Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4SaZ-3-2020.pdf
PDF · 96.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4SaZ/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: E. C., W. X.X.XXXX, Š. T. G., U. V. T. W. F. E., H. G. XX E., N. I., Z. T. Č..: S., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce, zastúpeného: Mgr. Viera Orichová, advokátka so sídlom Kláštorská 131, Nitra, adresa pracoviska: Hollého 10, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 1.62020 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-242-22/2019-Ž zo dňa 27.4.2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-242-22/2019-Ž zo dňa 27.4.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1, ods. 4, § 13c ods. 1, 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl nenaplnili predpoklady jeho udelenia v zmysle § 8 zákona o azyle, resp. že nebolo dôvodu pre poskytnutie doplnkovej ochrany.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 1.6.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal v nej nesprávne právne posúdenie veci (keď namietal nesprávne posúdenie možnosti využitia vnútorného presídlenia aj vzhľadom na svoje židovské vierovyznanie), nedostatočné zistenie stavu veci (vo vzťahu k možnosti vnútorného presídlenia), rozpor medzi zisteným stavom veci a obsahom spisu (túto námietku nijakým spôsobom nešpecifikoval). Poukázal tiež na podstatnú zmenu okolností od vydania napadnutého rozhodnutia (túto námietku nijakým spôsobom nešpecifikoval).
3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení z 18.6.2020 k žalobe správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dostatočným spôsobom zistil stav veci, že žalobcovi poskytol dostatočný priestor na prezentovanie jeho dôvodov žiadosti o azyl, pričom všetky zistené skutočnosti zohľadnil v súlade so zákonom v napadnutom rozhodnutí.
4. Žalobca vo svojej reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe poukázal na okolnosti prekročenia kontaktnej línie, ktoré je „náročné“, poukazujúc na „Výročnú správu MZV USA o stave ľudských práv na Ukrajine z roku 2019“.
5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby a za použitia § 219 SSP súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
6. Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil, zisťovaním v ktorej z oblastí Ukrajiny sa nachádza mesto Berdjansk, kde naposledy žalobca býval a odkiaľ z Ukrajiny vycestoval na Slovensko. Súd zistil, že toto mesto sa nachádza v Záporožskej oblasti Ukrajiny.
7. Súd sa podrobne oboznámil s obsahom spisu žalovaného z obsahu ktorého zistil, že dňa 1.11.2019 žalobca po legálnom vstupe na slovenské územie požiadal o azyl z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine v Luhanskej a Doneckej oblasti, pretože nechce ísť bojovať, pretože nesúhlasí so vzťahom štátu k utečencom a zvlášť k židom, lebo im nechce prideľovať ubytovanie a prácu. Po náležitom poučení bol so žalobcom za prítomnosti tlmočníka dňa 5.11.2019 spísaný dotazník žiadateľa o azyl (ďalej len „vstupný pohovor“). V ňom o. i. žalobca uviedol, že národnosťou je Ukrajinec, že vierovyznaním je žid, že vysokoškolské vzdelanie ukončil v roku 1987. Po jeho získaní pracoval v rôznych profesiách v rámci Ukrajiny, naposledy sa venoval programovacej technike. K trvalému pobytu bol prihlásený v meste Alčevsk v Luhanskej oblasti Ukrajiny. Naposledy býval v meste Berdjansk, odkiaľ vycestoval na Slovensko. Tiež uviedol, že bol predvolaný na vojenský komisariát, ktoré predvolanie údajne prišlo na jeho adresu v Berdjansku. Uviedol, že voči nebolo vedené žiadne trestné stíhanie, že nemal žiadne problémy s políciou a nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. Svoju žiadosť o azyl odôvodnil tým, že: 1/ na Ukrajine prebieha vojna v oblasti z ktorej pochádza; 2/ dostal pozvanie na vojenské oddelenie; 3/ na Ukrajine je zlý vzťah k ľuďom, ktorí pochádzajú z vojnových oblastí a tiež zo strany obyvateľstva k ľuďom židovskej národnosti. Uviedol, že svoju ukrajinskú národnosť má uvedenú v pase ale jeho meno je židovské. V ďalšom odpovedal na otázky, týkajúce sa jeho židovského vierovyznania. Uviedol, že neuvažoval nad možnosťou presťahovať sa na iné miesto Ukrajiny, pretože Ukrajina je rovnaká, že z dôvodu svojho vierovyznania nemal žiadne problémy, mal však problém nájsť si prácu. Vyslovil obavu, že by ho mohli zobrať do armády. V tejto súvislosti tiež uviedol, že vojenskú službu nikdy neabsolvoval, mal však vystavenú vojenskú knižku ešte v čase ZSSR, ale zo zdravotných dôvodov na vojenskú službu nikdy nenastúpil. Okrem cestovného a vnútorného pasu Ukrajiny žalobca žalovanému nepredložil žiadne iné doklady či dokumenty. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu žalobcu, obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Ukrajine, na otázky prípadnej mobilizácie a trestu za jej odmietnutie, slobodu pohybu, na vzťah štátu k osobám z Luhanskej a Doneckej oblasti, na odporúčania medzinárodných organizácií vo vzťahu k žiadateľom o azyl, pochádzajúcich z Luhanskej a Doneckej oblasti Ukrajiny, na slobodu vierovyznania, tiež vo vzťahu k židom. V stanovisku zástupkyne žalobcu zo 6.2.2020 pred vydaním napadnutého rozhodnutia v konaní pred žalovaným táto uviedla, že žalobca je národnosťou Rus, namietala nesprávny prepis mena predstaviteľa judaizmu uvedený vo vstupnom pohovore (namiesto „Shalom Alejkum“ má byť správne uvedené „Sholem Aleichem“). Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.
Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl.
Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:
8. K námietke (žalobnému bodu), podľa ktorej žalovaný nedostatočným spôsobom zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný počas spísania dotazníka (vstupného pohovoru) za účasti tlmočníka jazyka ruského (materinský jazyk žalobcu) poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor k tomu, aby sa vyjadril ku všetkým dôvodom svojej žiadosti o azyl. Žalobca túto možnosť aj využil, odpovedal na všetky položené otázky, pričom mal možnosť uviesť aj iné skutočnosti, ktoré by pokladal za podstatné. 8.1. V súvislosti s obsahom vstupného pohovoru, resp. s obsahom odpovedí na žalobcovi kladené otázky súd pokladá za potrebné poznamenať (bez toho, aby tým spochybňoval žalobcom označené jeho vierovyznanie, pričom ani žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu o jeho vierovyznaní) že žalobcove odpovede na otázky, ako vysokoškolsky vzdelaného človeka, týkajúce sa jeho vierovyznania sú nedostatočnými, nesprávnymi, podľa názoru súdu nezodpovedajúcimi bežnej znalosti človeka, ktorý vyznáva také či onaké (v danom prípade židovské) náboženstvo. (Napr. odpovede na otázku, aby žalobca povedal niečo bližšie o judaizme: „Prichádzajú k nám židia z Kanady, spieva sa tam, máme svoje sviatky, tradície, ktoré dodržiavame, napr. spôsobom, že sa prenajíma miestnosť, kde sa vykonávajú židovské akcie.“; aby uviedol predstaviteľa judaizmu alebo autoritu: „Áno, Shalom Alejkum, bol to verejný spoločenský predstaviteľ.“; aby označil symboly judaizmu: „Náš symbol je napríklad Kristus. Iné symboly nepoznám.“; aby označil nejakú knihu, typickú pre judaizmus: „Ten farár ktorý vedie omšu má nejakú knihu pred sebou , neviem ako sa volá.“; či vie uviesť l zakladateľa judaizmu: „Nie, neviem.“ Z tohto pohľadu súd nemohol prihliadnuť ani na námietky, ktoré zástupkyňa žalobcu v konaní pred žalovaným prezentovala v jej stanovisku zo 6.2.2020, týkajúce sa národnosti žalobcu, resp. aj predstaviteľa judaizmu. Podľa názoru tieto sú účelovými a prezentovanými snahou „napraviť“ neadekvátne odpovede žalobcu na otázky, položené žalovaným. Súd tiež poznamenáva, že zápisnica zo vstupného pohovoru bola pred jej podpísaním žalobcom tomuto aj pretlmočená, teda je vylúčené, aby neporozumel položeným otázkam
8.2. Žalovaný v rámci zistenia skutočného stavu veci vyhľadal a do spisu založil dostatočnú sumu informácií, ktoré svojím obsahom reagujú tak na všeobecnú bezpečnostnú situáciu na Ukrajine, ako aj na konkrétnosti, ktoré žalobca prezentoval v rámci vykonaného vstupného pohovoru.
9. K námietke ( žalobnému bodu), podľa ktorej existuje rozpor medzi zisteným stavom veci a obsahom spisu: Túto námietku žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval. Avšak i napriek tomu sa súd oboznámil s obsahom spisu na strane jednej, ako aj s obsahom napadnutého rozhodnutia na strane druhej. Súd však žiaden takýto rozpor nezaregistroval. Preto aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
10. K námietke (žalobnému bodu) podľa ktorej žalovaný nesprávne posúdil vec po právnej stránke: Podobne ako predchádzajúce, ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú.
10.1. Vo vzťahu k neudeleniu azylu: Predpoklady udelenia azylu sú jednoznačne v § 8 zákona o azyle definované ako existencia 1. opodstatnených 2. obáv z 3. prenasledovania 4. z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. (podľa písm. b) tohto zákonného ustanovenia ak je žiadateľ v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Pre udelenie azylu musia byť súčasne naplnené všetky tieto predpoklady.
10.1.1. Obavy, ako subjektívny pocit, musia v každom prípade byť žiadateľom o azyl v procese konania žiadosti o azyl prezentované. Žalobca ich síce nie v jednoznačnej forme, ale predsa len v náznakoch
prezentoval. Pokiaľ v pohovore uviedol, že mám obavu z toho, že by ho mohli „zobrať“ do armády, tak takáto je obava nie je obavou z prenasledovania, pretože akákoľvek legálna vojenská služba nie je prenasledovaním.
10.1.2. V náznakoch prezentované obavy (z prenasledovania) by však pre udelenie azylu museli byť opodstatnené. Ako to vyplýva zo samotného prednesu žalobcu počas vstupného pohovoru, žalobca neuviedol ani jeden dôvod, skutočnosť či niečo, čo by potvrdzovalo ich opodstatnenosť. Žalobca totižto sám výslovne uviedol, že na Ukrajine nemal žiadne problémy a to ani so štátnou mocou, ani s iným subjektom či subjektmi. Pokiaľ uviedol, že jeho hlavným problémom bolo to, že mal problém nájsť si prácu, tak tento jeho problém nijako nesúvisí s definíciou opodstatnenosti jeho obáv vo vzťahu k podmienkam poskytnutia medzinárodnej ochrany. Obdobná argumentácia sa týka aj možnosti nájdenia si bydliska. Prípadnú opodstatnenosť obáv z prenasledovania je pritom potrebné posudzovať v spojitosti s prenasledovaním (viď bod 10.1.3. tohto odôvodnenia) v zmysle § 8 zákona o azyle. Inak povedané, žiadateľ o azyl by musel do času odchodu z krajiny pôvodu byť objektom konania, ktoré je možné subsumovať pod pojem „prenasledovanie“, a aj to v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Ako to bolo konštatované, žalobca podľa vlastného vyjadrenia nebol objektom žiadneho takéhoto, alebo aspoň podobného konania. Teda jeho obavy nemôžu byť opodstatnené.
10.1.3. Pokiaľ ide o prenasledovanie, ako jeden z predpokladov udelenia azylu, zákon o azyle v ust. § 2 písm. d) toto jednoznačne definuje. Z výpovede žalobcu pred žalovaním nevyplynulo, že by mal akúkoľvek skúsenosť (zážitok), ktorú by bolo možné charakterizovať ako prenasledovanie jeho osoby.
10.1.4. Žalobca tak isto neprezentoval žiadne konanie namierené proti nemu, teda ani z dôvodov rasových, národnostných, náboženských, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
10.1.5. Žalobca v podanej žalobe polemizuje s konštatovaním žalovaného o možnosti jeho vnútorného presídlenia, keďže pochádza z Luhanskej oblasti, teda oblasti konfliktu. Žalobca však sám pred žalovaným uviedol, že pracoval na celom území Ukrajiny, naposledy v meste Berdjansk, ktoré sa nachádza v Záporožskej oblasti Ukrajiny, kde si našiel aj bývanie. Teda mimo oblastí konfliktu. Táto skutočnosť jednoznačne svedčí o tom, že žalobca v skutočnosti nemal žiadne problémy, ktoré by súviseli s jeho vnútorným presídlením. Poukazuje tiež na skutočnosť, že vycestovanie z oblastí konfliktu (Luhanská a Donecká oblasť) nie je bezproblémové, pretože prechody sú kontrolované a dlho sa na nich čaká. Odhliadnuc od toho, že čakanie na zriadených prechodoch či administratívna kontrola osôb nespôsobujú nemožnosť pohybu medzi týmito a ostatnými oblasťami súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa dlhšiu dobu zdržiaval, býval a pracoval mimo konfliktom zasiahnutých oblastí a to v Záporožskej oblasti, v meste Berdjansk. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že počas pobytu v meste Berdjansk mal aj osobné negatívne skúsenosti z tamojšieho života. Takéto jeho tvrdenie súd považuje za účelové, pretože ak by bol skutočne v tomto meste opakovane fyzicky napadnutý, tak by sa o týchto atakoch nepochybne zmienil v priebehu vstupného pohovoru, uskutočneného 5.11.2019.
10.1.6. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k presvedčeniu, že v prípade žalobcu neboli preukázané dôvody udelenia azylu. Nakoľko žalovaný azyl neudelil, jeho rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom.
11. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Pre poskytnutie doplnkovej ochrany zákon predpokladá existenciu vážneho bezprávia - teda aspoň jedného dôvodu, uvedeného v § 2 písm. f) zákona o azyle (1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,). V prípade žalobcu však nebol preukázaný žiaden z týchto dôvodov. Žalobca nemal žiadne problémy s políciou ani so súdnou mocou, žiaden trest mu teda uložený nebol, nečelil mučeniu ani inej forme ponižujúceho zaobchádzania a i keď pochádza z oblasti ozbrojeného konfliktu, dlhší čas sa nachádzal mimo teritória jeho uskutočnenia - teda v inej, bezpečnej oblasti Ukrajiny. Súd je preto toho názoru, že žalovaný správne a v súlade so zákonom posúdil zistený stav veci, ak žalobcovi doplnkovú ochranu neposkytol.
12. Žalobca v podanej žalobe poukázal na podstatnú zmenu okolností od vydania napadnutého rozhodnutia. Pretože toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal, súd sa touto námietkou nemohol zaoberať.
13. Súd tiež poznamenáva, že iba všeobecné poukazovanie žalobcu na jeho vierovyznanie, na skutočnosť že pochádza z oblasti konfliktu, resp. na skutočnosť, že dostal predvolanie na vojenský komisariát (ktorú skutočnosť ani nepreukázal, pričom ani nevedel za akým účelom - ak by ho aj dostal, svedčilo by to o tom, že v meste Berdjansk bol riadne prihlásený k pobytu, teda mu nebola odopretá možnosť aktívne využiť možnosť vnútorného presídlenia) nemôže byť dôvodom na poskytnutie medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle.
14. Pretože žalovaný v konaní pred ním dostatočným spôsobom zistil stav veci, vec správne po právnej stránke aj posúdil, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadil a pretože námietky žalobcu, vznesené v podanej žalobe súd vyhodnotil ako nedôvodné, súd podanú žalobu zamietol.
14. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).