Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-6-2020.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. V., nar. X. P. XXXX, bytom B. V., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 8214/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 884,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 1Er/290/2014-21 zo dňa 31. augusta 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 1Er/290/2014-21 zo dňa 31. augusta 2018 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 1Er/290/2014-21 zo dňa 31. augusta 2018 exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 0078685 zo dňa 2. júna 2014 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Z predloženého exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 04349/12 zo dňa 18. októbra 2012 exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú Dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 3. marca 2011, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku. Oprávnený vyplnil zmenku na sumu 1 803,35 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 19. februára 2012. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi oprávneným ako žalobcom a povinným ako žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 3. marca 2011 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Zmluva“) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej ako dlžníkovi sumu 800,00 Eur. V Zmluve je povinný označený svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní Zmluvy s povinným konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal exekučný súd preukázané s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra. Oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu naplnil zákonnú definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom Zmluvu uzatvoril s povinným, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom. Zmluvu tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, pričom povinný k nemu len pristúpil. V danej veci nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere Zmluvy. Z predloženej kópie zmenky vyplýva, že neúplná zmenka bola vystavená dňa 3. marca 2011 s dátumom úročenia od 19. februára 2012, t. j. v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, tak nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky. Z tohto dôvodu exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) predmetnú exekúciu zastavil.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa a poukázal na skutočnosť, že úver mu bol podľa Zmluvy poskytnutý na výkon zamestnania. Povinný v Zmluve uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že peňažné prostriedky sú mu poskytnuté na tento účel, a preto je potrebné chrániť dobrú vieru oprávneného ako veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver povinným využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy a pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie Zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k. 1Er/290/2014-21 zo dňa 31. augusta 2018 bola exekúcia zastavená. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 04349/12 zo dňa 18. októbra 2012, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 5. novembra 2012 a vykonateľnosti dňa 8. novembra 2012, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 884,09 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 3. marca 2011 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 800,00 Eur. V ten istý deň bola povinným vystavená neúplná zmenka bez uvedenia zmenkovej sumy a zároveň uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný, k veci uvádza:
11. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že Zmluva, ktorú dňa 3. marca 2011 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 800,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa.
12. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia povinného v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon zamestnania, a teda vzhľadom na § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, sa na právny vzťah medzi oprávneným a povinným Zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikuje. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi ním a povinným v zmysle Zmluvy sa neaplikuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinný vystupoval v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa
je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, resp. obchodnej činnosti. Povinný je v Zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinný taktiež označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je v Zmluve a v exekučnom titule jednoznačne označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Ak by povinný nemal byť považovaný za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle § 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé, že povinný je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinný nie je v postavení spotrebiteľa. Povinný síce označil v Zmluve, že účelom použitia úveru je výkon jeho zamestnania, to však nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným preto je spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolacia námietka oprávneného, že povinný v dôsledku svojho vyhlásenia v Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jeho zamestnania, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.
13. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
14. Exekučný súd preto postupoval správne, ak na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil.
15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).