Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1319-2010.pdf
PDF · 85.97 KB
Case nature
Subarea
17Er/1319/2010
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: AFS, s.r.o., so sídlom Zochova 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 804 319, právne zast.: POLAKOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štúrova 16/12, 811 02 Bratislava, IČO: 47 233 559, proti povinnému v rade 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX, povinnému v rade 2/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne 3.648,55 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora pod sp. zn. EX 178/2010 z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin poverením č. 5506 068453 * zo dňa 23.03.2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 3.648,55 € s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. 11Zm 45/2006 zo dňa 22.09.2006.
2. Pôvodne bola exekúcia vedená voči povinnému v rade 1/, v rade 2/ a povinnému v rade 3/. Uznesením č. k. 17Er/1319/2010 - 33 zo dňa 13.12.2023, právoplatným dňa 23.02.2024, súd exekúciu voči povinnému pôvodne v rade 2/ zastavil z dôvodu, že povinný pôvodne v rade 2/ zomrel a dedičské konanie po nebohom bolo zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
3. Dňa 25.01.2016 bolo tunajšiemu súdu postúpené súdnym exekútorom podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktoré bolo doručené exekútorskému úradu povereného súdneho exekútora dňa 21.01.2016. V podaní oprávnený uviedol, že povinný v rade 1 uzatvoril dňa 06.09.2004 so spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 (ďalej len „banka“) úverovú zmluvu. Za účelom zabezpečenia záväzkov povinného v rade 1 z úverovej zmluvy povinný v rade 1 v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil vlastnú bianko zmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku určenú v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke. Zmenka bola per aval podpísaná povinným v 2 a v 3 rade. Zmenka bola bankou indosovaná na spoločnosť A p o l l i s , a.s., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 35 937 262, v prospech ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. Predmetná pohľadávka spoločnosti A p o l l i s bola zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá tvorila prílohu návrhu na vykonanie exekúcie, postúpená na oprávneného, čím prešli práva zo zmenkového platobného rozkazu zo spoločnosti A p o l l i s na oprávneného, ktorý sa stal oprávneným na vykonanie exekúcie. Oprávnený si týmto súčasne uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní.
4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, nakoľko exekučné konanie sa začalo pred 01. 04. 2017.
6. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
10. S účinnosťou od 23.12.2015 došlo k zmene právnej úpravy vykonanej zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorej dôsledkom je okrem iného zakotvenie povinnosti oprávneného v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti predmetnej novely, t. j. do 22.01.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti vyžadované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Týmito náležitosťami sú opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Účelom uvedeného je zabezpečenie podkladov pre to, aby exekučný súd mohol posúdiť, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a ak dospeje k takémuto záveru, posúdiť, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. V prípade, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote nesplní svoju povinnosť uloženú mu zákonom a nedoplní návrh na vykonanie exekúcie o uvedené náležitosti, z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu exekúciu bez ďalšieho zastaviť, t. j. bez toho, aby súd vykonával akékoľvek dokazovanie, príp. iné procesné úkony.
11. Súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej nárok na zaplatenie vyplýva zo zmenky. Exekučný titul má v danom prípade predstavovať Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina, č. k. 11 Zm 45/2006 - 17 zo dňa 22.09.2006, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok uplatnený zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinných, vznikol na podklade oprávneným predloženej Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 116 4006 04 SU uzavretej dňa 06.09.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného - veriteľom OTP banka Slovensko, a.s. a dlžníkom povinným v rade 1/ spolu so spoludlžníkom. Exekúcia bola pôvodne vedená voči povinnému v rade 1, v rade 2 a v rade 3/. Voči povinnému pôvodne v rade 2/ bola exekúcia zastavená. Po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 116 4006 04 SU uzavretej dňa 06.09.2004 súd konštatuje, že predmetná zmluva je bez pochýb spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje úprava zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinná ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu, t.j. k 06.09.2004, nakoľko jej predmetom bolo poskytnutie úveru s dojednanou povinnosťou platby úrokov z úveru, pričom veriteľom bola banka poskytujúca spotrebný úver v rámci svojho podnikania a
dlžníkom fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorej bol poskytnutý úver bez viazanosti na výkon zamestnania či podnikania. Išlo o typickú formulárovú zmluvu, kde zmluvné podmienky sú vopred určené bankou. Nie je podstatné, že v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy Občiansky zákonník pod spotrebiteľské zmluvy nezahŕňal aj zmluvu o úvere, pretože na uvedený zmluvný vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1,ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
12. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 11 Zm/45/2006 vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, nakoľko sa v súdnom spise nenachádza, súd rozhodoval výlučne na podklade tvrdení žalobcu, v tom čase právneho predchodcu oprávneného (Apollis, a.s.) a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava v § 175 O. s. p. v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
13. Z vyššie citovaných ustanovení exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá).
14. Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu sp. zn. 11 Zm/45/2006 nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a napriek tomu priznal plnenie v celom žalovanom rozsahu. Nad rámec vyššie uvedených zistení, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, súd uvádza, že pri doplnení návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený podaním zo dňa 21.01.2016 doručeným exekútorovi 25.01.2016, oprávnený uviedol len skutočnosti týkajúce sa aktívnej a pasívnej legitimácie oprávneného a povinných a pripojil ako dôkaz predmetnú zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 06.09.2004 uzavretú medzi F. G. H. I. a povinnými a Dohodu o vyplňovacom práve k biankozmenke, zmenku avalovanú pôvodne povinnými v rade 2/ a v rade 3/, avšak neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými vyplývajúce zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 06.09.2004, ktorá je základom vymáhanej pohľadávky zabezpečenej zmenkou. Ani z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné vyvodiť čo pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie - zmenková suma 3.648,55 € (pôvodne 122.416,- Sk) konkrétne predstavuje, a že nejde o nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok. Nie je zrejmé, aké nároky a v akých výškach vymáhaná suma v sebe zahŕňa, či jej súčasťou nie sú okrem nároku na zaplatenie istiny úveru resp. úrokov z úveru, aj ďalšie nároky, napr. na úhradu poplatkov, či sankcií spojených s neplním záväzku riadne a včas, a že zmluvná úprava takýchto ďalších nárokov nepredstavuje neprijateľné zmluvné podmienky. Za takýchto podmienok súd by ani nemohol preskúmať v tomto štádiu exekučného konania, či vymáhaný nárok oprávneného nevychádzal aj z neprijateľných zmluvných podmienok. Dôkazná povinnosť je na strane oprávneného.
15. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, preto súd s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, zastavil.
16. Súd ďalej rozhodoval o trovách.
17. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 20. Súdny exekútor oznámil súdu podaním zo dňa 07.09.2023, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto súd rozhodol tak že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.