Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcov: X. F. W., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX/XX, XXX XX X., X. M. W., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX/XX, XXX XX X., proti žalovaným: 1. Q. D., A.. XX.XX.XXXX, F. W. D.. X. XX, X., X. F. D., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXXX/X, XXX XX X., obaja zastúpení JUDr. Ing. Elena Divko, PhD, advokátka, so sídlom Gorkého 1, 909 01 Skalica, IČO: 43 431 089, o zaplatenie 14.937,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť žalobcovi v I. rade a žalobkyni v II. rade sumu 13.060,14 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovia v I. rade a II. rade majú voči žalovaným v I. rade a II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,80 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 21.1.2019 domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcom bezdôvodné obohatenie v sume 14.937,- eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý nešpecifikovali a tiež náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 28.2.2006 žalobcovia uzavreli v Slovenskej sporiteľni, a.s. zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXX na sumu 450.000 Sk, čo je 14.937 eur. Podľa dohody bol úver vystavený na žalobcov a finančné prostriedky obdržali žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sa seba prevzali povinnosť splatenia úveru Slovenskej sporiteľni, a.s. V roku 2009 žalovaný v 1. rade zmizol a žalovaní prestali pravidelne splácať úver. Z toho dôvodu platenie úveru prebrali žalobcovia. Žalobcovia úver splatili dňa 19.2.2016, nepodarilo sa im však od žalovaných dosiahnuť vrátenie finančných prostriedkov. Podaním zo dňa 12.3.2019 súdu uviedli, že na úrokoch z omeškania netrvajú.

2. Okresný súd Skalica vo veci vydal dňa 25.7.2019 platobný rozkaz č. k. - 54, proti ktorému podali žalovaní včas odpor. V podanom odpore ( č.l. 61 ) žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že sa so žalobcami dohodli, že budú pôžičku splácať po mesačných splátkach v sume 5.918 Sk, ktoré splácali žalobcom do doby, kým žalovaní nezbankrotovali. Splatnosť pôžičky dohodli do 20.2.2016. Podmienky dohody vyplývali zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.2.2006. Dlh okrem poslednej splátky je premlčaný v zmysle § 101 O.Z. a § 103 O.Z. Žalobu žiadali zamietnuť a priznať trovy konania.

3. Žalobcovi sa k odporu vyjadrili tak, že námietka premlčania je nedôvodná, nakoľko splatnosť celého dlhu nastala 20.2.2016 a žalobu uplatnili v trojročnej premlčacej lehote.

4. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 22.10.2019 ( č.l. 72 ) uviedli, že splatnosť celého dlhu bola stanovená na deň 20.2.2016 podľa zmluvy o splátkovom úvere. Žalobcovia si so žalovanými nedohodli jednorazové plnenie tak, že žalobcovia vrátia celý dlh do 20.2.2016, resp. po častiach. Žalobcovia sa so žalovanými dohodli tak, že dlh budú splácať po splátkach. Každú splátku dlhu posielala na účet žalobcu v 1. rade L. D. - manželka žalovaného v 1. rade. Medzi stranami nebolo dohodnuté, že dlh majú žalobcovia vrátiť do 20.2.2016 jednorazovo, resp. po častiach. Keby takáto dohoda bola uzatvorená, nesplácali by žalovaní dlh po splátkach.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámením dôkazov: výpis z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. ( č.l. 3 - 4 ), zmluva o splátkovom úvere ( č.l. 5 - 6 ), dohoda o ručení (č.l. 9 -10 ), výpis z účtu Slovenskej sporiteľni ( č.l. 19 - 25 a 26 - 49 ), hotovostný vklad ( č.l. 91 ), prehľad obratov Slovenskej sporiteľne ( č.l. 92 - 93 ), prehľad odchádzajúcich transakcií ( č.l. 94 - 100 ), výpisy z účtu ( č.l. 101 - 102 ), prehlaď platieb ( č.l. 104 - 106 ), výpis z účtu ( č.l. 107 - 128 a 129 -135 ), prehľad úrokových sadzieb ( č.l. 136 ), potvrdenia ( č.l. 137 - 138 ) a hotovostný vklad ( č.l. 139 - 141 ) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalobca v 1. rade pri výsluchu dňa 16.4.2020 ( č.l. 82 ) uviedol, že bol žalovanými 1. rade a 2. rade požiadaný aby si zobral uver vo výške 450 000,- Sk, a tento úver mal na ich žiadosť poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade. Tieto peniaze žalovaní potrebovali na nadobudnutie technologického vybavenia firmy ICERIVER, s.r.o. Žalobca uzatvoril zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľnou, a.s., žalovaný v 1. rade bol ako sprostredkovateľ tejto zmluvy o úvere a žalovaný v 2. rade bol ručiteľom tejto zmluvy. Tento úver v sume 450 000 Sk, bol žalobcom poskytnutý, finančné prostriedky z toho úveru boli poskytnuté Slovenskou sporiteľnou, a.s. a to priamo žalovaným. Nevie sa vyjadriť k tomu či boli vyplatené priamo na ich účet alebo im boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti. Účet v banke s koncovým číslom: XXX v Slovenskej sporiteľni, a.s. bol inkasným účtom k tomuto úveru a jedná sa o účet na ktorý sa tento úver splácal. Žalobca v 1. rade mal ešte v Slovenskej sporiteľni riadny - bežný osobný účet na jeho meno a z uvedeného účtu splácal úver v čase, keď žalovaní prestali úver splácať. Taktiež žalobca v 1. rade tento úver splácal aj hotovostnými platbami a neskôr tento úver splácal zo svojho účtu v Tatrabanka, a.s. Keď žalovaní prestali uver splácať, Slovenská sporiteľňa, a.s. prostredníctvom inkasných spoločností žiadala žalobcu uhradenie úveru naraz, bez splátok. Doplnil, že finančné prostriedky z úveru boli z inkasného účtu poskytnuté priamo žalovaným. Nepamätá si, či robil on nejaký príkaz na prevod finančných prostriedkov z úveru na iný účet alebo či došlo k výberu týchto finančných prostriedkov a hotovosti, on však žiadne konkrétne finančné prostriedky sume 450 000 Sk, z tohto úveru nevidel. Žalovaní si od nich zobrali aj originál úverové zmluvy. Dôvod na to, že si žalobcovia zobali úver v uvedenej v sume bol ten, že ho žalovaní požiadali, aby si takýto úver zobral pre nich a oni ho použijú na úhradu nejakej technológie. On si vtedy nebol vedomý, že ho niekto ide podviesť. Bol si vedomý následkov podpísania zmluvy o úvere.

7. Žalobkyňa v 2. rade pri výsluchu dňa 16.4.2020 ( č.l. 82 ) uviedla, že jej o predmetnom úvere od Slovenskej sporiteľne povedal jej manžel - žalobca v 1. rade a to tak, že má ísť do Slovenskej sporiteľne, a.s. a podpísať úverovú zmluvu, ktorá už bola spísaná. Bolo to z dôvodu že manželka žalovaného v 1. rade pracovala v Slovenskej sporiteľni a sprostredkovávala tento úver. Jej žalobca v 1. rade uviedol, aby sa nebála, že úver nie je pre nich ale pre žalovaných v 1. a 2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade budú tento úver splácať a že keby sa niečo stalo so žalovaným v 1. rade, žalovaný v 2. rade je ručiteľom a nemá sa ničoho báť. Úver bol v sume 450 000,- Sk. Nevie komu boli finančné prostriedky poskytnuté, manžel jej uviedol, že s týmto úverom oni nemali mať nič spoločné a finančné prostriedky z úveru boli prevedené na žalovaných v 1. a 2. rade, a tieto finančné prostriedky na účte žalobcov ani neboli.

8. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.2.2006 ( č.l. 5 - 6 ) súd zistil, že bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcami v 1. a 2. rade ako manželmi. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalobcom v 1. a 2. rade úver 450.000 Sk ( v prepočte 14.937,26 eur ) so splácaním úveru v mesačných splátkach 5.918 Sk z inkasného účtu dlžníka - žalobcov č. XXXXXXXXXX/XXXX. Úrok bol dohodnutý o výške 9,60 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola 20.2.2016.

9. Na základe dohody o ručení zo dňa 28.2.2006 ( č.l. 9 - 10 ) uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným v 2. rade, ručiteľom k uvedenej Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX sa stal žalovaný v 2. rade.

10. Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s. ( č.l. 3 - 4 ) vedeného na meno žalobcu v 1. rade vyplýva, že žalovaný poukázali na tento účet dňa 15.1.2006 sumu 4.500 Sk, dňa 20.1.2006 sumu 1.450 Sk, dňa 14.2.2006 sumu 6000 Sk ( L. D.), dňa 26.3.2006 sumu 6.400 Sk, dňa 30.4.2006 sumu 6.400 Sk, dňa 31.5.2006 sumu 6.400 Sk, dňa 17.8.2006 sumu 10.000 Sk, dňa 17.8.2006 sumu 1.000 Sk, dňa 20.8.2006 sumu 8.000 Sk a dňa 9.10.2006 sumu 6.400 Sk, spolu 56.550 Sk.

11. Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s. ( č.l. 101 ) patriaceho manželke žalovaného v 1. rade vyplýva, že žalovaný poukázal na účet žalobcu v 1. rade dňa 14.2.2007 sumu 6000 Sk a dňa 26.3.2007 sumu 6.400 Sk, spolu 12.400 Sk.

12. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s. ( č.l. 19 - 49 ) vedeného na meno žalobcu v 1. rade vyplýva, že z tohto účtu realizoval splátky úveru žalobca v 1. rade od 19.8.2011 do 20.4.2015 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

13. Z potvrdenia zo dňa 2.6.2004 ( č.l. 137 ) vyplýva, že žalobca v 1. rade a žalovaný v 1. rade sa dohodli na zapožičaní sumy 8.000 Eur, ktorá mala byť uhradená do 30.9.2004, resp. podľa dohody v skoršom termíne.

14. Z oznámenia žalovaného v 1. rade pre žalobkyňu v 2. rade zo dňa 18.11.2014 ( č.l. 138 ) vyplýva, že žalovaný v 1. rade oznámil žalobkyni v 2. rade, že pôžičku 8.000 eur z roku 2004 bude splácať po 200 eur mesačne, a doteraz uhradil na pôžičku dňa 19.8.2014 sumu 30 eur, dňa 6.10.2014 sumu 40 eur a dňa 18.11.2014 sumu 200 eur.

15. Vykonanie ďalších dôkazov žalobcovia nenavrhli vykonať, právny zástupca žalovaných vykonanie ďalších dôkazov, vrátane výsluchu žalovaných, nenavrhol vykonať.

16. Podľa a z. č. (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 454 O.Z., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

18. Podľa § 455 ods. 1 O.Z., za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

19. Podľa § 456 O.Z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 458 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O.Z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

21. Podľa § 657 O.Z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

22. Podľa § 658 ods. 1 O.Z., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

23. Podľa § 563 O.Z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dńa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

24. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20180901>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20180901>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

26. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

28. Podľa , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

29. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

30. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

31. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobcovia uzatvorili dňa 28.2.2006 so Slovenskou sporiteľňou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej im Slovenská Sporiteľňa, a.s. poskytla sumu 450.000,- Sk. Medzi žalobcami a Slovenskou sporiteľňou, a.s. preto platne na základe písomnej zmluvy vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého im Slovenská Sporiteľňa, a.s. poskytla uvedený úver. Zmluva o úvere je platnou zmluvou a nebola zrušená, ani nebola preukázaná jej neplatnosť. Túto poskytnutú sumu 450.000 Sk žalobcovia dňa 28.2.2006 (č.l. 26 ) žalobcovia ďalej poskytli žalovaným v 1. a 2. rade na základe ústnej dohody - zmluvy s tým, že túto pôžičku im budú žalovaní v 1. a 2. rade uhrádzať. Žalovaní v 1. a 2. rade nemohli uhrádzať úver Slovenskej sporiteľni, a.s. nakoľko so žalovaní v 1. a 2. rade nemali so Slovenskou sporiteľňou, a.s. úverový vzťah.

32. Zo skutkových okolností potom vyplýva, že boli uzatvorené dva zmluvné vzťahy a žalovaní v 1. a 2. rade získali finančné prostriedky 450.000 Sk na základe zmluvného vzťahu so žalobcami v 1. a 2. rade. Z toho vyplýva, že uvedené finančné plnenie žalovaní v 1. a 2. rade nezískali ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa nejedná o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu - existuje ústna dohoda o pôžičke, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol ( nedošlo ku zrušeniu zmluvy o pôžičke ), o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( § 451 ods. 1 a ods. 2 O.Z. ) resp. o plnenie za niekoho, čo podľa práva mal plniť sám ( § 454 O.Z. ). Aj keď žalobcovia v 1. a 2. rade v žalobu označujú ako žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, zo skutkových okolností ktoré v nej uviedli a taktiež zo skutkových okolností ktoré uviedli vo svojich výpovediach vyplýva, že opísaný zmluvný vzťah je potrebné priradiť ku zmluvnému vzťahu týkajúceho sa pôžičky.

33. Na prenechanie finančných prostriedkov 450.000 Sk získaných žalobcami v 1. a 2. rade od Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe úverovej zmluvy a ich následné poskytnutie žalovaným v 1. a 2. rade sa vzťahuje ustanovenie § 657 O.Z. keď žalobcovia v 1. a 2. rade poskytli žalovaným v 1. a 2. rade peniaze, a žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali vrátiť po uplynutí dohodnutej doby tieto požičané peniaze. Z ustanovenia § 657 O.Z. možno dôvodiť, že pre uzavretie zmluvy - dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Zmluvou o pôžičke sa prenechávajú veci určené podľa druhu dlžníkovi na voľné nakladanie, na dohodnutú dobu a zároveň sa stanovuje povinnosť dlžníka, po dohodnutej dobe, veci určené podľa druhu vrátiť veriteľovi. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu ( v danom prípade peňazí ). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

34. Písomná zmluva medzi účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorená nebola. Žalobcovi sú preto v tomto súdnom konaní povinní preukázať na čom sa so žalovanými v 1. a 2. rade dohodli, a žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní v tomto konaní preukázať, že sa dohodli prípadne na iných náležitostiach zmluvy ako tvrdia žalobcovia v 1. a 2. rade . Žalovaní v 1. a 2. rade potvrdili prevzatie sumy 450.000 Sk od žalobcov v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení, a prevzatie finančnej čiastky nepopreli. Suma pôžičky 450.000 Sk je potom preukázaná, taktiež sú potom určení aj účastníci zmluvy a to veritelia - žalobcovia v 1. a 2. rade a dlžníci - žalovaní v 1. a 2. rade. Účastníci zmluvného vzťahu si nedohodli úrok z pôžičky podľa § 658 ods. 1 O.Z., žiadny takýto dôkaz žalobcovia v konaní neprodukovali.

35. Druhou základnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je, do kedy má byť pôžička vrátená. Žalobcovia v 1. a 2. rade v žalobe uviedli, že žalovaní v 1. a 2. rade prevzali na seba povinnosť splatenia úveru Slovenskej sporiteľni, a.s. Vo vyjadrení zo dňa 9.9.2019 uviedli, že platnosť dlhu z pôžičky nastala dňa 20.2.2016 ( č.l. 68 ) - čo je dátum splatnosti úveru podľa Zmluvy o splátkovom úvere ( č.l. 5 ). Z tohto vyjadrenia vyplýva, že pôžičku mali žalovaní splatiť žalobcom do dňa splatnosti úveru. Žalobcovia v 1. a 2. rade neuviedli vo svojich výpovediach že by sa so žalovanými v 1. a 2. rade dohodli, že pôžičku 450.000 Sk im budú žalovaní v 1. a 2. rade splácať po mesačných splátkach, nedohodli si deň splatnosti splátok a nedohodli sa so žalovanými ani na výške splátok, čo vyplýva z dôkazu - výsluchu žalobcov v 1. a 2. rade.

36. Žalovaní v 1. a 2. rade oproti tomu v konaní v písomných vyjadreniach tvrdili, že sa so žalobcami v 1. a 2. rade dohodli, že pôžičku im budú splácať v mesačných splátkach po 5.918,- Sk ( č.l. 61 ) a takto pôžičku aj splácali až do ich bankrotu. Splatnosť pôžičky si dohodli do 20.2.2016. K tomuto tvrdeniu však žalovaní v 1. a 2. rade v konaní neprodukovali žiadny dôkaz. V konaní neprišli vypovedať - pričom ich výpoveď by mohla byť jedným z dôkazov preukazujúcich ich tvrdenie. Žalovaní v 1. a 2. rade takto svojimi výpoveďami na pojednávaní neobjasnili okolnosti uzatvárania zmluvy o pôžičke a nepreukázali na akých náležitostiach zmluvy o pôžičke v ústnej forme sa dohodli. Ich písomné tvrdenie o určitej skutočnosti nie je dôkazom existencie takejto skutočnosti. Na dohodu ohľadne splátok pôžičky žalovaní v 1. a 2. rade poukazujú v súvislosti s dôkazom - výpisom z účtu ( č.l. 3 ) a potvrdeniami o úhrade splátok ( č.l. 101 ). Z týchto písomných dôkazov vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade uhradili žalobcom v 1. a 2. rade platby a to dňa 15.1.2006 sumu 4.500 Sk, dňa 20.1.2006 sumu 1.450 Sk, dňa 14.2.2006 sumu 6000 Sk, dňa 26.3.2006 sumu 6.400 Sk, dňa 30.4.2006 sumu 6.400 Sk, dňa 31.5.2006 sumu 6.400 Sk, dňa 17.8.2006 sumu 10.000 Sk, dňa 17.8.2006 sumu 1.000 Sk, dňa 20.8.2006 sumu 8.000 Sk a dňa 9.10.2006 sumu 6.400 Sk a dňa 14.2.2007 sumu 6000 Sk a dňa 26.3.2007 sumu 6.000 Sk, nejedná sa pritom o pravidelné mesačné platby v sume 5.918,- Sk, a tiež dátumy platieb nezodpovedajú pravidelným mesačným platbám, ako to tvrdia žalovaní v 1. a 2. rade, nakoľko dátumy platieb sú dňa 15.1.2006, dňa 20.1.2006, dňa 14.2.2006, dňa 26.3.2006, dňa 30.4.2006, dňa 31.5.2006, dňa 17.8.2006, dňa 17.8.2006, dňa 20.8.2006, dňa 9.10.2006, dňa 14.2.2007 a dňa 26.3.2007. Vo výpisoch z účtu tiež nie je uvedený dôvod platieb - mesačná splátka pôžičky, čo by mohlo určiť dôvod platby v danom prípade. Z týchto skutočností vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa so žalovanými v 1. a 2. rade nedohodli na splácaní pôžičky v splátkach a konkludentne si dohodli termín splatnosti celej pôžičky do 20.2.2016 ( tak to vnímali žalobcovia aj žalovaní ). V krajnom prípade sa dá termín splatnosti celej pôžičky považovať za nedohodnutý, a v tom prípade by splatnosť celej pôžičky bola v zmysle § 563 O.Z. v prvý deň po tom, čo žalobcovia v 1. a 2. rade požiadali žalovaných v 1. a 2. rade na splatenie pôžičky. Takéto požiadane o splatenie pôžičky je možné považovať podanie žaloby na súd dňa 21.1.2019, takže najneskôr vtedy nastala splatnosť pôžičky.

37. V súvislosti s tým sa súd zaoberal aj žalobcami vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku. Keďže žalovaní nepreukázali v konaní, že pôžička mala byť uhrádzaná v jednotlivých pravidelných mesačných splátkach po 5.918,- Sk, nemohlo dôjsť k premlčaniu častí pôžičky zodpovedajúcich splatným mesačným splátkam po 5.918 Sk ( podľa tvrdenia žalovaných ) v zmysle ustanovenia § 103 O.Z. Pôžička sa stala splatnou najskôr dňa 20.2.2016 ( v zmysle argumentácie bodu 36. rozsudku ), preto všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 101 O.Z. začala plynúť dňa 21.2.2016 a uplynula dňa 21.2.2019. Pohľadávku žalobcovia uplatnili na súde dňa 21.1.2019, čo je počas plynutia trojročnej lehoty. Preto pohľadávka uplatnená žalobou nie je premlčaná.

38. Na základe uvedeného súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na vrátenie nesplatenej časti istiny pôžičky ( úroky neboli dohodnuté ). Výšku nesplatenej časti pôžičky súd určil tak, že požičaná suma bola 450.000 Sk, čo je 14.937,26 eur. Od tejto sumy súd odpočítal sumu uhradenej časti istiny celkovo v sume 56.550 Sk ( súčet platieb na účet č. 0252749720 v Slovenskej sporiteľni, a.s. ( č.l. 3 - 4 ) vedený na meno žalobcu v 1. rade - dňa 15.1.2006 sumu 4.500 Sk, dňa 20.1.2006 sumu 1.450 Sk, dňa 14.2.2006 sumu 6000 Sk ( L. D.), dňa 26.3.2006 sumu 6.400 Sk, dňa 30.4.2006 sumu 6.400 Sk, dňa 31.5.2006 sumu 6.400 Sk, dňa 17.8.2006 sumu 10.000 Sk, dňa 17.8.2006 sumu 1.000 Sk, dňa 20.8.2006 sumu 8.000 Sk a dňa 9.10.2006 sumu 6.400 Sk, spolu 56.550 Sk, čo je 1.877,12 eur. Od sumy 14.937,26 eur potom odpočítal sumu 1.877,12 eur, na zaplatenie súd tak určil sumu 13.060,14 eur. Vo zvyšku súd potom žalobu ako nedôvodné zamietol. Súd opomenul k žalovanými uhradenej sume 1.877,12 eur pripočítať sumu 12.400 Sk (411,60 eur ), za žalovanými preukázané zrealizované dve platby z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s. ( č.l. 101 ) patriaceho manželke žalovaného v 1. rade dňa 14.2.2007 v sume 6000 Sk a dňa 26.3.2007 sumu 6.400 Sk, spolu 12.400 Sk.

39. Súd do splatenej istiny pôžičky nezahrnul platby uhrádzané žalovanými od 19.8.2014 do 23.3.2020 na účet žalobcu v 1. rade v Tatrabanka, a.s. č. XXXXXXXXXX ( uvedené vo vyjadrení č. l. 89 - 90 ) z dôvodu, že tieto sa týkajú úhrady inej pôžičky v sume 8.000 eur, čo je zrejmé z potvrdenia zo dňa 2.6.2004 ( č.l. 137 ). Z oznámenia žalovaného v 1. rade pre žalobkyňu v 2. rade zo dňa 18.11.2014 ( č.l. 138 ) vyplýva, že žalovaný v 1. rade oznámil žalobkyni v 2. rade, že pôžičku 8.000 eur z roku 2004 bude splácať po 200 eur mesačne, a doteraz uhradil na pôžičku dňa 19.8.2014 sumu 30 eur, dňa 6.10.2014 sumu 40 eur a dňa 18.11.2014 sumu 200 eur. Keďže žalovaný takto určil účel platieb od 18.11.2014, všetky uvedené platby až do uhradenia sumy 8.000 eur by boli platbami na úhradu pôžičky v sume 8.000 eur, pokiaľ by žalovaní ako účel platieb neuviedli iný účel.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcom priznal podľa pomeru ich úspechu vo veci náhradu trov konania v rozsahu 74,80 %. Žalobcovia žalovali sumu 14.937 eur, priznaná im bola suma 13060,14 eur, čo je 87,40 % úspech v konaní. Tomu zodpovedá ich neúspech v konaní v rozsahu 12,60 %, čistý úspech je potom 87,40 % - 74,80 % = 74,80 %.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

44. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( prvá veta ).