Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-111-2019.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 07. 2020 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: O. N., nar. XX. XX. XXXX v A. N., trvale bytom N. XXX, okr. A. N., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa obžalovaný O. N., nar. XX. XX. XXXX v A. N., trvale bytom N. XXX, okr. A. N., robotník, spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici Pv. 489/18/3306-17 zo dňa 08. 07. 2019 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa 17.06.2018 v presne nezistenom čase po 16.30 h, po predchádzajúcom vzájomnom konflikte, na trávnatom priestranstve pri bytovkách za budovou Obecného úradu N., okres A. N., viackrát udrel F. M. päsťami do oblasti tváre, hlavy a ramien, v dôsledku čoho F. M. spadol na zem, následne od neho obv. O. N. odišiel ale vzápätí sa vrátil a jednou nohou mu pridupol ľavú nohu v oblasti členku, čím spôsobil poškodenému F. M., trvale bytom N. XXX, okres A. N., zlomeninu dolných koncov oboch kostí ľavého predkolenia, ktoré zranenie si vyžiadalo hospitalizáciu od 17.06.2018 do 21.06.2018, počas ktorej absolvoval operačný zákrok, vystavenie práceneschopnosti od 18.06.2018 do 01.02.2019 s celkovou dobou liečenia minimálne 10 týždňov, počas ktorej ho zranenie obmedzovalo v obvyklom spôsobe života bolestivosťou, nevyhnutnosťou znášať fixáciu ľavej dolnej končatiny sadrovou dlahou, používať pri chôdzi barle, zachovávať kľudový režim, užívať lieky proti bolesti, zápalu a zrážaniu krvi a absolvovať rehabilitačnú liečbu, zároveň mal sťaženú osobnú hygienu a znemožnený výkon domácich prác a riadenie motorových vozidiel,
o s l o b o d z u j e
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený F. M., nar. XX. XX. XXXX v A. N., bytom N. XXX, okr. A. N. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilné konanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku.
Okresný súd v Považskej Bystrici dňa 19. 07. 2020 vydal trestný rozkaz proti ktorému dal obžalovaný odpor.
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu poprel.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného F. M., výsluchom znalcov z odboru zdravotníctva MUDr. V. C., PhDr., MUDr. U. S., oboznámil sa so znaleckými posudkami z odboru zdravotníctva MUDr. V. C., PhDr., ako aj s jeho doplneným znaleckým posudkom, znaleckým posudkom MUDr. U. S., pribratím znaleckej organizácie z odboru zdravotníctva na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku U. V. a oboznámením sa so znaleckým posudkom tejto organizácie, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
Obžalovaný O. N. poprel spáchanie uvedeného skutku, uviedol, že je pravdou, že v uvedený deň mal konflikt s poškodeným F. M., pričom ku konfliktu došlo z viny poškodeného, ktorý pod vplyvom alkoholu si prisadol k ich stolu, kde aj pred ostatnými kamarátmi sa veľmi vulgárne vyjadroval na adresu jeho rodinných príslušníkov. Z tohto dôvodu mu obžalovaný dal facku, po ktorej padol na zem. Následne zasa spolu popíjali pričom asi po pol hodine M. ho vyzval na férovku. Išli za budovu bytovky, kde obžalovaný ho opätovne udrel a išiel preč. Zásadným spôsobom poprel, žeby mu tak ako mu to popisuje obžaloba nohou dupol na členok alebo akýmkoľvek iným spôsobom mu spôsobil zranenie nohy. Prítomní tam boli aj ďalší kamaráti, ktorí môžu taktiež dosvedčiť, že k takémuto konaniu nedošlo. Následne potom čo išiel preč sa opätovne vrátil na miesto bitky, M. bol opretý o akúsi búdu, nebol vôbec zranený a nevšimol si, žeby mal niečo s nohou. Tento bol značne opitý, prakticky sa už ani neorientoval. Neskôr sa dozvedel od svojho otca, že videl M. chodiť po ulici a taktiež sa vozil na bicykli.
Poškodený M. uviedol v podstate zhodne priebeh konfliktu, pričom dodal, že potom čo za bytovkou ho udrel obžalovaný, tento sa opätovne vrátil na miesto a nohou mu pristúpil členok. Zacítil bolesť a zistil, že nemôže chodiť. Zavolal si svoju manželku, ktorá zobrala z pred krčmy bicykel a na tomto bicykli sediac a odrážajúc sa zdravou nohou prišiel domov. Na konkrétne otázky nevedel odpovedať ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že bol opitý a presne si podrobnosti nepamätá. Jednoznačne však uviedol, že si pamätá, že mu obžalovaný dupol na nohu.
V rámci prípravného konania bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva MUDr. C. č. 112/2018, v ktorom znalec uviedol, že k zraneniu poškodeného došlo vychýlením tela poškodeného zo stabilného postoja, sprevádzané ohnutím, či rotáciou (alebo kombináciou) ľavej dolnej končatiny v členku s následným pádom poškodeného. Hypoteticky možno pripustiť aj vznik zranenia prudkým pridupnutím končatiny nohou v pevnej a tvrdej obuvi, čo je veľmi málo pravdepodobné. Podľa lekárskej správy takémuto zraneniu došlo vychýlením chodidla v členkovom kĺbe smerom navonok, t.j. vnútornou hranou k podložke a súčasnej vonkajšej rotácie chodidla v členku a jedná sa o zlomeninu spojenú s vykĺbením.
Následne tento znalecký posudok uvedený znalec doplnil doplnkom č. 153/2018, v ktorom doplnku znalec prehodnotil závery pôvodného znaleckého posudku a uviedol, že na základe rekonštrukcie a podpisu deja samotným poškodeným s veľkou mierou pravdepodobnosti možno pripustiť, že predmetné poranenie členka vzniklo priamym mechanizmom, teda je možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť vznik poranenia prudkým pridupnutím.
V priebehu konania predložil znalecký posudok obžalovaný a to znalecký posudok vypracovaný MUDr. U. S., odd. úrazovej chirurgie FNsP R. č. 4/2019, kde na základe tohto znaleckého posudku sa znalec priklonil k verzii, že zranenie - mechanizmus vzniku mohlo vzniknúť pádom poškodeného, čo aj sám poškodený pri ošetrení v nemocnici uvádzal s tým, že zle stúpil na schod. V zdravotnej dokumentácii poškodeného nebolo nikde zaznamenané poškodenie kožného krytu v oblasti členku, čo je typické pri zranení, ktoré malo byť spôsobené dupnutím nohou. Na základe všetkých týchto údajov, t.j. lekárskych správ, výpovedí svedkov, RTG fotodokumentácie, príčina vzniku poranenia u poškodeného je ťažké zvrtnutie členka a najpravdepodobnejšie vzniklo tak, ako to popisoval pri ošetrovaní sám poškodený. V každom prípade zranenie poškodeného vzniklo nepriamym mechanizmom a teda torziou - rotáciou v členku a nie priamym direktným mechanizmom ako to dodatočne vo svojich výpovediach uvádza poškodený. Všetky príznaky zranenia tomu nasvedčujú.
Na hlavnom pojednávaní potom súd k jednotlivým znaleckým posudkom vypočul samotných znalcov, pričom MUDr. C. uviedol, že je pravdou, že vypracoval prvotný znalecký posudok, ktorého závery sa v podstate stotožňujú so závermi znaleckého posudku MUDr. S.. Následne bol prizvaný na rekonštrukciu,
kde na základe opätovnej výpovede poškodeného zmenil záver znaleckého posudku s tým, že k zraneniu mohlo dôjsť tak, ako to popisuje samotný poškodený. Pri vypracovaní doplnenia znaleckého posudku teda vychádzal z popisu mechanizmu zranenia samotným poškodeným. Skutočnosť, že na mieste kde mal dupnúť obžalovaný poškodenému na nohu neboli zaznamenané poškodenie mäkkých tkanív pripisoval tomu, že v čase kedy boli robené snímky a RTG sa modrina mohla vstrebať. Zásadne však nenamietal aj argumentáciu MUDr. U. S., ale na svojich záveroch zotrval.
Znalec MUDr. U. S. na hlavnom pojednávaní jednoznačne zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku s tým, že mechanizmus zranenia ako on popísal je najpravdepodobnejší, pričom k vzniku zranenia popísaný poškodeným ako aj MUDr. C. uviedol, že k takému zraneniu mohlo dôjsť len v takom prípade, žeby mal poškodený ľavú nohu pevne fixovanú (doslova uviedol ako vo zveráku). V prípade, žeby obžalovaný nohou dupol na členok alebo chodidlo rotovala by celá noha a k takémuto zraneniu by nemohlo dôjsť.
Nakoľko súd disponoval dvomi zásadne rozlišnými znalecky preukázanými mechanizmami zranenia pribral do konania na vypracovanie tzv. kontrolného znaleckého posudku spoločnosť U. V., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 5/2020 a následne sa súd so závermi tohto posudku oboznámil na hlavnom pojednávaní. Znalecký posudok vypracoval MUDr. H. V. O., ako aj MUDr. F. N., PhDr. . Zo záverov tohto znaleckého posudku mal súd za preukázané, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe preskúmania všetkých dostupných a relevantných lekárskych správ, RTG obrázkov, ako i ostatnými lekárskymi správami, pričom možno ustáliť, že zlomenina jednoznačne vznikla nepriamym mechanizmom, čiže pôsobením vonkajšej rotácie na nohu v supinácii. Zlomenina mohla vzniknúť spôsobmi: 1. Zlé stúpnutie na schodoch, 2. Pád poškodeného na zem pri vzájomnom naťahovaní, kde si mohol sám spôsobiť danú zlomeninu, 3. Pád poškodeného na zem pri vzájomnom naťahovaní, kedy po údere druhej osoby pre opitosť mohol stratiť rovnováhu a spadnúť na zem, pričom si mohol spôsobiť túto zlomeninu, 4. Podľa rekonštrukcie úrazu možno pripustiť aj štvrtú verziu, že v čase keď poškodený ležal na zemi druhá osoba mu mohla stúpiť na nohu, ktorá bola vedená do extrarotácie, v takomto prípade však by očakával znalec jednoznačne nález miestneho poškodenia mäkkých tkanív (ranu, odreninu) ale tento v žiadnej dostupnej zdravotnej dokumentácii nie je prítomný a znalec by hodnotil túto alternatívu za menej pravdepodobnú. Záverom je v znaleckom posudku uvedené, že z medicínskeho hľadiska nemožno uviesť jednoznačne ktorý z uvedených spôsobov zlomenina členku vznikla.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že nie je možné sa stotožniť s konštatovaním prokurátorky v tom, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. teda, že tento inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví a to spôsobom popísaným v obžalobe teda, že mu nohou pridupol ľavú nohu v oblasti členku. Obžalovaný ako v prípravnom, tak aj na hlavnom konaní jednoznačne logicky a ucelene vypovedal, kde odmietol spôsob zranenia týmto spôsobom. Naopak bol to práve poškodený, ktorý už pri samotnom ošetrení uviedol, že zle skočil na nohu pri tom ako išiel po schodoch. Poškodený ani na hlavnom pojednávaní zmysluplne nevysvetlil, prečo tieto skutočnosti takto uvádzal. Navyše takýto vznik zranenia pripustili dvaja znalci ako jednu z možných alternatív. Naopak jeden znalec (MUDr. U. S.) absolútne vylúčil vznik zranenia popísaný spôsobom a v rámci kontrolného znaleckého posudku túto alternatívu spochybnil kontrolný znalecký posudok a vyhodnotil ju ako málopravdepodobnú.
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd oslobodí spod obžaloby, ak áno na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.
V danom prípade na základe vykonaného dokazovania teda súd nemohol jednoznačne ustáliť, že k zraneniu poškodeného došlo spôsobom popísaným v obžalobe teda, že obžalovaný nohou pristúpil nohou ľavú nohu v oblasti členku poškodeného a teda k zraneniu malo dôjsť takýmto spôsobom.
Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. .
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces.
Nakoľko poškodený si v rámci konania riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia tohto odkázal s jeho nárokom na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.