárok, ktorý pozostával z istiny vo výške 67,22 EUR, pričom v návrhu si ďalej oprávnený uplatnil v časti F) Trovy exekúcie - oprávnený - iné trovy vo výške 42 EUR.
17. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že jeho výrokom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť poplatok za komunálny odpad oprávnenému sumu vo výške 67,22 EUR.
18. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 2000/14 - 45 vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, nástupkyňou súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha so sídlom exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, IČO 42 354 781 (ďalej len „súdny exekútor“) v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Žilina, pod sp. zn. 1Er/3166/2014, (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“). Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané dňa 29.01.2020. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie zistil, že predmetom starej exekúcie bolo vymoženie - pohľadávky 67,22 EUR, pričom v rámci predmetnej starej exekúcie bola vymožená celková suma 0 EUR.
19. Oprávnený predložil súdu aj Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 11.03.2020. Súd jeho preskúmaním zistil, že exekučné konanie bolo vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1Er/3166/2014, pričom dňa 03.03.2020 bolo ukončené. V predmetnom oznámení je ďalej uvedené, že ak oprávnený ku dňu vydania oznámenia neuhradil trovy exekúcie, je povinný do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42 EUR, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 7 EUR na účet súdneho exekútora.
20. Oprávnený na výzvu súdu zo dňa 26.06.2020, ktorá mu bola doručená dňa 03.07.2020 uviedol, že oprávnený si s poukazom na ustanovenie § 9 ods.3 zákona č. 233/2019 Z.z. neuplatňuje trovy právneho zastúpenia. Ďalej uviedol že, oprávnený v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 223/2019 Z.z. zotrváva na uplatnení paušálnych trov exekúcie vo výške 42,-€, ktoré uvádzajú v položke "Iné trovy" - v časti F). V prílohe oprávnený zaslal potvrdenie o úhrade trov zo starej exekúcie vo výške 42€. Súd k vyššie uvedenej argumentácii oprávneného uvádza, že dôvodová správa je dokument, ktorý má ozrejmiť dôvody, myšlienky, ciele a význam navrhovanej novej právnej úpravy a má tak svoju špecifickú úlohu pri legislatívnom procese. Dôvodová správa však nie je prameňom práva, nemá žiadnu právnu silu a nie je pre súd záväzná. Súd by síce mal v sporných prípadoch pri výklade určitej právnej normy, ktorá nie je jednoznačná, prihliadať aj na zámer zákonodarcu (ktorý je vyjadrený napr. aj v dôvodovej správe), avšak v uvedenom prípade pri aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať oprávnenému pri opätovnom podaní návrhu aj náhradu iných trov, ktoré mu vznikli, zakomponoval by túto skutočnosť aj do znenia zákona, čo sa však nestalo, naopak, explicitne vylúčil možnosť oprávneného nárokovať si akékoľvek iné výdavky okrem zaplateného súdneho poplatku. Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,00 eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 21. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že súdny exekútor ním uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 7 EUR.
22. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie mal za preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil správne nárok na vymoženie istiny vo výške 67,22 EUR. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že nárok z exekučného titulu v rámci starej exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 2000/14 - 45 nebol vymožený v prospech oprávneného. Súd v tomto bode dáva do pozornosti, že istina vo výške vo výške 67,22 EUR, zostáva súdom nedotknutá, nakoľko bola uplatnená v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku.
23. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie mal za preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil náhradu trov exekučného konania, vo výške 42 EUR. Súd v tomto bode dáva do pozornosti § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého paušálne trovy vo výške 42 EUR (35 EUR + DPH) znáša oprávnený v starej exekúcii, a zároveň § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Na základe uvedených skutočností súd mohol v tomto bode konštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. jednoznačným a kogentným spôsobom stanovuje osobu povinnú (v tomto prípade oprávneného v exekučnom konaní) platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, v čoho dôsledku
zákon č. 233/2019 Z. z. v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania.
24. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, a teda v exekučnom konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Súd v tomto bode ďalej konštatuje, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42 EUR od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42 EUR len oprávnenému v rámci pôvodnej starej exekúcie, v čoho dôsledku upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov starej exekúcie, a preto upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy spolu vo výške 42 EUR od povinného v tomto exekučnom konaní.
25. Súd v tomto bode dáva do pozornosti § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), a preto zákon č. 233/2019 Z. z. predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise a to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie všeobecne prijímaného právneho princípu Lex specialis derogat legi generali. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42 EUR nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dáva do pozornosti, že zákon č. 233/2019 Z. z. neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. vylúčené, a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený.
26. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní považoval uplatnenie nároku zo strany oprávneného na náhradu trov exekučného konania vo výške 42 EUR za nedôvodné, v rozpore s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v rozpore s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rozpore s § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., a preto súd podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymáhaný nárok vo výške 42 EUR zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.