Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Csp-72-2019.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, proti žalovanému: E. T., W.. XX. XX. XXXX, F. V. XXXX/X/X, XXX XX Ž.K., o zaplatenie 6 514,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 514,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 05. 06. 2019 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 6 514, - EUR a na náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme bytu č. XB/XXXX zo dňa 22. 03. 2013, ktorej predmetom bol prenájom bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. X na X. poschodí v bytovom dome na ul. V. Ž., súp. č. XXXX zapísanom na LV XXXX pre k. ú. A., kategória bytu I., vo vlastníctve žalobcu, na dobu určitú do 31. 12. 2015. V zmysle čl. III nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať mesačné nájomné vrátane preddavkov za služby poskytované s užívaním bytu vo výške 226 € mesačne najneskôr do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V zmysle článku III. bod 6 nájomnej zmluvy bol žalobca oprávnený jednostranne zvyšovať cenu nájmu a preddavkov na služby. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný svoje záväzky neplnil a preto mu žalobca podal výpoveď z nájmu bytu, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31. 03. 2014. Od toho dátumu má žalovaný užívať byt bez právneho dôvodu. Žalovaný od 01. 04. 2014 užíva uvedený byt bez právneho dôvodu, pričom z tohto titulu až doposiaľ žalobcovi nič nezaplatil. Podľa názoru žalobcu, v prípade užívania bytu bez právneho dôvodu výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným službám poskytovaným s nájmom (mesačný predpis). K 31. 05. 2019 dlhoval žalovaný žalobcovi z titulu užívania bytu spolu čo do istiny sumu 17138,85 €. Dlh za obdobie do 31. 03. 2017 si však žalobou uplatnil v samostatnom (teraz už právoplatne skončenom konaní na tunajšom súde 2Csp/79/2017 a to čo do istiny vo výške 11 025,56 €). Touto žalobou si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 04. 2017 do 31. 05. 2019. Žalobca uviedol, že za obdobie od 01. 04. 2017 do 31. 05. 2019 má žalovaný dlhovať žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia za mesiace apríl 2017 až január 2019 po 251 eur za mesiac a za obdobie február 2019 až máj 2019 po 248 € za mesiac. Žalovaný má dlhovať za obdobie uplatňované v tejto žalobe žalobcovi sumu vo výške 6 514 €.
3. Okresný súd Žilina žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 6Csp/72/2019-22 zo dňa 16. 07. 2019.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, platobný rozkaz sp. zn. 6Csp/72/2019-23 bol zrušený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 6Csp/72/2019-32 zo dňa 20. 01. 2019, právoplatné dňa 16. 05. 2020.
5. Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadril, pričom žalobu mal doručenú postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“, na č. l. 39 spisu).
6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 14. 07. 2020 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, ako aj žalovaného. Žalobca, jeho právny zástupca, ako ani žalovaný neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas. Vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené podmienky na otvorenie pojednávania v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupu (bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle ustanovenia § 178 ods. 2 CSP), súd predmetnú vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu a na pojednávaní aj rozhodol vo veci samej.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:
8. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 9. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa ustanovenia § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
12. Podľa ustanovenia § 671 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
13. Podľa ustanovenia § 677 ods. 1 OZ, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.
14. Podľa ustanovenia § 677 ods. 2 OZ, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
15. Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
16. Podľa ustanovenia § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
17. Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
18. Súd vykonal dokazovanie, pričom dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a pri zistení nižšie uvedeného skutkového stavu predmetnú vec posúdil nasledovne:
19. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme bytu č. XX/XXXX zo dňa 22. 03. 2013, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania 3-izbový byt v bytovom dome na ulici V. X, súpisné číslo XXXX, vchod X, byt č. X na X. poschodí, kategória bytu I (dôkaz na č. l. 6 spisu).
20. Z dôvodu neplatenia nájomného po dobu dlhšiu ako tri mesiace žalobca vypovedal nájom bytu žalovanému výpoveďou, ktorá bola doručená žalovanému dňa 08. 12. 2013, pričom nájom skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31. 03. 2014 (dôkazy produkované na č. l. 9 spisu).
21. Žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu od 01. 04. 2014 doposiaľ, pričom žalobcovi za užívanie bytu neposkytuje žiadne plnenie.
22. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že titul na užívanie predmetného bytu, a to zmluva o nájme bytu bola ukončená, a to výpoveďou z nájmu bytu, ktorej účinnosť nastala 31. 03. 2014. Od tejto doby žalovaný užíval byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to súd mal zo strany žalobcu za preukázané (žalovaný túto skutočnosť v rámci sporu nerozporoval), že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval, a to užívaním bytu bez právneho titulu. Žalovaný pritom žalobcovi za užívanie bytu neposkytoval žiadne plnenie za odbobie od 01. 04. 2014 doteraz. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval v tomto spore vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania predmetného bytu bez právneho dôvodu za obdobie od 01. 04. 2017 do 31. 05. 2019. Vzhľadom na to, že podľa judikatúry súdov majetkovým vyjadrením prospechu osoby, ktorá užíva byt bez právneho dôvodu, je peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle v danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti (napr. Ro NS ČR z 12. 05. 2005, sp. zn. 25Cdo 2434/2004), súd na základe porovnania obvyklých nájmov v meste Žilina v čase vyhlásenia rozsudku dospel k záveru, že predpisy platieb, ako sú vyjadrené v sumárnej analýze, ktorú do spisu predložil žalobca (na č. l. 10 spisu), zodpovedá tejto definícii vyjadrenia majetkového prospechu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal žalobcovi nárok za predmetné obdobie v sume 6 514 eur, čo zodpovedá nájomnému vo výške 251 eur/mesiac za obdobie apríl 2017 - január 2019, t.j. 22 mesiacov (251 x 22 = 5 522 eur), a nájomnému vo výške 248 eur/mesiac za obdobie február 2019 - máj 2019, t.j. 4 mesiace (248 x 4 = 992 eur), čo spolu činí sumu 6 514 eur (5 522 eur + 922 eur).
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).