Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/159/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné nám. 1/A, Bratislava IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.k. 628/2015 zo dňa 23.04.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Konanie pre správnym orgánom

1. Dňa 17.06.2014 bol na RVPS Šaľa doručený podnet spotrebiteľa, v ktorom upozorňoval na predaj vajec {vajcia nedosahovali predpísanú hmotnosť, žĺtok mal bledožltú farbu (neodlišoval sa od bielka, mal skoro bielu farbu); na vajíčkach boli exkrementy a niektoré mali rozbitú škrupinu) v prevádzke : HYPERMARKET Šaľa, Lúčna 2/7112, 927 05 Šaľa - Veča.

2. Inšpektorom RVPS Šaľa pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 17.06.2014 v čase od 09.40 hod. do 10.30 hod. v prevádzkarni TESCO STORES SR, a. s., HYPERMARKET Šaľa, Lúčna 2/7112, 927 05 Šaľa - Veča bol vykonaný úradný odber vzorky potravín, Vajcia, hmotnostná trieda S, výrobca: 3 PL 14131301, číslo baliarne: SK 223 ES, dátum minimálnej trvanlivosti: 02.07.2014, krajina pôvodu: Poľsko množstvo 30 kusov (1 balenie), vzorkované množstvo: 50 balení po 30 kusov, číslo Protokolu o odbere vzorky 261156 zo dňa 17.06.2014. Vzorka bola zaslaná do akreditovaného skúšobného laboratória Veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave (ďalej len „VPÚ Bratislava“) na vyšetrenie so zameraním na senzorické hodnotenie vajec. Zástupca prevádzkovateľa žiadal o odber vzorky na doplnkové stanovisko znalca; príslušná kontra vzorka bola zabalená, zapečatená a ponechaná u prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. VPÚ Bratislava vykonal požadované vyšetrenie vzorky potravinového výrobku a vydal Protokol o skúške číslo 9348/2014 zo dňa 20.06.2014 s výsledkom: vzorka NEVYHOVUJE organoleptickým požiadavkám pre zmenu vzhľadu. Z Posudku VPÚ Bratislava vyplývalo, že potravina nie je v súlade s požiadavkami na bezpečnosť potravín podľa článku 14 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v platnom znení. Na základe výsledku senzorického vyšetrenia bol posudzovaný tovar označený podľa článku 14 ods. 2 písm. b) za nevhodnú na ľudskú spotrebu s ohľadom na to, že je neprijateľný pre ľudskú spotrebu podľa jeho určeného použitia,

a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom a s Nariadením ES č. 589/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o obchodných normách pre vajcia, článok 2 Kvalitatívne vlastnosti vajec ods. 1 písm. a) a článok 26 Tolerancie týkajúce sa nedostatkov kvality, ods. 1, podľa ktorého pri kontrole dávok vajec triedy A sú prípustné tieto tolerancie, písmeno b) - na ostatných úrovniach uvádzania na trh: 7 % vajec s nedostatkami kvality a ods. 3 - v prípade, že kontrolovaná dávka obsahuje menej ako 180 vajec, percentuálne podiely uvedené v odseku 1 sa zdvojnásobia.

3. Na vyšetrenie bolo odobratých 30 ks vajec, z čoho 13 ks, t.j. 43 %, nespĺňalo požiadavky podľa vyššie citovaného nariadenia pre znečistenie škrupín trusom.

4. Dňa 23.06.2014 v čase od 14.10 hod. do 15.00 hod. vykonala inšpektorka RVPS Šaľa v prevádzkarni žalobcu dodatočnú úradnú kontrolu potravín, zameranú na overenie dodržiavania potravinového práva na základe zistenia nevyhovujúceho laboratórneho vyšetrenia vzorky Vajcia, hmotnostná trieda S, výrobca: 3 PL 14131301, číslo baliarne: SK 223 ES, dátum minimálnej trvanlivosti: 02.07.2014, krajina pôvodu: Poľsko. Fyzickou kontrolou bolo zistené, že predmetné vajcia sa už v predajni nenachádzali, opatrenia prevádzkovateľovi neboli uložené.

5. Zistené skutočnosti boli zdokumentované v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. SA/2014/SZ/9/DÚKP/SZ/10 zo dňa 23.06.2014, ktorý bol prerokovaný s manažérkou FOOD, prítomnou pri úradnej kontrole, ktorá bola poučená o práve vyjadriť sa, záznam podpísala s vyjadrením: „Beriem na vedomie.“

6. Na základe týchto zistení príslušná RVPS Šaľa v súlade s o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej „“) začala dňa 25.08.2014 správne konanie č. k.: 952/14-SZ vo veci zistených porušení zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie a dňa 18.09.2014 vydala rozhodnutie č. k.: 1018/2014-SZ k č.j.: 952/14-SZ, ktorým uložila účastníkovi konania pokutu vo výške XXXX eur podľa zákona o potravinách v znení neskorších predpisov za to, že umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu.

7. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 23.09.2014. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovej 15-dňovej lehote odvolanie, ktoré bolo odstúpené na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPS SR“) ako na ďalšie konanie. ŠVPS SR po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní rozhodnutie RVPS Šaľa č.k.: 1018/14-SZ k č. j.: 952/14-SZ zo dňa 18.09.2014 o uložení pokuty vo výške XXXX eur rozhodnutím č. 3701/2014 zo dňa 01.12.2014 zrušila a vec vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že RVPS Šaľa nezaobstarala dostatočné podklady pre úplné a presné zistenie skutkového stavu veci v súvislosti s nedostatočnou identifikáciou potraviny inej ako bezpečnej, vo výrokovej časti rozhodnutia neuviedla všetky dotknuté porušenia právnych predpisov, neposúdila opakovanosť porušenia povinností (aplikácia ustanovenia § 28 ods. 7 zákona o potravinách), a výšku pokuty neodôvodnila zo všetkých určených hľadísk, tieto kritériá bližšie nerozpísala. Podľa právneho názoru odvolacieho orgánu, ktorý vyslovil pri posudzovaní predmetu veci, bol prvostupňový správny orgán povinný pokračovať v správnom konaní, vec znova preskúmať po skutkovej i právnej stránke, správne kvalifikovať, a výšku pokuty odôvodniť zo všetkých zákonom stanovených hľadísk podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách a následne vydať nové rozhodnutie vo veci, ktoré bude obsahovať všetky predpísané náležitosti a ktoré sa stane rozhodnutím prvostupňovým.

8. Dňa 16.01.2015 RVPS Šaľa vydala rozhodnutie č.j.: 82/15 k č. j.: 952/14-SZ, ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa v spojení s o potravinách v znení neskorších predpisov a uložila mu pokutu vo výške XXXX eur za to, že umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu.

9. Rozhodnutie prevzal žalobca dňa 21.01.2015.

10. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu zaslal žalobca v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odvolanie zo dňa 03.02.2015, doručené RVPS Šaľa dňa 06.02.2015 (dátum na pečiatke poštovej prepravy 03.02.2015).

11. V odvolaní žalobca namietal, že došlo k odňatiu jeho práva dostať na svoju právnu argumentáciu odôvodnenú a vyčerpávajúcu odpoveď. (právo na zákonne odôvodnenie rozhodnutia).

12. Žalobca uviedol v odvolaní nasledovné: „V danom prípade správny organ (prvostupňový, ako aj odvolací) konštatoval nebezpečnosť potraviny z dôvodu jej kontaminácie vonkajším vplyvom (trus na škrupine vajec), pričom pre takéto konštatovanie nebolo dostatočne vykonané dokazovanie, t.j. absentuje dôkaz o nebezpečnosti predmetnej potraviny. Protokol o odbere vzorky RVPS šaľa č. 261156 zo dňa 17.06.2014 (ďalej len „protokol o odbere) ako ani Protokol o skúške č. 9348 2014 zo dňa 20.06.2014 (ďalej len „protokol o .skúške") neobsahujú informáciu o vyhotovení fotografickej dokumentácie odobratej vzorky. Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že fotodokumentácia bola vyhotovená až vo VPI Bratislava, pričom táto skutočnosť nevyplýva z Protokolu o skúške VPÚ Bratislava č. 9348/2014 zo dňa 20.06.2014. Napriek uvedeným skutočnostiam však možno konštatovať, že správny orgán považuje predmetne fotografie za autentické. K predmetným fotografiám možno uviesť, že tieto odôvodňujú obavu o zákonnom postupe pri odoberaní kontrolnej vzorky a taktiež podporujú pochybnosti o autentickosti: skúmanej vzorky, a to z dôvodu, že na fotografiách, ktoré boli vyhotovené v počte štyroch fotografii, nie je zachytená páska a pečiatka udávaná v protokole na označenie odobratej vzorky (ktorá bola odobratá v neporušenom obale, pričom absolútne absentuje štítok na odobratej vzorke v zmysle § 9 podľa Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 12. marca 2003 č. 451/2003-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca metódy odberu vzoriek a analytické metódy skúšania zdravotnej neškodnosti a kvality potravín a tabakových výrobkov alebo surovín na ich výrobu). Vyššie uvedenou právnou argumentáciou účastníka konania, ktorá bola uvedená v odvolaní sa odvolací orgán vo svojom rozhodnutí absolútne nezaoberal“. Žalobca trval na tom, že vzorka nebola odobratá zákonným spôsobom a preto nemôže byť podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia z dôvodu pochybnosti o jej autenticite. Uvedený nedostatok mal podľa žalobcu nedostatočné zistenie skutkového stavu správnym orgánom, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a teda aj porušenie

13. K fotografiám odobratej vzorky žalobca uviedol, že podľa fotografie, ktorú priložil k odvolaniu možno označiť za znečistené trusom len maximálne jedno vajce zo vzorky.

14. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že podľa protokolu o odbere vzorky, ako aj protokolu o skúške nebola vyžadovaná a vykonaná iná ako senzorická skúška zmyslovým posúdením (napr. ster za účelom rozboru povrchového znečistenia), t.j. správny orgán objektívne a preskúmateľne nezabezpečil dôkazy pre svoje konštatovanie o nebezpečnosti potraviny a nevhodnosti predmetnej vzorky vajec na ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov jej údajnej kontaminácie vonkajším vplyvom.

15. Taktiež v danej veci nebola podľa žalobcu splnená požiadavka overiteľnosti. presnosti a opakovateľnosti zvolenej analytickej metódy podľa § 11 ods. 2 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR z 12. marca 2003 č. 451/2003-100. ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR, upravujúca metódy odberu vzoriek a analytické metódy skúšania zdravotnej neškodnosti a kvality potravín a tabakových výrobkov alebo surovín na ich výrobu (ďalej len , výnos č. 451/2013). Správnosť záverov vykonanej skúšky VPÚ Bratislava spochybňuje aj skutočnosť, že žalobca požiadal pri odbere vzorky aj o odber zapečatenej kontrolnej vzorky, ktorá bola podrobená skúške v akreditovanom skúšobnom laboratóriu o ktorej bol vydaný Protokol o skúške č. 58435/2014 zo dňa 20.06.2014 s výsledkom: „Výsledkom zmyslového nálezu je v súlade s požiadavkami Nariadenia komisie (ES) č. 589/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o obchodných normách pre vajcia pre triedu A.“

16. K uvedenému odvolací orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že skúška kontravzorky nemôže úplne spochybniť zistenia VPÚ Bratislava - s takýmto názorom žalobca nesúhlasil, nakoľko by to znamenalo absolútne legislatívne spochybnenie, resp. dôvodnosť zakotvenia odberov kontravzoriek v legislatíve.

17. Podľa žalobcu s ohľadom na obvyklé podmienky, v akých spotrebiteľ potravinu konzumuje (konzumuje sa obsah vajca - bielok a žĺtok) aj v prípade znečistenia vajca trusom (správnym orgánom nepreukázané) nemožno bez ďalšieho (nevykonaný ster za účelom rozboru povrchového znečistenia) danú potravinu považovať za nebezpečnú na ľudskú spotrebu. Ani s uvedenou argumentáciou sa odvolací orgán vo svojom rozhodnutí podľa žalobcu nezaoberal.

18. Žalobca ďalej v odvolaní namietal pochybenie pri odbere vzorky, s tým že odobratú vzorku v počte 1 ks nemožno podľa neho považovať za dostatočne reprezentatívnu už aj s ohľadom na skutočnosť, že výsledok skúšky kontrolnej vzorky uvedený v protokole č. 58435/2014 zo dňa 20.06.2014 je súladný s nariadením č. 589/2008. V danom prípade je odobratie len jednej vzorky nedostatočné a rozporné s postupom na náhodný odber a počet jednotiek o vzorkovanej dávke podľa § 6 výnosu č. 451/2013.

19. Uloženú sankciu žalobca považoval za neprimeranú vzhľadom k závažnosti porušenej povinnosti konštatovanej správnym orgánom, pričom správny organ jej výšku podľa jeho názoru dostatočne neodôvodnil a z odôvodnenia rozhodnutia nie je možne dostatočne určito zistiť, akými postupmi a zásadami sa riadil správny orgán pri určovaní výšky pokuty.

20. Vo vzťahu k uloženej sankcii žalobca namietal aj nesprávnosť konštatovania opakovaného protiprávneho konania žalobcu, keď prvostupňový orgán argumentoval rozhodnutím RVPS Šaľa č.j.: 315/13/LH-l zo dňa 19.07.2013, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 28ods. 4 písm. a) zákona NR SR č. 152 1995 Z.z. o potravinách v znení účinnom do 31.03.2013 pokuta v sume X XXX,- Eur za predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a porušenie zákona bolo zistené úradnou kontrolou potravín dňa 16.11.2012, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2012.

21. Z ustanovenia § 28 ods. 7 zákona o potravinách podľa žalobcu vyplýva, že na uloženie opakovanej pokuty sa vyžaduje porušenie tej istej povinnosti, za ktorú bola už uložená pokuta t.j. v danom prípade nemohlo za žiadnych okolností dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty uloženia opakovanej pokuty, nakoľko nedošlo k porušeniu tej istej povinnosti v zákonom stanovenej dobe. t.j. nedošlo k opakovanému naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca žiadal rozhodnutie napadnuté odvolaním zrušiť postupom podľa o správnom konaní.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

23. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím Č.k.: 628/2015 zo dňa 23.04.2015 nasledovne: „Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Šaľa č. j.: 82/15 k č. j.: 952/14-SZ zo dňa 16.01.2015 mení takto: Účastník konania: TESCO STORES SR, a. s., Kamenné námestie 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31321828 Prevádzkareň: Hypermarket TESCO Šaľa, Lúčna 2/7112, 927 05 Šaľa - Veča Porušil povinnosť dodržiavať na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi zakotvenú v zákona o potravinách a článok 2 ods. 1 písm. a) v spojitosti s článkom 26 ods. 1 písm. b) Nariadenia (ES) č. 589/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o obchodných normách pre vajcia (ďalej „Nariadenie (ES) č. 589/2008“) a to tým, že dňa 17.06. 2014 v čase od 09.40 hod. do 10.30 hod. v prevádzkami Hypermarket TESCO Šaľa, Lúčna 2/7112, 927 05 Šaľa - Veča umiestňoval na trh potravinu, ktorá nespĺňala požiadavky osobitného predpisu, ktorým je nariadenie (ES) č. 589/2008 a to: „Vajcia", hmotnostná trieda S, výrobca: 3 PL 14131301, číslo baliarne: SK 223 ES, dátum minimálnej trvanlivosti: 02.07.2014, krajina pôvodu: Poľsko. Senzorické hodnotenie uvedenej vzorky potraviny bolo posúdené vo VPU Bratislava - Protokol o skúške č. 9348/2014 zo dňa 20.06.2014, na základe ktorého bolo zistené, že vzorka na základe výsledku senzorického vyšetrenia nie je v súlade s Nariadením (ES) č. 589/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa ustanovujú potrebné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o obchodných normách pre vajcia, článok 2 Kvalitatívne vlastnosti vajec ods. 1 písm. a) a článok 26 Tolerancie týkajúce sa nedostatkov kvality, ods. 1 Pri kontrole dávok vajec triedy A sú prípustné tieto tolerancie, písmeno 1 b) - na ostatných úrovniach uvádzania na trh: 7 % vajec s nedostatkami kvality a ods. 3 - V prípade, že kontrolovaná dávka obsahuje menej ako 180 vajec, percentuálne podiely uvedené v odseku 1 sa

zdvojnásobia. 43 % vyšetrených vajec malo povrch znečistený trusom a z uvedeného titulu nespĺňalo nariadenie (ES) č. 589/2008 Za to sa mu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.06.2014 ukladá pokuta vo výške 4 000, slovom: štyritisíc eur. Uloženú pokutu je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na príjmový účet Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Šaľa, vedený Štátnou pokladnicou, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXX, konštantný symbol XXXX.“ 24. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uviedol nasledovné:

25. Odvolací orgán súhlasil s námietkou žalobcu, že nie je dostatočne preukázaná nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu. Inšpektor RVPS Šaľa pri odbere vzorky potravín, určil v Protokole o odbere vzorky č. 261156 ako druh vyšetrenia len vyšetrenie na senzorické znaky. Poukázal však na to, že 13 ks vajec malo znečistený povrch trusom, z toho 1 ks vajca malo porušenú celistvosť škrupiny, čo sa uvádza v Protokole o skúške č. 9348/2014 zo dňa 20.06.2014 a tento nedostatok nie je možné ignorovať. Žalovaný uviedol, že Nariadenie (ES) č. 589/2008 článok 2 ods. 1 písm. a) ustanovuje, že „Vajcia triedy A majú tieto kvalitatívne vlastnosti: škrupina a blana čisté, nepoškodené, bežného tvaru;...“, a ods. 4 „Vajcia triedy B sú vajcia, ktoré nevykazujú kvalitatívne vlastnosti uvedené v odseku 1. Vajcia triedy A, ktoré už tieto vlastnosti nevykazujú, sa môžu zatriediť do triedy B.“ Ďalej podľa nariadenia č. 589/2008 článok 26 „Tolerancie týkajúce sa nedostatkov kvality“ ods. 1 písm. b) „Pri kontrole dávok vajec kvality A sú prípustné tieto tolerancie: na ostatných úrovniach uvádzania na trh: 7% vajec s nedostatkami kvality,“ a ods. 3 „V prípade, že kontrolovaná dávka obsahuje menej ako 180 vajec, percentuálne podiely uvedené v odseku 1 sa zdvojnásobia.“

26. V prípade vzorky odobratej v prevádzkarni žalobcu až 43 % vyšetrených vajec malo povrch znečistený trusom.

27. V zmysle nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 prílohy VII časti VI „Slepačie vajcia druhu Gallus gallus“ 11 bod. 3 „Vajcia triedy B sa dodávajú len do potravinárskeho a nepotravinárskeho priemyslu. “

28. Z uvedeného vyplýva, že vajcia, ktorých povrch je znečistený trusom nie je možné umiestňovať na trh ako vajcia triedy A, je možné ich ako vajcia triedy B dodávať len do potravinárskeho a nepotravinárskeho priemyslu - tzn. do výroby, kde je istota, že pri výrobných procesoch (napr. sušenie) budú eliminované mikroorganizmy z povrchu vajec.

29. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca porušil požiadavky pre vajcia triedy A stanovené osobitným predpisom - 'Nariadením (ES) č. 589/2008, čím porušil povinnosť zakotvenú v § 4 ods. 1 zákona o potravinách.

30. Čo sa týka vyhotovenia fotodokumentácie zistených nedostatkov, táto bola podľa žalovaného vyhotovená pri senzorickom hodnotení vo VPU Bratislava v súlade s predpismi súvisiacimi s postupmi pri aplikácii akreditovanej metódy (ŠPP SOI) vyšetrenia vzorky po narušení pôvodného obalu potraviny. Podľa § 20 ods. 8 písm. b) zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín, sú pri výkone kontroly oprávnení vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné - nemusia vyhotovovať fotodokumentáciu pri odbere vzorky a v tomto prípade to ani nebolo možné, bez poškodenia pôvodného obalu potraviny. V prípade pozitívnych vzoriek, však VPÚ Bratislava na požiadanie zasiela fotodokumentáciu príslušnej RVPS. Fotodokumentácia nie je súčasťou protokolu o skúške. V protokole o skúške sú dostatočne popisným spôsobom uvádzané zistené odchýlky, výsledok vyšetrenia, ako aj posúdenie súladu/nesúladu s príslušnou legislatívou.

31. K námietke žalobcu, že vo fotodokumentácii nie je zachytená páska a pečiatka udávaná v protokole na označenie odobratej vzorky a absentuje štítok na odobratej vzorke, žalovaný poukázal na to, že v protokole o odbere vzorky č. 261156 zo dňa 17.06.2015 je uvedený druh pečate: „páska + pečiatka“ a túto skutočnosť pri odbere vzorky žalobca nenamietal, čo znamená, že vzorka bola riadne odobratá, zapečatená a označená páskou (štítkom) zákonným spôsobom. Podľa žalovaného preto prvostupňový správny orgán postupoval pri odbere vzorky v zmysle platnej legislatívy.

32. K námietke žalobcu o subjektívnosti zmyslového posúdenia vzorky žalovaný uviedol, že zmyslové posúdenie vykonáva komisia akreditovanými metódami a nie je vykonávaná len jednou osobou. Preto už z povahy tohto postupu je zrejmé, že ide o objektívne posúdenie a nie je možné hovoriť o subjektívnom hodnotení. Komisia pri analýze skúmaných vajec použila akreditovanú metódu ŠPP S 01, ktorou sa objektívne dopracovala k pravdivým, preukázateľným a preskúmateľným záverom.

33. K odvolacej námietke v bode 18 tohto rozsudku (nedostatočná reprezentatívnosť odobratej vzorky) žalovaný uviedol, že zákazník má zákonné právo zakúpiť si výrobok v stanovenej kvalite v súvislosti s článkom 26 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 589/2008 a považoval jedno spotrebiteľské balenie z päťdesiatich spotrebiteľských balení za dostatočne reprezentatívnu vzorku aj vzhľadom na to, že zákazník si zvyčajne zakúpi len jedno balenie. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) výnosu č. 451/2003 - 100 odobratú vzorku tvorí jedna čiastková vzorka alebo viaceré čiastkové vzorky podľa veľkosti vzorkovanej dávky. Čiastkovou vzorkou môže byť: a) vopred vymedzená samostatná jednotka kusového výrobku alebo suroviny, ako je jeden kus, jedno spotrebiteľské balenie, jedno skupinové balenie alebo jedno prepravné balenie“. Podľa žalovaného si inšpektori zabezpečili dostatočný počet vzoriek tak, aby bolo možné rozumne a spravodlivo konštatovať porušenie noriem vo vzťahu k celej kontrolovanej dávke.

34. K námietke žalobcu, že výsledok skúšky kontrolnej vzorky uvedený v protokole č. 58435/2014 zo dňa 20.06.2014 je súladný s nariadením č. 589/2008, žalovaný uviedol, že tým nie je možné spochybniť zistenia VPÚ Bratislava - akreditovaného skúšobného laboratória.

35. K odvolacej námietke v bode 20 tohto rozsudku žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol že skutočnosť, že RVPS Šaľa v rozhodnutí Č.j. 82/15 k č.j. 952/14-SZ zo dňa 16.01.2015 uviedla pri zdôvodňovaní opakovanosti konania to, že uložila v minulosti prevádzkovateľovi pokutu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, je potrebné považovať za zrejmú chybu v písaní. Z výroku aj z odôvodnenia právoplatného rozhodnutia RVPS Šaľa č.j. 315/13/LH-l zo dňa 19.07.2013 je zreteľné, že RVPS Šaľa pri rešpektovaní tzv. absorpčnej zásady (prísnejší trest pohlcuje miernejší) uložila pokutu za iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, t.j. za umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu. Z uvedeného dôvodu žalovaný výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, ako je uvedené v bode 23 tohto rozsudku a vzhľadom k tomu že nejde o opakované protiprávne konanie znížil uloženú pokutu.

III.

Žaloba

36. Žalobca dňa 24.06.2015 podal na súd žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia podľa a nasl. s tým, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že odvolací orgán neposkytol úplnú odpoveď na odvolacie námietky žalobcu, čím došlo k opätovnému faktickému odňatiu práva žalobcu na zákonné odôvodnenie rozhodnutia. V žalobe žalobca uviedol nasledovné námietky:

37. Žalobca považoval aplikáciu ustanovení § 4 ods. 1 zákona o potravinách a čl. 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 589/2008 v spojitosti s čl. 26 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 589/2008 vo veci predmetnej kontroly za nedôvodnú, nezákonnú a nesprávnu (zmenená právna kvalifikácia skutku). Žalobca v žalobe zopakoval argumenty, obsiahnuté v odvolaní v bodoch 12-16 a 18 tohto rozsudku, k čomu doplnil nasledovné:

38. Žalobca tvrdil, že správny orgán (prvostupňový, ako aj odvolací) vychádzal zo skutkového stavu zisteného z dôkazov získaných nezákonným spôsobom, pretože protokol o odbere a protokol o skúške neobsahujú informáciu o vyhotovení fotografickej dokumentácie odobratej vzorky.

39. Žalobca poukázal na to, že aj legislatíva Európskej únie berie na zreteľ osobitnú povahu vajec ako potraviny určenej na ľudskú spotrebu a zohľadňuje charakter jej produkcie a v zásade zakazuje čistenie škrupín vajec, t.j. predpokladá určité znečistenie povrchov vajec, ktoré akceptuje. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu, pričom konštatoval, že vajcia triedy B sa dodávajú len do potravinárskeho a nepotravinárskeho priemyslu a nie je možné ich umiestňovať na trh ako vajcia triedy A. Žalobca uviedol, že vajcia triedy B nie sú zo svojej podstaty nebezpečnou potravinou

a práve to, že sú dodávané do potravinárskeho priemyslu svedčí o tom, že sú v konečnom dôsledku určené pre ľudskú spotrebu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj v prípade akceptácie argumentácie žalovaného, platná legislatíva neobsahuje sankciu za uvádzanie vajec triedy B do maloobchodného predaja.

40. Žalobca trval na tom, že RVPS Šaľa a ani žalovaný dostatočne nepreukázali znečistenie odobratej vzorky trusom a taktiež sa pri svojej právnej argumentácii nezaoberali osobitou povahou vajec ako potraviny živočíšneho produktu, ktorá prechádza tráviacim systémom sliepok (obsahuje vždy kontamináciu tráviacim systémom na mikrobiologickej úrovni, i keď nemusí byť okom viditeľná ako trus), pričom samotné nepovažuje vajcia znečistené trusom za nebezpečnú potravinu, ale takéto vajcia považuje za vajcia triedy B, pričom podľa čl. 2 ods. 4 nariadenia č. 589/2008 „Vajcia triedy B sú vajcia, ktoré nevykazujú kvalitatívne vlastnosti uvedené v odseku 1. Vajcia triedy A, ktoré už tieto vlastnosti nevykazujú, sa môžu zatriediť do triedy B“, t.j. vajcia preukázateľne znečistené na škrupine trusom sú považované v zmysle platnej legislatívy za vajcia triedy B, ktoré sú prijateľné pre ľudskú spotrebu.

41. Na základe uvedeného je podľa žalobcu argumentácia žalovaného o porušení čl. 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 589/2008 v znení: „ Vajcia triedy A majú tieto kvalitatívne vlastnosti: škrupina a blana: čisté, nepoškodené, bežného tvaru“ a čl. 26 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 589/2008 v znení: „Pri kontrole dávok vajec triedy A sú prípustné tieto tolerancie: na ostatných úrovniach uvádzania na trh: 7 % vajec s nedostatkami kvality“ nedôvodná, nesprávna a nepreukázaná.

42. S ohľadom na obvyklé podmienky, v akých spotrebiteľ potravinu konzumuje (konzumuje sa obsah vajca - bielok a žĺtok) aj v prípade znečistenia vajca trusom (správnym orgánom nepreukázané) nemožno bez ďalšieho podľa žalobcu (nevykonaný ster za účelom rozboru povrchového znečistenia) danú potravinu považovať za nebezpečnú na ľudskú spotrebu.

43. Žalobca považoval aj zníženú sankciu (zo sumy X XXX,- Eur na sumu X XXX,- Eur) za neprimeranú vzhľadom k závažnosti porušenej povinnosti konštatovanej správnym orgánom a jej výšku nepovažoval za dostatočne odôvodnenú.

44. Žalobca bol toho názoru, že v predmetnej veci nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom neporušil zásady správnej výrobnej praxe, požiadavky na hygienu potravín, manipulovania s nimi pri ich umiestňovaní na trh.

45. V prípade, ak by žalobca uvádzal vajcia kategórie B do obehu, nemožno podľa neho takýto skutkový stav subsumovať pod uvedenú hypotézu obsiahnutú v § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách. Zároveň žalobca namietal neprimeranosť uloženej sankcie X XXX,- Eur pretože v predmetnej veci nedošlo

k ohrozeniu a ani k poškodeniu zdravia spotrebiteľov a ani k inej majetkovej alebo nemajetkovej ujme.

46. Záverom žalobca namietal pochybenia správneho orgánu vo vzťahu k , pričom citoval ustanovenia, , , , o správnom konaní bez špecifikácie konkrétneho pochybenia (strana 13-14 žaloby).

47. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

IV.

Vyjadrenie k žalobe

48. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 04.12.2015 tak, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

49. K námietkam uvedeným v žalobe sa žalovaný vyjadril totožne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozsahu uvedenom v bodoch 25-34 tohto rozsudku, k čomu doplnil nasledovné:

50. K námietke žalobcu o neprimeranosti výšky uloženej sankcie vzhľadom k závažnosti porušenej povinnosti konštatovanej žalovaným a k jej nedostatočnému odôvodneniu žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie ustanovení zákona je pokuta vo výške určenej v § 28 ods. 9 citovaného zákona. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

51. Žalovaný tvrdil, že posúdil všetky okolnosti, zohľadnil pri tom všetky zákonom stanovené hľadiská a určenú sadzbu (od 100 eur do 100 000 eur) podľa zákona o potravinách a podľa jeho názoru pokuta vo výške XXXX eur (pokuta uložená prvostupňovým orgánom - Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Šaľa) je síce pokutou uloženou v rámci zákonnej sadzby, ale je pokutou neprimerane vysokou. Preto žalovaný znížil výšku uloženej pokuty na XXXX eur. Z dôkazov uvedených vo svojom Rozhodnutí o odvolaní zo dňa 23.04.2015 podľa žalovaného vyplýva, že skutok sa stal a došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.06.2014, za ktorý správny orgán musí uložiť pokutu. Žalovaný zobral do úvahy aj skutočnosť, že došlo k spáchaniu jedného deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.06.2014 a nie podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách.

52. Žalovaný zohľadnil, že žalobca, ako predávajúci, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.. Zavinenie sa v tomto prípade neskúma. Žalobca mal povinnosť vyradiť z trhu potraviny iné ako bezpečné.

53. Podľa žalovaného pri posudzovaní závažnosti a následkov protiprávneho konania, žalobca preukázateľne konal v rozpore s právnymi predpismi platnými v oblasti potravinového práva a umiestňoval na trh potravinu, ktorá nevyhovela požiadavkám osobitného predpisu - Nariadenia (ES) č. 589/2008, znečistením povrchu vajec trusom v značnom rozsahu - 43 %, pričom Nariadenie (ES) č. 589/2008 presne určuje požiadavky, za ktorých sa majú vajcia triedy A uvádzať na trh. Tým, že posudzované vajcia boli uvádzané na trh značne znečistené (13 ks malo znečistený povrch trusom, z toho 1 ks mal porušenú celistvosť škrupiny) boli porušené práva spotrebiteľa na kúpu kvalitnej potraviny spĺňajúcej všetky požiadavky potravinového práva.

54. Žalovaný zohľadnili možné následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. Následkom porušenia povinnosti je poškodenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinností prevádzkovateľa stanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisoch.

55. Žalovaný uviedol, že pri určovaní výšky pokuty prihliadal na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania. Protiprávny stav preukázateľne trval minimálne v čase výkonu úradnej kontroly dňa 17.06.2014. Žalovaný sa tiež zaoberal minulosťou žalobcu a opakovanosťou jeho protiprávneho konania, skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni za obdobie posledných dvoch rokov a zistil, že v predchádzajúcom období a dospel k záveru, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia (06.08.2013) voči žalobcovi nedošlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta.

56. Pokuta uložená žalobcovi vo výške X XXX eur nie je podľa žalovaného pokutou likvidačnou, je uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona a plní aj preventívny účel.

57. Žalovaný dospel k názoru, že protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané, prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý zakladá právnu zodpovednosť žalobcu. Za dodržiavanie zákonných ustanovení potravinového práva objektívne zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na trh (predávajúci), teda žalobca. Je

povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za ich dodržiavanie zodpovedá bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Jednou zo základných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je, aby si vzhľadom k veľkosti prevádzky a rozsahu sortimentu včas prijal vhodné a účinné opatrenia k tomu, aby všetky povinnosti a požiadavky potravinového práva boli nepretržite dodržiavané a jeho vnútorný kontrolný systém má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona. Podľa názoru žalovaného boli v konaní dostatočne preukázané nedostatky pri umiestňovaní potravín.

IV.

Ďalšie vyjadrenia

58. V podaní zo dňa 30.06.2016 žalobca opätovne namietal správnosť záverov RVPS Šaľa, pri posudzovaní nebola splnená požiadavka overiteľnosti, presnosti a opakovateľnosti výsledku Protokolu o skúške, namietal autentickosť vykonanej fotodokumentácie, autentickosť skúmanej vzorky, odobratie skúmanej vzorky v súlade s legislatívou.

59. K tvrdeniu žalovaného, že zmyslové posúdenie vzorky bolo vykonané akreditovanými metódami a nebolo vykonané len jednou osobou, žalobca poukázal na Protokol o skúške č. 9348/2014 zo dňa 02.06.2014, z ktorého vyplýva, že predmetné posúdenie bolo vykonané iba jednou osobou (G.. X. O.O.) a nie komisiou, preto je dotknutý protokol ako podklad správneho rozhodnutia je nezákonný a neprípustný.

60. K tvrdeniu žalovaného o správnom množstve kontrolovanej potraviny v rozsahu jedného spotrebiteľského balenia s počtom 30 vajec z celkového objemu 50 ks spotrebiteľských balení (t.j. spolu celkom z 1500 ks vajec) žalobca poukázal na , a to konkrétne na čl. 25, podľa ktorého: „Rozhodnutia kontrolných orgánov na základe kontrol ustanovených v článku 24, ktoré sa týkajú nedodržania ustanovení tohto nariadenia, sa môžu prijímať len v súvislosti s celou kontrolovanou dávkou.“ Dávka v zmysle čl. 1 písm. i) nariadenia č. 589/2008 „znamená vajcia v obaloch alebo voľne ložené z toho istého miesta produkcie alebo triediarne, ktoré sa nachádzajú na jednom mieste, v rovnakých obaloch alebo voľne ložené v tom istom kontajneri s tým istým dátumom znášky, dátumom minimálnej trvanlivosti alebo dátumom balenia, získané rovnakým spôsobom chovu a v prípade triedených vajec s rovnakou akostnou a hmotnostnou triedou. “

61. Podľa žalobcu bolo potrebné, aby sa správny orgán zaoberal celou kontrolovanou dávkou, t.j. 50 ks spotrebiteľských balení v počte 30 vajec v jednom spotrebiteľskom balení a mal vhodne zvoliť počet odobratých vzoriek. Odobratú vzorku v počte 1 ks nemožno podľa žalobcu považovať za dostatočne reprezentatívnu už aj s ohľadom na skutočnosť, že výsledok skúšky kontrolnej vzorky (kontra vzorky) uvedený v protokole č. 58435/2014 zo dňa 20.06.2014 je súladný s nariadením č. 589/2008. V danom prípade postupoval správny orgán v rozpore s výnosom č. 451/2013, v zmysle ktorého podľa § 4 ods. 1 „Vzorka sa odoberá z každej vzorkovanej dávky oddelene a reprezentuje vždy celú dávku.“ a podľa ods. 2 „Odobratú vzorku tvorí jedna čiastková vzorka alebo viaceré čiastkové vzorky podľa veľkosti vzorkovanej dávky.“ V danom prípade nie je preskúmateľné (zo spisu nevypláva dodržanie metodiky pri odbere vzorky) ako prvostupňový orgán vybral (spôsob výberu poľa § 6 výnosu č. 451/2013) kontrolovanú vzorku. Nie je vylúčené (vzhľadom na žalovaným uvádzané zameranie kontroly na znečistenie povrchu vajec), že správny orgán vybral kontrolovanú vzorku selektívne (mohol účelovo vybrať najviac znečistené spotrebiteľské balenie potraviny).

62. V danom prípade bolo potrebné vzhľadom na skutočnosť, že podľa čl. 25 nariadenia č. 589/2008 možno rozhodnutie kontrolných orgánov na základe kontrol, ktoré sa týkajú nedodržania ustanovení tohto nariadenia, prijať len v súvislosti s celou kontrolovanou dávkou, odobrať dostatočne reprezentatívne množstvo vzoriek. Žalobca trval na tom, že odobratie len jednej vzorky je nedostatočné a rozporné s postupom na náhodný odber a počet jednotiek o vzorkovanej dávke podľa § 6 výnosu č. 451/2013.

63. Vo vzťahu k sankcii, pôvodne uloženej vo výške X XXX,- Eur, zníženej rozhodnutím žalovaného na sumu X XXX,- Eur, žalobca uviedol, že považuje aj takúto zníženú sankciu za neprimeranú vzhľadom k závažnosti porušenej povinnosti konštatovanej správnym orgánom, pričom ani žalovaný jej výšku podľa

jeho názoru dostatočne neodôvodnil a z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné dostatočne určito zistiť, akými postupmi a zásadami sa riadil správny orgán pri určovaní výšky pokuty.

64. Žalovaný sankciu ukladal podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení, avšak žalobca zotrval na názore, že v predmetnej veci nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách, nakoľko žiadnym spôsobom neporušil zásady správnej výrobnej praxe, požiadavky na hygienu potravín, manipulovania s nimi pri ich umiestňovaní na trh.

65. Žalobca zotrval aj na tom, že v predmetnej veci nedošlo k ohrozeniu a ani k poškodeniu zdravia spotrebiteľov a ani k inej majetkovej alebo nemajetkovej ujme.

V.

Právna úprava a závery správneho súdu

66. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) s poukazom na ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy podľa zrušil.

67. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

68. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

69. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka ( ).

70. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

71. V intenciách , súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

72. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

73. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

74. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti - ( v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa

správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený - (). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

75. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

76. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

77. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Šaľa č.j.: 82/2015 zo dňa 16.01.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- € za správny delikt podľa , / o potravinách.

78. Podľa (Správny poriadok) platí, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zároveň správny orgán musí dbať o to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných a podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

79. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza nasledovné:

80. V bode 1. žaloby žalobca namietal: a) nezákonnosť, nepôvodnosť a nesprávnosť aplikácie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o potravinách - k čomu bližšie dôvody neuviedol (ak týmito dôvodmi nie sú nasledujúce námietky) b) tvrdil, že správne orgány oboch stupňov vychádzali z dôkazov, získaných nezákonným spôsobom, keď Protokoly neobsahujú informáciu o vyhotovení fotografickej dokumentácie odobratej vzorky, na fotografiách nie sú zachytené páska a pečiatka, udávané v protokole o odbere; v označení vzorky úplne absentuje štítok podľa § 9 Výnosu MPSR č. 451/2003-100 - uvedené má podľa žalobcu za následok nedostatočne zistený skutkový stav a následne nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia c) nebola splnená požiadavka opakovateľnosti, overiteľnosti a presnosti zvolenej analytickej metódy podľa § 11 ods. 2 Výnosu MPSR č. 451/2003-100 d) správnosť záverov vykonanej skúšky podľa žalobcu spochybňujú závery skúmania vykonanej kontrolnej vzorky e) z vyhotovených fotografií nevyplýva záver uvedený v Protokole o skúške, v dôsledku čoho vykonaná skúška neobsahuje objektívne pravdivý, preskúmateľný a preukázateľný záver o množstve znečistených vajec. 81. K námietke v bode 80 písm. a) správny súd uvádza, že dôvody tejto námietky zo žaloby konkrétne nevyplývajú, iba ak by malo ísť o námietky uvedené pod ostatnými písmenami v tomto bode, prípadne v ostatných bodoch žaloby, ku ktorým sa správny súd vyjadrí nižšie.

82. K námietke v bode 80 písm. b) správny súd uvádza, že náležitosti Protokolu o odbere vzorky upravuje Výnos MPSR č. 451/2003-100, náležitosti protokolu o skúške podľa skôr označeného výnosu upravuje príslušná technická norma.

83. Podľa § 10 ods. 1 Výnosu MPSR č. 451/2003-100 / Protokol o odbere vzorky /, protokol o odbere vzorky sa vypracúva ku každej odobratej vzorke a označuje sa evidenčným číslom protokolu, pričom sa v ňom uvedú všetky podstatné údaje o vzorkovanej dávke alebo časti vzorkovanej dávky tak, aby poskytoval identifikáciu vzorkovaného celku a vzorkovaného materiálu.

84. Podľa § 10 ods. 2 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, protokol o odbere vzorky obsahuje a) názov a špecifikáciu výrobku alebo suroviny,

b) názov a adresu výrobcu alebo spracovateľa, dovozcu, distribútora, predávajúceho, c) údaj o veľkosti vzorkovanej dávky; jej objem alebo hmotnosť, d) označenie výrobnej dávky, e) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby, f) miesto, dátum a čas odberu vzorky, g) spôsob odberu vzorky; údaje o postupe odberu, vzorky s dôrazom na odchýlky od predpísaného štandardného alebo dohodnutého postupu, h) počet, objem alebo hmotnosť odobratých vzoriek na laboratórne skúšanie, i) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá odobrala vzorku, j) miesto doručenia vzorky, ak je to potrebné.

85. Podľa § 10 ods. 3 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, do protokolu sa okrem údajov podľa odseku 2 ďalej uvedú informácie, ako sú čas prepravy vzorky, s pôsob označenia obalov so vzorkami a zabezpečenia vzoriek proti zámene, typ pečate a meno a priezvisko osoby, ktorá vzor ku zapečatila, ako aj iné okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vzorky pred laboratórnou skúškou.

86. Z príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplýva, že by Protokol o odbere alebo Protokol o skúške mali ako obligatórnu alebo fakultatívnu náležitosť obsahovať fotografie, alebo údaj o vyhotovených fotografiách, preto súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

87. Označovanie odobratej vzorky je upravené § 9 Výnosu MPSR č. 451/2003-100 nasledovne:

88. Podľa § 9 ods. 1 Výnosu MPSR č. 451/2003-100 /Označovanie vzorky/, obal so vzorkou sa uzavrie, zapečatí a označí štítkom, pripevneným tak, aby obal nebolo možné otvoriť, štítok vymeniť alebo odstrániť bez porušenia pečate.

89. Podľa § 9 ods. 2 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, ak nemožno štítok pripevniť na obal, číslo protokolu o odbere vzorky sa vyznačí na obal.

90. Podľa § 9 ods. 4 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, štítok na obale so vzorkou obsahuje a) názov a špecifikáciu výrobku alebo suroviny, b) dátum a miesto odberu vzorky, c) meno a priezvisko osoby, ktorá odobrala vzorku, d) odkaz na protokol o odbere vzorky, e) miesto doručenia vzorky.

91. Z ustanovenia § 9 ods. 1 Výnosu MPSR č. 451/2003-100 vyplýva, že vzorka sa označuje štítkom, tak ako to správne tvrdil žalobca a obal so vzorkou sa zapečatí. Z tohto zákonného ustanovenia nevplýva možné ďalšie zabezpečenie vzorky inými ochrannými prvkami (páskou). Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.12.2015, str. 3, predposledný odsek bodu II vyplýva, že pojem páska správne orgány používajú legislatívne nesprávne namiesto pojmu štítok a teda že pojmy páska a štítok sú totožné pojmy. Uvedené vyplýva aj z § 9 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, ktorý neurčuje možnosť označiť vzorku páskou.

92. Pretože z Protokolu o odbere vzorky vyplýva označenie páskou, t.j. štítkom, ako aj skutočnosť, že vzorka a kontrolná vzorka boli zapečatené, čo je v Protokole o odbere uvedené, správny súd dospel k záveru, že odobraté vzorky boli označené v súlade s príslušným všeobecne záväzným právnym predpisom.

93. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd nezistil, že by orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach vychádzali z dôkazov, získaných nezákonným spôsobom.

94. K námietke pod bodom 80 písm. c) správny súd uvádza, že § 11 ods. 2 Výnosu MPSR č. 451/2003-100 neupravuje také požiadavky na analytické skúmanie vzoriek, ako tvrdil žalobca

95. Podľa § 11 ods. 1 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, pri analytickom skúšaní ukazovateľov kvality a zdravotnej neškodnosti výrobkov alebo surovín sa používajú metódy skúšania podľa § 1 ods. 2 a 3.

96. Podľa § 1 ods. 2 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, okrem ustanovení tejto hlavy potravinového kódexu sa pri odbere a príprave vzoriek jednotlivých výrobkov alebo surovín alebo komoditných skupín výrobkov alebo surovín a pri analytickom skúšaní ukazovateľov ich kvality a zdravotnej neškodnosti postupuje podľa metód uvedených v príslušných hlavách potravinového kódexu alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu a overených analytických metód s presne učenými charakteristikami ich spoľahlivosti, ustanovených osobitnými predpismi.

97. Podľa § 1 ods. 3 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, pri odbere a príprave vzoriek výrobkov alebo surovín a pri analytickom skúšaní ukazovateľov ich kvality a zdravotnej neškodnosti možno používať aj iné metódy, ako sú uvedené v odseku 2; ak sú však výsledky analýz rozdielne, prednosť majú výsledky získané metódou, ktorú ustanovuje pre výrobok alebo surovinu všeobecne záväzný právny predpis.

98. Podľa § 11 ods. 2 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, vhodnosť analytických metód z hľadiska ustanovení tohto výnosu sa posudzuje podľa týchto kritérií: a) špecifickosť, b) správnosť, c) presnosť (správnosť a zhodnosť), opakovateľnosť (rozdiel medzi výsledkami dvoch súbežných stanovení v jednom laboratóriu) a reprodukovateľnosť (rozdiel medzi výsledkami dvoch laboratórií, medzilaboratórne porovnanie) d) detekčný limit, e) citlivosť, f) praktickosť a aplikovateľnosť pri bežných laboratórnych podmienkach, g) alebo iné kritériá podľa potreby.

99. Podľa § 11 ods. 3 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, hodnoty presnosti, opakovateľnosti a reprodukovateľnosti vychádzajú z výsledkov meraní jedného laboratória a medzilaboratórnych porovnaní, pričom hodnoty opakovateľnosti a reprodukovateľnosti sa vyjadrujú medzinárodne uznávanou formou na príslušnej úrovni významnosti.

100. Podľa § 11 ods. 4 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, pri analytickom skúšaní ukazovateľov kvality a zdravotnej neškodnosti výrobkov alebo surovín sa uprednostňujú metódy skúšania, ktoré sú použiteľné rovnakým spôsobom pre rôzne skupiny komodít pred metódami, ktoré sú použiteľné len pre individuálnu komoditu.

101. Podľa § 11 ods. 5 Výnosu MPSR č. 451/2003-100, výsledky laboratórnych skúšok na zisťovanie kvality a zdravotnej neškodnosti kontrolovanej vzorky sa uvádzajú v protokole o skúške.

102. Žiadne z vyššie citovaných ustanovení nevymedzuje, že analytická metóda skúmania vzoriek by mala byť opakovateľná a overiteľná. Z ustanovenia § 11 ods. 2 Výnosu MPSR č. 451/2003-100 vyplýva iba to, podľa akých kritérií sa posudzuje vhodnosť zvolenej analytickej metódy. Takéto kritéria (napriek tomu, že ich právny poriadok nevyžaduje) napokon nespĺňa ani Protokol o skúške kontravzorky. Pri oboch protokoloch o skúške je potrebné vychádzať z toho, že protokoly vyhotovovali subjekty, ktoré spĺňajú zákonom vyžadované predpoklady odbornosti a spôsobilosti, a analýzy, ktorej výsledky sú premietnuté do príslušného protokolu prebehli zákonom ustanoveným spôsobom, keďže z Protokolov o skúškach, ani z iných skutočností opak nevyplýva.

103. K námietke pod bodom 80 písm. d) súd uvádza, že závery skúmania kontravzorky nevylučujú ani nepotvrdzujú v danom prípade výsledky analýzy Protokolu o skúške vzorky (prvej), pretože celková dávka mohla obsahovať aj vajcia spĺňajúce predpísané vlastnosti, aj také, ktoré tieto vlastnosti nespĺňajú. V danom prípade nejde o takú charakteristiku tovaru, ktorá by musela byť totožná pre každý jednotkový tovar v dávke, ako by tomu bolo napríklad ak sa skúmala farba tovaru, vyrobená z jednej dávky vstupného materiálu, alebo rozmery tovaru vyrobené jedným strojom v jeden deň.

104. K námietke pod bodom 80 písm. e) súd uvádza, že z fotografií, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu sa javí, že 13 kusov vajec, ktoré sú vybraté z celého vzorky by mohlo javiť znaky znečistenia (samostatná fotografia), avšak bez možnosti ďalšej identifikácie, z čoho znečistenie pochádza - keďže takýto záver neumožňuje urobiť kvalita fotografií, ktoré sa v administratívnom spise nachádzajú. Treba však mať na pamäti, že výsledky skúmania sú zachytené v Protokole o skúške, nie na fotografiách,

preto prípadné nedostatočné rozlíšenie fotografickej dokumentácie, ktorá nie je povinnou náležitosťou Protokolu o skúške, nemôže spochybniť samotný záver Protokolu o skúške. Súd zároveň podotýka, že Protokol o skúške kontravzorky ani žiadnu fotodokumentáciu neobsahuje, preto ani závery tohto Protokolu nie je možné overiť spôsobom, ako to požaduje žalobca.

105. V bode 2. žaloby žalobca namietal nedostatočnú reprezentatívnosť/veľkosť odobratej vzorky, a to s odkazom na čl. 25 ods. 1 v spojení s čl. 1 písm. i) Nariadenia č. 589/2008, ako aj porušenie § 6 výnosu č. 451/2003.

106. Podľa čl. 25 ods. 1 Nariadenia č. 589/2008 /Rozhodnutia o nedodržaní ustanovení/, rozhodnutia kontrolných orgánov na základe kontrol ustanovených v článku 24, ktoré sa týkajú nedodržania ustanovení tohto nariadenia, sa môžu prijímať len v súvislosti s celou kontrolovanou dávkou.

107. Podľa čl. 1 písm. i) Nariadenia č. 589/2008 /Vymedzenie pojmov/, v prípade potreby sa uplatňujú vymedzené v článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 852/2004 a v bodoch 5 a 7.3. prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004. Okrem toho sa na účely tohto nariadenia uplatňujú tieto pojmy: „dávka“ znamená vajcia v obaloch alebo voľne ložené z toho istého miesta produkcie alebo triediarne, ktoré sa nachádzajú na jednom mieste, v rovnakých obaloch alebo voľne ložené v tom istom kontajneri s tým istým dátumom znášky, dátumom minimálnej trvanlivosti alebo dátumom balenia, získané rovnakým spôsobom chovu a v prípade triedených vajec s rovnakou akostnou a hmotnostnou triedou.

108. Z vyššie citovaných ustanovení Nariadenia č. 589/2008 podľa žalobcu vyplýva, že sa správne orgány mali zaoberať celou kontrolovanou dávkou, ktorá podľa žalobcu predstavuje 50 ks spotrebiteľských balení po 30 ks vajec a mal vhodne zvoliť počet odobratých vzoriek.

109. Z vyššie citovaných článkov Nariadenia č. 589/2008, ani z ostatného textu nariadenia podľa správneho súdu výklad tvrdený žalobcom nevyplýva. Článok 25 ods. 1 Nariadenia č. 589/2008 neustanovuje žiadny rozsah vykonávanej kontroly, ale týka sa vydaného rozhodnutia a teda toho, že ak príslušný orgán vnútroštátnej kontroly zistí porušenie Nariadenia č. 589/2008, musí sa rozhodnutie kontrolného orgánu vzťahovať na celú kontrolovanú dávku, ktorou ako žalobca správne poukázal bolo 50 ks spotrebiteľských balení po 30 ks vajec.

110. Z článku čl. 1 písm. i) Nariadenia č. 589/2008 tiež nevyplýva výklad, ku ktorému dospel žalobca, tj. to, že dávka znamená všetky vajcia na jednom mieste, spĺňajúce ďalšie podmienky v tejto definícii - pojem dávka v tejto definícii nevymedzuje žiadny konkrétny rozsah v zmysle kusov vajec, spotrebiteľských alebo iných balení. Rozsah tovarov, ktoré je potrebné podrobiť kontrole, aj na účely zistenia porušenia Nariadenia č. 589/2008, vymedzuje výnos MP SR a MZ SR z 12. marca 2003 č. 451/2003-100 v nasledovných ustanoveniach:

111. Podľa § 4 ods. 1 výnosu MP SR a MZ SR z 12. marca 2003 č. 451/2003-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca metódy odberu vzoriek a analytické metódy skúšania zdravotnej neškodnosti a kvality potravín a tabakových výrobkov alebo surovín na ich výrobu, vzorka sa odoberá z každej vzorkovanej dávky oddelene a reprezentuje vždy celú dávku. Na mikrobiologické vyšetrenia sa odoberajú jednotlivé vzorky, nie však súhrnné vzorky.

112. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) výnosu MP SR a MZ SR z 12. marca 2003 č. 451/2003-100, odobratú vzorku tvorí jedna čiastková vzorka alebo viaceré čiastkové vzorky podľa veľkosti vzorkovanej dávky. Čiastkovou vzorkou môže byť vopred vymedzená samostatná jednotka kusového výrobku alebo suroviny, ako je jeden kus, jedno spotrebiteľské balenie alebo jedno skupinové balenie alebo jedno prepravné balenie, b) vopred vymedzené množstvo nekusového výrobku alebo suroviny odobraté jednorazovo z jedného miesta s tým, že sa vzťahuje na určitý druh, skupinu alebo podskupinu výrobku.

113. Z ustanovení, citovaných v predchádzajúcich dvoch odsekoch vyplýva, že jedno spotrebiteľské balenie vajec mohlo samostatne tvoriť vzorku a postup orgánov verejnej správny pri vymedzení rozsahu preskúmavanej vzorky na účely kontroly aj porušenia Nariadenia neodporuje žiadnemu z ustanovení, ktorých porušenie žalobca namietal. Z týchto dôvodov súd námietky žalobcu v bode 2 žaloby vyhodnotil ako nedôvodné.

114. Vo vzťahu k namietanému porušeniu § 6 výnosu č. 451/2003 žalobca nešpecifikoval, v čom malo ním tvrdené porušenie spočívať, preto správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keď sám žiadne porušenie dotknutého ustanovenia nezistil. Správny súd uvádza, že žalobca v žalobe dotknutý výnos opakovane označuje číslom č. 451/2013, pričom z ním citovaného textu vyplýva, že sa jedná o vyššie citovaný výnos č. 451/2003.

115. V bode 3 žaloby žalobca namietal neprimeranosť sankcie, ktorú mu uložil žalovaný. Výšku uloženej sankcie považoval za nedostatočne odôvodnenú a podľa jeho názoru z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akými postupmi a zásadami sa žalovaný riadil pri určovaní výšky pokuty. Žalobca namietal aj to, že neporušil žiadnu z povinností, ktoré sú vymedzené v ô 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách, ako aj to že výška uloženej sankcie neodzrkadľuje skutočnosti, že žalovaným tvrdené porušenie nemalo za následok ohrozenie ani poškodenie zdravia spotrebiteľov, ani majetkovú alebo nemajetkovú ujmu.

116. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

117. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

118. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, vymedzeného v ustanovení § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách, keď porušil povinnosti a požiadavky pri umiestňovaní potravín na trhu, a umiestnil na trh potraviny/vajcia, ktoré nespĺňajú zákonom a Nariadením ustanovené podmienky, na ich umiestnenie na trhu. Preto sa nemožno stotožniť so žalobcom, že sa nedopustil žiadneho z konaní, ktoré sú vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení vymedzené.

119. Kritériá, ktorými sa má správny orgán pri ukladaní sankcie za správny delikt spravovať vymedzuje § 28 ods. 9 zákona o potravinách Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa všetkými predpísanými kritériami vo svojom rozhodnutí náležite zaoberal - žalobca napokon neoznačil žiadne konkrétne kritérium, vymedzené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách, ktoré by žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia opomenul, resp. odôvodnil nepostačujúco s uvedením konkrétnej výhrady, nie všeobecného konštatovania nedostatočnosti. Súd konštatuje, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí všetky zákonom predpísané kritéria ukladania sankcie za správny delikt náležite zdôvodnil.

120. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o neprimeranosti uloženej sankcie vzhľadom na to, porušenie nemalo za následok ohrozenie ani poškodenie zdravia spotrebiteľov, ani majetkovú alebo nemajetkovú ujmu - žalobcom uvádzané následky správneho deliktu nie sú jedinými možným následkami, ktoré mohli byť dôsledkom jeho protiprávneho konania. V prípade, ak by došlo k poškodeniu alebo ohrozeniu zdravia spotrebiteľov, tak by uložená sankcia bola nepochybne niekoľko násobne vyššia. Následkom bolo v danom prípade porušenie práv spotrebiteľov na kúpu kvalitnej potraviny, spĺňajúcej všetky požiadavky potravinového práva. Všeobecný záujem na ochrane práv spotrebiteľov nemožno bagatelizovať, a preto takéto porušenie práv nepochybne odôvodňuje uloženie sankcie vo výške X.XXX,- €, ktorá bola uložená v rámci zákonom ustanovenej sadzby.

121. V bode 4. žaloby žalobca odcitoval ustanovenia o správnom konaní, ktoré okomentoval, resp. vyložil ich význam, avšak žiadnu konkrétnu námietku voči napadnutému rozhodnutiu v tejto časti žaloby neuviedol, preto sa správny súd touto časťou žaloby na účely preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného nemohol zaoberať.

122. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, a v rozhodnutiach sa náležite vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.

123. Napadnuté rozhodnutie žalovaného teda správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

124. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil.

125. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).