Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8SaZ/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: D. H. O. AL-O., nar. XX.XX.XXXX, S. štátnej príslušnosti, t.č. pobytom K. XXXX/X, Bratislava, zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 03.02.2020 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-118-96/2018-Ž zo dňa 10. marca 2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Správna žaloba

1. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-118-96/2018-Ž zo dňa 10.03.2020 o neudelení azylu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutiu žalovaného vytkol nesprávne právne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, za v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemajúci v nich oporu a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci a (, , ). 2. V skutkových dôvodoch uviedol, že konanie začalo dňa 04.05.2018, po jeho prílete na Slovensko, kedy požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Rozhodnutie žalovaného č. MU- PO-118-46/2018-Ž zo dňa 07.12.2018 (ďalej aj „prvé rozhodnutie") bolo rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 21.08.2019 v časti o neudelení azylu zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie. 3. Poukázal na svoje predchádzajúce výpovede z ktorých vyplýva, že krajinu pôvodu opustil v obave pred prenasledovaním jednou z ozbrojených strán Jemenského konfliktu - Husíjmi, ktorí ho ako Hašimovca automaticky považovali za „jedného z nich.“ Bezprostredne pred útekom z krajiny pôvodu sa ho snažili verbovať po dobrom, ale aj vyhrážkami smerujúcimi proti jeho osobe a rodine. V zahraničí dosiahol vynikajúce vzdelanie technického smeru a v Jemene mal veľmi dobré zamestnanie. Pracoval pre zahraničné alebo medzinárodné organizácie, zarábal nad pomery v krajine bežné a tieto jeho zamestnania mu zabezpečili cennú kvalifikáciu, skúsenosti a zručnosti v oblasti informačných technológií, telekomunikácií, vrátane rádiokomunikácií a sledovania na mori a bezpečnostného manažmentu. O tento druh zručností mali záujem aj Husíovia, ktorí ale nesúhlasili s jeho zamestnaním a prácu pre zahraničnú organizáciu považovali za zradu vlastného národa. Podľa ich názoru a v súlade s ich filozofiou mal svojimi zručnosťami „slúžiť vlasti,“ tzn. byť v ich

službách a podporovať ich, s čím nesúhlasil a tento nesúhlas napriek opakovaným vyhrážkam pred nimi prezentoval, a to aj z toho dôvodu, že s Husíjskou politikou nesúhlasí. Uviedol: „Tlačili na mňa, aby som zanechal svoje zamestnanie a pridal sa k nim, za účelom využitia mojich vedomostí" ..... „ja a moja rodina patríme do rodiny Hašima, ktorý bol starým otcom proroka Mohameda“ a vysvetlil pozadie tohto etnického rasového pôvodu, viažuceho sa na náboženskú tradíciu v islame, v duchu ktorej táto rodina priamo siaha až k prorokovi Mohamedovi. 4. Poukázal aj na informácie v administratívnom spise, z ktorých vyplýva, že podľa Husíjov sa všetci Hašimovci majú k nim v zápase o Jemen pridať, v zmysle hesla „kto nie je s nami, je proti nám," čo potvrdzuje jeho tvrdenia, ktoré uviedol pred žalovaným: „Husiovia si myslia, že by som mal byť ich spojenec, čo však ja nechcem byť, ani nie som." Tiež podrobne popísal ako ho Husíovia najprv presviedčali, trikrát mu volali, viackrát za ním autom prišli ozbrojení muži so znakom Husíjov na zbraniach, vyhrážali sa mu násilím, dostal aj výhražný list. Obrátil sa aj na políciu, tá mu však odmietla pomôcť, Ministerstvo pre ľudské práva mu tiež nepomohlo, iba spísali list a jeho vec dali na vedomie generálnemu prokurátorovi. Obával sa zrealizovania ich hrozieb a preto sa rozhodol utiecť z krajiny. 5. Vo vzťahu k posúdeniu dôvodov jeho prenasledovania Husíjmi, NS SR v zrušujúcom rozsudku zaviazal žalovaného právnym názorom, ten však v napadnutom rozhodnutí bez dostatočného dokazovania zopakoval svoj názor so zrušeného rozhodnutia. Na strane 9 - 10 napadnutého rozhodnutia sa zaoberal otázkou možného politického dôvodu jeho prenasledovania, pričom skonštatoval, že tento dôvod je zo strany Husíov vylúčený, keďže on ako Hašímovec je vnímaný ako podporovateľ Husíov. Už v prvom konaní bolo dostatočne ozrejmené, že voči Husíom sa vyhraniť musel a keďže s nimi odmietal spolupracovať, opakovane sa mu vyhrážali. Žalovaný však jeho prípad opätovne zhodnotil ako prípad obyčajnej osoby, ktorej Husíovia nepripisovali žiaden opozičný názor. Odvolal sa na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 22.10.2019, na informácie zo správy ODZS Jemen, č. p. MU-ODZS-2019/000571-002 zo dňa 15.11.2019, ako aj na objektívne informácie z vyjadrenia jeho právnej zástupkyne pred vydaním rozhodnutia, zo dňa 14.02.2020. K dôvodom, pre ktoré bol pre Husíov zaujímavý práve on a nie jeho brat uviedol, že študoval elektroniku a telekomunikácie a pracoval v zahraničnej organizácií a jeho brat študoval zahraničný obchod a nemá žiadne pracovné skúsenosti. Poukázal na objektívne informácie, z ktorých odznieva unášanie zamestnancov medzinárodných humanitárnych organizácií a aj to, že jedným z najdôležitejších strategických frontov Jemenského konfliktu je oblasť telekomunikácie a teda využívanie študovaných zahraničných telekomunikačných expertov. Tento profil presne zodpovedá jeho osobe a aj keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že Husíovia majú dostatok odborníkov z oblasti telekomunikácií aj bez potreby žalobcu, nevylučuje to potrebu ďalších odborníkov. 6. K opodstatnenosti obáv z prenasledovania uviedol, že sa obával materializácie hrozieb Husíjov na živote a zdraví jeho aj jeho rodiny, pričom poukázal na ustálenú judikatúru NS SR, konkrétne rozsudky sp.zn. zo dňa 11.10.2016 a sp. zn. zo dňa 09.01.2017. Dodal, že hoci mu Husíovia neublížili alebo ho nasilu neodvliekli neznamená, že mu takéto konanie nehrozilo. Poukázal na objektívne správy o krajine pôvodu, z ktorých je preukázaný výskyt mučenia Husíjmi v oblasti mesta Sanaa, kde pred útekom z krajiny žil a pracoval. Skutočnosti, že príčinou jeho odchodu neboli dôvody spočívajúce výlučne alebo prevažne vo všeobecnom ohrození ozbrojeným konfliktom nasvedčuje aj to, že z Jemenu neodišiel počas posledných štyroch rokov vojenského konfliktu už skôr. Podotkol, že vzhľadom na informácie o krajine pôvodu, dokumentujúce zatýkanie a násilné zmiznutia alebo úmrtia osôb v podobnej situácií nemožno očakávať, že takéto prenasledovanie mu nehrozí. II. Vyjadrenie žalovaného

7. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08.06.2020, k námietke žalobcu nasmerovanej k hrozbe násilia a ohrozenia života jeho a jeho rodinných príslušníkov, žalovaný upriamil na pohovory s ním uskutočnené, na vstupný pohovor, v ktorom mal priestor hovoriť o obavách v krajine pôvodu a následne mu žalovaný kládol otázky, ktoré považoval za dôležité na posúdenie oprávnenosti žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žalobca výslovne uviedol, že príslušníci Husíov, mu znepríjemňovali život tým, že ho volali k spolupráci. Tieto stretnutia mohol vnímať negatívne, ale ich intenzita, aj s ohľadom na to, že jeho rodina je v tom sociálnom prostredí známa a vážená, nenadobudla rozsah prenasledovania v zmysle ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle. Výzvy na spoluprácu, i keď pod určitým tlakom, rovnako nepredstavujú závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv, t.j. prenasledovanie. Žalobcovi ani nikomu z jeho blízkych nebolo nijakým spôsobom ublížené, pochádza z váženej rodiny, pôvodom je Hášim, ktorí Husíov rešpektujú, pretože ich podporujú. Žalobca pracoval pre nemeckú spoločnosť už od roku 2014, a problémy z toho, že pracuje pre „západ" doposiaľ nemal a nikto z Husíov

ho nekontaktoval ani počas viac ako 6-týždňovej prípravy na odchod z krajiny. Sanaa, pôvodne hlavné mesto, je celé pod kontrolou Husíov, ktorí prítomnosť a aktivity nemeckej, teda „západnej", spoločnosti GIZ, kde žalobca pracoval, tolerujú a on bezprostredne pred odchodom z Jemenu z ich strany nečelil žiadnym tlakom k spolupráci.

8. Žalovaný uviedol, že v zmysle právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku sp.zn. zo dňa 21.08.2019 doplnil dokazovanie a počas pohovoru dňa 17.12.2019 zisťoval prítomnosť možnej psychickej traumy u žalobcu ako následku prípadného psychického prenasledovania. Za týmto účelom zadovážil do spisu príslušnú zdravotnú dokumentáciu, z ktorej sa táto skutočnosť nepotvrdila, pretože žalobca aktuálne neprežíva žiadne psychické ani fyzické následky ako dôsledok udalostí, ktoré prežil v krajine pôvodu a netrpel nimi ani po príchode na Slovensko. Tiež položil množstvo otázok príslušnému odboru, ktorý cielene zisťoval eventuálne prenasledovanie žalobcu ako Hášima skupinou Husíov. V správach o krajine pôvodu sa nenašli správy o prenasledovaní Hášimovcov Husíjmi. Na otázku „Sú jednotliví Hášimovci aktívne verbovaní alebo nútení ku spolupráci s Husíjmi v rámci jemenského konfliktu, a to pod hrozbou nejakých sankcií?“ získal nasledovné informácie (str. 11 Správa o krajine pôvodu z 15.11.2019): „Nižšie uvedené zdroje uvádzajú, že velenie milícií Husíov, rovnako ako aj supetvízori „mushrefeen", ktorí regrutujú a robia výcvik verbovaných členov, pochádzajú najmä z hašímovských rodín. Väčšina regrutovaných členov sú mladí muži (alebo deti) a ženy, verbovaní na komunitnej úrovni a predovšetkým z marginalizovaných skupín. Správa Bezpečnostnej rady OSN z 25.01.2019 uvádza: „Nábor Husíov vykonávajú predovšetkým „mushrefeen" (supervízori) na komunitnej úrovni, ktorí presviedčajú mladých mužov, niektorí majú len 16 rokov, ale väčšinu z nich je vo veku od 18 do 22 rokov, aby sa pripojili k silám Husíov. Komisia zistila, že väčšina regrutovaných z vidieckych oblastí nemá ukončené základné vzdelanie a nie je funkčne gramotná.“ Objektívne informácie o možnom prenasledovaní a násilnom regrutovaní žalobcu, vzhľadom na jeho individuálny prípad a spoločenský status, z titulu, že je Hášimovec, resp, preto, že sa nezaradil do bojov proti vláde, nie sú dostupné.

9. Skutočnosť, že Husíovia mali záujem o žalobcu pre jeho profesijné zameranie a erudíciu nie je spornou. Jeho výpoveď, že ho kontaktovali a žiadali o spoluprácu žalovaný nespochybnil, vyslovil však, že nešlo o prenasledovanie podľa ust. § 8 zákona o azyle, nakoľko nebol naplnený ani jeden z dôvodov, ktoré toto ustanovenie predpokladá. Husíovia žiadali žalobcu o spoluprácu, nie preto, že sa domnievali, že má politické názory odlišné od ich, ani pre jeho pôvod, náboženské vyznanie alebo rasu a ani preto, že patrí do určitej sociálnej skupiny, ktorú prenasledujú. V správnej žalobe sa hovorí o únosoch humanitárnych pracovníkov, pretože ich považujú za zradcov. Žalobcu ani nikoho z jeho rodiny nikto neuniesol, nevytypovali si ho ani ako zradcu, chceli len, aby pre nich pracoval. Keďže nesúhlasil, tlak stupňovali, ale nechali ho na pokoji, čo žalobca vysvetľoval na pojednávaní pred krajským súdom tak, že zmenil pracovnú dobu a redukoval pohyb na verejnosti. To však nemôže byť vysvetlením, prečo ho prestali úplne kontaktovať. Husíovia vedeli kde pracoval, býval, aké mal študijné zameranie, pracovné skúsenosti a ak by o neho mali skutočný záujem, nemali by problém ho vyhľadať a uniesť, aj keď zmenil svoj režim dňa. Nekontaktovali ani jeho rodinu, ktorá zostávala doma. Vysvetlenie žalobcu nepovažoval za dostatočné a zmysluplné a dospel k záveru, že ako vážený a dobre situovaný Hášim nemá opodstatnené obavy z Husíov, ktorí sú Hášimovcami podporovaní.

10. Žalobcove dôvody pre opustenie Jemenu považoval za súvisiace so svojvoľným násilím, ako dôsledkom ozbrojeného konfliktu. Sám žalobca sa počas osobného pohovoru (strana č. 8 zápisnice) vyjadril, že s manželkou opustili Jemen, „pretože sme sa z dôvodu nepokojov báli o svoj život.“ Hrozby všeobecného násilia, boli v predchádzajúcom rozhodnutí jednoznačne konštatované, na základe čoho bola žalobcovi a jeho rodine poskytnutá doplnková ochrana. Nesúhlasil s právnym posúdením, že žalobcovi sú pripisované opozičné politické názory, nakoľko pracoval pre „cudzích." Z jeho výpovede, ako aj z informácií o krajine pôvodu vyplýva, že medzi Hášimovcami a Husíjmi panujú dobré vzťahy a tí ho a priori považovali za podporovateľa, čím sa dá vysvetliť aj to, že voči nemu nebolo vyvíjané násilie, ale sa ho snažili presvedčiť k spolupráci. Následná strata záujmu o neho v období pred odchodom z Jemenu tiež vypovedá o tom, že Husíji nemali záujem ho uniesť. Naviac žalobca dlhodobo pracoval pre nemeckú spoločnosť a podľa konceptu právnej zástupkyne by ho „mohli prenasledovať" v podstate hocikedy, práve kvôli pripisovaným opozičným politickým názorom, čo sa však nestalo.

III.

Konanie na krajskom súde

11. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru o jej nedôvodnosti, na základe čoho ju zamietol ( ).

12. Podľa , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

14. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa , a (ďalej aj „Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

IV.

Napadnuté rozhodnutie

16. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. § 2 písm. d/, e/, f/ a § 8 zákona o azyle, s upriamením pozornosti na dôvody, pre ktoré žalobca, ktorý má na území SR toho času udelenú doplnkovú ochranu, požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany súd zistil, že žalovaný mu azyl neudelil. O udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR žalobca požiadal „...z humanitných dôvodov,“ dňa 04.05.2018, po prílete na Slovensko z egyptskej Hurghady. Vo vstupnom pohovore uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný ani odsúdený, nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, vojenskú službu v krajine pôvodu nevykonával, v žiadnych ozbrojených zložkách neslúžil a problémy s políciou, armádou či inými oficiálnymi zložkami štátu nikdy nemal. V roku 2010 ukončil bakalárske štúdium v oblasti telekomunikácií na Inžinierskej a technologickej fakulte Multimediálnej univerzity v Malajzii a po jeho absolvovaní vystriedal niekoľko zamestnaní, resp. podnikal vo vlastnej firme. Od roku 2014 až do odchodu z Jemenu pracoval na oddelení riadenia personálnych rizík v nemeckej humanitárnej a rozvojovej organizácii GIZ v meste Sanaa a v súvislosti so svojou prácou nečelil žiadnym problémom. Z Jemenu, ktorý opustil z dôvodu obavy o život kvôli nepokojom, vycestoval v apríli 2018, spolu so svojou maloletou dcérou a manželkou. Zo Sanaa do mesta Aden cestovali autobusom, odtiaľ letecky do tureckého Istanbulu, odtiaľ po dvoch dňoch do egyptskej Káhiry a následne autobusom do Hurghady, kde asi 10 dní strávili v byte manželkiných rodičov a odtiaľ sa dňa 04.05.2018 letecky dopravili do Bratislavy. Cestoval na svoj jemenský cestovný doklad a diplomatický pas svojej manželky, v ktorom bol zapísaný spolu so svojou maloletou dcérou. Na diplomatický pas mohli vycestovať len do troch krajín: na Slovensko, do Českej republiky alebo do Maďarska, kam pôvodne plánovali vycestovať, ale z Istanbulu ich tam nechceli pustiť a tak sa rozhodli pre Slovensko. Je členom rodu Hášimovcov, ktorí odvodzujú svoj pôvod od rodovej línie proroka Mohameda, na základe čoho je považovaný za prívrženca jednej z bojujúcich strán v jemenskom konflikte, Husíjov, ktorí ho považujú za spojenca a chceli aby zanechal zamestnanie a nepracoval pre neveriacich cudzincov, ale pridal sa k nim a spolupracoval s nimi. Obviňovali ho, že pre cudzincov pracuje ako agent, kontaktovali ho,

vyhrážali sa mu telefonicky, zastavovali ho na ceste, čo vnímal ako znepríjemňovanie života. V priebehu novembra a decembra 2017 ho trikrát telefonicky kontaktovali neznáme osoby s výzvami, aby sa k nim pridal, dňa 02.02.2018 ho počas cesty z práce zastavil pick up značky Toyota, z ktorého vystúpili dvaja ozbrojenci, povedali, že voči nemu ešte nepoužili žiadne násilie, ale radili mu, aby sa pridal k nim, pýtali sa ho či stále pracuje pre agentov, čím pôsobí proti nim. Potom mu opäť volali a o dva dni dostal list, že sa má pridať k bojom na frontoch. O ďalšie dva dni ho pred jeho domom znovu zastavili ozbrojenci na aute značky Toyota a pýtali sa ho, či list obdržal a musel im ho odovzdať. Po tomto incidente išiel podať oznámenie na políciu, ktorá ho však neprijala. Domnieval sa, že tak postupovali preto, že sami sú prívrženci Husíov. Obrátil sa preto na Ministerstvo pre ľudské práva, kde mu povedali, že jeho sťažnosť môžu odstúpiť prokurátorovi, čo napokon aj zrealizovali listom zo dňa 01.04.2018. Domnieval sa, že Husíovia mu neublížili, resp. nasilu ho neodvliekli preto, lebo pochádza zo známej rodiny a snažili sa ho presvedčiť na spoluprácu, pretože ho považovali za jedného z nich. Aj napriek tomu sa obával, že by sa niečo mohlo stať a preto sa rozhodol z krajiny vycestovať. Vyhlásil, že o medzinárodnú ochranu na Slovensku požiadal z dôvodu bezpečnostnej situácie v Jemene, kde panuje neistota a bombardovanie, Husíovia by sa mu mohli naďalej vyhrážať a znepríjemňovať mu život. V prípade ich porážky mal obavy z prenasledovania režimom prezidenta Hádího. Iné dôvody v žiadosti neuviedol.

17. Migračný úrad vydal dňa 07.12.2018 rozhodnutie ČAS: MU-PO-118-46/2018-Ž, ktorým žalobcovi azyl neudelil ale podľa ust. § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, dňa 11.12.2018, poskytol doplnkovú ochranu. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v časti o neudelení azylu správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 17.02.2015 rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti potvrdil. Voči rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, na základe ktorej NS SR rozsudkom sp.zn. zo dňa 21.08.2019, zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 18. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu o udelenie azylu vykonal žalovaný doplňujúci pohovor, zaobstaral si informácie ku krajine pôvodu, od lekárov azylových zariadení, v ktorých bol žalobca umiestnený, si zaobstaral lekárske správy, resp. informácie o jeho zdravotnom stave. Poukázal na jeho výpoveď počas doplňujúceho pohovoru dňa 17.12.2019 v ktorej uviedol, že nikdy nebol v krajine pôvodu, ani na Slovensku liečený, netrpel žiadnymi psychickými či fyzickými zdravotnými problémami a ani v súčasnosti sa nepodrobuje žiadnej odbornej liečbe. Vyjadril sa aj bratovi, ktorý nečelil žiadnym problémom, nakoľko nie je spoločenský, udržiava málo kontaktov, je od neho o päť rokov mladší, nemá žiadne pracovné skúsenosti, príležitostne pracuje pre miestnu charitatívnu organizáciu, zabezpečujúcu distribúciu zahraničnej humanitárnej pomoci a nie je zaujímavý ani z hľadiska vzdelania (má vyštudovaný medzinárodný obchod). Tiež uviedol, že pre Husíov bol zaujímavý najmä preto, že ako Hášimovec je jedným z nich a aj keď zastávajú názor, že dosiahnuté vzdelanie patrí národu a nikomu cudziemu, bol pre nich zaujímavý z titulu odbornosti - telekomunikačného inžiniera. Domnieval sa, že na spoluprácu ho Husíovia verbovali možno z dôvodov šifrovania alebo práce s internetom, pre potreby kódovania a dekódovania, práce s radarmi či pre potreby produkcie zariadení pracujúcich na báze elektronických obvodov. V liste, ktorý mu odovzdali bolo, že potrebujú jeho služby a mal by slúžiť vlasti. Keďže v kontakte a komunikácii s nimi dlhodobo nebol, nevedel čo presne od neho žiadali. Rýchlo sa však rozhodol, že Jemen opustí. Iné dôvody žiadosti neuviedol. 19. V rozhodnutí sa žalovaný zameral aj na stanovisko právnej zástupkyne žalobcu, doručené dňa 17.02.2020 a uviedol, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine pôvodu nikdy nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu, v ktorom nebol nikdy trestne stíhaný ani väznený, politicky sa nikdy neangažoval, nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia či obdobnej organizácie, z čoho jednoznačne vyplýva, že objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych zložiek pred vycestovaním z krajiny pôvodu, čo napokon sám svojimi vyhláseniami potvrdil. Krajinu pôvodu opustil legálne, na svoj platný cestovný doklad, resp. na diplomatický pas svojej manželky, a to bez akýchkoľvek problémov. Vo vzťahu k neštátnym pôvodcom konštatoval, že ak sa ho aj snažili naverbovať predstavitelia Husíjov, ešte samo o sebe nepredstavuje prenasledovanie v zmysle ust. § 8 zákona o azyle. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že od februára až do 21. apríla 2018, kedy opustil Jemen, nečelil žiadnym pokusom o kontaktovanie jeho osoby Husíjmi a okrem týchto údajných pokusov o jeho naverbovanie, žiadnym iným konkrétnym problémom nečelil ani on a ani jeho najbližšia rodina (manželka a dcéra). Krajinu pôvodu teda neopustil pred bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom prenasledovania. Ak žalobcu zástupcovia Husíov skutočne kontaktovali s tým, aby sa k nim pridal, išlo o predstaviteľov jedného z aktérov prebiehajúceho vnútroštátneho konfliktu, do ktorého sú zapojení aj zahraniční aktéri a teda subjektívne mohol pociťovať obavu a strach o svoju bezpečnosť, čo však možno

len s ťažkosťami vyhodnotiť ako prenasledovanie v zmysle ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle. Žalobca teda nečelil žiadnym tak závažným a opakovaným konaniam, ktoré by mu bezprostredne spôsobovali akékoľvek vážne porušovanie základných ľudských práv a ani súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom. Nečelil teda žiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, vrátane sexuálneho, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod. 20. Migračný úrad poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 17.12.2018, v ktorom pripustil možnosť pociťovania danej situácie v rámci reálií panujúcich v Jemene, poznačených vnútroštátnym konfliktom a humanitárnou krízou, ako istú formu nátlaku na osobu žalobcu. Objektívne však nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu neštátnymi zložkami z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že by bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, resp. zo Ženevského dohovoru, a konanie Husíov nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle ust. § 8 zákona o azyle. 21. Za neadekvátne považoval rozvíjanie úvah zo zrušujúceho rozsudku NS SR, v stanovisku pred vydaním rozhodnutia, v ktorom sa právna zástupkyňa žalobcu účelovo, tendenčne a hlavne nehospodárne domáhala skúmania psychických dôsledkov, resp. traumy z prenasledovania žalobcu, a aj to v neexistujúcom odbore psychoterapie. Takúto požiadavku počas celého konania o azyle nikdy nevzniesla, čo evidentne nasvedčuje neexistencii indikátorov, či už ohľadne jeho správania alebo iných okolností prípadu, takýto postup odôvodňujúcich, nakoľko u žalobcu neidentifikoval žiadne prejavy naznačujúce akékoľvek zdravotné alebo psychické problémy. Počas pohovorov pôsobil vyrovnane a pokojne, nikdy netvrdil, že by mu zdravotný stav bránil vo výpovedi a počas doplňujúceho pohovoru dňa 17.12.2019 uviedol, že ani v krajine pôvodu, ani po príchode na Slovensko netrpel žiadnymi zdravotnými či psychickými problémami, na žiadne problémy sa nikdy nesťažoval a ani nebol nútený žiadnu odbornú zdravotnú pomoc vyhľadať. Podľa jeho vyjadrenia, na to nikdy nemal dôvod. Ani v krajine pôvodu nikdy neutrpel žiadne zranenie, ktoré by bolo priamym dôsledkom pretrvávajúceho ozbrojeného konfliktu. Žalovaný podotkol, že na základe súhlasu žalobcu si vyžiadal lekárske správy, resp. informácie o jeho zdravotnom stave od lekárov pôsobiacich v azylových zariadeniach, kde bol jedenkrát ambulantne ošetrený pre kožné vyrážky. Z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca neuvádzal a neboli u neho ani vypozorované žiadne zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali odbornú liečbu. V zmysle ust. § 19c ods. 1 ZoA, naviac ministerstvo, ak to považuje za potrebné, so súhlasom žiadateľa zabezpečí lekárske vyšetrenie týkajúce sa príznakov prenasledovania alebo vážneho bezprávia v minulosti. V prípade žalobcu však na takýto postup nebol dôvod a ak dôvod videla právna zástupkyňa, mala postupom podľa odseku 2 cit. ustanovenia, predložiť relevantný dôkaz o psychickej traume žalobcu, spôsobenej prenasledovaním. 22. V otázke dôveryhodnosti žalobcu a konzistentnosti jeho výpovede žalovaný zdôraznil, že v konaní a v predchádzajúcom rozhodnutí plne vychádzal z jeho výpovedí, odôvodnenie rozhodnutia nebolo založené na spochybňovaní dôveryhodnosti jeho osoby, či výpovede avšak spojitosť jeho údajných problémov v krajine pôvodu s niektorým z dôvodov uvedených v § 8 ZoA nenašiel. Ku konzistentnosti výpovede konštatoval jej naplnenie, pretože žalobca sa držal jednej dejovej línie, ktorá bola od začiatku postavená na obavách pred ozbrojenou skupinou Husíov, a z tejto výpovede aj vychádzal. Zdôraznil, že konzistentnosť výpovede z hľadiska obsahu ešte sama o sebe nezakladá právo na udelenie azylu, resp. neznamená, že osoba spĺňa podmienky pre jeho poskytnutie, pretože ak aj podporená informáciami o krajine pôvodu, automaticky nepreukazuje objektívnu opodstatnenosť obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo prenasledovanie v krajine pôvodu za uplatňovanie politických práv a slobôd. 23. Vyhodnotenie žalobcovej situácie právnou zástupkyňou ako politické prenasledovanie spojené s dôvodom náboženským, resp. etnickým, označil žalovaný ako rozširovanie dôvodov žiadosti a účelový konštrukt nemajúci oporu v samotnej žiadosti o azyl a ani v jeho výpovediach, ktorý je už vo svojej podstate nelogický, keďže žalobca pochádza z mesta Sanaa, v severnej časti krajiny, ktoré je pod kontrolou Husíov a sám je Hášimovec (Zaidi). Z dostupných informácií vyplýva, že husíjske povstalecké hnutie odnože Zaidi šíitov, vedie rodina Houthi, pochádzajúca z hášimovských (Zaidi) rodín a spolu s ďalšími lojálnymi členmi a príbuznými ovláda najvyššie vedúce pozície. Medzinárodná organizácia Equal Rights Trust v správe z decembra 2018 uviedla, že Hášimovci stoja v tradičnom systéme na čele spoločnosti, svoj pôvod odvodzujú od proroka Mohameda a tradične zastávali významnú úlohu v náboženskom, súdnom a politickom živote a sú tiež vlastníkmi pôdy. Iné zdroje uvádzajú, že Zaidi žijú hlavne v oblastiach Hajja, Dhamer, Sanaa, Amran a Sa'dah, ktorá je považovaná za „srdce“ Zaidov. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca nebol a ani nemohol byť stredobodom

pozornosti Husíov z náboženských či etnických dôvodov, resp. že by z týchto dôvodov čelil problémom zo strany etnicky a nábožensky rovnako profilovaných Husíov. Sám žalobca vo vstupnom dotazníku dňa 18.05.2018 uviedol, že keď prišli Husíovia do Sanaa, ako člen Hášimovcov ich prirodzene, na základe rovnakého náboženského založenia podporoval a tiež, že už z jeho priezviska je zrejmé, že je Hášimovec a nasilu ho neodviedli aj preto, že ho z náboženského hľadiska považovali za jedného z nich a rešpektovali ho ako člena známej rodiny. Uvedené jednoznačne nasvedčuje, že jeho etnický pôvod či náboženská príslušnosť objektívne nemohli byť zdrojom akýchkoľvek problémov vo vzťahu k Husíom. 24. V súvislosti s princípom „in dubio pro reo“ a všetkými do konania predloženými dôkazmi o Jemene žalovaný uviedol, že ani z jednej informácie doloženej právnou zástupkyňou nevyplýva, že by v prípade zadržaných humanitárnych pracovníkov, či iných odporcov Husíov išlo o Hášimovcov, resp. príslušníkov hášimovskej rodovej línie a nepreukázala tak, že by Husíovia zadržiavali, či mučili osoby s rovnakým pôvodom a konfesiou. Napokon sám žalobca síce uviedol, že ho Husíovia verbovali na spoluprácu a pýtali sa ho, či pracuje pre zahraničných agentov, na druhej strane sa však len domnieval, čo by pre nich mal robiť, resp. ako by ich spolupráca mala vyzerať, pretože ich presné požiadavky nepoznal, v kontakte a komunikácii s nimi dlhodobo nebol a k žiadnym detailom ich spolupráce neprišlo. Aj z prekladu listu Ministerstva ľudských práv adresovaného generálnemu prokurátorovi v súvislosti s jeho sťažnosťou na to, že ho kontaktovali ozbrojené skupiny vyplýva, že sám žalobca nevedel uviesť motívy, resp. príčiny takéhoto konania. Pravdou je, že nie absolútne všetci Hášimovia či Zaidi podporujú Husíov a s predlžujúcim sa konfliktom v Jemene sa medzi Husíami tvoria rôzne vnútorné prúdy. Podľa článku publikovaného dňa 05.09.2019 na stránke Diwan, verejné informácie o sporoch medzi jednotlivými prúdmi alebo členmi Husíov sú zriedkavé, k niekoľkým však došlo a pramenia najmä z toho, že rodina Houthi dosadila na kľúčové mocenské a politické pozície, predtým obsadené Hášimovcami zo Sanaa, Hášimovcov z provincie Sadah, čo vyvolalo stúpajúce napätie aj medzi lídrami hnutia Husíov alebo dozornými orgánmi - supervízormi, rovnako obsadenými prevažne Hášimovskými rodinami zo Sadah, skôr pre ich lojalitu ako pre ich zručnosti alebo skúsenosti v bezpečnostných silách. Čím ďalej je kmeňový vodca, veliteľ milície alebo supervízor od vedúceho postavenia na najvyšších úrovniach, tým nepredvídateľnejší a znepokojenejší sa stáva o vzťahu k sponzorstvu alebo svojim hospodárskym záujmom. Podľa správy Kanadského výboru pre imigráciu a utečencov (IRB) z roku 2015, citujúcej istého profesora geografie, vedenie Husíov sa môže zamerať na odporcov ich politických postojov alebo na nehusíjskych Hášimovcov, kritizujúcich ich populizmus. Žalobca sa však voči Husíom nevyhraňoval, nijako voči nim nevystupoval ani sa neaktivizoval, nevyvíjal žiadnu nepriateľskú činnosť, politicky sa nikdy neangažoval a nebol ani členom žiadneho politického hnutia či strany. To, že nepodporuje Husíov, nechce s nimi spolupracovať a ani to, že pracoval pre medzinárodnú humanitárnu organizáciu, ešte samo o sebe nemožno považovať za dôvod prenasledovania na základe pripisovaného politického názoru, čomu nasvedčuje aj to, že pre miestnu charitatívnu organizáciu, pôsobiacu pre ďalšie medzinárodné charitatívne organizácie, pracoval aj jeho brat. Faktom je, že z dosahu na tieto charitatívne organizácie vyplývajú predovšetkým pozičné a ekonomické záujmy a zisky Husíov z distribúcie humanitárnej pomoci a tovaru. Článok z 05.09.2019, publikovaný na stránke Diwan informoval, že Svetový potravinový program (WFP) v polovici júna 2019 hrozil prerušením poskytovania humanitárnej pomoci severným oblastiam Jemenu, pod kontrolou Husíov, z dôvodu obštrukcií zo strany úradov počas kampane na registráciu príjemcov a obviňoval ich z presmerovania pomoci. Podľa správy „In Yemen, Targeting of Aid Workers Risk Unraveling Crisis,“ ktorú do konania predložil sám žalobca „...Husíovia využívajú humanitárny prístup ako nástroj na svoje obohatenie a upevnenie svojej sily. V krajine, kde sa viac ako 80 % obyvateľstva denne spolieha na nejakú formu humanitárnej pomoci, strana, ktorá riadi prístup k pomoci, má nesmiernu politickú moc... Husíovia pomaly prehrávajú vojnu a zadržiavaní humanitárni pracovníci by im mohli poskytnúť vyjednávacie možnosti."...Táto súčasná charakteristika, vrátane zatýkania humanitárnych pracovníkov Husíamii svedčí o tom, že sa snažia získať navrch v mierových rokovaniach," uviedol Mohamed z Amnesty International. Z uvedeného je zrejmé, že ovládanie humanitárnych organizácií a zameriavanie sa na humanitárnych pracovníkov je predovšetkým motivované ekonomicko-mocenskými záujmami a taktikou boja, resp. možnosťami ďalšieho ovplyvňovania vývoja konfliktu. Je teda dôsledkom a súčasťou vnútroštátneho konfliktu a nie pripisovania akéhokoľvek politického názoru. 25. Pokiaľ ide o verbovanie k spolupráci možno skonštatovať, že velenie milícií Husíov, ako aj supervizori regrutujúci a robiaci výcvik verbovaných členov, pochádzajú najmä z hašímovských rodín a väčšina z nich sú mladí muži (alebo deti) a ženy, verbovaní na komunitnej úrovni a predovšetkým z marginalizovaných skupín. Podľa správy Bezpečnostnej rady OSN z 25.01.2019, supervizori presviedčajú mladých mužov, niektorí majú len 16 rokov, ale väčšina z nich je vo veku od 18 do 22 rokov, aby sa pripojili k silám Husíov. Komisia zistila, že väčšina regrutovaných z

vidieckych oblastí nemá ukončené základné vzdelanie a je negramotná. Článok internetového portálu Asharq AI-awsat z januára 2018 informoval, že verbovanie Husíov sa zameriava aj na ženy, najmä z marginalizovaných a chudobných vrstiev spoločnosti. Žalobca však do tohto profilu nijako nespadá. Podľa článku z The New York Times, „jemenská vojna vstupuje do temnej fázy, povstalci zovreli hlavné mesto" (23.12.2017), Husíovia využili svoju kontrolu nad jemenskou komunikačnou infraštruktúrou, pričom ľuďom znemožnili prístup na internet a blokujú stránky sociálnych sietí ako Facebook, a to s cieľom, aby zabránili konšpirovaniam svojich nepriateľov. O. veliteľ H. konštatoval: „Nie je to ťažké. V Sanaa máme telekomunikačné spoločnosti plné ľudí, ktorí boli vzdelaní v zahraničí. Museli sme zastaviť komunikáciu medzi našimi nepriateľmi.“ Z uvedených informácií vyplýva, že Husíovia majú dostatok odborníkov z oblasti telekomunikácií, ktorí s nimi spolupracujú a ich služby využívajú pre svoje ciele. Kvalifikácia a zamestnanie žalobcu, pre ktoré by mal byť terčom záujmu resp. verbovania Husíov pre spoluprácu, nezakladajú relevantné dôvody pre udelenie azylu. 26. Žalovaný poznamenal, že s touto skutočnosťou sa vysporiadal už v predchádzajúcom rozhodnutí, keď právna zástupkyňa označila žalobcu za príslušníka sociálnej skupiny, čeliaceho prenasledovaniu, na čo NS SR vo svojom zrušujúcom rozsudku skonštatoval, že „v prípade sťažovateľa neboli naplnené pojmové znaky definície sociálnej skupiny, tak ako je vymedzená v ustanovení § I9a ods. 4 písm. c/ ZoA. Výkon pracovnej činnosti sťažovateľa, jeho vzdelanie či kvalifikácia nezakladajú jeho príslušnosť k určitej sociálnej skupine nakoľko nepredstavujú vrodenú charakteristickú črtu, nemennú črtu, či vnímateľné odlišnú črtu. Nepredstavujú ani pôvod, či zdieľané presvedčenie, ktoré by bolo závažné pre identitu jednotlivca." 27. Z hľadiska prospektívnosti konania žalovaný s poukazom na ust. § 19a ods. 2 ZoA uviedol, že v prípade žalobcu sa nepreukázalo, že bol vystavený prenasledovaniu z niektorého z dôvodov uvedených § 8 ZoA. Zo strany Husíov síce čelil kontaktovaniu za účelom spolupráce, nie však bezprostredne pred odchodom z Jemenu a preto nemožno predpokladať, že by týmto pokusom čelil v budúcnosti vo väčšej miere ako v minulosti, o to viac, že sa preukázalo, že Husíovia neprejavovali o neho záujem z dôvodu pripisovania mu nejakých charakteristík, či z dôvodov uvedených v ust. § 8 ZoA. V. Právne posúdenie

28. Podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie (právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces), každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.

29. Správnu žalobu žalobca z procesného hľadiska založil na nesprávnom právnom posúdení veci, skutkovom stave, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, za v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemajúci v nich oporu a podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci. 30. Za právne posúdenie veci treba považovať činnosť správneho orgánu, spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris), ktorých riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa správny orgán dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu na zistený skutkový stav. Tento právny rámec vymedzuje aj potrebné medze skutkového zistenia. 31. V súvislosti s uvedeným správny súd zdôrazňuje, že v aplikačnom postupe správneho orgánu pri rozhodovaní o merite preskúmavanej veci nezistil pochybenie v otázke právneho posúdenia veci, odôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozhodnutia, nakoľko správny orgán sa nedopustil chybného výberu takej normy hmotného alebo procesného práva, ktorá nemá vo svojej hypotéze

predpoklady, vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu a tieto žalobné dôvody preto súd považoval za irelevantné a účelovo nastolené. 32. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 04.08.2009).

33. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 34. Prenasledovaním sa podľa ust. § 2, písm. d/ zákona o azyle, na účely tohto zákona rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

35. Ustanovenie § 2 písm. d/ ZoA, definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za prenasledovanie, nie je možné aplikovať na prípad žalobcu ako žiadateľa o azyl, bez predchádzajúceho splnenia základnej podmienky ako predpokladu udelenia azylu, ktorou je preukázanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 ZoA).

36. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) - správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

37. Zásada materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Povinnosťou správneho orgánu teda je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú a nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 27.05.2008, „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie žiadateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby.“

38. Z rozsudku sp.zn. zo dňa 15.11.2019 však vyplýva, že „povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 01.07.2009).

39. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2012, „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“

40. Súd poznamenáva, že vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. zo dňa 10.04.2019, ktorým žalobu zamietol. Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom NS SR sp.zn. zo dňa 21.08.2019 s tým, že správnemu orgánu bola uložená povinnosť po dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodnúť.

41. Podľa čl. 7 ods. 2 SMERNICE RADY č. 2004/83/ES z 29.04.2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu (ďalej aj „kvalifikačná smernica“) sa má spravidla za to, že ochrana je poskytovaná, ak tieto subjekty učinia primerané kroky k zabráneniu prenasledovania, mimo iné aj zavedením účinného právneho systému pre odhaľovanie, stíhanie a trestanie jednania predstavujúceho prenasledovanie a žiadateľ musí mať k tejto ochrane prístup. Preukázanie splnenia podmienky, že dané štátne a kvázi štátne subjekty nie sú schopné poskytnúť žiadateľovi ochranu postuluje, aby v krajine svojho pôvodu požiadal tieto subjekty o pomoc. Podľa judikatúry NS SR však „môžu nastať situácie, za ktorých nie je možné ani účelné trvať na predchádzajúcom pokuse žiadateľa o medzinárodnú ochranu, usilovať o ochranu v štáte pôvodu k tomu, aby mohla byť považovaná podmienka nemožnosti ochrany vlastného štátu za splnenú“ a v takom prípade je na mieste, aby správny orgán preveril a prípadne na základe relevantných informácií a správ o štáte pôvodu vyvrátil, či by bola žiadateľovi na základe jeho žiadosti poskytnutá ochrana v štáte pôvodu alebo nie (rozsudok NS SR republiky sp. zn. zo dňa 29.04.2014, sp. zn. zo dňa 20.05.2015). 42. Dňa 15.11.2019 odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MV SR vypracoval polytematickú správu o Jemene, v ktorej reagoval na otázky položené žalovaným v zmysle pokynu NS SR v zrušujúcom rozsudku o nutnosti obstarať si dostatočné informácie vo vzťahu k súčasnej situácii, potvrdzujúcej resp. vyvracajúcej ju ako pôvod možných obáv sťažovateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a zdroj takýchto relevantných informácií identifikovať aj v samotnom rozhodnutí. Z tejto správy teda žalovaný čerpal potrebné informácie, ktoré s uvedením jednotlivých zdrojov veľmi podrobným spôsobom vo všetkých líniách rozviedol. Ak žalobca za podstatu prípadu označil svoju príslušnosť k rodine H., hneď v úvodnej stati správy je uvedené, že husíjske povstalecké hnutie odnože Zaydi šiitov vedie rodina H., ktorá ovláda najvyššie vedúce pozície, spolu s ďalšími lojálnymi členmi a príbuznými. Rodina H. a prevažná časť vedúcich predstaviteľov pochádza z H. rodín. Vzťahy medzi H. a H. sú komplexné. Jemenská sociálna štruktúra sa prirovnáva ku kastovému systému kvôli „pripísanej alebo zdedenej povahe“ rôznych kategórií (obyvateľstva) založených na spôsobe obživy. Na vrchole hierarchie je Sada (Sayeed), tiež známa ako H., ktorí sa hlásia k pôvodu od proroka Mohameda; títo tradične zastávali významnú úlohu v náboženskom, súdnom a politickom živote a sú tiež vlastníkmi pôdy (Medzinárodná organizácia Equal Rights Trust v správe z decembra 2018). 43. Žalobca za podstatný aspekt označil svoj explicitný nesúhlas so spoluprácou s H., čo je nimi vyhodnocované ako vyjadrenie opozičného politického názoru, čo podporil právnym názorom NS SR v zrušujúcom rozsudku, ako aj správou Kanadského výboru pre imigráciu a utečencov (IRB) z roku 2015, v zmysle ktorej sa vedenie H. môže zamerať na tých, ktorí nesúhlasia s ich politickými postojmi, alebo na nehusíjskych H., ktorou žalovaný podložil názor, že žalobca voči H. nijako nevystupoval a ani sa

nevyhraňoval, neangažoval sa politicky, nebol členom žiadneho politického hnutia či strany a žiadnu nepriateľskú činnosť voči H. nevyvíjal. V tomto žalobca odkázal na názor NS SR, že ak mu H. aj neublížili, neznamená, že mu takéto konanie z ich strany nehrozilo. 44. Súd má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí osobu žalobcu z hľadiska jeho možného prenasledovania Husíjmi zhodnotil komplexne, svoje posúdenie zameral na naplnenie hypotézy ust. § 8 zákona o azyle, v zmysle ktorého ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Konanie o udelenie azylu na území SR, teda v zmysle ust. ZoA prebieha vo väzbe na splnenie podmienok v ňom taxatívne vymedzených, ako zákonného vyjadrenia ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta SR). Právo na azyl je právom len cudzinca a to takého, ktorý bol mimo územia SR prenasledovaný kvôli uplatňovaniu politických práv a priznáva sa v rozsahu dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok. Prvou je prenasledovanie, druhou je uplatnenie politických práv a slobôd. Prvou podmienkou sa zaručuje ochrana až vo fáze reálneho prenasledovania a na jej splnenie nestačí ohrozenie, resp. možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ohrozená prenasledovaním. Druhá podmienka práva na azyl je splnená, ak žiadateľ o azyl uplatnil slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, volebné právo alebo právo na odpor a za to je v zahraničí prenasledovaný, čo ale nie je prípad žalobcu.

45. Žalovaný vychádzal z výpovedí žalobcu v pohovoroch a ich doplneniach, pričom v celej dejovej línii sa držal definície prenasledovania, vymedzenej písm. d/ ust § 2 zákona o azyle tak, že prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 46. V spojení s dikciou uvedeného a samotných výpovedí žalobcu, žalovaný zohľadnil jeho pôvod vychádzajúci z línie proroka Mohameda a člena rodiny H., jeho špičkové vzdelanie, pôsobenie v medzinárodných organizáciách, telefonáty ako aj zastavenie žalobcu na ceste autom v dvoch prípadoch neznámymi mužmi a následné telefonáty. K uvedenému súd poukazuje na zápisnicu z 18.05.2018, v ktorej na otázku, ako vie, že ľudia, ktorí ho telefonicky kontaktovali, resp. boli za ním, boli práve H., žalobca uviedol: „Ja som tak iba usudzoval, avšak keď ma zastavili na ulici, na zbraniach mali znak, ktorý im patrí.“ Na ďalšiu otázku do tej istej zápisnice, kto rozhodol o tom, že majú opustiť Jemen uviedol: „ Ja s manželkou sme sa tak rozhodli, pretože sme sa z dôvodu nepokojov báli o svoj život, “ tiež uviedol, že pracovať by chcel ísť do Švédska, ale na Slovensku žiada o azyl, na ďalšiu otázku žalovaného, prečo sa nepokúsili požiadať o medzinárodnú ochranu hneď po príchode do iných štátov, ale rozhodli sa tak až na území SR, uviedol: „Pretože nikde by medzinárodnú ochranu nedostal.“ Len z týchto odpovedí žalobcu možno vyvodiť, že jeho situácia v krajine pôvodu nedosiahla intenzitu naplnenia znakov prenasledovanej osoby, ktorá sama poukazovala na rešpektovanie svojej osoby zo strany H., ako člena známej a váženej rodiny, jeho kontaktovaniu neznámymi osobami došlo telefonicky v priebehu mesiacov november - december 2017, osobne, zastavením auta dňa 02.02.2018 a listom, v ktorom ho nabádali aby sa pridal k nim, a nespolupracoval s kresťanmi, ktorí ho neochránia a ďalším zastavením pred domom, kedy si po list prišli. Nedošlo k uplatneniu vyhrážok, psychickému či fyzickému násiliu voči jeho osobe ani voči jeho príbuzným, bol len nabádaný na spoluprácu. Ako sám v odpovedi na ďalšiu otázku, ako vedeli kde pracuje, býva a prečo si vybrali práve jeho odpovedal, že ako členovia rodiny H. podporovali H., ktorí sú tiež nábožensky založení a asi takým spôsobom sa ku nemu dostali. V GIZ, kde pracoval boli zamestnanci Nemci, len on a jedna žena boli z rodiny H. a asi takým spôsobom sa ku nemu dostali. V nadväznosti na uvedené súd upozorňuje, že ani z informácií zabezpečených žalovaným, či doložených právnou zástupkyňou nevyplýva, že by medzi odporcami Husíov či zadržanými humanitárnymi pracovníkmi boli aj členovia rodiny Hášimovcov, čo podporuje aj samotné tvrdenie žalobcu, že nevie ako mala ich spolupráca vyzerať, keďže ich presné

požiadavky nepoznal. To znamená že ak žalobca nemal záujem s H. spolupracovať, nemožno tento jeho nezáujem vyhodnotiť ako prejav opozičného politického názoru s následkom prenasledovania a ani na jeho podporu využiť zásadu „in dubio pro reo,“ ktorej obsah je v danom prípade nenaplnený. 47. Právne názory podsúvané právnou zástupkyňou žalobcu dôvodiacou jeho prenasledovaním z politických, náboženských dôvodov a neochotou spolupráce s H.X. sú nad rámec žalobcových výpovedí a ako správne poznamenal žalovaný, sú rozširovaním dôvodov žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu. V rozpore s teóriou prenasledovania jeho osoby je aj zamestnanie jeho mladšieho brata v humanitárnej organizácii s pôsobením pre ďalšie medzinárodné humanitárne organizácie (teda s obdobným pôsobením ako žalobca), bez naplnenia akýchkoľvek náznakov prenasledovania jeho osoby, či už za prácu pre túto organizáciu alebo ako sankcie za neochotu spolupráce žalobcu s H.i. 48. Možno konštatovať, že žalovaný sa po zrušujúcom rozsudku NS SR postavením žalobcu opätovne dôkladne zaoberal, okrem zabezpečenia relevantných informácií o krajine pôvodu, najmä z hľadiska hierarchie Husíjov, sporov medzi jednotlivými náboženskými prúdmi, zneužívania humanitárnej krízy v Jemene, či verbovania k spolupráci s H.i, týkajúceho sa najmä regrutovania mladých mužov (detí) ale aj žien, väčšinou bez ukončenia základného vzdelania a základnej gramotnosti, verbovaných na komunitnej úrovni, najmä z marginalizovaných skupín, aj možnými dôsledkami prenasledovania žalobcu odrážajúcimi sa na jeho zdravotnom stave. So súhlasom žalobcu doplnil administratívny spis o lekárske správy a informácie o jeho zdravotnom stave, z ktorých je zrejmé, že okrem ošetrenia na kožné vyrážky žiadne zdravotné problémy či už psychického alebo fyzického charakteru nemal, zdravotnú pomoc nepotreboval, čo sám potvrdil vo svojej výpovedi dňa 17.12.2019 , v ktorej uviedol že na vyhľadanie lekárskej pomoci nebol dôvod, zdravotné problémy nemal ani v domovskej krajine ani na Slovensku, je zamestnaný v spoločnosti Mega & Loman, s.r.o., kde rámec náplne jeho práce vypĺňa aj časté cestovanie, a to nielen po Európskych krajinách. 49. Inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany má slúžiť na nevyhnutnú ochranu života a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození. Aby mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí preukázať, že sa opodstatnene obáva perzekúcie z rasových, náboženských, národnostných dôvodov, z dôvodov príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo z politických dôvodov, či z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, k čomu v prípade žalobcu jednoznačne nedošlo.

50. Za prenasledovanie v zmysle ust. § 8 ZoA je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byt dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu (napr. rozsudok NS SR sp.zn. z 08.06.2010).

51. Súd teda nenašiel pochybenia v záveroch žalovaného o tom, že v priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by bol žalobca H. ohrozovaný výlučne z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženského alebo politického presvedčenia. To že bol kontaktovaný neznámymi ľuďmi, pri ktorých usúdil že ide o H., a tí ho žiadali o spoluprácu nie pre domnienku odlišnosti jeho politických názorov, nie pre jeho pôvod, rasu či náboženské vyznanie a ani ako príslušníka určitej sociálnej skupiny, ktorú prenasledujú. Bol oslovený na spoluprácu, na ktorú nereflektoval, čo zostalo bez ďalších následkov a jeho ďalšieho kontaktovania. Ak by mali H. záujem o žalobcu aj politický, nebol problém ho vyhľadať a uniesť jeho či jeho rodinu.

52. Záverom súd poukazuje na rozsudok sp.zn. z 02.04.2015), zo záverov ktorého vyplýva, že azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.“ 53. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. S poukazom na príručku UNHCR „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov“ osoby, ktoré sú donútené opustiť rodnú krajinu následkom medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených konfliktov, sa obvykle nepovažujú za utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo do perzekúcie v zmysle uvedeného dohovoru. Takýmto osobám je však zabezpečená ochrana podľa iných medzinárodných dokumentov, čo migračný úrad v prípade žalobcu zohľadnil pri posudzovaní doplnkovej ochrany a túto mu rozhodnutím ČAS: MU-PO-118-46/2018-Ž zo dňa 07.12.2018, poskytol. Táto mu bola rozhodnutím ČAS: MU- PO-200-15/2019-Ž zo dňa 25.11.2019 predĺžená na dobu dvoch rokov odo dňa 12.12.2019, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V najbližšej budúcnosti teda možno vylúčiť, že by žalobcovi hrozil návrat do krajiny jeho pôvodu. 55. I so zreteľom na uvedené správny súd nemohol prijať iný záver ako ten, že správny orgán dôkladne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu zo vznesených námietok žalobcu ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

56. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a s poukazom na výsledok konania, teda celkovú neúspešnosť žalobcu v preskúmavanej veci mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( S.s.p.).